Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120250840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6120250840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Contipro
a.s., so sídlom Dolní Dobrouč 401, 561 02 Dolní Dobrouč, Česká republika, IČ: 609 17 431, v konaní
zastúpeného doc. JUDr. Danou Ondrejovou, Ph.D., advokátkou, LEGALITÉ advokátní kancelář s.r.o.,
so sídlom Václavská 12, 120 00 Praha, Česká republika, so spolupracujúcou advokátskou kanceláriou
ŠKRINIAR & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hany Meličkovej 39, 841 05 Bratislava, IČO: 50 663 542
proti žalovanému natural supplements s.r.o., so sídlom Kmeťkova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 339 419, v
konaní zastúpenému JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom, Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 42

428 521, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a primerané zadosťučinenie, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoPv/9/2022-1045 zo dňa 8. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 12CbPv/7/2020-750 z 3.
novembra 2021 vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. zrušil uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/34/2019-252 zo dňa 21. februára 2020, ktorým bolo nariadené

neodkladné opatrenie a výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a
trovy za zastúpenie advokátom v rozsahu 100 % a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 6. marca 2020 sa
žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania. Žalobca
uviedol, že je farmaceutickou a kozmetickou spoločnosťou a o. i. je výrobcom a distribútorom doplnku

krmiva Geloren HA a Geloren Dog, určeného pre výživu a podporu kĺbov koní a psov a doplnku stravy
Geloren GEL určeného pre výživu a podporu kĺbov ľudí. Žalobca na slovenskom trhu predáva svoje
produkty prostredníctvom distribučnej siete tretích strán v rámci voľného obehu tovaru v Európskej únii,
keď k priamemu predaju sú k dispozícii doplnky krmiva Geloren HA a Geloren Dog a žalobca podniká
kroky k oficiálnemu uvedeniu produktu Geloren GEL na slovenský trh. Hoci sú doplnky krmiva Geloren
určené pre kone a psy, užívajú ich aj ľudia pri problémoch s kĺbmi. Žalovaný je vlastníkom domény
a prevádzkovateľom webových stránok www.barnys.sk, kde predáva výrobky určené pre podporu a

výživu kĺbov ľudí, a to Barny's Sioux MSM SUPER forte 600 g, Barny's® TRIPLE blend extra silný
700g, Barny´s Celadrin Forte 60 cps, Barny´s Inovo 5 forte 90tbl, Barny´s SuperMix 60 tbl, Klokan.
Na obale uvedených výrobkov, okrem výrobku Klokan, je logo „Barny's BORN IN CANADA“, ako aj
kruhový nápis „Premium Quality“, „Product of Canada“ a kanadský javorový list. Na obale výrobku Barny´s Celadrin Forte a Barny´s Inovo 5 forte je kruhový nápis „Premium Quality Products“ a kanadský
javorový list. Pod viečkom výrobku Barny's Sioux MSM SUPER forte sa nachádza ochranná fólia, na
ktorej sa nachádza kruhové vyobrazenie - nápis „Premium Quality“, „Product of Canada“ a kanadský

javorový list. Na obale výrobku Barny´s Celadrin Forte je naviac kanadská vlajka s nápisom „NA
CELADRIN JE KANADA PYŠNÁ“. Na obale výrobku Barny's Sioux MSM SUPER forte a Barny's®
TRIPLE blend extra silný je nápis „PREMIUM QUALITY“ s dvoma kanadskými javorovými listami. Na
obale výrobku Klokan je kontúra kanadského javorového listu spolu s nápisom „PARTNERS CANADA“.
Ako distribútor uvedených výrobkov je uvedený žalovaný. Podľa žalobcu takéto uvedené prepojenie

výrobkov žalovaného s Kanadou nie je relevantné, kedy výrobky žalovaného nemajú nič spoločné s
Kanadou a produkty žalovaného sú spotrebiteľovi prezentované ako kanadské, bez akejkoľvek väzby
na Kanadu. Žalobca je vo vzťahu k žalovanému v súťažiteľskom vzťahu, pričom uvedené konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a konštatované označenia sú spôsobilé
u spotrebiteľa vyvolať mylnú domnienku, že tovar žalovaného pochádza z určitej oblasti, keďže produkty
vyrábané v Kanade sú spotrebiteľmi tradične vnímané ako určitá záruka kvality.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za
nesporne preukázané, že žalobca vyrába a ponúka na predaj na území Slovenskej republiky sám alebo
prostredníctvom tretích osôb výživové doplnky a krmivá pre zvieratá (Geloren HA, Geloren dog), ako
aj výživové doplnky pre ľudskú spotrebu (Geloren Gel), a to prostredníctvom tretích subjektov, pričom

pre uvádzanie výživového doplnku Geloren Gel nemá splnenú požiadavku vyplývajúcu pre neho zo
zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, keď výrobok Geloren Gel nie je
registrovaný na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá požiadavka vyplýva z § 16
ods. 8 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 16826/2007, a teda výrobok žalobcu Geloren Gel, určený pre ľudskú spotrebu, nespĺňa

všetky zákonom predpísané náležitosti pre predaj výživového doplnku.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že sa musel v konaní vysporiadať s otázkou, či sú žalobca a žalovaný
so svojimi produktami, výživovými doplnkami určenými pre ľudskú spotrebu, v súťažiteľskom vzťahu.
Žalobca v konaní na súde prvej inštancie preukázal, že dňa 15. júna 2021 zaregistroval produkt Geloren

Active pod č. 6116/2021 ako výživový doplnok na výživu a podporu kĺbov ľudí, avšak pri tomto výrobku
nebolo preukázané jeho skutočné uvádzanie na trh v Slovenskej republike, a teda žalobca nepreukázal,
že by disponoval na trhu v Slovenskej republike výrobkom, ktorý je v priamom súťažnom vzťahu so
žalovaným, t. j. výživovým doplnkom určeným pre ľudskú spotrebu. Súd prvej inštancie konštatoval, že
v zmysle Obchodného zákonníka sa za súťažiteľa považuje akákoľvek osoba, ktorá sa zúčastňuje na

hospodárskej súťaži, pričom je takáto osoba povinná rešpektovať všeobecne záväzné právne predpisy
a konať v súlade s hospodárskou súťažou. Keďže si žalobca nesplnil svoju registračnú povinnosť svojich
výrobkov určených pre ľudskú spotrebu, predovšetkým Geloren Gel, podľa súdu prvej inštancie nemôže
byť súťažiteľom vo vzťahu ku výrobkom žalovanému.

5. Súd prvej inštancie považoval až za absurdné odvodzovanie postavenia súťažiteľa vo vzťahu k
výrobkom žalovaného s výrobkami Geloren HA a Geloren Dog, ktoré síce nie sú určené na ľudskú
spotrebu, ale ľudia ich užívajú, kedy by mal za rovnocenné považovať výrobky určené pre zvieratá s
výrobkami určenými pre ľudskú spotrebu. Hoci by z hľadiska faktického bolo možné považovať výrobky
žalobcu určené pre zvieratá a výrobky žalovaného určené pre ľudskú spotrebu, ktoré sa stretávajú v

predmete, čase a priestore na trhu, a teda spotrebitelia fakticky užívajú aj tie výrobky žalobcu, ktoré sú
určené pre zvieratá, podľa súdu prvej inštancie z hľadiska právneho sa tieto produkty v hospodárskej
súťaži nestretávajú, keď nemožno za rovnocenné a zameniteľné považovať výrobky určené pre zvieratá
s výrobkami určenými pre ľudskú spotrebu.

6. Pokiaľ žalobca poukazoval na právo voľného obehu tovaru v rámci priestoru Európskej únie, t. j. že
jehovýrobokGelorenGelurčenýpreľudskúspotrebujeuvádzanýnatrhvČeskejrepublike,atedamôže
byť uvádzaný aj na trh v Slovenskej republike podľa názoru súdu prvej inštancie, voľný obeh tovaru v
Európskom hospodárskom priestore neznamená, že výrobok uvedený na trh v jednom členskom štáte
možno automaticky uviesť na trh aj v inom členskom štáte, keď pri výživových doplnkoch sa vyžaduje

aj splnenie registračnej povinnosti voči orgánu v Slovenskej republike a ak táto povinnosť splnená nie
je, nemôže žalovaný uvádzať na územie Slovenskej republiky výrobok Geloren Gel. Ak žalobca takéto
produkty ponúka na predaj aj na území Slovenskej republiky (sám, alebo prostredníctvom tretích osôb),
sám koná nekalosúťažne, keď contra legem uvádza na trh v Slovenskej republike výrobok, ktorý nie jeoprávnený uvádzať pre nesplnenie registračnej povinnosti. Podľa súdu prvej inštancie o nekalosúťažné
konanie taktiež ide, ak tretie subjekty dodávajú na územie Slovenskej republiky výrobok Geloren Gel,
napr. poštovou prepravou z Českej republiky (po objednaní v e-shope), keď výrobok, ktorý nemá splnenú

zákonnú povinnosť pre uvádzanie na trh v Slovenskej republike, nesmie byť na územie Slovenskej
republiky ani zasielaný (uvedený takýmto spôsobom na trh).

7. Podľa súdu prvej inštancie protiprávny stav, vytvorený žalobcom tým spôsobom, že ponúka a dodáva
na územie Slovenskej republiky výrobok Geloren Gel bez toho, aby splnil povinnosť uloženú mu § 16

ods. 8 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 16826/2007, nepožíva právnu ochranu, t. j. súdnou cestou nemožno legitimizovať
protiprávny stav, pretože súd by tak poskytol ochranu pred tvrdenou nekalou súťažou tomu, kto sám
pravidláhospodárskejsúťažeporušuje.ŽalobcavsúladesprávnymipredpismiuvádzanatrhSlovenskej
republiky na predaj doplnky stravy a krmivá pre zvieratá (Geloren HA a Geloren Dog), ktoré však
nie sú spôsobilé vytvoriť súťažiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keď tieto nie sú priamymi

zastupiteľnými výrobkami s výrobkami žalovaného, ktoré sú určené pre ľudskú spotrebu.

8. Pretože súd prvej inštancie nemal preukázaný vznik súťažiteľského vzťahu medzi stranami sporu,
keď žalobca nepreukázal priamy stret porovnateľných výrobkov, t. j. výživových doplnkov určených pre
ľudskú spotrebu na trhu v Slovenskej republike, keďže výrobok Geloren Gel nie je možné uvádzať na

trh v Slovenskej republike pre nesplnenie zákonných náležitostí, výrobky Geloren HA a Geloren dog nie
sú určené pre ľudskú spotrebu a pri výrobku Geloren Active nebolo preukázané jeho uvádzanie na trh,
a preto nepovažoval žalobcu za subjekt, ktorý by bol legitimovaný domáhať sa nároku vyplývajúceho zo
žaloby podľa § 53 Obchodného zákonníka a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietol.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nepristúpil k
súdnemuprieskumužalobcomtvrdenejnekalosúťažnejpovahekonaniažalovanéhoprinímponúkaných
výrobkoch symbolmi a sloganmi evokujúcimi vyššiu kvalitu výrobkov tým, že pochádzajú, či sú zrodené
v Kanade, a teda zamietnutie žaloby nelegitimizuje označenia, ktoré používa žalovaný za označenia,

ktoré sú používané v súlade so zásadami hospodárskej súťaže. Pre úplnosť však súd prvej inštancie
tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť predbežný záver, že aj označovanie výrobkov
sloganom „Born in Canada“, môže mať nekalosúťažný charakter, keď je spôsobilým u priemerného
spotrebiteľa vyvolávať dojem pôvodu výrobku z Kanady, a teda akúsi podvedomú vieru spotrebiteľa vo
vyššiu mieru kvality ponúkaného výrobku.

10. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v zmysle § 336 ods.
4 a s použitím § 335 ods. 1 CSP zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/34/2019
zo dňa 21. februára 2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť nepoužívať na jeho produktoch v žalobe uvedené označenia.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.

12. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č.

k. 43CoPv/9/2022-1045 z 8. septembra 2022 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
12CbPv/7/2020-750 zo dňa 3. novembra 2021 potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že podanou žalobou sa

žalobca proti žalovanému domáhal ochrany proti nekalej súťaži, ktorej sa má žalovaný dopúšťať
klamlivým označovaním ním vyrábaných a predávaných výrobkov, ktorými sú výživové doplnky určené
pre ľudskú spotrebu, keď ich označovanie žalovaným má vyvolávať dojem pôvodu výrobkov z Kanady,
evokujúc tým vyššiu kvalitu výrobkov. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zdržovacieho nároku a
nároku na primerané zadosťučinenie vo forme uloženia povinnosti žalovaného zverejniť ospravedlnenie

za nekalosúťažné konanie.

14. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca je výrobcom a distribútorom doplnku
krmiva Geloren HA a Geloren Dog určeným pre výživu a podporu kĺbov koní a psov a že žalobcaje výrobcom a distribútorom výživového doplnku Geloren Gel a Geloren Active určeným pre výživu a
podporu kĺbov ľudí. Sporným tiež nebolo, že vo vzťahu k výživovému doplnku Geloren Active žalobca
dňa 15. júna 2021 oznámil Úradu verejného zdravotníctva SR jeho prvé umiestnenie na trh Slovenskej

republiky a sporným tiež nebolo, že vo vzťahu k výživovému doplnku Geloren Gel žalobca jeho prvé
umiestnenie na trh Slovenskej republiky Úradu verejného zdravotníctva SR neoznámil.

15. Sporným v konaní na súde prvej inštancie nebola ani skutočnosť, že žalovaný ako vlastník domény
www.barnys.sk poskytuje na predaj o. i. výživové doplnky Barny's Sioux MSM SUPER forte 600 g;

Barny's® TRIPLE blend extra silný 700g; Barny´s Celadrin Forte 60 cps; Barny´s Inovo 5 forte 90tbl;
Barny´s SuperMix 60 tbl a Klokan.

16. Ďalej odvolací súd odcitoval ustanovenie § 41 a § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 16 ods.
8 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 16826/2007-OL a § 366 CSP.

17. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie
odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

18. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania doplnil ďalšie dôvody.

19. V súvislosti s tým, že žalobca v odvolacom konaní opakovane poukazoval na rozhodovaciu prax
súdov Českej republiky, ako aj názory uvedené v českej právnickej literatúre a žalovaný s poukazom
na článok 2 CSP namietal, že rozhodnutia súdov Českej republiky nie sú ustálenou rozhodovacou
praxou, z ktorej by mali súdy Slovenskej republiky vychádzať, najskôr odvolací súd považoval za
potrebné uviesť, že s účinnosťou od 1. júla 2016 procesným predpisom, podľa ktorého postupujú súdy

Slovenskej republiky, je zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok v
článku 2 zakotvuje princíp právnej istoty, keď podľa článku 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V systéme všeobecného

súdnictva Slovenskej republiky najvyššou súdnou autoritou je Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je vyjadrená predovšetkým v jeho stanoviskách
alebo rozhodnutiach, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a
vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3Cdo/6/2017). S
prihliadnutím na článok 3 CSP, v zmysle ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené, do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, t. j.
Najvyššieho súdu SR, treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie, avšak rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani

rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, pod tento pojem
nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017). Aj podľa
názorov odbornej obce v oblasti explikovaných ako „najvyššie súdne autority“ je potrebné článok 2 CSP
vykladať vo funkčnej jednote s článkom 3 CSP a v tomto zmysle je jednoznačné, že za najvyššie súdne
autority možno sémanticky dosadiť Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky

a v oblasti ich kompetenčného dosahu na univerzum úvahy „civilný proces v Slovenskej republike“ i
Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 32 s.). Pod ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by malo byť v tejto súdenejveci rozhodované, tak rozhodnutia súdov Českej republiky nepatria. Skutočnosť, že v civilnom sporovom
konaní vedenom podľa zákona č. 160/2015 Z. z. slovenské súdy majú rozhodovať v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva

a Súdneho dvora Európskej únie, však neznamená, že pri interpretácii a aplikovaní zákonov v totožnej
právnej otázke nemôžu súdy Slovenskej republiky dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom
ako dospeli aj súdy Českej republiky. Naopak, ak súdy Slovenskej republiky, hoci aj pri totožnej právnej
úprave, dospejú pri relevantnej právnej otázke k iným názorom a záverom ako súdy Českej republiky,
nejde o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorý by súdy Slovenskej republiky prípadne mali

osobitneodôvodňovať(§220ods.3a§393ods.3CSP).Vkontexteuvedenéapreúplnosťveciodvolací
súd tiež uviedol, že pod ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by malo byť v tejto súdenej veci
rozhodované, nepatria ani rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky a súdov prvej inštancie
Slovenskej republiky.

20. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že súťažiteľ sa

stáva súťažiteľom už v dobe príprav na budúce podnikanie, keď súd prvej inštancie síce správne uviedol,
že žalobca preukázal pri výrobku Geloren Active splnenie oznamovacej povinnosti, avšak následne
nesprávne vyžadoval faktické uvádzanie a dodávanie tohto výrobku na slovenský trh.

21.Odvolacísúdzdôraznil,žezákladnýmpredpokladom,abysúdmoholžalobevyhovieť,jepreukázanie

vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t. j. je aktívne vecne
legitimovanýaopačnáprocesnástrana(žalovaný)jesubjektomhmotnoprávnejpovinnosti,t.j.jepasívne
vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9).

22. Konštatoval, že sa žalobca ochrany proti nekalej súťaži domáhal ako súťažiteľ. Keďže súťažitelia
„majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu“,
odvolací súd bol toho právneho názoru, že k záveru, či ide o súťažiteľa a či podmienka konania
v hospodárskej súťaži je splnená, je potrebné dospieť vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba sa

svojou činnosťou na hospodárskej súťaži zúčastňuje, a teda svoju súťažnú činnosť v hospodárskej
súťaži vykonáva a preto, ak práva súťažiteľa mali byť porušené alebo ohrozené výrobkami a tovarmi
iného súťažiteľa, je potrebné, aby aj výrobky a tovary dotknutého súťažiteľa boli v hospodárskej
súťaži prítomné a teda, aby sa produkty týchto súťažiacich na trhu stretli, a to v predmete, čase a
priestore (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. septembra 2006, sp. zn. 4Obo/245/2004). Zhodne so

súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd bol toho právneho názoru, že skutočnosť, že žalobca
si dňa 15. júna 2021 vo vzťahu k výživovému doplnku Geloren Active u slovenskej autority splnil
notifikačnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 16826/2007 bola nepostačujúca pre záver, že
došlo k priestorovému a časovému súbehu tohto výrobku žalobcu na slovenskom trhu so spornými

výrobkamižalovaného,alebolopotrebné,abyreálnedošlokpriestorovémuačasovémusúbehuvýrobku
žalobcu s výrobkami žalovaného a teda, aby výživový doplnok žalobcu Geloren Active reálne bol na trhu
Slovenskej republiky prítomný, t. j. dostal sa do súťažného vzťahu so spornými výrobkami žalovaného.

23. Za skutkových okolnosti prejednávanej veci, t. j. keď žalobca, ktorý ešte na trh Slovenskej

republiky svoj výrobok Geloren Active neuviedol, domáhal sa žalobca ochrany proti nekalej súťaži
proti žalovanému, ktorého výrobky sa už na trhu Slovenskej republiky nachádzajú, nešlo o nedôvodné
zúženie výkladu súťažného vzťah, ak súd prvej inštancie by vzhliadol súťažné konanie len za
predpokladu, že by došlo k časovému a priestorovému stretu výrobkov žalobcu a žalovaného na trhu
Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca so svojim výrobkom Geloren Active sa hospodárskej súťaže na

slovenskom trhu nezúčastňoval, nemôžu mu patriť právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži,
keďže tieto môžu aktívne patriť len osobám, ktoré sa na hospodárskej súťaži zúčastňujú. Pre záver, aby
žalobca bol aktívne vecne legitimovaný v rozsahu nároku vyplývajúceho z výrobku Geloren Active, preto
bolo nepostačujúce, že sa na vstup na slovenský trh pripravoval a robil k tomu oprávnené kroky, ale
bolo potrebné, aby sa tento výrobok žalobcu časovo a priestorovo na slovenskom trhu stretol s ponukou

sporných výrobkov žalovaného, t. j. aby sa na trhu Slovenskej republiky skutočne a reálne nachádzal.

24. Odvolací súd nepopieral, že tým, že žalobca požiadal Slovenskú republiku o splnenie notifikačnej
povinnosti podľa § 16 ods. 8 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvazdravotníctva Slovenskej republiky č. 16826/2007 žalobca robil aktívne kroky smerujúce k uvedeniu
jeho výrobku Geloren Active na trh Slovenskej republiky a teda, že takéto kroky robí so súťažným
zámerom, avšak šlo o nepostačujúce konanie pre záver, že sa jedná o konanie v hospodárskej súťaži,

ktoré by zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto súdnom konaní. Vyslovil názor, že výklad
pojmu súťažiteľ nemôže byť až tak extenzívny, že by žalobcovi, ktorého výrobky v priestore a čase
nepredstavujú ponuku na Slovenskom trhu, malo byť priznané právo domáhať sa ochrany proti nekalej
súťaži. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že žalobca spolu so žalobou predložil e-mail
adresovaný dňa 9. decembra 2019 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, keďže týmto

len zisťoval podmienky pre uvedenie svojich výrobkov na trh Slovenskej republiky, avšak žiadne výrobky
na trh neuvádzal a rovnako nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že jeho obchodné aktivity na
Slovensku boli pozastavené z dôvodu pandémie corona vírusu, keďže bolo na žalobcovi, či a kedy
výživový doplnok Geloren Active uvedie na trh v Slovenskej republike a rovnako bolo na žalobcovi, či a
kedy podá žalobu, ktorou sa proti žalovanému bude domáhať ochrany proti nekalej súťaži.

25. Odvolací súd rovnako nepopieral, že v hospodárskej súťaži môže byť súťažný vzťah daný aj medzi
osobami, z ktorých jedna sa na budúce podnikanie ešte len pripravuje, avšak odvolací súd nesúhlasí so
žalobcom, že takejto osobe patrí aj aktívna vecná legitimácia v sporoch o ochranu proti nekalej súťaži.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že takýto extenzívny výklad súťažiteľa a súťažného vzťahu je
prípustný práve a len za účelom ochrany hospodárskej súťaže pred takýmito osobami, t. j. v záujme

možnosti nápravy a ochrany tých osôb, ktoré sa už hospodárskej súťaže zúčastňujú a ich práva porušujú
a ohrozujú osoby, ktoré sa hospodárskej súťaže ešte nezúčastňujú. Napokon, aj závery súdov Českej
republiky, na ktoré žalobca odkazoval, boli prijaté v konaniach, kde takáto osoba bola v procesnom
postavení žalovaného, t. j. bola pasívne vecne legitimovaná, a teda práva na ochranu proti nekalej súťaži
boli uplatňované proti tejto osobe, nie takouto osobou.

26. Pokiaľ žalobca v odvolacej replike uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
neodôvodnil odklon od svojho skoršieho právneho názoru vyjadreného v uznesení č. k.
16Cbpv/34/2019-252 zo dňa 21. januára 2020, ktorým pred začatím tohto civilného sporového konania
nanávrhžalobcunariadilprotižalovanémuneodkladnéopatrenie,odvolacísúdzdôraznil,ženeodkladné

opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva, umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a
pružne zasiahnuť do právneho vzťahu strán, čo mu zodpovedá aj odlišný procesný postup oproti
meritórnemu rozhodovaniu v konaní o veci samej. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd musí rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa riadne náležitosti (§ 328
ods. 2 CSP), keď o návrhu môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), pričom o návrhu súd rozhoduje v zásade na základe tvrdení žalobcu
a rozsahu ich osvedčenia, teda bez toho, aby mal vo veci aj vyjadrenie žalovaného ako protistrany a bez
toho,abynaspornétvrdeniavykonávaldokazovanie.Neodkladnéopatreniesúdnariadinazákladetoho,
že navrhovateľ dostatočne odôvodní potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a dostatočne osvedčí skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto, ak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dospeje
k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre tento procesný inštitút, vrátane toho, že žalobca
osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a ak
následne v konaní vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 CSP), t. j. vykonaného
dokazovania, dospeje k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby, nejde o odklon od skôr vysloveného

právneho názoru, keďže v rozhodnutí o neodkladnom opatrení súd nevyslovuje žiadny taký právny
názor, ktorý by mal byť pre súd vo veci samej záväzný, keďže súd vyhodnocuje len splnenie zákonných
procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to v rozsahu osvedčenia tvrdení
žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia.

27. Pokiaľ žalobca v odvolacej replike predložil printscreeny k povahe a dostupnosti výrobku Geloren
Active na slovenskom trhu a následne ďalšie printscreeny k povahe a dostupnosti výrobku Geloren
Active na slovenskom trhu predložil spolu s vyjadrením k odvolacej duplike žalovaného, odvolací súd
zdôraznil, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného
apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa, ale v zmysle § 373 ods. 4 CSP aj právo

protistrany, použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany totiž mali
v priebehu konania na súde prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a uplatniť,
konkrétne v súdenej veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 12CbPv/7/2020-437 zo dňa 4. marca 2021postupom podľa § 167 ods. 3 CSP žalobcovi umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe s
tým, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd v zmysle sudcovskej koncentrácie konania nemusí

prihliadnuť a na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 3. novembra
2021, na ktoré strany predvolal. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov preto
bola prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok upravených v § 366 CSP. Printscreeny
predložené žalobcom k odvolacej replike a k následnému vyjadreniu k odvolacej duplike žalovaného sa
však netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a nemalo

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a tieto dôkazy nie je možné vyhodnotiť ani tak, že žalobca ako odvolateľ ich bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keď ako už bolo uvedené, žalobca v konaní
na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že výrobok Geloren Active je na slovenskom trhu dostupný.
Navyše, dôkazmi, t. j. návrhmi na vykonanie dôkazov, strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť.
Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí k základným
princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP. Predpokladom dôkaznej povinnosti
je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou
povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t. j. povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani

nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24. februára
2008). Dokazovanie v civilnom sporovom konaní má pritom preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať
to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na to, aby až z vykonaných dôkazov boli
vyvodzované a zisťované rozhodujúce skutočnosti. Všeobecné tvrdenia žalobcu v odvolacej replike a
vo vyjadrení k odvolacej duplike žalovaného o dostupnosti výrobku Geloren Active na slovenskom trhu

a žalobcom v odvolacom konaní predložené printscreeny tak predstavujú novoty, ktoré s poukazom na
§ 366 CSP nebolo možné v odvolaní použiť.

28. K tvrdeniu žalobcu v odvolacej replike, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
spočíva aj v tom, že nezohľadnil, že súťažný vzťah medzi stranami bol daný aj vzhľadom k ich

pôsobeniu na trhu v Českej republike, keď žalobca už v žalobe tvrdil a čestným prehlásením C. I. a
dvomi potvrdeniami objednávok odkazoval, že žalovaný sporné výrobky predáva tiež na území Českej
republiky, odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolaním
súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní
do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími

dôvodmi viazaný. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len
odkazom na jednotlivé ustanovenia § 365 CSP uvedie dôvody, pre ktoré rozhodnutie napáda, ale
odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a
teda musí uviesť konkrétne tvrdenia, konkrétne argumenty a konkrétne dôkazy pre preukázanie toho-
ktoréhonímtvrdenéhoodvolaciehodôvodu.Lehotanapodanieodvolaniatakohraničujeajargumentáciu

tvrdenej vadnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo. Preto, i keď
žalobca v podanom odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, avšak odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa pôsobenia žalovaného na trhu v Českej republike
žalobca na obsahové vymedzenie ním uvedeného odvolacieho dôvodu v odvolaní neuviedol a nedoplnil
ju prípadne ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania, v súlade s § 365 ods. 3 CSP odvolací súd túto

odvolaciu argumentáciu žalobcu nevyhodnocoval, ani na ňu neprihliadal.

29. Pre úplnosť veci odvolací súd dodal, že ak sa žalobca proti žalovanému domáhal ochrany
v právomoci súdov Slovenskej republiky, relevantná bola hospodárska súťaž na území Slovenskej
republiky, čo však nevylučuje, ak žalobca má za to, že nekalé súťažné konanie žalovaného zasahuje na

územie Českej republiky, aby sa s prípadným nárokom obrátil na súd Českej republiky, ktorý by o veci
s jurisdikciou jemu vlastnou rozhodoval.

30. Keďže žalobca v odvolaní poukazoval aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici,
len pre úplnosť veci odvolací súd uviedol, že v rozhodnutí sp. zn. 43Cob/281/2014 zo dňa 20. novembra

2014 síce konštatoval, že „rovnako tak fyzické osoby pripravujúce založenie obchodnej spoločnosti,
a to v súvislosti s nevyhnutnými aktivitami ešte pred vznikom samotného subjektu, sa považujú za
súťažiteľazapodmienky,žesazúčastňujúhospodárskejsúťaže“,avšakodvolacísenátvkonštatovanomrozhodnutí neuviedol a ani nedospel k záveru, že takéto subjekty majú i aktívnu vecnú legitimáciu v
sporoch na ochranu proti nekalej súťaži.

31. Pretože žalobca v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že výživový doplnok Geloren Active
sa na trhu v Slovenskej republike nachádza, resp. že žalobca tento výrobok na trh Slovenskej republiky
faktickyuvádzaadodáva,čoznamená,žekpriestorovémuačasovémusúbehuponukyvýrobkužalobcu
Geloren Active a sporných výrobkov žalovaného na trhu Slovenskej republiky nedošlo, odvolací súd
vyhodnotil ako správny záver súdu prvej inštancie, že v tomto rozsahu uplatneného nároku žalobca

nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže medzi stranami sporu nie je splnená podmienka existencie
súťažného vzťahu, t. j. konania v hospodárskej súťaži na strane žalobcu.

32. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že nesprávne posúdil funkčnú zameniteľnosť
niektorých výrobkov žalobcu s výrobkami žalovaného, keď výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren
Dog určené pôvodne pre zvieratá sú pre priemerného spotrebiteľa funkčne zameniteľné so spornými

výrobkami žalovaného, čím je žalobca so žalovaným vo faktickom súťažnom vzťahu.

33. Odvolací súd poukázal ďalej na ustálenú rozhodovaciu praxe najvyšších súdnych autorít z hľadiska
splnenia podmienky konania v hospodárskej súťaži, podľa ktorej z hľadiska existencie súťažného vzťahu
a existencie konania uskutočneného v rámci tohto súťažného vzťahu, je nevyhnutné, aby súťažitelia

dodávali na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky, pričom je z
tohto hľadiska rozhodné, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou (rozsudok Najvyššieho
súduSRsp.zn.1ObdoV/19/2007z20.februára2008),t.j.platí,ženato,abysajednaloosúťažnývzťah,
musia voči sebe stáť subjekty, ktoré sú voči sebe v rovine súťažiteľov na relevantnom trhu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2008, sp. zn. 1Obo/239/2006). Konanie v hospodárskej súťaži teda

predpokladá nielen priamy súťažný vzťah rovnakých, resp. totožných tovarov, ale aj vzťah tovarov
vzájomne zastupiteľných, t. j. tovarov, medzi ktorými existujú určité substitučné možnosti. Konštatoval,
že sa zastupiteľnosť pritom vyhodnocuje najmä z hľadiska charakteristiky týchto tovarov a účelu ich
použitia.

34. Vychádzal ďalej z toho, že v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že výrobky žalobcu
GelorenHAaGelorenDogsúdoplnkomkrmivaprekoneapsyaspornévýrobkyžalovanéhosúvýživové
doplnky. Poukázal na definíciu výživového doplnku, ktorý je definovaný v § 2 zákona č. 152/1995 Z.
z. o potravinách ako potravina na doplnenie prirodzenej stravy, ktorá je koncentrovanými zdrojmi živín,
ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo

alebo v kombinácii a ktorá sa umiestňuje na trh v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety,
piluly a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek
a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých
jednotkových množstvách. Sporné výrobky žalovaného sú teda z hľadiska svojej charakteristiky určené
pre ľudí a výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren Dog sú z hľadiska svojej charakteristiky určené pre

zvieratá (kone a psy). Doplnok krmiva pre zvieratá tak už zo svojej podstaty nemôže byť vzájomne
zastupiteľným s výživovým doplnkom pre ľudí a nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že účelom
použitia tak výrobkov žalobcu Geloren HA a Geloren Dog, ako aj sporných výrobkov žalovaného, je
výživa a podpora kĺbov, keďže u výrobkoch žalobcu ide o výživu a podporu kĺbov zvierat a u výrobkoch
žalovaného ide o výživu a podporu kĺbov ľudí. Pre vyhodnotenie funkčnej zameniteľnosti výrobkov

žalobcu Geloren HA a Geloren Dog a sporných výrobkov žalovaného je potrebné prihliadať nielen
na účel ich použitia, ale aj na ich charakteristiku, pričom individuálne a najmä vedomé rozhodnutie
spotrebiteľa, že mu výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren Dog pomôžu, nie je možné generalizovať
tak, že priemerný spotrebiteľ výrobky žalobcu vníma a hodnotí ako zastupiteľné alebo snáď dokonca ako
zameniteľné s výrobkami žalovaného. Je to výlučne subjektívne rozhodnutie spotrebiteľa, že doplnok

krmivaprezvieratápomôžeajľuďom.Individuálneanajmävedomérozhodnutiespotrebiteľa,ževýrobky
žalobcu určené pre zvieratá pomôžu aj ľuďom, však nie je možné generalizovať tak, že výrobky žalobcu
Geloren HA a Geloren Dog a sporné výrobky žalovaného sú vzájomne zastupiteľné. Šlo by o príliš
extenzívny výklad funkčnej zameniteľnosti, ak by mala byť výrobkom žalobcu a žalovaného priznaná
zastupiteľnosť len preto, že určití spotrebitelia sa individuálne a vedome rozhodli, že doplnok krmiva pre

zvieratá môže a má slúžiť na výživu a podporu kĺbov ľudí. Odvolací súd vyslovil názor, že individuálne a
vedomé rozhodnutie niektorých spotrebiteľov, že doplnok krmiva pre zvieratá pomôže výžive a podpore
ich ľudských kĺbov, nemôže degradovať priemerného spotrebiteľa (zákazníka) na takú úroveň, že by v
jeho očiach šlo o vzájomne zastupiteľné, prípadne dokonca až zameniteľné výrobky.35. Konštatoval, že odvolaciemu súdu neprináleží hodnotiť medicínske a humánne určenie a zameranie
výrobkov žalobcu Geloren HA a Geloren Dog a sporných výrobkov žalovaného, avšak zhodne so

súdom prvej inštancie aj odvolací súd považoval za absurdné, že len na základe skutočnosti, že určití
ľudia (spotrebitelia) vedome a na základe vlastného rozhodnutia výrobky žalobcu určené pre zvieratá
používajú pre svoju vlastnú osobnú, a teda ľudskú spotrebu, považovať tieto výrobky za zameniteľné,
a teda za rovnocenné.

36. Ďalej vyslovil názor, že pri vyhodnocovaní zameniteľnosti výrobkov nie je možné posudzovať len ich
jednu zložku, teda v súdenej veci účel použitia tak, ako to robí žalobca, t. j. že ide o výrobky určené
na podporu a výživu kĺbov, ale zastupiteľnosť je potrebné vyhodnocovať aj v kontexte charakteristiky
týchto výrobkov, t. j. že u výrobkov žalobcu ide o doplnok krmiva pre zvieratá a u výrobkov žalovaného
ide o výživový doplnok pre ľudí. Keďže výživové doplnky pre ľudí sú v zásade potraviny na doplnenie
prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín, v kontexte tvrdení žalovaného vo vyjadrení

k odvolaniu by to potom skutočne bolo možné prirovnať k situácii, kedy by si zákazník v reštaurácii
objednal jedlo a bola by mu poskytnutá konzerva obsahujúca „krmivo pre psy“, keďže tak účelom jedla
pre ľudí, ako aj krmiva pre psy, je nadobudnúť pocit sýtosti. Len skutočnosť, že výrobky žalobcu Geloren
HA a Geloren Dog sú určené pre výživu a podporu kĺbov, avšak kĺbov zvierat, bola nepostačujúca pre
záver, že ide o funkčne zameniteľné výrobky s výrobkami žalovaného, ktoré sú tiež určené pre výživu

a podporu kĺbov, avšak kĺbov ľudí. Zhodne so súdom prvej inštancie tak ani odvolací súd nedospel k
záveru, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca a ktorý vyjadril Vrchný súd v Prahe v rozhodnutí č. k.
3Cmo132/2019-107 zo dňa 22. júla 2019, keď odvolací súd poukázal navyše aj na to, že toto rozhodnutie
českého súdu bolo vydané v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Nakoľko výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren Dog a sporné výrobky žalovaného nepovažoval
odvolací súd za vzájomne zastupiteľné, odvolací súd vyhodnotil ako správny záver súdu prvej inštancie,
že v tomto rozsahu nároku žalobcu nešlo o konanie v hospodárskej súťaži z dôvodu neexistencie
súťažného vzťahu strán, a preto aktívna vecná legitimácia žalobcu nebola daná.

38. V ďalšom poukázal odvolací súd na povinnosť každého, kto vyrába alebo umiestňuje na trh
Slovenskej republiky výživové doplnky, že podľa § 16 ods. 8 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 16826/2007 oznámiť ich
prvé umiestnenie na trh spolu so zaslaním vzoriek etikiet použitých na týchto potravinách Úradu
verejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepubliky.Tútopovinnosťoznačilzasúladnúsčlánkom10Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov
členskýchštátovtýkajúcichsapotravinovýchdoplnkov,podľaktoréhoscieľomuľahčiťúčinnésledovanie
potravinových doplnkov, členské štáty môžu požadovať od výrobcu alebo osoby uvádzajúcej na daný
trh výrobok na ich území, aby oznámili príslušnému úradu také uvedenie na trh tým, že mu postúpia
vzor alebo označenie používané pre daný výrobok, keď Smernica č. 2002/46/ES bola prijatá aj s cieľom

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a uľahčiť im ich voľbu, a preto výrobky uvádzané na
trh musia byť bezpečné a musia byť opatrené zodpovedajúcimi a primeranými označeniami (bod 5
Preambuly).

39. Odvolací súd súhlasil so žalobcom, že nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 8 výnosu

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 16826/2007 predstavuje najmä verejno-právny delikt a nemôže vylúčiť existenciu súkromno-právneho
súťažného vzťahu, avšak nesplnením tejto povinnosti sa žalobca nedopúšťa „len“ porušenia predpisov
správnehopráva,aleoprotižalovanémuiinýmsúťažiteľom,ktorívyrábajúaumiestňujúvýživovédoplnky
na trh Slovenskej republiky až do splnenia tejto povinnosti, získava neodôvodnenú výhodu, čím sám

pravidlá hospodárskej súťaže porušuje. Tým, že žalobca bez splnenia povinnosti podľa § 16 ods. 8
výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 16826/2007 výživový doplnok Geloren Gel na trh Slovenskej republiky uviedol, resp. bez
aktivity žalobcu sa fakticky tento výživový doplnok dostáva i na územie slovenského trhu, žalobca sa
stal súťažiteľom, a teda účastníkom hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, keď ako správne uviedol

žalobca, súťažiteľom je i ten, kto podniká neoprávnene, a teda i ten, kto ponúka tovary a výrobky
bez toho, aby si splnil povinnosti vyplývajúce z predpisov správneho práva, avšak skutočnosť, že za
súťažiteľa možno považovať aj osobu, ktorá vykonáva súťažnú činnosť neoprávnene, nie je možné
vykladať tak, že tejto osobe patrí aj právo domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži. Obdobne ako vprípade osoby, ktorá sa ešte len pripravuje na budúce podnikanie, ide o subjekt, proti ktorému je možné
domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži, no on samotný právo na ochranu proti nekalej súťaži nemá, a
to práve z dôvodu neprípustnosti a nedovolenosti spôsobu, akým sa súťažiteľom stal.

40. Vzhľadom na to, že samotný žalobca opakovane poukazoval na judikatúru súdov Českej republiky,
odvolací súd poukázal na to, že aj Vrchný súd v Prahe v rozhodnutí sp. zn. 3Cmo253/97 konštatoval,
že „pokiaľ napríklad jeden zo súťažiteľov uvádza na trh zahraničný výrobok podliehajúci povinnému
schvaľovaniu pre použitie v ČR, poruší tým predpisy „správneho práva“ pokiaľ distribuuje výrobky

neschválené, zároveň však sa dopúšťa konania nekalo-súťažného, lebo oproti iným súťažiteľom
rešpektujúcim predpisy a vynakladajúcim finančné prostriedky na schválenie výrobku získava úplne
neodôvodnene súťažnú výhodu“ a v rozhodnutí sp. zn. 3Cmo703/94 konštatoval, že „súťažiteľom je
i ten, kto podniká neoprávnene, predáva výrobky bez toho, že by prešli schvaľovacím konaním, hoci
je to predpokladom k možnosti ich uvedenia na trh. Rozhodný je tu reálny stav, t. j. že sa (i keď
nedovolene) hospodárskej súťaže zúčastňuje. Zásadne je však odopretá takémuto súťažiteľovi možnosť

domáhať sa ochrany pred konaním ostatných súťažiteľov podľa § 44 a nasl. Obchodného zákonníka pre
neprípustnosť spôsobu, akým sa v danom prípade súťažiteľom stal.“.

41. Pretože pri výrobku Geloren Gel žalobca nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 8 výnosu
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

č.16826/2007,odvolacísúdvyhodnocujeakosprávnyzáversúduprvejinštancie,ženemožnoposkytnúť
ochranu pred tvrdenou nekalou súťažou tomu, kto sám pravidlá hospodárskej súťaže porušuje, a teda
aktívna legitimácia žalobcu nebola daná ani v rozsahu tohto nároku.

42. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu uplatneného nároku, odvolací súd vyhodnotil
ako nadbytočné konštatovanie súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť
predbežný záver, že aj označovanie výrobkov sloganom „Born in Canada“, môže mať nekalo-súťažný
charakter, keď je spôsobilým u priemerného spotrebiteľa vyvolávať dojem pôvodu výrobku z Kanady, a
teda akúsi podvedomú vieru spotrebiteľa vo vyššiu mieru kvality ponúkaného výrobku. Vyslovil názor, že

súd totiž nemá v meritórnom rozhodnutí vyslovovať, resp. vyvodzovať „predbežný záver“, ale meritórne
rozhodnutie, a teda právne posúdenie má vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a z jasného
a výstižného vysvetlenia, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

43. Vchádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. (správne III. pozn. dovolacieho súdu)
o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci a v
závislom výroku III. (správne II. pozn. dovolacieho súdu) o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného

pred začatím konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu, že žalobu zamietol, je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

44. Pre úplnosť veci odvolací súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu mal za to, že
vzhľadomnažalobcomšpecifikovanýodvolacídôvod,niesúpodľa§389ods.1CSPsplnenépodmienky

nato,abymohlobyťnapadnutérozhodnutiezrušenéanáslednesaktýmtotvrdeniamvodvolacejreplike
vyjadroval aj žalobca, odvolací súd na tieto tvrdenia strán nereflektuje, keďže podľa § 381 CSP odvolací
súd nie je odvolacím návrhom viazaný.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2
CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

46. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) navrhujúc ho ako aj rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ mal za to,
že dovolanie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sformuloval niekoľko právnych otázok,
majúc za to, že ich vo veci konajúce súdy neposúdili správne a to1) či pre splnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži (podľa generálnej klauzuly nekalej súťaže)
a existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na domáhanie sa ochrany pred nekalou súťažou
postačuje, ak sa žalobca aktívne pripravoval na faktické uvedenie jeho výrobku (doplnku stravy) na

slovenský trh a vykonával za tým účelom priame kroky,
2) či ak žalobca, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdí, že sa aktívne pripravuje na
uvedenie svojho výrobku na slovenský trh a doložil v odvolacom konaní dôkaz smerujúci k preukázaniu,
že tento výrobok, po koncentrácii konania, na slovenský trh fakticky uviedol, je takýto dôkazný návrh
prípustný podľa § 366 písm. d) CSP,

3) či ak sa žalobca domáha ochrany proti nekalej súťaži u súdu v krajine, v ktorej má žalovaný sídlo je
z hľadiska posúdenia podmienky konania v hospodárskej súťaži relevantná výlučne hospodárska súťaž
na území tejto krajiny,
4) či môžu byť výrobky s odlišným určením a odlišnou verejnoprávnou kategorizáciou, ktoré však fakticky
užívajúspotrebitelianarovnakýúčelfunkčnezameniteľnézhľadiskapodmienkykonaniavhospodárskej
súťaži (podľa generálnej klauzuly nekalej súťaže),

5) či môže byť splnená podmienka konania v hospodárskej súťaži a daná existencia aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu na ochranu pred nekalou súťažou, ak vyrába doplnky stravy registrované v
inej členskej krajine EÚ a tieto v rámci voľného trhu prenikajú na slovenský trh, na ktorom však nespĺňajú
všetky formálne notifikačne požiadavky.

47. Dovolateľ konštatoval, že odvolací súd síce správne uviedol, že žalobca preukázal, že vo vzťahu k
doplnku stravy Geloren Active splnil oznamovaciu povinnosť, podmienka konania v hospodárskej súťaži
aj tak nebola naplnená, nakoľko nebolo preukázané faktické uvedenie a dodávanie tohto výrobku na
slovenský trh. Vyslovil názor, že rozsudok NS SR z 1. septembra 2006 sp. zn. 4Obo/245/2004, na ktorý
poukázal aj odvolací súd, sa týmto otázkam nevenuje. Tvrdil, že už pri podaní žaloby preukázal, že sa

pripravuje na priame uvedenie svojej rady doplnkov stravy na slovenský trh, keď doložil okrem iného e-
mail adresovaný Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Následne, v priebehu odvolacieho
konania, doplnok stravy Geloren Active skutočne na slovenský trh uviedol, odvolací súd však nesprávne
odmietoltentodôkaznýnávrhvykonať.Zdôraznil,žepodľajudikatúryjesúťažnývzťahpotrebnévykladať
širšie poukazujúc na závery NS SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1ObdoV/19/2007. Na podporu názoru,

žeajpripravujúcisasúťažiteľmáaktívnulegitimáciuvsporochznekalejsúťaže,poukázalnarozhodnutie
Najvyššieho súdu Československej republiky Rv I 1239/30 (C. 1142). Vzhľadom na totožnosť právnych
úprav nekalej súťaže v Českej a Slovenskej republike poukázal na závery rozhodovacej praxe i vedy v
Českej republike napriek tomu, že pochopiteľne nemajú právnu záväznosť (napr. NS ČR z 11. septembra
1992 sp. zn. 3Cmo/36/92, rozsudok KS BB sp. zn. 43Cob/281/2014, rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe

sp. zn. 3Cmo/260/97, uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 7. februára 1996 sp. zn. 3Cmo/703/94,
rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 3Cmo/206/2019-70 a č. k. 3Cmo/209/2019-190). Zdôraznil, že
z uvedeného vyplýva, že i osoby, ktoré sa doposiaľ aktívne nezúčastňujú súťaže na určitom trhu, ale
jednoznačne sa pripravujú na vstup (napr. podaním žiadosti o povolenie uviesť výrobky na trh) aj oni
sú aktívne prípadne pasívne legitimované v sporoch z nekalej súťaže. Požiadavka odvolacieho súdu o

nutnosti skutočného a faktického vstupu na trh je vzhľadom na uvedené v priamom rozpore s výkladom
prvej podmienky generálnej klauzuly. Odvolací súd teda nedôvodne zúžil výklad súťažného vzťahu
na situácie, keď sa obidvaja súťažitelia bezprostredne stretávajú. Odvolací súd teda najprv vyžaduje,
aby súťažiteľ najprv priamo vstúpil na určitý trh, stretával sa tu s dlhodobo nekalosúťažne konajúcim
súťažiteľom a trpel ujmu mu takto vznikajúcu a až potom začal právnu ochranu proti nekalosúťažne

konajúcemu súťažiteľovi.

48. V súvislosti s druhou dovolacou otázkou uviedol, že odvolací súd odmietol vykonať ním navrhnutý
dôkaz a to: printscreeny o faktickej dostupnosti výrobku žalobcu a to s poukazom na nesplnenie
podmienok podľa § 366 CSP. Uvedeným postupom podľa jeho názoru porušil § 420 písm. f) CSP. Tieto

dôkazy preukazujú zavŕšenie príprav a faktické uvedenie na trh, pritom ich žalobca nemohol doložiť
skôr, lebo k tomu došlo až v priebehu odvolacieho konania, teda v roku 2022. Tieto dôkazy, podľa
jeho názoru, potvrdzovali žalobcove skutkové tvrdenie, že v najbližších mesiacoch dôjde k faktickému
uvedeniu výrobku na trh a tak spĺňali podmienku podľa § 366 písm. d). Tvrdil, že doposiaľ nebola
dovolacím súdom riešená otázka, či je možné mať za to, že určitý dôkaz nemohol žalobca uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie pretože tento dôkaz v tom čase ešte neexistoval.

49. V nadväznosti na tretiu ním sformulovanú otázku za nesprávne označil tvrdenie odvolacieho
súdu, že pokiaľ ide o pôsobenie žalovaného na českom trhu mal sa žalobca ochrániť pred tvrdenýmnekalosúťažným konaním výhradne na českom súde. Poukázal pritom na čl. IV ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (tzv. Nariadenie Brusel I. Bis), podľa ktorého mal
žalobca, pokiaľ ide o nekalosúťažné konanie žalovaného na českom trhu žalovať žalovaného primárne

v jeho domovskom členskom štáte, teda na Slovensku, čo aj žalobca urobil. Uzavrel, že to neznamená,
že slovenské súdy sa mali existenciou súťažného vzťahu zaoberať aj s ohľadom na tvrdený stred na
trhu v Českej republike.

50. V súvislosti so štvrtou právnou otázkou označil dovolateľ za nesprávny záver odvolacieho súdu,

že existencia súťažného vzťahu nemôže byť hodnotená tak extenzívne, že by doplnku pre zvieratá a
výživovému doplnku pre ľudí mali byť priznané substitučné možnosti len preto, že určití spotrebitelia ich
vedome, na základe vlastného rozhodnutia, užívajú. Na podporu správnosti svojho tvrdenia poukázal
na rozsudok NS SR sp. zn. 1ObdoV/19/2007, v ktorom najvyšší súd konštatoval „tento vzťah (rozumej
súťažný) môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné,
porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s

nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou“. Ďalej poukázal na rozhodnutie sp. zn. 2Obo/302/2005,
podľa ktorého „Podmienka hospodárskej súťaže účastníkov je v danom prípade splnená, keď obidvaja
účastníci sú súťažiteľmi v hospodárskej činnosti funkčne navzájom substituovateľnej“. Ďalej upriamil
pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky, Rv I 95/31 (C. 11755) „Podľa
ktorého podobnosť hospodárskeho oboru má svoju hranicu v možnosti zámeny podniku, alebo tovaru

v očiach priemerného zákazníka“. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že doplnky krmiva žalobcu
sú masívne používané práve ľuďmi. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/1642/2005
a NS ČR sp. zn. 32Odo/1230/2005 konštatoval, že substituovateľnosť by mala byť podľa judikatúry
vykladaná extenzívne. Taktiež poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cmo/46/2000
a aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/84/2007 zo dňa 30. októbra 2008 podľa

ktorého „V súťažnom vzťahu môžu byť nie len obchodníci (podnikatelia) s rovnakými výrobkami,
alebo službami, ale tiež s výrobkami a službami veľmi rozdielnymi, pokiaľ však medzi nimi existujú
určité substitučné možnosti“. Vyslovil názor, že z hľadiska súkromnoprávnej úpravy nekalej súťaže a
vymedzenia hospodárskej súťaže podľa generálnej klauzuly nekalej súťaže však verejnoprávna povaha
skupín výrobkov nemôže byť rozhodujúca. Zdôraznil, že spotrebitelia si v prípade problémov s kĺbami

nepochybne nevyberajú produkty podľa toho, akú majú verejnoprávnu klasifikáciu, ale podľa toho, čo
podľa ich názoru, znalosti a doporučení priateľov, alebo odborníkov „funguje na riešenie ich problémov“.
Z hľadiska faktického a objektívneho sa teda stali pre verejnosť reálnou a praktikovanou alternatívou k
doplnku stravy. Konštatoval, že úplne rovnaká situácia bola posudzovaná v Českej republike v konaní
medzi žalobcom českou spoločnosťou Patron ca, s.r.o. Vrchný súd v Prahe potvrdil Mestským súdom v

Prahe nariadené predbežné opatrenie a to uznesením zo dňa 22. júla 2019, č. k. 3Cmo/132/2019-107
konštatujúc, že „argumentácia žalovaných, že žalobca nevyrába potravinový doplnok, ale doplnok
krmiva pre zvieratá nie je rozhodujúci, nakoľko sa jedná o funkčne úplne zameniteľné výrobky
slúžiace k rovnakému účelu, teda na ochranu kĺbov“. Za nepodstatnú, pre prejednávanú právnu vec,
označil aj tvrdenú ochranu spotrebiteľa nakoľko by to bolo podstatné vo verejnoprávnej oblasti, nie

súkromnoprávnej. Rovnaký právny názor zaujal aj Vrchný súd v Prahe aj v rozhodnutí vo veci samej
zo dňa 7. decembra 2021 č. k. 3Cmo/187/2020-459, keď vrchný súd konštatoval „že vzťah účastníkov
je možné posúdiť ako vzťah súťažný, a to ako priamych konkurentov, nakoľko sa všetci pohybujú v
rovnakom segmente trhu s prípravkami na doplnky pre kĺby a ide o priamych konkurentov. Nie je pritom
rozhodujúce, že v jednom prípade ide o výrobky primárne určené pre zvieratá, nakoľko v konaní nebolo

sporné, že tieto výrobky nakupujú aj ľudia.“

51. Pokiaľ ide o piatu právnu otázku dovolateľ zdôraznil, že i keď podotýka len podporne, že v rámci
prakticky bezprekážkového vnútorného trhu Európskej únie sa žalobcove doplnky stravy (najmä Geloren
GEL a Geloren CAPS), riadne registrované v Českej republike, bez aktivity žalobcu sa fakticky dostávajú

aj na územie slovenského trhu. Žalobca a jeho doplnky stravy sa tak evidentne dostávali do objektívneho
a faktického súťažného vzťahu. Uviedol, že podľa jeho vedomostí otázku, či súťažiteľ, ktorý nesplnil
všetky formálne notifikačné požiadavky je tiež aktívne legitimovaný na podanie nekalosúťažnej žaloby
proti inému súťažiteľovi, dovolací súd neriešil. Do pozornosti dal ďalej rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3Cmo/703/94 zo dňa 7. februára 1996 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 64Cb/196/2015, v ktorých súdy zaujali názor, že „za súťažiteľa možno považovať aj osobu, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť neoprávnene (neoprávnené podnikanie)“. Dovolateľ uzavrel, že pokiaľ
odvolací súd dospel k záveru, že nevykonanie notifikačnej povinnosti žalobcom je treba považovaťza nepovolené podnikanie žalobcu (s čím však žalobca nesúhlasí), ani v takom prípade nemôže byť
vylúčená existencia súťažného vzťahu a aktívna legitimácia žalobcu.

52. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. K právnej otázke označenej číslom
1) poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cmo/253/97, v ktorom súd konštatoval,
že ak jeden zo súťažiteľov uvádza na trh zahraničný výrobok podliehajúci povinnému schvaľovaniu pre
použitie v ČR, dopúšťa sa tým nekalosúťažného konania, lebo oproti iným súťažiteľom, rešpektujúcim
prepisy a vynakladajúcim finančné prostriedky na schválenie výrobku získava úplne neodôvodnene

súťažnú výhodu. Poukázal ďalej aj na rozhodnutie sp. zn. 3Cmo/703/94, v ktorom súd konštatoval,
že súťažiteľom je síce i ten, kto podniká neoprávnene, ale takémuto súťažiteľovi je zásadne odopretá
možnosť domáhať sa ochrany pred konaním ostatných súťažiteľov podľa § 44 a nasl. Obchodného
zákonníka pre neprípustnosť spôsobu, akým sa súťažiteľom stal. Vychádzajúc z uvedeného aj konanie
žalobcu je možné rovnako označiť za nekalosúťažné, keď distribuovaním produktu bez príslušných
povolení získal konkurenčnú výhodu. Nakoniec k tejto otázke uviedol, že vo vzťahu k skutočnosti, že

žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi nebolo vykonané dokazovanie a úvaha sudcu bola založená
výlučne na tvrdeniach žalobcu.

53. K dovolacej otázke č. 2) uviedol, že žalobca novoty nepredložil v zmysle § 366 písm. d) CSP do
uplynutie lehoty na podanie odvolania. Poukázal na to, že žalobcove odvolanie je datované dňu 30.

decembru 2021, pričom toto neobsahovalo žiadne prílohy. Tieto boli žalobcom predložené až neskôr,
keď sám v podanom dovolaní odkazuje na svoje vyjadrenia zo dňa 11. marca 2022 a 21. júla 2022.
Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že žalobca „novoty“ nepredložil v rámci odvolania, ale až v svojich
následných vyjadreniach.

54.Kprávnejotázkeč.3)žalovanýuviedol,žežalobcanikdynežiadalochranuresp.vymedziťrelevantný
trh,akotrhnaúzemíČeskejrepubliky,aleprávenaopakochranysapodanoužaloboudomáhalzdôvodu,
že sa pripravuje na podnikanie na území Slovenskej republiky, čím podľa jeho názoru jednoznačne
vymedzil relevantný trh ako územie Slovenskej republiky. Poukázal aj na obsah žaloby a to konkrétne
bod 1.4 a 3.2 predmetnej žaloby, z ktorých je zrejmé, že sám žalobca vymedzil relevantný trh ako územie

SR. Navyše uviedol, že relevantný stred na území ČR nikdy nenastal, pretože podľa názoru žalovaného
by sa muselo jednať o opakujúcu sa činnosť a nie o ojedinelý incident, ktorý vznikol za prinajmenšom
neštandardných okolností.

55. Vo vyjadrení k otázke č. 4) nesúhlasil s názorom žalobcu, že v zmysle generálnej klauzuly má byť

rozhodujúca len faktická stránka danej ponuky tovaru a služieb, t. j. či priemerní spotrebitelia považujú
dané výrobky za vzájomne zameniteľné k naplneniu určitej zhodnej potreby, nakoľko, ako už opakovane
tvrdil, čo nebolo nikdy žalobcom rozporované, že kvalitatívne sú na obsah krmiva a výživových doplnkov
kladené diametrálne odlišné nároky. Zdôraznil, že ani žalobca v celom konaní nepredložil akýkoľvek
dôkaz o reálnej zastupiteľnosti týchto produktov a preto ich stretnutie v čase a priestore, aby tým mohol

vzniknúť relevantný trh, je vylúčené. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozdiely v zložení produktu
žalobcu Geloren HA (určený pre kone) a produktu Barny´s Sioux MSM Super forte (určený pre ľudí)
distribuovaného žalovaným. Uzavrel, že skutočnosť, že sa niektorí spotrebitelia rozhodnú užívať úplne
iný produkt nezakladá podľa žalovaného súťažiteľský vzťah so žalobcom. Napokon žalovaný poukázal
na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 14. februára 1978 sp. zn. 27/76.

56. V súvislosti s dovolacou otázkou č. 5) vyslovil názor, že táto je už obsiahnutá v predchádzajúcich
dovolacích otázkach nastolených žalobcom v podanom dovolaní.

57. Záverom uviedol, že bez ohľadu na dôvody uvedené žalobcom v dovolaní, tak žalovaný, už vo

svojom vyjadrení zo dňa 17. novembra 2020, oznámil, že došlo k zmene obalov a etikiet distribuovaných
produktov, z dôvodu ktorého by návrh žalobcu bol nevykonateľný v predmetnej časti. Žalovaný teda
dobrovoľne upustil od sporného označenia distribuovaných produktov, čo deklaroval vo svojom prvom
úkone adresovanom príslušnému súdu prvej inštancie.

58. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa ustanovenia § 35 CSP (ďalej aj „dovolací
súd“ alebo „najvyšší súd“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo
napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný ale nie dôvodný.59. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

60. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

61. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

62. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

63. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí mať zreteľné

charakteristické znaky predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o
skutkovú otázku. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie
napadnuté dovolaním nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka,
na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom
vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto

ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v
dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

64. Dovolateľ v podanom dovolaní vymedzil 5 právnych otázok uvedených v odseku 46. odôvodnenia
tohto rozsudku tvrdiac okrem iného, že tieto otázky neboli ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

vyriešené.

65.Žalobcataktonáležitekonkretizovalprávneotázky-podľajehonázoru-neriešenédovolacímsúdom.
Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či ide o otázky, ktoré dovolací súd doposiaľ ešte neriešil.
Pokiaľ ide o žalobcom formulované otázky dovolací súd nemá z jeho rozhodovacej činnosti vedomosť,

že by tieto právne otázky už boli vyriešené. Pojem „vyriešená právna otázka“ nemožno vnímať ako
„už raz riešená otázka“, ale ako „otázka vyriešená ustálene“, teda, že ohľadom právnej otázky existuje
ustálená prax dovolacieho súdu.
Dovolací súd v tomto smere uvádza, že „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená
predovšetkýmvstanoviskáchaleborozhodnutiachnajvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikované

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však
možno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho
súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr
vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do tohto pojmu však možno

zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017,

8Cdo/33/2017). Inak povedané, pokiaľ nejde o rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (relevantné sú aj staršie zbierky, pozri napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24.januára 2018) tak možno za ustálenú prax považovať
aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady a to buď je tento názor vyjadrený
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach alebo názor je vyjadrený aj v jednotlivom

nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali
niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých
ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ najvyšší súd
odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí. Tomu, že ide o
rozhodovaciu prax ustálenú (a teda opakujúca sa) by ďalej malo nasvedčovať to, že tieto nepublikované

rozhodnutia sú verejne dostupné a ľahko dohľadateľné (najmä prostredníctvom internetu) aj pri bežnej
lustrácii medzi rozhodnutiami najvyššieho súdu k danej právnej otázke, keďže ich je opakujúce
množstvo.66. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných najvyššími súdmi

ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď.
rozhodnutie č. 71, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018).

67. Pokiaľ ide o žalobcom formulované otázky, dovolací súd nemá z jeho rozhodovacej činnosti
vedomosť, že by tieto právne otázky už boli vyriešené a ani žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu neoznačil
žiadne rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých by ako súd dovolací riešil žalobcom vymedzené otázky
a ani netvrdil, že by takéto rozhodnutia v praxi už existovali s tým, že by v nich riešené otázky bolo
možné považovať za vyriešené ustálenie.

68. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm.
b/ CSP v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie
žalobcu je procesne prípustné, následne preto skúmal, či podané dovolanie je dôvodné (či napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu skutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v predmetnej
právnej otázke).

69. Jednou z dovolateľom vymedzených právnych otázok, majúca, podľa názoru dovolacieho súdu
podstatný, kľúčový význam je otázka č. 4) „či môžu byť výrobky s odlišným určením a odlišnou
verejnoprávnou kategorizáciou, ktoré však fakticky užívajú spotrebitelia na rovnaký účel, funkčne
zameniteľné z hľadiska podmienky konania v hospodárskej súťaži (podľa generálnej klauzuly nekalej

súťaže)“.

70. Odvolací súd v odôvodnení jeho rozsudku uviedol, že v konaní nebolo sporné, že výrobky žalobcu
Geloren HA a Geloren Dog sú doplnkom krmiva pre kone a psy a sporné výrobky žalovaného sú
výživové doplnky. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že súťažný vzťah

nemožno hodnotiť až tak extenzívne, že by doplnku krmiva pre zvieratá a výživovému doplnku pre
ľudí mali byť priznané substitučné možnosti len preto, že určití spotrebitelia ich vedome na základe
vlastného rozhodnutia užívajú. Dovolateľ má za to, že z hľadiska naplnenia generálnej klauzuly súťaže
je rozhodujúca iba faktická stránka danej ponuky tovaru a služieb a nie je relevantné, či sa v rámci
hospodárskej súťaže stretávajú výrobky určené pre ľudí s výrobkami určenými pre zvieratá, inak

povedané, či na danom trhu považujú priemerní spotrebitelia dané výrobky za vzájomne zameniteľné
pre naplnenie určitej totožnej potreby. Dovolací súd sa nestotožnil s názorom dovolateľa, že v súvislosti s
touto právnou otázkou dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
a to z dôvodov, ktoré odvolací súd podrobne vysvetlil v odsekoch 61. - 65. odôvodnenia jeho rozsudku,
s ktorými sa dovolací súd v celom rozsahu stotožnil a vzhľadom na ktoré, vyriešenie tejto právnej otázky

odvolacím súdom považoval za správne. Dovolací súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že
ak by mala byť výrobkom žalobcu a žalovaného priznaná zastupiteľnosť len preto, že určití spotrebitelia
sa individuálne a vedome rozhodli, že doplnok krmiva pre zvieratá môže a má slúžiť na výživu a
podporu kĺbov ľudí, išlo by o príliš extenzívny výklad funkčnej zameniteľnosti. Rozhodnutie niektorých
spotrebiteľov, že doplnok krmiva pre zvieratá pomôže výžive a podpore ich ľudských kĺbov nemôže

degradovať priemerného zákazníka na takú úroveň, že by v jeho očiach išlo o vzájomne zastupiteľné až
zameniteľné výrobky, skutočnosť, ktorá je podľa názoru dovolateľa pre vyriešenie tejto právnej otázky
rozhodujúca. Aj podľa názoru dovolacieho súdu nie je možné, pri posudzovaní zameniteľnosti sporných
výrobkov, prihliadať len na to, že výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren Dog sú určené pre výživu a
podporu kĺbov, avšak kĺbov zvierat a výrobky žalovaného určené taktiež pre výživu a podporu kĺbov,

avšak ľudí. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že na obsah krmiva a výživových
doplnkov pre ľudí sú kladené odlišné nároky a pokiaľ priemerný spotrebiteľ začne užívať doplnok krmiva
pre zvieratá, tak k tomu nemá uvedené správne dávkovanie a aj zloženie týchto produktov je nastavené
pre metabolizmus zvierat a nie ľudí. Vychádzajúc z uvedeného, ani dovolací súd nedospel k záveru,
že ide o funkčne zameniteľné výrobky slúžiace rovnakému účelu, teda na ochranu kĺbov a za správny

považuje aj záver odvolacieho súdu, že skutočnosť, že sa niektorí spotrebitelia rozhodnú užívať úplne
iný produkt nezakladá súťažiteľský vzťah. Teda hlavným dôvodom so zreteľom na ktorý nepovažoval
odvolací súd účastníkov konania pokiaľ ide o výrobky žalobcu Geloren HA a Geloren Dog a výrobky
žalovaného,zasúťažiteľovapokiaľideotietovýrobky,ichkonaniezakonanievhospodárskejsúťažibolavzájomná nezameniteľnosť, nezastupiteľnosť týchto výrobkov, a preto dovolací súd, z hľadiska týchto
výrobkov nepovažoval ďalšie dovolateľom sformulované právne otázky, za také na vyriešenie ktorých
by spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu.

71. V súvislosti so žalobcom sformulovanými právnymi otázkami 1) a 5) dovolací súd odkazuje na
odsek 68., 69. a 71. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd dal, pokiaľ ide
o výrobok žalobcu výživový doplnok Geloren GEL za pravdu žalobcovi, že sa stal súťažiteľom a teda
účastníkom hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, keď odvolací súd dal za pravdu žalobcovi i v

tom, že súťažiteľom je i ten, kto podniká neoprávnene, ako aj osoba, ktorá sa ešte len pripravuje na
budúce podnikanie.

72. Odvolací súd v odseku 68. odôvodnenia jeho rozsudku priznal žalobcovi postavenie súťažiteľa, teda
účastníka hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, dovolací súd preto dospel k záveru, že riešenie
dovolacej otázky č. 1) a 5) je pre prejednávanú vec bez právneho významu. Základným dôvodom, pre

ktorý ani odvolací súd nevyhovel žalobe vo vzťahu k výživovému doplnku Geloren gel bola skutočnosť,
že žalobca, ako súťažiteľ nemá právo na ochranu z dôvodu, že tým, že v súvislosti s vynaložením
prostriedkov na splnenie jeho povinnosti oproti iným súťažiteľom, ktorý vyrábajú a umiestňujú výživové
doplnky na trh SR až po splnení ich povinností získava neodôvodnenú výhodu, čím sám porušuje
pravidlá hospodárskej súťaže, z dôvodu ktorého mu nepatrí právo domáhať sa ochrany pred konaním

ostatných súťažiteľov.

73. Tak ako už bolo uvedené vyššie, aby určitá otázka mala byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1
CSP musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté
dovolaním. Na zodpovedaní právnej otázky označenej ako č. 3) však odvolací súd nezaložil svoje

rozhodnutie. Pre rozhodnutie v predmetnej veci nebolo rozhodujúce z hľadiska posúdenia naplnenia
podmienky konania v hospodárskej súťaži, či je relevantná hospodárska súťaž na území SR. V odseku
68. odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatoval, že žalobca výživový doplnok Geloren GEL na
trh Slovenskej republiky uviedol, resp. bez aktivity žalobcu sa fakticky tento výživový doplnok dostal i
na územie slovenského trhu, žalobca sa stal súťažiteľom a teda účastníkom hospodárskej súťaže na

relevantnom trhu. Pre rozhodnutie prejednávanej veci teda nebolo nutné zodpovedať odvolaciu otázku
č. 3) a dovolaním napadnuté rozhodnutie nebolo na vyriešení tejto otázky založené. Na veci nič nemení
skutočnosť, že v odseku 57. odôvodnenia odvolací súd len pre úplnosť dodal, že sa žalobca proti
žalovanému domáhal ochrany súdov v právomoci Slovenskej republiky, relevantná bola hospodárske
súťaž na jej území, čo však nevylučuje, že ak má za to, že nekalé súťažné konanie žalovaného zasahuje

na územie ČR, aby sa s prípadným nárokom obrátil na súd v ČR, ktorý by o veci, s jurisdikciou
jemu vlastnou rozhodoval. V danom prípade aj odvolací súd, ako bolo uvedené, skutočnosť, že išlo
medzi sporovými stranami na území SR nespochybnil a žaloba nebola zamietnutá, prípadne nebol
konštatovaný nedostatok súdov SR z dôvodu, že by v hospodárskej súťaži dochádzalo v inom štáte ako
v štáte kde má žalovaný sídlo.

74. Pokiaľ ide o výrobok Geloren Active, odvolací súd odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa pôsobenia
žalovaného na trhu v ČR nevyhodnocoval, nakoľko túto argumentáciu v odvolaní neuviedol a nedoplnil
ju prípadne ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 3 CSP. V súvislosti s
výrobkom Geloren Active a dovolacou otázkou označenou ako č. 2) dovolací súd poukazuje na znenie

§ 366 písm. d) CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. g) a § 365 ods. 3 CSP, ktoré samo o sebe dáva
odpoveď na túto dovolaciu otázku. Dovolací súd v súvislosti s touto otázkou poukazuje aj na odsek
55. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd tu konštatoval, že žalobca na súde prvej
inštancie ani len netvrdil, že výrobok Geloren Active je na slovenskom trhu dostupný. Zdôraznil, že
predpokladomdôkaznejpovinnostijetvrdenieskutočnostístranou,tzv.bremenotvrdenia.Aktedastrana

nesplní svoju povinnosť tvrdiť, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Odvolací súd
poukázal na to, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní má pritom preukazovať to, čo strany tvrdili
a nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili a teda dokazovanie nemá slúžiť na to, aby už z vykonaných
dôkazov boli vyvodené a zisťované rozhodujúce skutočnosti. Uzavrel, že všeobecné tvrdenia žalobcu v
odvolacej replike a vo vyjadrení k odvolacej duplike žalovaného o dostupnosti výrobku Geloren Active

na slovenskom trhu a žalobcom v odvolacom konaní predložené printscreeny predstavujú novoty, ktoré
s poukazom na § 366 CSP nebolo možné v odvolaní použiť. So zreteľom na uvedené ani dovolací súd
nemal za to, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.75. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd právnu otázku, na ktorej založil
svoje rozhodnutie, posúdil správne a preto dovolanie žalobcu podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.

76. Žalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, preto mu dovolací súd priznal podľa § 453 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.