Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725203030
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725203030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX
C., v konaní o zaplatenie sumy 786,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 786 EUR spolu s
6,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.10.2022 do zaplatenia,
6,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.11.2022 do zaplatenia,
7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.12.2022 do zaplatenia,
7,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.1.2023 do zaplatenia,

7,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.2.2023 do zaplatenia,
8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.3.2023 do zaplatenia,
8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.4.2023 do zaplatenia,
8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.5.2023 do zaplatenia,
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.6.2023 do zaplatenia,
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.7.2023 do zaplatenia,
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.8.2023 do zaplatenia,

9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.9.2023 do zaplatenia,
9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.10.2023 do zaplatenia,
9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.11.2023 do zaplatenia,
9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 Eur od 1.12.2023 do zaplatenia,
9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 36 Eur od 1.1.2024 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa12.8.2025domáhalazaplateniasumyvovýške
786 EUR spolu s príslušenstvom titulom nevrátenia finančných prostriedkov. Súčasne žiadala priznať
nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že požičala žalovanej v období rokov 2020-2021 finančné prostriedky v

celkovej výške 786 EUR. Keďže k vráteniu finančných prostriedkov nedošlo, vyzvala žalovanú, aby jej
ich vrátila. Dňa 14.9.2022 bola spísaná dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach, v ktorej sa žalovaná
zaviazala splatiť dlh v splátkach vo výške 50 eur počnúc mesiacom 9/2022. Aj napriek tejto dohodeneuhradila žiadnu splátku. Dňa 13.12.2024 bola žalovaná žalobkyňou vyzvaná na zaplatenie celej dlžnej
sumy. Do dnešného však na výzvu nereagovala.

3. Žalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo
zistiť iný jej pobyt, preto jej súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP
doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie
o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 12.1.2026.

4. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 11.3.2026

5. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

6. Z dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach zo dňa 14.9.2022 je zrejmé, že strany sporu dňa 14.9.2022
uzatvorili dohodu o uznaní dlhu vo výške 786 EUR, kedy žalovaná uznala dlh v celosti a súčasne

uzatvorili dohodu o plnení v splátkach, kedy sa žalovaná zaviazala predmetný dlh uhradiť v mesačných
splátkach vo výške 50 EUR. Predmetná zmluva bola podpísaná a osvedčená obcou Hatalov.

7. Z výzvy zo dňa 13.12.2024 je zrejmé, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy vo výške 786
EUR.

8. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

9. Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa ust. § 558 citovaného zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11. Podľa ust. § 563 citovaného zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

12. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou) čo znamená, že zmluvné
strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich
dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci.

13. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky

(peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje,
že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu
byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že
dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške na akú vyznela dlžobný úpis prechádza z veriteľa na dlžníka

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/55/98).

14. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo
také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby priamo v

písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a rozsahu. Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči
veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť.

15. Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje
svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním

založenej právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej
pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho
existenciu v čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania.16. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu
uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník,
ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že

dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti
prezumpcii uvedenej v § 558 OZ preukáže opak. Len všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom pre
preskúmanie uznania nároku súdom.

17. Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a

veriteľom, pretože dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na
splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 OZ). Z toho potom vyplýva, že veriteľ
môže uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového
záväzku (uznania dlhu) dlžníka. Ak však uznanie dlhu má charakter návrhu na dohodu (nováciu) podľa §
570 OZ, dochádza v prípade jeho akceptácie veriteľom k zániku pôvodného záväzku.

18. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho
pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval, ktorá je
vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z
veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým,
že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania. Zjednodušuje sa tým dokazovanie v

prípadnom súdnom spore.

19. Skutočnosť, že dlh tu existuje, možno preukázať jedinou listinou, čo výrazne skracuje súdne konanie
a vylučuje, resp. obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom spore (pokiaľ listina nemá právne
nedostatky). Uznaním dlhu sa ďalej odstraňuje riziko premlčania dlhu v prípade, že veriteľ je ochotný

počkať so splatením dlhu.

20. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočnosti,
že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec
nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá právnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej

opakom

21. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým
potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu.

22. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných
pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je na platnosť uznania dlhu potrebná:
a) písomná forma,
b) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a

c) uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.
23. Uznanie dlhu spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby takým spôsobom, že začína plynúť
vždy nová premlčacia doba. Podľa § 110 ods. 1 OZ ide o 10-ročnú premlčaciu dobu (v obchodných
vzťahochplatí4-ročnápremlčaciadoba).Plynutietejto10-ročnejdobyzačínadňom,keďdošlokuznaniu
dlhu alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie.

24. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že inštitút uznania dlhu je samostatným zaväzovacím inštitútom;
zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania.
Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani
jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že

bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z
veriteľa na dlžníka. Pozitívne riešenie otázky, či sporová strana uniesla dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej
existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate
popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu

pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj
v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku)
neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky spočíva dôkazné bremeno
ohľadomneexistenciedlhunadlžníkovi.Vopačnomprípade,tedaakbyplatilo,ženemožnoplatneuznaťnedlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo
by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ
by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku

platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov. (bližšie pozri uznesenie sp.
zn. 3Co/278/2016 Krajského súdu v Bratislave)

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že medzi stranami sporu opakovane
dochádzalokuzatvoreniuzmluvyopôžičkevzmysleust.§657Občianskehozákonníka,kedyžalobkyňa

pravidelne požičiavala žalovanej v rozmedzí rokov 2020-2021 finančné prostriedky. Súd mal taktiež za
nesporné, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili písomnú dohodu o uznaní dlhu zo dňa 14.9.2022 v zmysle
ust. § 558 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala žalovanej uhradiť sumu vo
výške 786 EUR. Týmto právnym úkonom žalovaná uznala predmetný dlh, ktorý mala splácať v zmysle
dohody zo dňa 14.9.2022 v mesačných splátkach vo výške 50 EUR. Predmetná zmluva bola podpísaná
a osvedčená obcou Hatalov.

26. Súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda zo dňa 14.9.2022, ktorú strany sporu podpísali bola
nazvaná ako dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach, čo indikuje, že zmluva by sa mala vzťahovať iba
na splátky dlhu. Podľa obsahu zmluvy však bolo nesporne preukázané, že strany zmluvy mali v bode
II. záujem na tom, aby žalovaná dlh uznala čo do dôvodu a výšky a aby súčasne plnila predmetný dlh

v splátkach, čo je zrejmé z bodu III zmluvy. Súd tak predmetnú zmluvu posúdil podľa obsahu a vôle
zmluvných strán, kedy predmetom danej zmluvy bolo viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie
záväzku ako jednostranný právny úkon a dohoda o splátkach ako dvojstranný právny úkon.

27. Súd mal z dohody o uznaní dlhu zo dňa 14.9.2022 za nesporné, že žalovaná uznala dlh písomne, kde

výslovne uviedla, že dlh uhradí. Súčasne mal súd za preukázané, že v uznaní dlhu bol dlh špecifikovaný
čo do rozsahu, kde bol určený vo výške 786 EUR. Súd ďalej konštatuje, že dlh bol taktiež špecifikovaný
čo do dôvodu, nakoľko z uznania je zrejmé, že dlh vznikol na základe čiastkových pôžičiek v rokoch
2020-2021. Žalovaná dohodu o uznaní dlhu riadne podpísala.

28. V zmysle uvedeného mal súd zato, že dlh žalovanej existoval v čase uznania, pričom, nie je potrebné
dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania.

29. Podľa ust. § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Žalovaná nerozporovala žiadne z tvrdení žalobcu, a preto súd považoval všetky jej tvrdenia za
nesporné.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zato, že medzi stranami sporu bola uzatvorená

zmluva o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka a následne bola uzatvorená dohoda
o vysporiadaní dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaná uznala dlh v celosti.

32. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, žalovaná
uznala písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, a teda sa predpokladá, že dlh v

čase uznania trval. Uznanie dlhu teda spôsobil vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To
znamená, že žalobca v konaní nemusel dokazovať, že dlh v čase uznania existoval.

33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že uznanie dlhu žalovanou zo dňa
14.9.2022 spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, pretože je z tohto písomného právneho úkonu

zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška, ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Preto písomné
uznanie dlhu žalovaným zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dňa 14.9.2022 dlh
existoval vo výške 786 EUR.

34. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zaviazal

žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 786 EUR.35. Sporná pre súd v konaní ostala časť vyčíslených zákonných úrokov z omeškania, v prípadoch kedy
žalobkyňa rozdelila zákonný úrok z omeškania za jednotlivú splátku na dve časti podľa toho, ako sa
menila výška úroku z omeškania.

36. V danej spojitosti súd poukazuje na ust. § 121 ods. 3 a ust. § 517 Občianskeho zákonníka,
kedy žalobkyni patrí právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle vykonávacieho predpisu, ktorým je
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

37.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa názoru súdu nemožno kvôli úročeniu prerušiť splatnosť jednotlivej splátky a nemožno ju
rozdeliť na dve a viac častí, nakoľko ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. explicitne ustanovuje,

že výška úrokovej sadzby je platná stále k prvému dňu omeškania so plnením peňažného dlhu, t. j. tej
ktorej splátky.

39.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

42. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

43. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

44. Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške
5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa

omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 5 %, súd tak priznal úroky z omeškania z dlžnej
čiastky odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

45. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení o trovách konania bola žalobkyňa v konaní
plne úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.