Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1139/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120347809
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120347809.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618 v práv. zastúpení: Beňo & partners advokátska
kancelária s. r. o. so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti povinnému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. C. D. XXX, XXX XX A. C., o vymoženie 398,03 Eur s
príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 2624EX 411/20 u súdneho exekútora: JUDr. Jana Dobiašová, so

sídlom Exekútorského úradu v E., F. G. XXXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 22k/1139/2020 zo dňa 16.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1139/2020 zo
dňa 16.12.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1139/2020 zo dňa
16.12.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.7.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 398,03 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/280/2017 zo dňa 20.12.2017,

vykonateľného dňa 28.3.2018.

2. Súdny exekútor vydal dňa 26.09.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

3. Uznesením sp. zn 22Ek/1139/2020 zo dňa 16.12.2025 súd námietky oprávneného proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zamietol. Predmetné uznesenie
súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie boli podané priamo oprávneným a doručené poverenému súdnemu exekútorovi
dňa 14.10.2025, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok, keďže upovedomenie o zastavení
exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 26.09.2025. Napriek uvedenému sa vyšší súdny úradník
vecne vyjadril aj k námietkam oprávneného, keď konštatoval, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti,

nedisponuje žiadnym príjmom, nie je poberateľom dôchodkovej, nemocenskej či úrazovej dávky ani
dávky v nezamestnanosti, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá zriadený žiadny bankový účet.
Podľa aktuálnej lustrácie zo Sociálnej poisťovne vykonanej súdom povinný nepoberal od 2.7.2012
doposiaľ žiadny exekvovateľný príjem. V zmysle platnej právnej úpravy spôsob vykonania exekúcie
určuje súdny exekútor tak, aby bol primeraný výške vymáhanej pohľadávky a neohrozil očakávaný
výnos, resp. cestovné a výkonové náklady, v súlade so zásadou hospodárnosti a primeranosti výkonu

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený môže ovplyvniť výber vecí, ktoré by mohli byť
predané, a ak aj oprávnený navrhne predaj konkrétnych vecí povinného, súdny exekútor týmto návrhomviazaný nie je.“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok.
Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 565). Súd k námietkam oprávneného uviedol, že
ide len o predikcie oprávneného - možno očakávať, že povinný sa zamestná, nadobudne majetok a

podobne, pričom oprávnený reálne žiadnu existenciu majetku povinného nepreukázal. Pokiaľ oprávnený
namieta uloženie donucovacieho opatrenia, súd konštatoval, že účelom donucovacieho opatrenia
nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom
donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné
plnenie. Oprávnený ďalej namieta nespísanie hnuteľného majetku povinného. K predmetnej námietke

súd uviedol, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať
v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu
hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom
mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so
spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob
vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery

povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie miestneho zisťovania. Dôvodom na zrušenie
upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie
existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti.
Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky. Súd preto

uzatvoril, že vzhľadom na rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku možno
konštatovať, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové
pomery povinného. Z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia
odpovinnéhonedošloanilenkčiastočnémuvymoženiuvymáhanéhonárokudeklarovanéhoexekučným
titulom a ani trov exekúcie. Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky u povinného

zistený taký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, pohľadávky, alebo iné majetkové práva, ktoré by bolo
možné postihnúť výkonom exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej exekúcie. K
rovnakému právnemu záveru dospel aj súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú

odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, respektíve
dopyty na orgány a inštitúcie, a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie
na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a
115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia
nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre

zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani
súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté
uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného
ako napríklad televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 eur, cennosti na bytoch,
počítače a notebooky, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za

okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľnosti
alebo iného vysoko hodnotného majetku, aby ho oprávnený aj vlastnil. V tomto smere poukázal
oprávnený na ustanovenie paragrafu 63 a 64 exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že
súdny exekútor nevykonal zisťovanie majetku a podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom

neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny
exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovanie
hnuteľného majetku exekútor vykonal. Majú za to, že v podmienkach exekučného konania v ktorom
sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s paragrafom 200
a nasledujúcich Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno

preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. V zmysle ustanovenia paragrafu 59 odsek 1
a Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku
povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku.
Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, respektíve si žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa

ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a
okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi ani pokynmi oprávneného a
oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má
v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie,čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného
na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od
oprávneného požadovať. To že paragraf 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že exekútor

prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie pod neznamená to, že exekútor vykonáva iba zisťovanie
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000
eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností,
pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a podobne. Ten istý následok vyplýva aj z §

2 vyhlášky MS SR 68/20027 Z.z. a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť
exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými
spôsobmi, ak je to v záujem vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku
povinného, ktoré zásady cituje aj súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Exekučný súd v konaní
o námietkach má posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
súdnym exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podanie námietky, zhodnotenia exekútora

preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonané zisťovanie všetkého
možného majetku povinného nielen majetku evidovaného subjektami podľa paragrafu 2 vyhlášky MS
SR číslo 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsob vykonania exekúcie exekútorovi.
Exekútor je povinný iniciatívne využiť všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten,
ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného alebo úhrada preddavkov na rovy, má ich

exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a ich úradu žiadať. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo
počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný
je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný
majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije respektíve v jeho domácnosti nachádza. Oprávnený
poukázal na rozhodnutia vydané na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1291/2019 a sp.

zn. 40Ek/1204/2019. Oprávnený ďalej uviedol, že mu s poukazom na rozhodnutia okresného súdu
nie je zrejmé, prečo sa súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení
exekúcie odklonilo od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej súd v prípadoch
s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné
vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený

nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného.
Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného sám z vlastnej
iniciatívy (príkladmo ust. § 119 ods. 1 Exekučného poriadku).
V bode 13 napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený môže ovplyvnil výber vecí, ktoré by
mohli byť predané a ak aj oprávnený navrhne predaj konkrétnych vecí povinného, súdny exekútor

týmto návrhom viazaný nie je. Oprávnený tvrdí, že hoci súdny exekútor nie je formálne viazaný
návrhom oprávneného na predaj konkrétnych vecí povinného, jeho rozhodovanie je limitované
povinnosťami ukladanými zákonom, najmä povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd
ďalej konštatoval, že oprávnený nepreukázal existenciu majetku povinného a jeho tvrdenia sú len
domnienky. Oprávnený však uviedol konkrétne indície, ktoré zakladajú rozumný predpoklad existencie

majetku. Povinný má dlhodobo evidovaný trvalý pobyt, čo zakladá predpoklad existencie hnuteľného
majetku. Existujú okolnosti podľa ktorých povinný disponuje hnuteľnými vecami, ako napr. elektronika,
nábytok a podobne..., aj keď tieto nie sú evidované v osobitných registroch.
Exekučný súd ďalej uviedol, že účel donucovacích opatrení nie je vymáhanie plnenia a že nemajú
sankčný charakter. Oprávnený súhlasí, ale zároveň poukazuje na fakt, že donucovacie opatrenia sú

zákonným predpokladom na úspešné zistenie informácií o majetkových pomeroch povinného, čo koniec
koncov môže viesť k úspešnému vymoženiu exekúcie. Ich účel nie je sankcionovať, ale umožniť
efektívny výkon exekúcie. Bez donucovacích opatrení nie je možné vylúčiť existenciu majetku, ktorý nie
je evidovaný v osobitných registroch.
Oprávnený je názoru, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku a že podmienky

zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej
skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd,
skutočnenevyplýva,žebypredmetnézisťovaniahnuteľnéhomajetkuexekútorvykonal.Nakoľkonáklady
exekúcie vymáha exekútor od povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade zastavenia
exekúcie u oprávneného. Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli

pridelené, rovnako ak správcovia konkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých pridelených
prípadoch bez ohľadu na prípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR.
Ak si súdni exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby
kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonov u tých exekútorskýchúradov, ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania
vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali
byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa

svojho práva. Nie je pravda, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností, alebo im bránil
v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Oprávnený má
za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným
exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonanie exekúcie bez toho, aby sa musel
kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú

im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež
sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútori
iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúciu a inkasuje náhrady
podľa vyhlášky.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd súdnemu exekútorovi ani povinnému na vyjadrenie nezasielal,

nakoľko ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení konštatoval, námietky oprávneného boli
podané po zákonnej lehote, pričom k uvedeným záverom sa oprávnený v podaných námietkach
nevyjadril.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia

exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu
piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Podľa ust. § 61n ods. 4 vetra prvá exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa
odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení
exekúcie podať u exekútora náietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
exekútora.

14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

15. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadeniapojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

16. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení
konštatoval, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie neboli podané včas.
Ďalšia argumentácia vyššieho súdneho úradníka o nemajetnosti povinného a dôvodnosti vydaného
upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora bola konštatovaná nad rámec.
K oneskorenosti podania námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo strany

súdneho exekútora sa oprávnený v sťažnosti nijakým spôsobom nevyjadril, záver konštatovaný vyšším
súdnym úradník nespochybnil.

17. V tomto smere súd rovnako ako vyšší súdny úradník konštatuje, že upovedomenie o zastavení
exekúcie bolo doučené oprávnenému – jeho právnemu zástupcovi dňa 26.09.2025, pričom námietky
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené elektronicky exekútorskému úradu dňa

14.10.2025. Lehota 15 dní začala oprávnenému plynúť dňa 27.09.2025 a uplynula dňa 13.10.2025.
Oprávnený tak podal námietky po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Súd zároveň upozorňuje, že podľa
§ 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
Vzhľadom na skutočnosť, že námietky oprávneného boli podané oneskorene, súd nemal dôvod bližšie
ich preskúmať a ak tak učinil, urobil to nad rámec zákonných povinností.

18. Účastníci konania disponujú časovým priestorom v rozsahu 15 kalendárnych dní na podanie
námietok voči tým upovedomeniam o zastavení exekúcie, kde to Exekučný poriadok umožňuje, pričom
v situáciách, kedy účastník konania túto lehotu zmešká, dochádza k aplikácií pravidla obsiahnutého v
ustanovení § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je odpustenie zmeškania

lehoty v exekučnom konaní plne vylúčené. V exekučnom konaní teda nie je možné odpustiť za žiadnych
okolností zmeškanie lehoty. Súvisí to so skutočnosťou, ,že exekučné konanie je budované na princípe
legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje zákonným koncentrovaním procesných úkonov účastníkov
konania do určitej fázy konania s následkom procesnej preklúzie.

19. So zreteľom na uvedené je sťažnosť oprávneného vo vzťahu k napadnutému uzneseniu bez
právneho významu. Súd sa napriek uvedenému stotožňuje s názorom vyjadreným vyšším súdnym
úradníkom v napadnutom uznesení aj pokiaľ ide o konštatovanú vecnú správnosť vydaného rozhodnutia
zo strany súdneho exekútora. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný

postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak

predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by
totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával
vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie
každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme
domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej

republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za
iluzórnu. Je na zvážení súdneho exekútora (s poukazom na jeho odbornú spôsobilosť a dlhoročné
skúsenosti) aký postup pri vymáhaní pohľadávky oprávneného vo veci zvolí. Vedomosť o majetkových
pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj
prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových,

príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri
kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na
tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne
spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré
sú založené na objektívnych skutočnostiach. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať

v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného
splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom
prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu,
že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutnedospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor
nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie

upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ
by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi
vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok
len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v
celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie.

Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje
zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený
objektívny stav zodpovednosť nenesú.

25. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším

súdnym úradníkom sp. zn. 22ek/1139/2020 zo dňa 16.12.2025 ako nedôvodnú zamietol.

26.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 22Ek/1139/2020 zo dňa 16.12.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

27. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného

konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani

iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti

s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca

mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli
minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).