Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Shs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101650
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101650.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Martinská parkovacia spoločnosť, a.s., IČO: 36 387
959, so sídlom: Nám. S. A. B. X, XXX XX C., právne zastúpeného: Karkó s.r.o., IČO: 50 158 121, so
sídlom: Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, za ktorú koná C. D. E., advokát a konateľ, proti žalovanému:
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, IČO: 00 699 063, so sídlom: Plátennícka 19013/2, 821
09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2025/DOZ/POK/R/32 zo dňa

23.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 24.10.2025
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len
„správny súd“) dňa 24.10.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia

predsedu Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2025/DOZ/POK/R/32 zo dňa
23.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ako rozkladový orgán podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad
žalobcu a potvrdil rozhodnutie podpredsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej spolu
aj „žalovaný“) č. 2024/DOZ/POK/2/23 zo dňa 11.06.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný rozhodol:

1. tak, že konanie žalobcu, spočívajúce v tom, že v období od 01.07.2020 do dňa vydania
prvostupňového rozhodnutia uplatňoval voči autobusovým dopravcom pri autobusovej stanici Martin
neprimerane vysoký poplatok za autobusový spoj, je zneužitím dominantného postavenia formou
uplatňovania neprimerane vysokých (excesívnych) cien podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 187/2021
Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 187/2021 Z. z.“) na trhu poskytovania prístupu autobusovým dopravcom

na autobusovú stanicu C. a toto konanie je podľa § 5 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. zakázané,
2. na základe § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 187/2021 Z. z. tak, že uložil žalobcovi povinnosť zdržať
sa konania uvedeného v bode 1. výroku prvostupňového rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 60
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, a
3. na základe § 42 ods. 1 písm. b) zákona č. 187/2021 Z. z. tak, že za konanie uvedené v bode 1. výroku
prvostupňového rozhodnutia mu uložil pokutu vo výške 34 000 Eur s povinnosťou jej úhrady do 60 dní

od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.

2. V rámci podanej žaloby (bod „II.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím žalovaného (ďalej spolu aj „vydané rozhodnutia“) mu boli uložené povinnosti, ktoré ho

ako prevádzkovateľa autobusovej stanice výrazne hospodársky zasiahnu, teda mu hrozí finančná
škoda, ktorá môže mať vplyv na prevádzkovanie autobusovej stanice, a súčasne priznanie odkladnéhoúčinku nie je podľa neho v rozpore s verejným záujmom. Vplyv na prevádzkovanie autobusovej stanice
žalobca konkretizoval tým, že zníženie cien počas súdneho konania (minimálne niekoľko kalendárnych
mesiacov) ho zasiahne zásadným spôsobom, nakoľko ceny ním vyberané za vstup do autobusov na

autobusovú stanicu sú len v takej výške, aby vedeli zabezpečiť správu autobusovej stanice a jej rozvoj.
Dodal, že predmetná autobusová stanica je v zlom hospodárskom stave a pripravuje sa jej zásadná
rekonštrukcia. Bez vytvárania priebežného primeraného zisku, ktorý je schopný pokryť splácanie
budúcehoúveru,niejemožnéanioúverreálnežiadaťakeďžežalobcajedcérskouspoločnosťoumesta,
nemôže začať so žiadosťou o stavebné povolenie a s prípravou prestavby, ak nemá

kryté financovanie. Čakať s plánom na obnovu stanice po dobu súdneho konania pred správnym súdom
podľa žalobcu zásadne spomalí prípravu rekonštrukcie. Odložením vykonateľnosti pritom podľa neho
verejný záujem neutrpí, práve naopak, ak sa má žalobca pokúsiť zlepšiť prostredie viac ako 40 rokov
nerekonštruovanej autobusovej stanice, dôjde k zásadnému zásahu do jeho hospodárskeho života.
Naviac, ak by žalobca bol v konaní úspešný, vráti sa cena pre jeden autobus za vstup na
autobusové nástupište na pôvodnú úroveň. Nie je pritom vo verejnom záujme, aby autobusy hromadnej

dopravy, ktorých prevádzkovateľom je štát alebo samosprávy, nevedeli prezumovať na dlhšie obdobie
náklady na prevádzku spojov a následne menili obyvateľstvu ako užívateľom hromadnej dopravy ceny
lístkov smerom dole a potom opäť smerom hore. Žalobca uzavrel, že neodložením vykonateľnosti
vydaných rozhodnutí dôjde k poškodeniu verejného záujmu na prezumovanom pôsobení
verejnejhromadnejdopravyajednakkufinančnýmahospodárskymstratámpriamo,akoajvnemožnosti

reálne pokračovať v plánoch na rekonštrukciu stanice, ktorá je v havarijnom stave a žalobca je povinný
zabezpečiť vstup autobusov na túto stanicu.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.01.2026 doplnil svoj návrh o informáciu, že zo strany
žalovaného bol v ostatnom čase vyzvaný na úhradu uloženej pokuty, pričom v prípade realizácie úhrady

by došlo k zásadnému zásahu do jeho finančných možností, čo by malo za následok nemožnosť
ďalej pokračovať v plánovaných aktivitách, konkrétne v prípravách a realizácii rekonštrukcie stanice.
Vzhľadom na uvedené opätovne žiadal priznať žalobe odkladný účinok.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril v rámci podaného vyjadrenia

k žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.02.2026. Zdôraznil, že správny orgán
ukladajúci pokutu je povinný prihliadnuť aj k majetkovým pomerom porušiteľa vtedy, ak je podľa osoby
porušiteľa a výšky pokuty zrejmé, že by pokuta mohla mať likvidačný charakter. Žalobca však nenamietal
likvidačný charakter pokuty, teda podľa žalovaného si je vedomý toho, že jej zaplatenie na neho nebude
mať výrazný negatívny dopad. V tomto prípade preto podľa žalovaného nie je dôvod na priznanie

odkladného účinku žalobe. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na majetkové pomery žalobcu, ktoré
v súvislosti s preskúmavaným administratívnym konaním posudzoval, pričom dospel k záveru, že
žalobca v posledných rokoch dosahuje dostatočnú ekonomickú výkonnosť na zabezpečenie finančných
zdrojov na krytie uloženej pokuty. Fakt, že žalobca podniká ako lokálny monopol, tak zabezpečuje
podniku dlhodobú stabilitu príjmov a eliminuje riziko neočakávaných hospodárskych výkyvov. Uložená

pokuta tak podľa žalovaného nie je pre žalobcu likvidačná a nespôsobí vážnu finančnú ujmu.

5. Vo vzťahu k očakávaným investíciám do rekonštrukcie stanice žalovaný uviedol, že nepovažuje výšku
pokuty za obmedzujúci faktor tohto investičného zámeru. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca
v žalobe neuviedol ani odhadovanú výšku investičných výdavkov, preto nebolo možné sa v tomto smere

relevantne vyjadriť, na druhej strane podľa žalovaného pokuta pre žalobcu predstavuje len malú časť
jeho disponibilných zdrojov. Uložená pokuta tak nenaruší plán rekonštrukcie. Žalobca podľa žalovaného
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o nemožnosti rekonštruovať stanicu či vziať si úver
akokoľvek preukazovali, a teda nepreukázal, že mu hrozí finančná škoda.

6. Vo vzťahu k verejnému záujmu žalovaný zdôraznil, že práve nepriznanie odkladného účinku žalobe
je v súlade s verejným záujmom všetkých obyvateľov Slovenskej republiky na tom, aby žili a podnikali
v prostredí, v ktorom funguje efektívna hospodárska súťaž, ktorá nie je narušená rôznymi formami
protiprávneho konania podnikateľov v zmysle zákona. Žalovaný prostredníctvom svojej právomoci
chráni súťaž medzi podnikateľmi tak, že zasahuje pri porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže, a na

tento účel je oprávnený aj ukladať pokuty. Úhrada uloženej pokuty je v súlade s verejným záujmom.

7. Žalovaný uzavrel, že v tomto prípade nie je splnená ani jedna podmienka na postup
podľa § 185 písm. a) SSP a žalobca neuniesol dôkazné bremeno k dôvodnosti priznania odkladnéhoúčinku. Žalovaný preto navrhol odkladný účinok na základe návrhu žalobcu nepriznať. Doplnil, že dňa
08.01.2026 bola pokuta zo strany žalobcu uhradená.

8. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 11.02.2026.

9.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
alebo opatrení orgánov verejnej správy.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému
zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a

dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).
Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania
takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby

mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až
do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého
rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k
zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého
aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a
rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z
možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje
na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa

ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj
rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

14. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že
návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným
návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe.

15. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, vymedzené len s poukazom na hrozbu
finančnej škody, ktorá má byť spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, bez uvedenia
ďalších podstatných skutočností (najmä analýzy majetkových pomerov žalobcu v kontexte s následkamivydaných rozhodnutí), ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, správny súd vyhodnotil
ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel
preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Žalobca vo

svojomnávrhuneuviedolaaninepreukázal,akýkonkrétnyčíselnýdopadmávýkonvydanýchrozhodnutí
na jeho majetkové pomery, finančnú a hospodársku situáciu a v čom vlastne má spočívať priama
a bezprostredná ujma, ktorá mu hrozí, pokiaľ ide o jeho fungovanie a hospodárenie ako podnikateľského
subjektu. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca sa navyše vo svojom návrhu
obmedzil len na tvrdenie o následku v podobe finančnej škody, bez toho, aby špecifikoval a osvedčil jej

intenzitu, ktorá v zmysle § 185 písm. a) SSP musí dosiahnuť stupeň „závažná“ či „značná“.

16. Pokiaľ ide o plánovanú rekonštrukciu, správny súd ďalej uvádza, že túto možno charakterizovať
ako investičný zámer do budúcnosti. Tento zámer sa v danom prípade ešte nezačal realizovať, teda
v súvislosti s ním nemožno hovoriť o bezprostrednej priamo hroziacej ujme na strane žalobcu výkonom
vydanýchrozhodnutí.Žalobcanetvrdilaaninepreukázal,žebysaautobusovástanicavosvojejsúčasnej

podobe nemohla používať vôbec a že by mu jej stav znemožňoval výkon jeho podnikateľskej činnosti
ako takej. Finančné straty, na ktoré v súvislosti s výkonom vydaných rozhodnutí poukazuje, taktiež
neboli žiadnym spôsobom vyčíslené a nebol konkretizovaný ich prípadný dopad na majetkovú situáciu
žalobcu, vrátane možnosti vziať si úver a ďalej ho financovať. Žalobca tak žiadnym konkrétnym údajom
či dôkazom neosvedčil, že by mu hrozila finančná škoda, likvidácia či iný nenapraviteľný následok na

jeho podnikateľskej činnosti.

17. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti
neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu
právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím

nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov, či za účelom realizácie
investičného zámeru. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami
výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno
konštatovať. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nepostačuje len samotné tvrdenie, že
k ujme dôjde, bez bližšieho konkretizovania skutočností, ktoré by osvedčovali opodstatnenosť hrozby.

Dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných
ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať
túto povinnosť vlastnou činnosťou. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho
názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú
zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie

následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho
návrhu.

18. Správny súd napokon zdôrazňuje, že jeho úlohou v konaní o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku žalobe nie je zaoberať sa skutočnosťami, ktoré súvisia s meritom veci,

a činiť v súvislosti s nimi definitívne závery. Ak teda žalobca tvrdí, že ním vyberané ceny boli stanovené
len v nevyhnutnej výške na zabezpečenie správy autobusovej stanice a jej rozvoj a že ich zmena sa
dotkne pôsobenia verejnej hromadnej dopravy, táto skutočnosť nemôže byť v tomto štádiu konania
predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. Správny súd v tejto časti konania rozhoduje výlučne
o splnení či nesplnení podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm.

a) SSP.

19. Pokiaľ ide o verejný záujem, vo vzťahu ku ktorému zákonodarca formuloval jednu z podmienok pre
postup podľa § 185 písm. a) SSP v takej podobe, že priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore
s ním, správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS

479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by
bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o
prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo

skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho
plnenia uložených povinností, a to nielen úhrady uloženej pokuty, ale aj povinnosti zdržať sa konania
žalovaným identifikovaného ako zneužitie dominantného postavenia a odstránenie protiprávneho stavu,vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu relevantnú argumentáciu, a teda ani neosvedčil
splnenie tejto druhej zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP. Vo vzťahu k ním tvrdenému verejnému
záujmu na prezumovanom pôsobení verejnej hromadnej dopravy, predpokladaných cenách a potrebe

rekonštrukcie stanice, správny súd dodáva, že tieto, aj keby ich žalobca osvedčil, neprevyšujú verejný
záujem daný zákonom č. 187/2021 Z. z., ktorého úlohou je ochrana hospodárskej súťaže.

20. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani

absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že neboli
naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto v súlade
s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].