Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/733/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126259325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126259325.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, právne zast.: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom
Mostová2,81102Bratislava-StaréMesto,IČO:36855561,protipovinnému:A.B.,nar.X.X.XXXX,trvalý
pobyt C. C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 21 153,24 EUR s príslušenstvom,
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 20,42 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.03.2026 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 21 153,24 EUR s príslušenstvom na základe exekučného
titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/39/2026 zo dňa 23.01.2026,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.02.2026 (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), „súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.“
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, „súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, „súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.“

5. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, „trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

6. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, „oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v ako ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

7. Podľa § 199e Exekučného poriadku, „ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkonyprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.“

8. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška “), „ak nie je ustanovené inak,
považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna
služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je
predmetom súdneho sporu.“

9. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, „odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

10. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

11. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia
v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného v nadväznosti na znenie § 9 až 14 vyhlášky, na ktoré
odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.

12. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa § 121 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods.
2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo

cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej
hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne
ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach
do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej

uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne
uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak
je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart,
Sedlačko a kolektív, 2015, str. 62).

13. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého,
ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov
právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012,
sp. zn. 17Co/179/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013, sp. zn.

14Co/663/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie §
10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky.
Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca
výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou

hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012).

14. Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú

príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej
veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie
dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokovz omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom
ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z istiny

peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny
v sume 21 153,24 EUR, potom odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 185,07 EUR
bez DPH. Výška trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby - prevzatie a
príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu
a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty je teda výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v

exekučnom konaní v sume 494,29 EUR (2 x 185,07 EUR + 2 x 15,86 EUR + 23% DPH). Po pripočítaní
sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 25,00 EUR predstavuje
výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu 519,29 EUR. Oprávnenému
preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil
náhradu trov celkom v sume 539,71 EUR, je tento nárok v časti sumy 20,42 EUR (539,71 EUR – 519,29
EUR) uplatnený v rozpore s § 10 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky.

16. Na záver súd konštatuje, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter či je uplatnené v
základnom či exekučnom konaní. Stále je príslušenstvom v zmysle § 121 ods. 3 OZ bez ohľadu, či
je v stave dohodnutom, splatnom či judikovanom, a to aj pre účely vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z.
Preto ak je nesprávne ho zahrňovať do výpočtového základu v základnom konaní, ak nie je uplatnené

samostatne, tak potom nie je správne ho zahrňovať do výpočtového základu ani v exekučnom konaní.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor
návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 20,42 EUR zamietol.

18. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorej sa rozhodnutie nedotýka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.