Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6P/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925204667
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Húroš

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925204667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Stanislavom Húrošom v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, t.č. bytom E. XXX, občan SR a manžela navrhovateľky:
F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, občan Nigérijskej federatívnej republiky, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa 30.01.2016 v Budapešti v Maďarsku, zapísané v knihe manželstiev vedenej Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/100, ročník 2016, na strane

290, pod poradovým číslom 580, r o z v á d z a .

II. Maloleté dieťa Ogechi Zselyke Virág Ihedioha, nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z
v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX. Právo zastupovať a spravovať
majetok maloletého dieťaťa majú obidvaja rodičia.

Otec F. G. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. H. I. B.,

nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 160,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

Styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode manželstva sa n e u p r a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2025 domáhala rozvodu manželstva a úpravy

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
1.1. Návrh odôvodnila tým, že dňa 30.01.2016 uzavrela manželstvo so odporcom pred Matričným
úradom v Budapešti, Maďarsko. Pred uzavretím manželstva z nášho vzťahu sa nám narodila dcéra.
Nakoľko odporca migroval medzi štátmi a nechcel sa usadiť aby sme mohli mať vysporiadaný rodinný
život, v roku 2019 som sa vrátila do svojho rodiska aj s dcérou a od tej doby nežijeme v spoločnej
domácnosti a ani spoločne nehospodárime. Odišiel do cudziny, neviem sa sním kontaktovať a ani on nás
nekontaktuje, nemá o nás záujem a ani finančne nás nepodporí. Dcéra nemá k nemu rodičovský vzťah,

už roky sa nestretávajú. Ku odporcovi som stratila citový vzťah a nevidím nádej na jeho obnovu. Nemám
záujem na ďalšom trvaní nášho manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené. Nakoľko od apríla 2025
som nezamestnaná, ani ja, ani dcéra nemáme nárok na žiadne dávky, starajú sa o nás a vyživujú rodičia
a môj druh, s ktorým máme už trojročný vzťah a chceli by sme si založiť rodinu. V živote dcéry zastupujeotca, stará sa o ňu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby súd vydal rozsudok,
ktorým naše manželstvo rozvedie a maloletú na čas po rozvode zverí do osobnej starostlivosti matke.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 16.03.2026, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ako aj kolízny
opatrovník, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Bez ospravedlnenia sa nedostavil
manžel navrhovateľky, ktorému súd doručil predvolanie na pojednávanie v súlade s § 116 ods. 2 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť jeho
aktuálny pobyt. Súd v súlade s § 180 CSP následne vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela

navrhovateľky.
1.
2.1. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho
opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci: podstatný obsah
spisu 6P/92/2025; lustrácie v Registri obyvateľov týkajúce sa účastníkov konania; návrh č.l. 1-2; sobášny
list č.l. 4; rodný list maloletého dieťaťa č.l. 5; potvrdenie z maďarského registra manželstiev č.l. 6;

potvrdenie ÚPSVaR RS o evidencii navrh. ako UoZ č.l. 7; potvrdenie z maďarského registra narodení č.l.
8; správa o povesti z Obce Číž č.l. 35; správa zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 06.03.2026
č.l. 36-37; správa o povesti z Obce Bátka č.l. 38;
2.2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od roku 2019 s manželom nežijú spolu, kedy sa vrátila
z Budapešti k matke do Bátky. Predtým od roku 2014 do 2019 sme žili v spoločnej domácnosti

v Budapešti. Už počas tohto spolužitia bolo naše manželstvo netradičné, nakoľko manžel stále cestoval
do Afriky k svojej rodine, bol preč aj 2-3 týždne, niekedy mesiace. Ja som s ním cestovať do Afriky
nechcela, nakoľko dcéra bola malá. Manžel nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, robil rôzne
kšefty, s rôznym tovarom a autami. Podporovala ho aj rodina, o ktorej mám vedomosť, že je veľmi
dobre finančne situovaná. Otec sa o maloletú nezaujímal, neposkytoval jej v tomto smere žiadnu

starostlivosť. Odkedy som doma na Slovensku, na výživu maloletej prispel dokopy sumou vo výške 200,-
Eur. Manžel mi bol počas manželstva neverný, s čím sa mi aj priznal a z čoho vyplývali naše ďalšie
hádky. Viackrát medzi nami došlo aj k fyzickým potýčkam a preto som sa rozhodla opustiť spoločnú
domácnosť v Budapešti. Od roku 2021 mám nového partnera, máme veľmi harmonický vzťah. Minulé
leto som sa presťahovala k nemu do Čížu. Taktiež jeho rodina mňa aj moju dcéru prijali, máme veľmi

dobré vzťahy. Odkedy som na Slovensku, vystriedala som viacerých zamestnávateľov, naposledy som
pracovala na čerpacej stanici až do marca 2025, odvtedy som nezamestnaná. Moje uplatnenie sťažuje
môj nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko som absolvovala viacero operácii. V prípade ak manželstvo súd
rozvedie, žiadam zveriť mal. do mojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného na mal.
podľa uváženia súdu a styk mal. s otcom žiadam neupraviť.

2.3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, kde sa
teraz zdržiava. Bolo zistené, že matka býva v spoločnej domácnosti so svojím druhom a jeho rodičmi.
RD je v os. vlastníctve otca jej druha – p. A. I.. Jedná sa o poschodový RD, kde matka so svojou dcérou
a druhom majú k dispozícii 2 vlastné miestnosti, ostatné užívajú spoločne. Maloletá má vlastnú detskú
izbu, zariadenú tak, aby slúžila jej potrebám. Maloletá je žiačkou 5. ročníka M. Tompu v RS, školskú

dochádzku má pravidelnú. Maloletá navštevuje Centrum voľného času v RS Relax, 2xtýždenne. Mal.
je zdravá, má absolvované všetky lekárske prehliadky. Jej pediatričkou je MUDr. Vyletelová. Orgánu
SPODaSK neboli zaslané žiadne hlásenia o nestarostlivosti matky o maloletú. Matka je momentálne
nezamestnaná, poberá len prídavok vo výške 60,-Eur od UPSVaR. Počas vykonaného šetrenia uviedla,
že jej finančne vypomáhajú jej rodičia. V prípade rozvodu manželstva navrhujeme maloletú zveriť do os.

starostlivosti matky, styk otca s maloletou nežiadame upraviť, nakoľko by sa nemohol realizovať a výšku
výživného ponechávame na rozhodnutie súdu.
2.4. Zo sobášneho listu č.l. 4 vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.01.2016
v Budapešti v Maďarsku, zapísané v knihe manželstiev vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky – osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/100, ročník 2016, na strane 290, pod poradovým

číslom 580.
2.5. Z rodného listu maloletého dieťaťa č.l. 5 vyplýva, že z manželstva účastníkov konania pochádza
jedno maloleté dieťa Ogechi Zselyke Virág Ihedioha, narodené dňa XX.XX.XXXX v Budapešti
v Maďarsku.
2.6. Z potvrdenia ÚPSVaR RS o evidencii navrh. ako UoZ č.l. 7 vyplýva, že navrhovateľka je v súčasnosti

vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.04.2025 a evidencia trvá.
2.7. Zo správy o povesti z Obce Číž č.l. 35 vyplýva, že navrhovateľka zodpovedne plní rodičovskú
starostlivosť voči maloletej, v obci má dobré medziľudské vzťahy, nemá vzťah k návykovým látkama nebolo voči nej vedené žiadne správne konanie. Manžel navrhovateľky sa nikdy nezdržiaval na území
obce a ani nemajú vedomosť o jeho aktuálnom pobyte.
2.8. Zo správy zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR RS zo dňa 06.03.2026 č.l. 36-37 vyplýva, že matka s

maloletou a s druhom bývajú spoločne v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca jej druha
pána A. I.. Jedná sa o poschodový rodinný dom staršieho typu. Rodičia druha bývajú na prízemí a
navrhovateľka s maloletou a druhom na poschodí, kde majú k dispozícii dve izby, ostatné miestnosti
užívajú spoločne. Všetky miestnosti sú zariadené štandardným nábytkom, tak, aby slúžil potrebám
všetkých členov domácnosti. Maloletá má vlastnú detskú izbu v ktorej sa nachádza posteľ, šatníková

skriňa, písací stôl a komoda . Podlaha je pokrytá kobercom. Domácnosť je vybavená bielou a čiernou
technikou. Hygiena domácnosti, bola v čase vykonaného šetrenia na požadovanej úrovni.
Navrhovateľka poberá prídavok na maloletú v sume 60€. Okrem toho nemá žiadny príjem. Uviedla,
že ju finančne podporujú jej rodičia. Výdavky uviedla 100€ na cestovné pre dcéru do školy a 8€ za
mimoškolskú aktivitu v Relaxe. Na otázku zamestnanca, či otec platí výživné, uviedla, že poslal pred
dvomi rokmi 200€.

Ošetrujúcou lekárkou maloletej je MUDr. Vyletelová . Matka uviedla, že dcéra je zdravá a nie sú
sledovanáužiadnehoodbornéholekára.Maloletáježiačkou5.ročníkaZŠM.TompuvRimavskejSobote.
Maloletá navštevuje Centrum voľného času RELAX v Rimavskej Sobote dvakrát týždenne v pondelok a
v piatok. Orgánu SPODaSK neboli hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú zo strany matky.
Matka uviedla, že sa s odporom zoznámila v Budapešti, kde študovala na vysokej škole, ktorú

nedokončila, nakoľko sa jej narodila maloletá dcéra. Odporca nebol rodinne založený a vrátil sa do
Nigérie. O maloletú nejaví záujem a nie je medzi nimi vytvorené žiadne puto. Maloletá ho videla len
na fotke.
Orgán SPODaSK na základe zistených skutočností a vykonaných pohovorov v prípade rozvodu
manželstva navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupraviť a výšku

výživného ponecháva na rozhodnutie súdu.
2.9. Zo správy o povesti z Obce Bátka č.l. 38 vyplýva, že navrhovateľka sa spolu s malotetým dieťaťom
v obci nezdržiava, podľa našich vedomostí sa zdržiavajú v obci Číž. Jej manžel nikdy nefíguroval v
evidencii obyvateľov našej obce.

3. Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na
návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.
1.
2.
3.

3.1. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
3.2. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.
3.3. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
3.4. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3.5. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa máprávo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

3.6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
3.7. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

4. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov súd vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj
vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci.

4.1. Súd o rozvode manželstva účastníkov konania rozhodol poukazom na citované znenie zákona,
keď vychádzal zo skutočností uvedených navrhovateľkou ako zo zhodných skutočností, ktoré manžel
navrhovateľky účinne nepoprel, pojednávania vo veci sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, z čoho súd
nadobudol presvedčenie, že o udržanie manželského zväzku nemá záujem. Súd sa tiež na pojednávaní
v súlade so zákonom o rodine usiloval o zachovanie manželstva účastníkov, pričom však bolo zrejmé, že

obnovenie manželského spolužitia predpokladá vôľu oboch manželov. Keďže aspoň jeden z účastníkov
túto vôľu jednoznačne neprejavil a zotrval na návrhu na rozvod, súd dospel k záveru, že manželstvo
je trvalo rozvrátené. Za situácie, keď jeden z manželov jednoznačne trvá na rozvode, nemožno
reálne očakávať obnovenie funkčného manželstva. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že
v danom prípade sú podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine splnené, nakoľko

manželstvo účastníkov podľa názoru súdu už neplní svoj spoločenský účel, manželské spolužitie je
už len formálnym zväzkom, aspoň jeden z manželov neprejavil záujem na obnovení spolužitia a preto
návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
4.2. Súd pri svojom rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
rozhodol poukazom na citované znenie zákona. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení,

ktorý z rodičov má lepšie predpoklady a podmienky na zabezpečenie riadneho a zdravého vývoja
maloletej, súd prihliadol na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, pričom
v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto dospel k záveru, že zverenie maloletej do
osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva je v najlepšom záujme maloletej.
Súd zároveň styk otca s maloletou na čas po rozvode manželstva neupravil, pričom v priebehu konania

nevzhliadol zákonný dôvod na iné rozhodnutie, keď navrhovateľka, ako aj kolízny opatrovník nežiadali
rozhodnúť o úprave styku.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovení zákona o rodine upravujúcich rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, pričom prihliadal najmä na odôvodnené potreby maloletej a schopnosti,
možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodiča.Súdzároveňprihliadolajnamieruosobnejstarostlivosti

jednotlivých rodičov o maloleté dieťa, keďže mal preukázané, že o maloletú sa stará výlučne matka,
zatiaľ čo otec sa na jej osobnej starostlivosti nijako nepodieľa.
Pri posudzovaní schopností a možností otca súd vychádzal z princípu potenciality príjmov, podľa ktorého
je potrebné prihliadať nielen na skutočne dosahovaný príjem povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý
by mohol dosahovať pri využití svojich schopností a možností. S prihliadnutím na vek, zdravotný stav a

pracovné schopnosti otca má súd za to, že je dôvodné vychádzať z predpokladu, že by mohol dosahovať
príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Hrubá minimálna mzda v roku 2026
predstavuje sumu 915,- Eur mesačne, čo zodpovedá čistej mzde približne 728,90 Eur mesačne (bez
uplatnenia daňového bonusu, s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka).
Súd pri určení výšky výživného zároveň podporne prihliadol na Metodiku pre výpočet výživného rodičov

k deťom vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej by pri vyživovacej
povinnosti k jednému dieťaťu vo veku 10 – 14 rokov malo výživné predstavovať približne 22 % čistého
príjmu povinného rodiča, pokiaľ jeho vyživovacia povinnosť nie je v relevantnej miere kompenzovaná
osobnou starostlivosťou o dieťa. Vychádzajúc z uvedeného percentuálneho podielu z čistého príjmu vovýške približne 728,90 Eur, v spojení s so skutočnosťou, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloletú
nijako nepodieľa, výživné po zaokrúhlení predstavuje sumu 160,- Eur mesačne, ktorú súd považuje za
primeranú odôvodneným potrebám maloletej k potenciálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam

otca maloletej.
4.3. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd v prejednávanej veci nevzhliadol také okolnosti prípadu,
ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota, manžel navrhovateľky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto

svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.