Rozsudok – Osvojenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Kubjatková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOsvojenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5P/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126200470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5126200470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5P/8/2026

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa menom A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, Hlinkova 1220, 014 01 Bytča, IČO: 30794536, dieťa rodičov:
matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. a otec B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B.
XX, XXX XX G. F., za účasti navrhovateľa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne

zastúpený: Mgr. Tomáš Dragula, advokát, Centrum 26/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 339 692,
o osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, takto

r o z h o d o l :

5P/8/2026

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX v I., z matky C. B., J. C., nar. XX.XX.XXXX a otca B. A., nar.
XX.XX.XXXX, sa s t á v a osvojencom H. B., nar. XX.XX.XXXX v I..

II. Osvojiteľ maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v I. sa z a p í š e v knihe narodení D. K. I., vo zväzku
193, ročník 2019, strana 91, poradové číslo 1038, na miesto otca dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

5P/8/2026

1. Navrhovateľ vo svojom návrhu podanom na súde dňa 15.01.2026 žiadal súd, aby určil, že maloletý
A. B., z matky C. B. a otca B. A. sa stáva osvojencom H. B., nar. XX.XX.XXXX v I.. Osvojiteľ maloletého

A. B., nar. XX.XX.XXXX v I. sa zapíše v knihe narodení D. K. I. vo zväzku 193, ročník 2019, strana 91,
poradové číslo 1038 na miesto otca dieťaťa.

2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že osvojiteľ sa s matkou osvojovaného dieťaťa zosobášil dňa
19.09.2020, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev D. K. L., zväzok 5, ročník 2020, na
strane 106, pod poradovým číslom 21. V rámci rodiny a spoločnej domácnosti má osvojiteľ s matkou
osvojovaného dieťaťa vytvorený harmonický vzťah, pričom v spoločnej domácnosti žijú, ku dňu podania

tohto návrhu, viac ako 5 rokov. Maloletý A. si za dobu vzájomného spolužitia ku osvojiteľovi vytvoril
silný citový vzťah a rovnako aj ku členom jeho rodiny, pričom aj z dôvodu silných citových väzieb medzi
osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom oslovuje maloletý osvojiteľa „otec“. Vzhľadom ku vzájomnému
spolužitiu osvojiteľa s matkou osvojovaného dieťaťa, zabezpečujú títo potreby maloletého dieťaťasvojpomocne, a to bez akejkoľvek ďalšej pomoci zo strany otca osvojovaného dieťaťa, ktorého v
konečnom dôsledku maloletý A. vôbec nepozná, a to aj z dôvodu, že otec osvojovaného dieťaťa
o maloletého nejaví žiadny záujem a v súčasnosti neprispieva ani na jeho výživu, a to odo dňa,

kedy bolo osvojovanému dieťaťu zmenené priezvisko na B., Rozhodnutím Okresného úradu Žilina
č. OU-ZA-OVVS1-2024/039580-002 zo dňa 31.05.2024. Taktiež v rámci predmetného rozhodnutia
bolo konštatované, že otec osvojovaného dieťaťa, o toto nejaví záujem a osvojované dieťa nepozná
svojho biologického otca, ktorá skutočnosť bola konštatovaná aj v Rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 5P/5/2024 zo dňa 20.03.2024, ktorým súd vyslovil súhlas, za biologického otca maloletého A.,

so zmenou jeho priezviska. Aj s poukazom na skutočnosť, že medzi otcom osvojovaného dieťaťa a
týmto dieťaťom nie je vytvorený žiadny citový vzťah ako medzi otcom a synom, tento sa o maloletého
nezaujíma, čo je preukázané vyššie špecifikovaným rozhodnutím a rozsudkom, má za to, že nie je
potrebný súhlas otca maloletého, a to aj s poukazom na skutočnosť, že tento súhlas nebolo možné
získať. S osvojením podľa tohto návrhu súhlasí aj matka osvojovaného dieťaťa, o ktorej skutočnosti
predkladáme jej vyhlásenie. O vytvorení „rodinného puta“ medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom

svedčí aj fakt, že už v súčasnosti má osvojované dieťa priezvisko B. – teda priezvisko osvojiteľa, ako
bolo uvedené vyššie, a taktiež, že osvojované dieťa volá osvojiteľa otec a o ucelenosti rodiny svedčí
aj fakt, že osvojiteľ a matka osvojovaného dieťaťa majú spoločné dieťa H. B.. Má za to, že osvojiteľ
spĺňa podmienky pre osvojenie a to vzhľadom k tomu, že osvojiteľ má plnú spôsobilosť na právne úkony,
spĺňa osobné predpoklady, je riadne zamestnaný resp. vykonáva podnikateľskú činnosť a vzhľadom na

vytvorený citový vzťah medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom bude osvojenie v záujme maloletého,
a to aj s poukazom na to, že je v záujme osvojiteľa a jeho schopnostiach a možnostiach, zabezpečovať
osobné potreby osvojovaného dieťaťa, pričom medzi týmito osobami je primeraný vekový rozdiel.
Zdravotný stav osvojiteľa a osvojovaného dieťaťa nie je v rozpore s účelom osvojenia, osvojiteľ je riadne
oboznámený so zdravotným stavom osvojovaného dieťaťa, ktorý je primeraný jeho veku a bez vážnych

zdravotných problémov a ochorení, čo je konštatované aj v rozsudku.

3. Otec vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že s návrhom na osvojenie nesúhlasí. Z jeho obsahu
vyplýva, že o osvojované dieťa nejaví záujem, o jeho maloletého syna sa nezaujíma, neplatí výživné a
teda nie je potrebný ani jeho súhlas k jeho osvojeniu. Áno, je pravdou, že jeho maloletý syn ho nepozná,

nevidel ho asi 5 rokov. Ale bránili tomu okolnosti, ktoré v návrhu uvedené nie sú. V období, keď sa jeho
maloletý syn A. narodil, pracoval v Nemecku, ale zariadil si veci tak, aby mohol byť pri jeho matke v
čase pôrodu. Na 13. august 2020 si s jeho matkou plánovali svadbu. Počas turnusových prác v Nemecku
sa však dozvedel, že je tehotná s iným mužom. Bola to pre neho ťažká doba. Následne nastalo obdobie
covidových obmedzení, medzi ktoré patrilo aj obmedzenie v dochádzaní na Slovensko. Ale keď mal A.

prvé narodeniny, boli s ním on aj jeho matka, majú spoločné fotky, a to bolo naposledy, čo sa osobne
stretli. Po skončení prác v Nemecku pokračovali v pilčíckych prácach v Čechách. Matka mal. syna A.
sa vydala a kontakt s ním mu nebol umožnený. Keď sa ju snažil kontaktovať telefonicky, aby mal o
mal. synovi nejaké informácie, alebo ho mohol prísť navštíviť, buď sa nedovolal, alebo nejavila o jeho
požiadavky záujem. Buď mu tvrdila, že syn je chorý, alebo že spí, alebo to musí dohodnúť s manželom

a ich vzájomný kontakt s A. sa stále odkladal. Obdobne skončila aj snaha jeho starej matky, keď sa
snažila o kontakt s jej vnukom. Myslel, že keď bude A. starší, raz mu všetko vysvetlí a vynahradí a snáď
to pochopí, doma mal dlho pre neho odložené hračky a vianočné darčeky. Mal svoju situáciu riešiť
právnou cestou, žiadať striedavú starostlivosť, teraz si to už uvedomuje. Ale nechcel to malému A.
komplikovať. Nevie, v akých podmienkach žije a či by nemal kvôli tomu problémy. Vie, dlho sa nevideli,

je pre neho cudzí človek a všetko by chcelo čas, veľa času. A ten mu už podľa návrhu na osvojenie berú.
Výživné platilakomubolourčené,mánedoplatokasi400€aajtensivyrovná,niejepravdou,ževýživné
neplatil od r. 2024, kedy bolo jeho mal. A. zmenené priezvisko. Veď on sa o zmene priezviska dozvedel
až z rozhodnutia súdu, ktoré mu bolo súdom doručené súčasne s návrhom na osvojenie 22.1.2026.
Aj tam bolo rozhodnuté jednostranne, bez možnosti sa k tomu z jeho strany vyjadriť. Vie, že záujmy

jeho maloletého dieťaťa sú prvoradé a najdôležitejšie. On by ho o nič neukrátil, keby mu to bolo jeho
matkou umožnené. Má záujem podieľať sa na živote a výchove, ako aj vývoji jeho maloletého syna.
Jeho osvojenie by však znamenalo trvalý zánik jeho rodičovského práva a trvalé prerušenie právneho
vzťahu medzi ním a jeho dieťaťom.

4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že chce špecifikovať niekoľko skutočností,
ku veciam tvrdeným navrhovateľom v návrhu v tejto veci, pričom vo svojom vyjadrení následne uvádza
skutočnosti, pre ktoré nemohol byť resp. nebol s maloletým takmer počas celého života maloletého.
Prvotne je nútený uviesť a je to aj nesporné, že samotný otec maloletého o tohto nejaví žiadnyzáujem, jednak to vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 20.03.2024, č. k. 5P/5/2024,
konkrétne z bodu 8 tohto rozsudku, v ktorom je okrem iného uvedené, že „maloletý nevidel otca takmer
4 roky a vôbec ho nepozná“ a zároveň rovnaká skutočnosť vyplýva aj z Rozhodnutia Okresného úradu

Žilina zo dňa 31.05.2024, č. k. OU-ZA-OVVS1-2024/039580-002. Teda má za to, že práve evidentný
nezáujem otca maloletého práve o maloletého je nesporný aj z takto predložených dôkazov a zo
skutkového stavu, ktorý zistil konajúci súd, resp. orgán verejnej správy v inom konaní. Ďalej samotný
otec maloletého vo svojom vyjadrení priznáva, že ho maloletý nepozná, teda sám potvrdzuje, že sa
medzi ním a maloletým nielenže nejedená o akýkoľvek vytvorený vzťah, ale naviac maloletý nemá

ani vedomosť o jeho osobe a otec maloletého je pre maloletého „takpovediac“ úplne cudzou osobou.
Skutočnosť, že sa otec maloletého videl s maloletým naposledy v čase prvých narodenín maloletého,
nerozporuje ani matka maloletého, ktorá toto uviedla vo vyššie špecifikovanom súdnom konaní pod č.
k. 5P/5/2024, avšak zároveň je potrebné uviesť, že sa v podstate jednalo o prvý a posledný kontakt
medzi otcom maloletého a maloletým, a to nielen fyzický kontakt, ale aj riadny telefonický, keďže otec
maloletého podľa nám dostupných informácií nejaví žiadny záujem o maloletého a v prípade telefonátov

zo strany otca maloletého tento produkuje výlučne vulgarizmy, ktoré majú na maloletého negatívny
vplyv. Navrhovateľ je schopný vyjadriť sa už výlučne iba ku údajnému tvrdeniu, že „berie čas“ otcovi
maloletého na vytvorenie vzťahu medzi nimi, čo v plnom rozsahu popiera a dodáva, že samotný otec
maloletého v závere svojho vyjadrenia uvádza, že súd má prihliadať na záujmy maloletého, ktoré sú
prvoradé a práve prvoradé záujmy maloletého „prinútili“ navrhovateľa podať návrh v tomto konaní, keď

práve navrhovateľ a maloletý majú medzi sebou vytvorený skutočný vzťah, ako medzi otcom a synom
a dokonca maloletý volá navrhovateľa „otec“ a naviac samotný otec maloletého taktiež vo vyjadrení
uviedol, že je pre maloletého „cudzí človek.“ V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má za to,
že záujem navrhovateľa, ako aj maloletého dieťaťa na osvojení v tomto konaní je riadne preukázaný,
tento záujem ani otec maloletého vo svojej podstate žiadnym spôsobom nepoprel, a to ani vo vyjadrení,

kde ním produkované tvrdenia považujú výlučne za účelové, keďže sám uviedol, že sa o maloletého
nezaujímal, a je to aj zistené a preukázané v iných konaniach a ku ostatným skutočnostiam tvrdeným
otcom maloletého v jeho vyjadrení navrhujú vypočuť matku maloletého - C. B...

5. Osvojiteľ na pojednávaní uviedol, že si trvá na podanom návrhu, nakoľko medzi ním a A. je taký vzťah

ako medzi otcom a synom. Stará sa oňho v podstate od 7-ich mesiacov, ako uzatvorili manželstvo s
jeho matkou. Maloletý bol s otcom iba jeden raz, keď mal jeden rok, čo si zrejme ani nepamätá. On
spĺňa všetky podmienky pre osvojenie dieťaťa. Nevie, či má maloletý vedomosť o tomto konaní, ale od
začiatku ho berie ako otca. On ani nevie, že má iného biologického otca.

6. Otec osvojovaného dieťaťa na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by ho videl len jedenkrát
na jeho prvé narodeniny, pracoval v zahraničí, telefonoval mu, taktiež jeho mama telefonovala, chcela
ho navštíviť, taktiež on tam párkrát prišiel. Naposledy ho videl, keď mal asi 1 a pol roka. Matka syna mu
telefóny nedvíhala, stále niečo mala, taktiež jej telefonovala aj jeho matka, no nedovoľovala mu za ním
chodiť, bránila im v stretávaní sa. Pokiaľ išlo o konanie o zmenu priezviska, on si neprevzal doručenku,

nič nepodpisoval ohľadne toho priezviska. Nechcel to robiť súdnom cestou, právnik mu poradil, aby
teraz tomu dal čas, že keď bude malý starší, že mu to vysvetlí, on to pochopí. O zmene priezviska sa
dozvedel tak, že mu prišiel list zo školy z E., kde zistil, že má zmenené priezvisko. Išiel na matriku a
požiadal o rodný list, že či by sa to dalo zmeniť.

7. Matka osvojovaného dieťaťa na pojednávaní uviedla, že otec bol naposledy so synom, keď mal jeden
rok. Dal mu vtedy spraviť aj tortu, bola tam a jeho mama, ktorá ju aj potom navštevovala po svadbe, kedy
už bola tehotná. Nezakazovala styk ani otcovi, ani jeho mame. Táto mu vždy niečo doniesla. Záujem
otca o maloletého sa prejavil až po súde o výživnom, vtedy začal telefonovať, trikrát boli dohodnutí, že
príde, ale neprišiel. Vtedy sa jej snaha skončila a už boli len tie telefonáty. Maloletého nikdy od jeho

prvého roka nevidel. Odkedy mali súd o výživnom, tak sa nekontaktuje už ani s jeho matkou. Výživné
platieval nepravidelne, poslal čiastku na pol roka dopredu, potom neplatil, doplácal. Posledné výživné
zaplatil v lete minulého roku a potom keď mu prišiel list zo školy, kde zistil, že malý má iné priezvisko,
tak prestal platiť, povedal, že na B. platiť nebude, výživné doplatil až teraz, keď mu prišiel list zo súdu.
Myslí si, že má zaplatené všetko výživné. Navyše neprispieva nič, nedáva mu žiadne darčeky, ani na

Vianoce, sviatky a podobne.

8. Právny zástupca osvojiteľa na pojednávaní uviedol, že majú za to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané jednak najlepší záujem maloletého na návrhu, ktorý v tomto konaní vo veci samejprodukovali a zároveň aj záujem navrhovateľa na tom, aby bol vyhlásený za otca maloletého. Majú za
to, že všetky zákonné predpoklady v tomto konaní a v tomto prípade boli jednoznačne preukázané
a existujú a to výpoveďami jednak strán tohto konania, ako aj matky maloletého. S poukazom na

uvedené zároveň konštatujú a majú za to, že dôvodnosť podaného návrhu a celého tohto konania,
potvrdil aj samotný otec maloletého vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2026, kde uvedie už len jednu
vetu tohto vyjadrenia, kde na konci uvádza, cituje „jeho osvojenie by však znamenalo trvalý zánik
môjho rodičovského práva a trvalé prerušenie právneho vzťahu medzi mnou a mojim dieťaťom,“ teda
samotný otec maloletého vzťah medzi ním a maloletým dieťaťom považuje výlučne za právny vzťah,

nie za vzťah ako otca voči dieťaťu tak, ako tento vzťah považuje navrhovateľ v tejto veci. Vo viacerých
skutočnostiach, ku ktorým sa otec maloletého vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2026 vyjadril a na
ktoré poukazoval právny zástupca navrhovateľa v tomto konaní, tieto vyzneli účelovo, nakoľko si vo
vzájomných súvislostiach rozporovali, sú účelové tak, aby návrh navrhovateľa v tomto konaní nebol
relevantný, čo sa samozrejme, podľa ich názoru, nepodarilo preukázať. Z tohto dôvodu navrhujú, aby
súd návrhu vo veci samej v celom rozsahu vyhovel.

9. Navrhovateľ k návrhu pripoj dôkazy:

- sobášny list,
- rodný list osvojovaného dieťaťa,

- súhlas s osvojením matky osvojovaného dieťaťa,
- Rozhodnutie Okresného úradu Žilina OU-ZA- OVVS1-2024/039580-002 zo dňa 31.05.2024,
- Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 5P/5/2024-24 zo dňa 20.03.2024, ktorým súd dal súhlas za otca
na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého A..

10. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov uviedol, že vykonal prešetrenie pomerov v rodine.
Boli zistené nasledovné skutočnosti:
Matka s maloletými deťmi – A. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX a manželom p. H.
B. bývajú v rodinnom dome v novostavbe, ktorá je vo vlastníctve manželov. V rodinnom dome sa
nachádza vstupná chodba, obývačka s kuchyňou, pracovňa a príslušenstvo, na poschodí sú 2 x

detská izba, spálňa, šatník a príslušenstvo. Dom je kompletne zariadený a udržiavaný na požadovanej
hygienickej úrovni. Dom je vykurovaný podlahovým kúrením na elektriku a krbovými kachľami napojené
do radiátorov, ktoré vykuruje poschodie.
Pani B. poberá opatrovateľský príspevok na svoju matku a manžel H. B. je zamestnaný vo firme M. B.
C. – D..

Matka im počas sociálneho šetrenia uviedla: „N. A. videl otca, keď mal rok. Otec p. B. A. sa o syna vôbec
nezaujíma. Sľúbil asi 3x že príde, ale neprišiel. Dlžné výživné poslal, až teraz v januári 2026. A minulý rok
poslal v júni 2025 asi 450,-€. O syna sa nezaujíma žiadnym spôsobom, ani ho telefonicky nekontaktuje.
Syn ho vôbec nepozná ani ho nevidel. Za otca považuje jej manžela, ktorého nazýva aj otcom. Spolu
si rozumejú aj voľný čas trávia spoločne, pracujú s drevom, do práce si ho berie tam ukladá tehličky,

každú nedeľu chodia na výlety. Starí rodičia z otcovej strany sa tiež o malého vôbec nezaujímajú.“ Mal.
A. – navštevuje 1.roč. ZŠ O. D.. Učí sa výborne. Záľuby: práca s drevom, puzzle a spoločenské hry.
Detským ošetrujúcim lekárom je D. A. P. P. E..
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča nezistil v starostlivosti o maloleté deti
žiadne nedostatky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča doporučuje návrhu

vyhovieť.

11. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v aktuálnom znení (ďalej len „ZR“) „osvojením
vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom
a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú

zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.“

Podľa § 100 ods. 3 ZR „ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa
len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne
úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.“

Podľa § 101 ods. 1 prvá veta ZR „na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.“Podľa § 102 ods. 1 písm. a) ZR „na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa ak počas najmenej šiestich mesiacov
neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne

a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné
a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení
záujmu nebránila závažná prekážka.“

Podľa § 108 ZR „osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.“

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh osvojiteľa je dôvodný a preto
mu vyhovel v celom rozsahu. Osvojiteľ podal návrh z toho dôvodu, že si k maloletému A. vytvoril veľmi
silnú citovú väzbu, taký vzťah, aký má byť medzi otcom a synom, maloletý ho aj volá otec. Naopak
biologického otca maloletý A. vôbec nepozná, pretože o neho nejaví od jedného roka žiaden záujem.
Dokonca naňho prestal prispievať aj výživným po zmene jeho priezviska na B.. S osvojením podľa tohto

návrhu súhlasí aj matka maloletého A.. O vytvorení rodinného puta medzi osvojiteľom a osvojovaným
dieťaťom svedčí aj ten fakt, že už v súčasnosti má maloletý A. priezvisko B.. Má za to, že spĺňa všetky
podmienky pre osvojenie maloletého dieťaťa.

13. Otec s osvojením dieťaťa nesúhlasil. Potvrdil, že ho maloletý syn nepozná, nevidel ho asi 5 rokov,

ale bránili mu v tom skutočnosti, že pracoval v Nemecku, kedy sa dozvedel, že matka je tehotná
s iným mužom. Následne nastalo covidové obmedzenie, čo znamenalo obmedzenie v dochádzaní na
Slovensko. Na prvé narodeniny však s maloletým bol, ako s ním bola aj jeho matka. Potom, čo skončil
vNemecku,pracovalvČecháchamatkamaloletéhoA.savydala,neumožňovalamukontaktsdieťaťom.
Sám si myslel, že keď bude A. starší, že mu to všetko vysvetlí, vynahradí mu to a maloletý to pochopí,

nechcel mu to komplikovať, podľa neho to však mal riešiť právnou cestou. Má záujem podieľať sa
na živote a výchove maloletého, keďže osvojenie by znamenalo trvalý zánik jeho rodičovského práva
a trvalé prerušenie právneho vzťahu medzi ním a jeho dieťaťom.

14. Matka v konaní dala súhlas, aby si osvojiteľ osvojil maloletého A.. Sama v konaní potvrdila, že otec

bolnaposledysosynom,keďmallenjedenrok.Nezakazovalamustyksosynom,anijehomame.Osyna
prejavil záujem až po súde o výživnom, kedy začal telefonovať, 3-krát boli dohodnutí na stretnutí, ale
neprišiel a vtedy jej snaha skončila. Výživné platil nepravidelne, dokonca prestal platiť, keď sa dozvedel,
že maloletý má priezvisko B.. Zameškané výživné zaplatil až počas tohto konania.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na osvojenie maloletého nie je
potrebný súhlas otca maloletého v zmysle § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak o
neho počas najmenej 6-tich mesiacov neprejavoval skutočný záujem, najmä tým, že ho nenavštevoval,
neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné
asociálnepomerytak,abymoholosobnevykonávaťstarostlivosťomaloletédieťa,akmuvtomnebránila

nejaká závažná prekážka, pričom tieto skutočnosti mal súd preukázané, keďže otec o dieťa nejavil
skutočný záujem po dobu viac ako 5-tich rokov. Takže súd nepotreboval súhlas otca, aj napriek jeho
nesúhlasu návrhu vyhovel v celom rozsahu. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
je v najlepšom záujme maloletého, aby si ho osvojiteľ osvojil a bol vyhlásený za jeho otca. Napokon
maloleté dieťa svojho biologického otca nepozná, nevidel ho viac ako 5 rokov, dokonca ani nevie, že

nejakého biologického otca má. Za svojho otca považuje navrhovateľa – osvojiteľa.

16.Súdmázato,žeosvojiteľspĺňavšetkypodmienkypreosvojenie,atoosvojiteľmáplnúspôsobilosťna
právne úkony, spĺňa osobné predpoklady, je riadne zamestnaný resp. vykonáva podnikateľskú činnosť
a vzhľadom na vytvorený citový vzťah medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom bude osvojenie

v záujme maloletého, a to aj s poukazom na to, že je v záujme osvojiteľa a jeho schopnostiach
a možnostiach, zabezpečovať osobné potreby osvojovaného dieťaťa, pričom medzi týmito osobami
je primeraný vekový rozdiel. Zdravotný stav osvojiteľa a osvojovaného dieťaťa nie je v rozpore s
účelom osvojenia, osvojiteľ je riadne oboznámený so zdravotným stavom osvojovaného dieťaťa, ktorý
je primeraný jeho veku a bez vážnych zdravotných problémov a ochorení.

17.NakoľkosamaloletýA.stalosvojencomnavrhovateľa–osvojiteľa,vzmysle§108Zákonaorodinesa
osvojiteľ zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu a to v knihe narodení
D. K. I., vo zväzku 193, ročník 2019, strana 91, poradové číslo XXXX.18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

5P/8/2026
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Žilina písomne
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.