Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 13Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207509
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424207509.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:
U. M., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt W.- H., proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o.,
so sídlom: Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Výpoveď žalovaného daná žalobcovi zo dňa 26.3.2024 je platná.
III. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2024 domáhal určenia neplatnosti
skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného danej žalobcovi dňa 26.03.2024.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 14.04.2016 medzi

ním a žalovaným vznikol s účinnosťou od 16.04.2016 pracovný pomer žalobcu s druhom práce:
„vodič električky“. Žalovaný doručil dňa 26.03.2024 žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol, že žalobca údajne v období od 05.12.2023
do 26.03.2024 svojim konaním naplnil dôvody, pre ktoré s ním môže zamestnávateľ skončiť pracovný
pomer výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom malo spočívať v tom, že mu žalovaný dňa 29.11.2023 adresoval výzvu na nástup do

práce, nakoľko mu dňa 30.06.2023 skončila platnosť Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na
výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 01.12.2021(ďalej aj len ako „Dohoda“). Žalovaný žalobcovi
určil termín, v ktorom sa mal zúčastniť posúdenia zdravotnej spôsobilosti, ako aj psychickej spôsobilosti
na výkon dohodnutej práce. Tento termín mal žalobca odignorovať, posúdenia zdravotnej spôsobilosti
a psychickej spôsobilosti sa bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia nezúčastniť a dôvody svojej
neprítomnostižiadnymspôsobomnepreukázať.Rovnakévýzvysnovýmitermínmiposúdeniazdravotnej
spôsobilosti a psychickej spôsobilosti mal žalovaný adresovať žalobcovi aj dňa 11.12.2023 a 16.01.2024

srovnakýmneúspešnýmvýsledkomakovprípadepredchádzajúcejvýzvy.Dňa15.02.2024malžalovaný
žalobcovi doručiť Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom ho mal upozorniť na jeho
neospravedlnené nedostavanie sa na posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti s tým,
že to považuje za opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a upozorniť ho na možnosť
skončenia pracovného pomeru v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny v nasledujúcich 6
mesiacoch. Súčasne s tým mal žalovaný doručiť žalobcovi dňa 15.02.2024 Opakovanú výzvu na

podrobenie sa posúdeniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, v ktorej mu určil ďalší termín,
na ktorý sa však žalobca opäť nedostavil a ani do práce nenastúpil. Podľa žalovaného týmto konaním
žalobca porušil jednu zo základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce,akoaj§144ods.1a2Zákonníkaprácea§47ods.1písm.b)Zákonníkapráce.Súčasnemalporušiťčl.7
bod 6 písm. m) Pracovného poriadku, podľa ktorého sú zamestnanci povinní podrobovať sa stanoveným
lekárskym prehliadkam, s ktorým mal byť žalobca preukázateľne oboznámený dňa 18.04.2016. Podľa

žalobcu sú uvedené obvinenia nepravdivé a účelové, žalobca nikdy žiadnym spôsobom neporušil
pracovnú disciplínu. Žalobca uviedol, že je od 22.02.2012 predsedom odborovej organizácie Odbory
AUTOŠOFÉR v DP Bratislave, IČO: 45777110, so sídlom: SOU obchodné, Na pántoch 9, 831 06
Bratislava, zapísanej v Registri mimovládnych neziskových organizácií, vedenom Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, registračné číslo: WS/X-XXXX/XX-XXXX (ďalej len „odborová organizácia“).

Žalobca v predmetnom čase, t. j. od 05.12.2023 do 26.03.2024 vykonával funkciu v odborovom orgáne
- ako predseda odborovej organizácie v súlade s § 136 ods. 3 Zákonníka a bodmi 2.1.3. a 2.1.4.
Kolektívnej zmluvy DPB, a.s. na roky 2019 - 2023 zo dňa 30.09.2019 (ďalej len „KZ“). Žalobca má za to,
že mal nárok na dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie v odborovom orgáne (dlhodobé pracovné voľno)
priamo zo zákona (§ 136 ods. 3 ZP), ako aj z KZ (body 2.1.3. a 2.1.4 KZ), a preto skončenie platnosti
Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 01.12.2021

ku dňu 30.06.2023 (ďalej len „Dohoda“), je z hľadiska tohto nároku, resp. z hľadiska existencie tejto
prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca bol
dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne, aj po skončení platnosti Dohody, nepriamo
potvrdil aj žalovaný, keď prvú výzvu žalobcovi na nástup do práce adresoval až dňa 29.11.2023,
teda až po takmer 5 mesiacoch od ukončenia platnosti tejto Dohody, pričom žalobcovi poskytoval za

obdobie od 1.7.2023 až do 29.02.2024 náhradu mzdy, aj napriek tomu, že žalobca nevykonával u
žalobcu prácu, ale len funkciu predsedu odborovej organizácie. Vzhľadom na vyššie uvedenú existenciu
prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, žalobca nebol povinný nastúpiť do práce a ani sa
podrobiť posúdeniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, nakoľko bol dlhodobo uvoľnený
na výkon funkcie v odborovom orgáne a prácu uvedenú v pracovnej zmluve zo dňa 14.04.2016 (vodič

električky) u žalovaného nevykonával. Žalobca má tiež za to, že neporušil ustanovenie § 144 ods.
1 a 2 Zákonníka práce, pretože žalovaný mal vedomosť o existencii a trvaní predmetnej prekážky v
práci z dôvodu všeobecného záujmu a dokonca mu poskytoval náhradu mzdy, aj po skončení platnosti
vyššie uvedenej Dohody. Žalobca navrhol vykonať výsluch žalovaného prostredníctvom predsedu
predstavenstva žalovaného - Ing. P. H.. Žalobca má za to, že výpoveď je účelová a tendenčná s

cieľom zbaviť sa žalobcu ako nepohodlného odborárskeho funkcionára, ktorý bol známym kritikom
činnosti vedenia žalovaného a pomerov panujúcich u žalovaného. Za účelom preukázania uvedeného
navrhol vykonať aj výsluch svedkov: S. W., U. S., H. X.. Žalobca ďalej uviedol, že považuje skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného za neplatné aj v zmysle § 240 ods. 9 a 10
Zákonníka práce z dôvodu, že odborová organizácia, ako zástupca zamestnancov nesúhlasila s touto

výpoveďou adresovanou žalobcovi, ako členovi príslušného odborového orgánu odborovej organizácie.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným, na základe výpovede zo dňa 26.03.2024 zo strany žalovaného je neplatné a
pracovný pomer naďalej trvá.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení, žalobca navrhol vykonanie nasledovných listinných

dôkazov: Výpoveď zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.03.2024 (č.l.7), Dohoda o mimosúdnom
vyrovnaní zo dňa 02.06.2016 (č.l.10), Pracovný poriadok RS 102/12 (č.l. 19), Kolektívna zmluva DPB,
a.s. na roky 2019-2023 (č.l.45).

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2024 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie

je sporné, že žalobca pracoval u žalovaného od 18.04.2016, na základe Pracovnej zmluvy zo dňa
14.04.2016, na pracovnej pozícii „vodič električky“, ako ani to, že s ním bol skončený pracovný pomer
výpoveďou zo dňa 26.03.2024 z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. Žalovaný bol na základe
Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 01.12.2021
(ďalej len ako „dohoda o uvoľnení“) s účinnosťou od 01.12.2021 dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie

v odborovom orgáne, konkrétne ako predseda odborovej organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v DP
Bratislava, pričom žalovaný mu poskytoval počas dlhodobého uvoľnenia náhradu mzdy vo výške jeho
priemerného zárobku v rozsahu 50 % jeho pracovného času. Uvedená dohoda o uvoľnení bola v zmysle
bodu 6.9. dohody časovo limitovaná na dobu určitú, a to do 30.06.2023, t.j. žalovaný dohodol, že žalobca
bude dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne do uvedeného dátumu, následne ho

zamestnávateľ nebude dlhodobo uvoľňovať na výkon funkcie v odborovom orgáne ani s náhradou
mzdy a ani bez náhrady mzdy. Po 30.06.2023 nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu
novej dohody o dlhodobom uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne, resp. predĺžení dohody
o uvoľnení. Okolnosťami na strane žalovaného (výmena riaditeľov na odbore ľudských zdrojov) nebolžalobca vyzvaný na návrat na pracovisko po skončení platnosti dohody od 01.07.2023, ale vyzval ho na
návrat na pracovisko až od 01.12.2023, a to na základe písomnej výzvy zo dňa 29.11.2023. Žalobca aj
napriek vedomosti, že od 01.07.2023 skončila platnosť dohody o uvoľnení a nie je dlhodobo uvoľnený

na výkon funkcie v odborovom orgáne, sa v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nedomáhal
návratu na pracovisko a výkonu práce v zmysle jeho platnej pracovnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca bol od roku 2016 uvoľňovaný na výkon funkcie v odborovom orgáne, žalovaný ho pred
zaradením na dohodnutý druh práce vyzval na účasť na mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadke,
ako aj na účasť na psychologickej prehliadke, a to vzhľadom na to, že výkon pracovnej pozície „vodič

električky“ si takýto typ prehliadky vyžaduje. Na výzvu zo dňa 29.11.2023 žalobca reagoval e-mailom zo
dňa 30.11.2023, ktorým zamestnávateľovi pripomenul, že je zvolený za predsedu odborovej organizácie,
avšak na preventívnu lekársku prehliadku sa nedostavil. Žalovaný dňa 01.12.2023 odpovedal na e-
mail žalobcu a poukázal na to, že žalobca síce žalovanému oznámil, že je predsedom odborovej
organizácie AUTOŠOFÉR, avšak táto skutočnosť nebola žalovanému ničím preukázaná (pozn. žalobca
do mája 2024 ani nefiguroval v registri mimovládnych neziskových organizácii zapísaný ako štatutárny

zástupca odborovej organizácie). Žalovaný ďalej uviedol, že aj napriek oznámeniu žalobcu o tom,
že je predsedom odborovej organizácie, žalovanému nevzniká povinnosť ho dlhodobo uvoľniť na
výkon funkcie v odborovom orgáne. Ustanovenia v danom čase platnej kolektívnej zmluvy neukladajú
zamestnávateľovi povinnosť žalobcu uvoľňovať na výkon funkcie v odborovom orgáne, čo vyplýva z
Kolektívnej zmluvy DPB, a.s. na roky 2019 - 2023 v znení jej neskorších dodatkov, a to konkrétne zo

znenia Dodatku č. 2. Žalobca však spolu so žalobou nepredložil kompletné znenie kolektívnej zmluvy.
Žalobca dňa 05.12.2023 zaslal žalovanému žiadosť o poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy
z titulu jeho funkcie v odborovom orgáne odborovej organizácie AUTOSOFER v DP Bratislava, a to s
odvolaním na ustanovenie § 240 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný mu na uvedené odpovedal listom
zo dňa 11.12.2023 a uviedol nasledovné: „Ustanovenie § 240 ods. 3 Zákonníka práce však vyžaduje

ako jednu z podmienok pre poskytnutie tohto voľna existenciu dohody medzi zástupcami zamestnancov
pôsobiacimi u zamestnávateľa, čo v prípade zamestnávateľa znamená dohodu medzi všetkými
odborovými organizáciami u neho pôsobiacimi. K zmysle dikcie tohto ustanovenia majú zástupcovia
zamestnancov zamestnávateľovi písomne oznámiť rozdelenie pracovného voľna či už podľa prvej vety
alebo druhej vety (priemerný počet zamestnancov v predchádzajúcom kalendárnom roku x 15 minút). V

prípade, ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú na čerpaní uvedeného voľna, žiadnej odborovej
organizácii toto pracovné voľno s náhradou mzdy nepatrí. Zamestnávateľ do dnešného dňa neobdržal
od zástupcu žiadnej odborovej organizácie písomnú informáciu o rozdelení tohto typu voľna, resp. nemá
ani vedomosť, či ku dohode na jeho rozdelení medzi zástupcami odborových organizácií vôbec došlo.
Z uvedeného dôvodu sa u zamestnávateľa tento typ voľna neposkytuje žiadnemu členovi odborového

orgánu odborných organizácií, a teda ho nie je možné poskytnúť ani vám.“ Následne žalovaný vyzval
opakovane žalobcu, aby sa v náhradnom termíne stanovenom žalovaným dostavil na preventívnu
lekársku prehliadku, nakoľko predchádzajúci termín, ktorý mu žalovaný určil, žalobca odignoroval. Dňa
16.01.2024 žalovaný adresoval žalobcovi opakovanú výzvu na podrobenie sa posúdeniu zdravotnej a
psychologickej spôsobilosti, kde žalobcovi oznámil , že vzhľadom na neexistenciu žiadnej dohody, ktorá

by bola právnym základom pre jeho dlhodobé uvoľnenie. Listom zo dňa 12.02.2024 žalovaný adresoval
žalobcovi Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušovania § 81 písm. a) ako aj §
81 písm. c), ustanovenia § 144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, ako aj čl. 7 bod. 6 písm. m) Pracovného
poriadku, ktoré žalobca dňa 15.02.2024 prevzal osobne, pričom ho upozornil, že v prípade, ak dôjde
o opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny v najbližších 6 mesiacoch, môže s ním byť skončený

pracovný pomer z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Dňa 15.02.2024 žalobca zároveň osobne prevzal od žalovaného v poradí
tretiu opakovanú výzvu na podrobenie sa posúdenia zdravotnej a psychologickej spôsobilosti a určil mu
opakovane konkrétne dátumy, kedy sa má týchto lekárskych prehliadok zúčastniť , a to na 20.02.2024 a

23.02.2024. Rovnako dňa 15.02.2024 žalobca osobne prevzal od žalovaného opakované Oznámenie
o zrušení prekážky v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 14.02.2024, kde mu žalovaný oznámil,
že jeho prekážky v práci boli zo strany zamestnávateľa ukončené a má sa dostaviť do práce na výzvu
žalovaného, t.j. odo dňa prevzatia tohto oznámenia. Nakoľko sa žalobca nedostavoval od 15.02.2024
až do prevzatia výpovede dňa 26.03.2024 do práce, svoju neprítomnosť nikdy vopred nenahlásil a

ani neospravedlnil, pričom od 15.02.2024 mal žalobca preukázateľnú vedomosť, že došlo zo strany
žalovaného k zrušeniu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, žalobca rovnako ignoroval určené
termíny lekárskej a psychologickej prehliadky, žalovaný požiadal príslušný odborový orgán, ktorého
bol žalobca členom o prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. Výpoveď žalobcu bolaprerokovanásodborovouorganizáciouOdboryAUTOŠOFÉRvDPBratislavedňa14.03.2024.Žalovaný
dňa 06.03.2024 požiadal odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, v zmysle §
240 ods. 9 Zákonníka práce o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru

so žalobcom. Odborová organizácia dňa 14.03.2024 oznámila žalovanému, že súhlas so skončením
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny neudeľuje.
Dňa 26.03.2024 žalovaný doručil na pracovisku zamestnávateľa, osobne, výpoveď zo strany
zamestnávateľa z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, s tým, že odo dňa
doručenia výpovede až po uplynutie výpovednej doby, t.j. do 31.05.2024 ho ponechal na prekážkach v

práci na strane zamestnávateľa, pričom v období od 10.04.2024 do 31.05.2024 bolo žalobcovi nariadené
čerpanie dovolenky. Dňa 14.05.2024 žalobca doručil žalovanému oznámenie zo dňa 13.05.2024, že
výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ aj ďalej
zamestnával. Žalovaný reagoval listom zo dňa 24.05.2024, kde žalobcovi oznámil, že výpoveď zo
dňa 26.03.2024 považuje za platnú, pričom mu zároveň oznámil, že ako zamestnávateľ mu nemôže
prideľovať prácu, nakoľko napriek opakovaným výzva (4-krát) odignoroval výzvy zamestnávateľa a

neabsolvoval lekársku prehliadku a posúdenie psychologickej spôsobilosti na výkon práce, ktoré sú pre
výkon práce na pozícii vodič električky nevyhnutné. Žalovaný ďalej poukázal, že žalovaný sa pokúšal
so žalobcom komunikovať prostredníctvom jemu známej poštovej adresy, ako aj prostredníctvom
e-mailovej adresy, z ktorej žalobca bežne komunikuje so zamestnávateľom vo veci odborárskych
aktivít, avšak žalobca poštové zásielky žalovaného nepreberal a aj v rámci e-mailovej komunikácie

sťažoval komunikáciu so zamestnávateľom, kedy na opakované výzvy neodpovedal. Žalovaný má
za to, že vzhľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ako aj vzhľadom na to, že zo strany
žalovaného boli splnené všetky podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu
porušovania pracovnej disciplíny (zákonné lehoty, písomnosť, doručenie výpovede, predchádzajúce
prerokovanie podľa §74 Zákonníka práce, určitosť skutku, závažnosť porušenia pracovnej disciplíny)

žalovaný žiada, aby súd skúmal, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
ďalej zamestnával. Žalobcovo konanie spôsobilo hlboké, trvalé a vzájomné narušenie dôvery medzi
zamestnancom a zamestnávateľom a negatívny dopad správania sa žalobcu na pracovnú morálku i
medziľudské vzťahy o to viac, že žalobca je členom odborového orgánu a mal by ísť svojim správaním
a postojom k plneniu pracovných úloh príkladom ostatným zamestnancom. Žalobca titulom svojho

údajného postavenia predsedu odborovej organizácia niekoľko mesiacov ignoroval pokyny žalovaného
na účasť na lekárskej a psychologickej prehliadke, žalovaný musel uhradiť náklady, ktoré vznikli
zdravotníckemu zariadeniu v súvislosti s jeho nedostavovaním sa na tieto vopred zarezervované
termíny, čím vznikla žalovanému škoda. Žalobca od 15.02.2024 kedy osobne prevzal písomnosť
opakovane mu oznamujúcu ukončenie prekážok v práci na strane zamestnávateľa až do dňa prevzatia

výpovede, t.j. do 26.03.2024 odmietol nastúpiť do práce, nebol prítomný na dohodnutom mieste výkonu
práce a najmä nevykonával dohodnuté pracovné činnosti. Žalovaný jeho neprítomnosť v práci považuje
na neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu), a preto mu prerušil v tomto období aj úhradu
zdravotného a sociálneho poistenia a súčasne mu neposkytoval žiadnu mzdu a ani iné peňažné
plnenie. Žalovaný svoju neprítomnosť nielenže vopred žalovanému nenahlásil, ale do dnešného dňa

jej existenciu ani nepreukázal, čim sa dopustil porušenia § 81 písm. b) Zákonníka práce, ako aj §
144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný poukázal na článok zverejnený na webovom portáli
www.postoj.sk s názvom „Šéf odborov v Dopravnom podniku Bratislava /Ak sa chcete zjaviť kamaráta,
zamestnajte ho ako vodiča MHD“, ako aj na článok/videorozhovor na webovom portáli wwwl.pluska.sk
zverejnený dňa 11.10.2023 s názvom „TERAZ TAKTO: Q. vojna s autami v meste odkrýva problémy

v dopravnom podniku“. V rámci článkov resp. rozhovoru žalobca odpovedal na otázky redaktorov, kde
sa obsiahlo kriticky vyjadroval okrem iného k personálnym otázkam žalovaného, ako aj k otázkam
súvisiacim s obstarávaním nových vozidiel zo strany žalovaného, pričom odznelo zo strany žalobcu
niekoľko nepravdivých, neúplných a zavádzajúcich skutkových tvrdení, ktoré zasahujú do dobrej povesti
žalovaného. Predmetné nepravdivé skutkové tvrdenia boli v článku a relácii zároveň doplnené zo

strany žalobcu o nadväzujúce neprimerané hodnotiace úsudky týkajúce sa žalovaného, opätovne bez
akéhokoľvek pravdivého skutkového základu. Zjavným cieľom výrokov je len účelová snaha žalobcu o
poškodenie povesti žalovaného v očiach širokej verejnosti, a to prostredníctvom šírenia nepravdivých
skutkových tvrdení a nadväzujúcich hodnotiacich súdov bez relevantného skutkového základu. Výroky
žalobcu ani nesledujú žiadny legitímny cieľ. V konečnom dôsledku sú však nepochybne spôsobilé

odradiť prípadných uchádzačov o pracovnú pozíciu vodiča MHD v Bratislave a týmto spôsobom ohroziť
možnosť riadneho zabezpečovania služby vo verejnom záujme zo strany žalovaného. So zreteľom
nato má žalovaný za to, že výrokmi došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalovaného na ochranu
jeho dobrej povesti, pričom zásah do práv žalovaného bol v danom prípade o to závažnejší, že výrokyboli vyslovené priamo predsedom jednej z odborových organizácií, ktorá má podľa jeho vyjadrení aj
v súčasnosti zastupovať časť zamestnancov žalovaného. Závažnosť zásahu do práv žalovaného tiež
zvyšuje skutočnosť, že pôvodca výrokov - žalobca je bývalý vodič MHD v Bratislave. Je nepochybné,

že takéhoto pôvodcu výrokov vníma verejnosť vo vzťahu k výrokom prizmou zvýšenej dôveryhodnosti
a rozhľadu. Žalovaný týmto preukazuje existenciu ospravedlniteľného dôvodu, na základe ktorého by
mal súd rozhodnúť, že pracovný pomer netrvá. Z vyššie uvedeného nemožno prijať iný záver ako
taký, že takéto správanie žalobcu by ohrozovalo nielen záujmy žalovaného ako zamestnávateľa, ale
narúšalo by dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku. Správanie žalobcu, jeho postoj k plneniu

pracovných pokynov, rešpektovaniu interných predpisov platných u žalovaného sú príčinou toho, že by
bolo nespravodlivé „nútiť“ žalovaného žalobcu aj naďalej zamestnávať. K návrhu žalobcu na výsluch
predsedu predstavenstva žalovaného, žalovaný uviedol, že tento nemôže poskytnúť na účely súdneho
konania dostatočne konkrétnu výpoveď, keďže žalovaný zamestnáva vyše 2.500 zamestnancov.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení, žalovaný navrhol vykonanie nasledovných listinných

dôkazov: Pracovná zmluva zo dňa 14.04.2016 (č.l.73), Dohoda o dlhodobom uvoľnení zamestnanca
na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 01.12.2021 (č.l.76), Výzva na nástup do práce zo
dňa 29.11.2023 s doručenkou (č.l.79), e-mailová odpoveď žalobcu zo dňa 30.11.2023 (č.l.82), e-mail
žalovaného žalobcovi zo dňa 01.12.2023 (č.l.83), Kolektívna zmluva DPB, a.s. na roky 2019-2023
(č.l.45), Dodatky č. 1- 8 ku Kolektívnej zmluve DPB, a.s. na roky 2019-2023 (č.l.90), Žiadosť o

preukázanie voľby na funkciu predsedu odborovej organizácie zo dňa 06.02.2024 (č.l.107), Odpoveď
na výzvu zo dňa 05.12.2023 (č.l.108), Výzva na nástup do práce -odpoveď na Vašu žiadosť zo
dňa 05.12.2023 s doručenkou (č.l.109), Opakovaná výzva na podrobenie sa posúdeniu zdravotnej a
psychologickej spôsobilosti zo dňa 16.01.2024 s doručenkou (č.l.112), Upozornenie na menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 12.02.2024 (č.l.115), Opakovaná výzva na podrobenie sa

posúdeniu zdravotnej a psychologickej spôsobilosti zo dňa 14.02.2024 (č.l.112),Oznámenie o zrušení
prekážky na strane zamestnávateľa zo dňa 14.02.2024 (č.l.118), Žiadosť o udelenie predchádzajúceho
súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce zo
dňa 06.03.2024 (č.l.119), Žiadosť o prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce zo dňa
06.03.2024 (č.l.120), koncept výpovede (č.l.121), prerokovanie výpovede zo dňa 14.03.2024 (č.l.126),

oznámenie žalobcu zo dňa 13.05.2024 (č.l.130),Odpoveď žalovaného zo dňa 24.05.2024 s doručenkou
(č.l. 131).

6. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené (fikciou doručenia), žalobca sa k vyjadreniu
žalovaného nevyjadril.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 09.09.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“), na ktoré predvolal obe sporové strany.
Nedostavil sa žalobca, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané fikciou doručenia (žalobca si
opakovane neprevzal predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote). Súd nevykonal pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu, ale pojednávanie odročil, aby dal žalobcovi ako zamestnancovi a slabšej
strane možnosť sa ďalšieho pojednávania zúčastniť. Súd odročil pojednávania na 02.12.2025, na ktoré
žalobcu opätovne predvolal, a to tak z adresy trvalého pobytu (hlásený pobyt W. - H.), ako aj z adresy,
ktorá sa nachádza na jednej z listín uvedenej v súdnom spise (S. XX, W.). Žalobca sa nedostavil
ani toto pojednávanie, hoci mal predvolanie na pojednávanie vykázané fikciou doručenia (neprevzal si

predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote). Vzhľadom k tomu súd vykonal pojednávanie v súlade
s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu.

8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojom písomnom vyjadrení a navrhol, aby
súd žalobu zamietol a zároveň určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi zo dňa 26.03.2024 je

platná, nakoľko má za to, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu nad rámec písomného vyjadrenia k žalobe
uviedol, že považuje výpoveď zo dňa 26.03.2024 za platnú, nakoľko bola žalobcovi riadne doručená v
zmysle § 38 Zákonníka práce, výpoveď mu bola doručená (daná) v dvojmesačnej subjektívnej lehote
v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce,

výpovedný dôvod bol riadne zdôvodnený a špecifikovaný podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce,
intenzita porušenia vykazovala znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny vzhľadom na niekoľko
dnítrvajúcuabsenciu,avšaknapriektomuvšakžalovanýnezvolilvýnimočnýokamžitýspôsobskončenia
pracovného pomeru, ale skončil pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníkapráce. Vzhľadom na dôvod skončenia pracovného pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ako aj vzhľadom na to, že zo strany žalovaného boli splnene´ všetky podmienky skončenia pracovne
´ho pomeru výpoveďou z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny (za´konne´ lehoty, pi´somnostˇ,

dorucˇenie výpovede, predcha´dzaju´ce prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce, určitosť skutku, za
´važnosť porusˇenia pracovnej discipli´ny) žalovaný žiada, aby su´d sku´mal, či mozˇno od zamestna
´vatelˇa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca dˇalej zamestna´val. Žalobcovo konanie spôsobilo
hlboke´, trvale´ a vza´jomne´ narusˇenie do^very medzi zamestnancom a zamestna´vatelˇom a negati
´vny dopad spra´vania sa žalobcu na pracovnu´ mora´lku i medzilˇudske´ vztˇahy o to viac, že žalobca

je členom odborového orgánu a mal by ísť svojim správaním a postojom k plneniu pracovných úloh
príkladom ostatným zamestnancom. Žalobca titulom svojho údajného postavenia predsedu odborovej
organizácia niekoľko mesiacov ignoroval pokyny žalovaného na účasť na lekárskej a psychologickej
prehliadke, žalovaný musel uhradiť náklady, ktoré vznikli zdravotníckemu zariadeniu v súvislosti s jeho
nedostavovaním sa na tieto vopred zarezervované termíny, čím vznikla žalovanému škoda.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil
nasledovný skutkový stav:

9.1. Z predložených listinných dôkazov a zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že
žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 14.04.2016 (č.l.73rub)

pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu - vodič električky s miestom výkonu práce Bratislava s dňom
nástupu do práce 180.4.2016.
9.2. Na základe Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne
zo dňa 01.12.2021 (č.l.76), bol žalobca uvoľnený na výkone funkcie predsedu odborovej organizácie
Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislave s náhradou mzdy vo výške 1 pracovného úväzku. Dohoda bola

platná do 30.06.2023, a to podľa Článku 6 bod 6.9. Dohody.
9.3. Písomnou výzvou zo dňa 29.11.2023 (č.l.79) žalovaný vyzval žalobcu na nástup do práce na
výkon práce na pracovnej pozícii „vodič električky“, a to od 01.12.2023 vzhľadom na skončenie platnosti
Dohody. Žalovaný zároveň vyzval žalobcu, pred zaradením na dohodnutý druh práce na účasť na
mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadke, ako aj na účasť na psychologickej prehliadke, a to dňa

05.12.2023. Žalovaný oznámil žalobcovi, že do času účasti na prehliadkach, ako aj do času nástupu do
práce bude žalobca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Zásielku si žalovaný v odbernej
lehote neprevzal (doručenka č.l.81).
9.4. E-mailom zo dňa 30.11.2023 (č.l.82) reagoval žalobca, ktorý žalovanému oznámil, že do decembra
2025 bol zvolený konferenciou odborov znovu za predsedu odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava a

preto zamestnávateľa žiada, aby rešpektoval KZ a bol naďalej uvoľnený.
9.5. E-mailom zo dňa 01.12.2023 (č.l.83) reagoval žalovaný tak, že žalobca ničím nepreukázal, že
je predsedom odborovej organizácie a žalovanému nevzniká povinnosť ho dlhodobo uvoľniť na výkon
funkcie v odborovom orgáne. Opakovane vyzval žalobcu na nástup do práce dňa 01.12.2023.
9.6. Listom zo dňa 05.12.2023 označeným ako odpoveď na výzvu do práce (č.l.108) žiadal žalobca

ako predseda odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava žalovaného o poskytnutie pracovného voľna s
náhradou mzdy z titulu jeho funkcie s poukazom na § 240 ods. 3 Zákonníka práce.
9.7.Listom zo dňa 11.12.2023 (č.l. 109) žalovaný opätovne oznámil žalobcovi, že pracovné voľno
neposkytuje žiadnemu zástupcovi zamestnancov vzhľadom na nepredloženie dohody zástupcov
zamestnancov o rozdelení pracovného času a opätovne vyzval žalobcu na nástup do práce a o

posúdenie psychologickej spôsobilosti dňa 15.12.2023. Žalobca si zásielku neprevzal.
9.8. Listom zo dňa 06.02.2024 (č.l.107) žalovaný požiadal žalobcu o preukázanie voľby na funkciu
predsedu odborovej organizácie na štvorročné funkčné obdobie. Poukázal, že vo výpise z registra
združené neziskových organizácií nefiguruje žiadny štatutárny orgán pri Odboroch AUTOŠOFÉR v DP
Bratislava a uviedol, že ak uvedené skutočnosti nebudú zamestnávateľovi preukázané, nebude ho

zamestnávateľ považovať za funkcionára odborového orgánu.
9.9. Listom zo dňa 16.01.2024 (č.l. 112) žalovaný opakovane vyzval žalobcu na posúdenie zdravotnej
a psychologickej spôsobilosti dňa 23.01.2024 a 26.01.2024, nakoľko na predošlé sa žalobca nedostavil.
Žalovaný poukázal na túto povinnosť žalobcu podľa čl. 7 bod. 6 písm. m) Pracovného poriadku
(povinnosť podrobiť sa lekárskym prehliadkam). Žalobca si zásielku neprevzal.

9.10. Listom zo dňa 12.02.2024 (č.l. 115) žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny
z dôvodu porušovania § 81 písm. a) ako aj § 81 písm. c), ustanovenia § 144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka
práce, ako aj čl. 7 bod. 6 písm. m) Pracovného poriadku, z dôvodu, že žalobca nerešpektoval výzvu
zamestnávateľa na nástup do práce a výzvy na posúdenie zdravotnej a psychologickej spôsobilosti,čo zamestnávateľ považuje za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, pričom
jeho konanie má riadne preukázané. Upozornil ho, že v prípade, ak dôjde o opakovanému porušeniu
pracovnej disciplíny v najbližších 6 mesiacoch, môže s ním byť skončený pracovný pomer z dôvodu

opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
Upozornenie žalobca prevzal dňa 15.02.2024, čo potvrdil svojim podpisom.
9.11. Listom zo dňa 14.02.2024 (č.l. 117) žalovaný opakovane vyzval žalobcu na posúdenie zdravotnej
a psychologickej spôsobilosti dňa 20.02.2024 a 23.02.2024 nakoľko na predošlé sa žalobca nedostavil.

Výzvu žalobca prevzal dňa 15.02.2024, čo potvrdil svojim podpisom.
9.12. Listom zo dňa 14.02.2024 (č.l.118) žalovaný oznámil žalobcovi zrušenie prekážky na strane
zamestnávateľa, ktoré boli žalobcovi oznámené listom zo dňa 29.11.2023. Žalobca sa na základe výzvy
zamestnávateľazodňa13.02.2024zaslanýme-mailomžalobcovi,ktorýmmuoznámilzrušenieprekážok
ku dňu 13.02.2024, sa mal dostaviť do práce dňa 14.02.2024. Výzvu žalobca prevzal dňa 15.02.2024,
čo potvrdil svojim podpisom.

9.13. Listom zo dňa 06.03.2024 (č.l.119) žalovaný požiadal odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR
v DP Bratislava v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce o udelenie predchádzajúceho súhlasu so
skončením pracovného pomeru so žalobcom, prílohou bol koncept výpovede (č.l.121).
9.14. Listom zo dňa 06.03.2024 označeným ako Žiadosť o prerokovanie výpovede v zmysle §
74 Zákonníka práce (č.l.120), žalovaný požiadal odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP

Bratislava o prerokovanie výpovede, prílohou bol koncept výpovede (č.l.121) a interný dokument
označený ako prerokovanie absencie (č.l.124), kde žalovaný žiada odbory Autošofér o prerokovanie
neospravedlnenej absencie žalobcu v dňoch 20.-23.2, 26.-29.2.2024, t.j. 8 dní.
9.15.Zpreberaciehoprotokolu(č.l.125)vyplýva,žežiadosťoprerokovaniebolaodborovouorganizáciou
Odbory AUTOŠOFÉR prevzatá dňa 08.03.2024.

9.16. Listom označeným ako Prerokovanie výpovede zo dňa 14.03.2024 (č.l.126) odborová
organizáciaOdboryAUTOŠOFÉRvDPBratislavapodpísanípodpredsedoviaačlenoviavýboruoznámili
žalovanému, že nesúhlasia s udelením výpovede podľa § 74 Zákonníka práce u U. M. ako ani podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
9.17. Výpoveďou zo dňa 26.03.2024 (č.l. 7 a č.l. 127) žalovaný vypovedal pracovný pomer žalobcu podľa

§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny na základe písomného
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.02.2024, keď sa žalobca ako zamestnanec
nedostavil na základe troch písomných výziev zamestnávateľa zo dňa 29.11.2023, 11.12.2023 a
16.01.2024 do práce, v ktorých boli určené termíny na posúdenie zdravotnej a psychologickej
spôsobilosti, ktorých sa zamestnanec bez ospravedlnenia nezúčastnil, s tým, že odo dňa doručenia

výpovede až po uplynutie výpovednej doby, t.j. do 31.05.2024 ho ponechal na prekážkach v práci
na strane zamestnávateľa, pričom v období od 10.04.2024 do 31.05.2024 bolo žalobcovi nariadené
čerpanie dovolenky. Výpoveď prevzal žalobca osobne, čo potvrdil svojim podpisom (č.l.129) za účasti
dvoch svedkov, podpisy na č.l.129.
9.18. Listom zo dňa 13.05.2024 (č.l.130), doručeným žalovanému dňa 14.05.2024 oznámil žalobca

žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
9.19. Listom zo dňa 24.05.2024 (č.l. 131), žalovaný odpovedal žalobcovi, že výpoveď považuje za
platnú a nemôže mu prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, keď napriek opakovaným výzva (4-
krát) odignoroval výzvy zamestnávateľa a neabsolvoval lekársku prehliadku a posúdenie psychologickej
spôsobilosti na výkon práce, ktoré sú pre výkon práce na pozícii vodič električky nevyhnutné.

9.20. Podľa bodu 2.1.2. Kolektívnej zmluvy DPB, a.s. na roky 2019 - 2023 zo dňa 30.09.2019
v znení Dodatkov č.1 až 8 (č.l.84-106), zamestnávateľ poskytne na základe uznesenia členskej
schôdze alebo konferencie ZO, zamestnancovi - predsedovi ZO na výkon odborárskej funkcie dlhodobé
pracovné voľno bez náhrady mzdy. Podmienky dlhodobého pracovného voľna na výkon odborárskej
funkcie budú predmetom individuálnej dohody medzi dotknutým predsedom ZO a zamestnávateľom v

kontexte Dohody o vzájomnom usporiadaní záväzkov medzi zamestnávateľom a príslušnou odborovou
organizáciou.
9.21. Podľa bodu 2.1.3. Kolektívnej zmluvy DPB, a.s. na roky 2019 - 2023 zo dňa 30.09.2019 v znení
Dodatkov č.1 až 8, podkladom na určenie rozsahu dlhodobého pracovného voľna na výkon odborárskej
funkcie podľa bodu 2.1.2 je preukázanie veľkosti členskej základne ZO, ktorú predsa zastupuje, inak

ako písomným čestným prehlásením.
9.22. Súd zistil z článku označeného ako „Šéf odborov v Dopravnom podniku Bratislava /Ak sa chcete
zjaviť kamaráta, zamestnajte ho ako vodiča MHD“, ktorý bol zverejnený dňa 23.11.2023 na webovej
stránke www.postoj.sk a z článku/videorozhovoru s názvom „TERAZ TAKTO:Q. vojna s autami v meste odkrýva problémy v dopravnom podniku“ zverejnenom dňa 11.10.2023 na
webovej stránke www.1pluska.sk , že kritizoval mzdové pomery u žalovaného,
pričom mzda nezodpovedá mzde zverejnenej v inzerátoch, kritizoval kúpu autobusov, ktoré označil za

nevhodné.

10. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného prostredníctvom G.. P. H. ani výsluch svedkov:
S. W., U. S., H. X., ktorých výsluch navrhol žalobca. Výsluch súd nevykonal jednak z dôvodu, že žalobca
nešpecifikoval, ku akým konkrétnym skutkovým okolnostiam navrhol ich výsluch (žalobca len veľmi

všeobecne uviedol, že na preukázanie toho, čo v žalobe uviedol vo vzťahu k tendenčnosti a účelovosti
výpovede žalovaného) a navyše má súd za to, že výsluch navrhovaných svedkov by bol v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania a ich výsluch by bol nadbytočný, keď ich svedecké výpovede by celkom
zjavne neprispeli k zisteniu takých skutočností, ktoré by mali vplyv na posúdenie veci, ktoré vyplývajú
z listinných dôkazov. Napokon samotný žalobca sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, ktoré súd
vo veci vytýčil, nekonkretizoval, čo by sa výsluchom navrhovaných svedkov mohlo preukázať a bol v

konaní po podaní žaloby úplne pasívny. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je individuálnym
pracovnoprávnym sporom a teda sporom s ochranou slabšej strany, súd bol pripravený výsluch
svedkov realizovať, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca nešpecifikoval k akým konkrétnym skutkovým
okolnostiam majú byť svedkovia vypočutí, teda na toto svoje právo úplne rezignoval, súd tieto dôkazy
nevykonal.V zmysle§185ods.1CSPpatrídoprávomocisúdurozhodovanieotom,ktoréznavrhnutých

dôkazov vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy, ak zváži ich
nehospodárnosť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

11. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

13. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný

orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

14. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

15. Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce, (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže

dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí
vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

17. Podľa § 62 ods. 3,4,7 Zákonníka práce, (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiuprácu,jenajmeneja)dvamesiace,akpracovnýpomerzamestnancauzamestnávateľakudňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer
zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (4) Výpovedná
doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dvamesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej
jeden rok. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento

zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa ods. 4
citovaného ustanovenia, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov
ododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede

vznikol.

19. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

20. Podľa § 77 Zákonníka práce prvá veta, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

21. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

22. Podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie

v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej
zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

23. Podľa § 142 ods. 1,2,3 Zákonníka práce,(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre
prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej

sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a
nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,

zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

24. Podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na
činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy na čas dohodnutý

medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zamestnávateľom a zamestnaneckou
radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne na
základe rozdelenia pracovného voľna podľa šiestej vety členom odborového orgánu na činnosť
odborovej organizácie a členom zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebozamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v úhrne
v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa
počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút. Ak zamestnávateľ v

predchádzajúcomkalendárnomrokunezamestnávalzamestnancov,vychádzasazpočtuzamestnancov
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa
pracovné voľno poskytuje. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero zástupcov zamestnancov, písomne
oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna podľa prvej vety alebo druhej vety. Ak sa
zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o rozdelení pracovného voľna

rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia rozdelenia pracovného voľna
zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno. O rozdelení pracovného voľna
medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán a medzi jednotlivých členov
zamestnaneckej rady rozhodne zamestnanecká rada; toto rozdelenie odborový orgán a zamestnanecká
rada písomne oznámia zamestnávateľovi. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami
zamestnancov sa dohodnú podmienky, za ktorých patrí odborovej organizácii, zamestnaneckej rade

alebo zamestnaneckému dôverníkovi peňažná náhrada za nevyčerpané pracovné voľno podľa prvej
vety a druhej vety.

25. Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi

okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže
použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

26. Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa
odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto
dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

27. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený
skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 14.04.2016 , a to od 18.04.2016 na pracovnej pozícii vodič električky. Na základe

Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 01.12.2021,
bol žalobca s účinnosťou od 01.12.2021 dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne -
predseda odborovej organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, a to do 30.06.2023 v zmysle
bodu 6.9. citovanej Dohody. V konaní nebola predložená ani tvrdená nová dohoda resp. dodatok k
označenej dohode, preto súd v rámci vykonaného dokazovania ustálil, že dlhodobé uvoľnenie žalobcu

na výkon funkcie skončilo dňom 30.06.2023. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal nárok na
dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa (žalovaného)
podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalobca predložil súdu Kolektívnu zmluvu DPB, a.s. na
roky 2019 - 2023 zo dňa 30.09.2019 v neúčinnom znení. Podľa znenia Kolektívnej zmluvy DPB,
a.s. na roky 2019 - 2023 zo dňa 30.09.2019 v znení Dodatkov, konkrétne Dodatku č. 2 zo dňa

23.11.2021 s účinnosťou od 01.12.2021, podľa bodu 2.1.2. poskytne zamestnávateľ predsedovi ZO na
výkon odborárskej funkcie dlhodobé pracovné voľno bez náhrady mzdy, podmienky budú predmetom
individuálnej dohody medzi predsedom a ZO a zamestnávateľom, pričom podľa bodu 2.1.3. podkladom
na určenie rozsahu dlhodobého pracovného voľna na výkon funkcie podľa bodu 2.1.2 je preukázanie
veľkosti členskej základne ZO, ktorú predsa zastupuje, inak ako písomným čestným prehlásením.

Žalobca v konaní ani netvrdil, že po skončení platnosti Dohody ku dňu 30.06.2023 vyvinul vo vzťahu
k zamestnávateľovi iniciatívu na uzatvorenie novej, ďalšej dohody podľa citovaných ustanovení
Kolektívnej zmluvy. Naopak, žalovaný preukázal, že žiadal žalobcu, aby mu preukázal, že bol zvolený
za predsedu odborovej organizácie, žiadosťou o preukázanie voľby na funkciu predsedu odborovej
organizácie zo dňa 06.02.2024 (č.l.107). Žalovaný v konaní nepredložil prípadnú odpoveď žalobcu na

uvedenú výzvu a ani samotný žalobca v konaní nepreukázal, že bol opakovane zvolený za predsedu
odborovej organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava. Zo stanov odborovej organizácie verejne
prístupnej na internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že vzniklo dňa
22.02.2012, predseda je volený na dobu 4 rokov zhromaždením členov, pričom k jeho zvoleniu jepotrebná viac ako polovica hlasov prítomných členov. Ako štatutárny orgán je v čase rozhodovania
súdu uvedený žalobca, pričom podľa tvrdenia žalovaného do mája 2024 žalobca ani nefiguroval v
registri mimovládnych neziskových organizácii zapísaný ako štatutárny zástupca odborovej organizácie,

čo nebolo v konaní preukázané. Z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalobca
v konaní nepreukázal, že v čase podania výpovede bol žalobca opakovane zvolený za predsedu
odborovej organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava do decembra 2025, ako to tvrdil v e-maile
zo dňa 30.11.2023 adresovanom žalovanému (č.l.82) a v liste zo dňa 05.12.2023 (č.l.108), ktorým žiadal
žalobca ako predseda odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava žalovaného o poskytnutie pracovného

voľna s náhradou mzdy z titulu jeho funkcie.

28. Uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa
za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce v praxi znamená,
že ak je zamestnanec predsedom odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa, jeho pracovný
pomerzamestnanca"spočíva",t.j.zamestnanecniejepovinnývykonávaťprácupodľapracovnejzmluvy,

v posudzovanom prípade vodiča električky, avšak sa tak deje za podmienok dohodnutých v kolektívnej
zmluve. Na účely uplatnenia dlhodobého uvoľnenia podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce je však
kľúčovým, že podmienky, za ktorých sa bude toto dlhodobé uvoľnenie realizovať a zamestnancovi bude
poskytnuté pracovné voľno, musia byť dohodnuté výlučne v kolektívnej zmluve resp. v individuálnej
dohode na základe kolektívnej zmluvy. Uvedené ustanovenie má kogentnú povahu s ohľadom na

jednoznačnúformuláciuustanovenia,ktoréumožňujeodchylnesadohodnúťodpríslušnéhoustanovenia
Zákonníka práce výlučne v kolektívnej zmluve pri odborovej organizácii v porovnaní napr. s § 240 ods.
3 Zákonníka práce, kde sa jednoznačne stanovuje rozsah aj podmienky poskytnutia pracovného voľna
zamestnancomnavýkončinnostiodborovejorganizácie.Odchylnosťdojednania,t.j.dispozitívnosťtohto
ustanovenia, je možná len prostredníctvom dojednania v kolektívnej zmluve bez možnosti nahradenia

tejto vôle zmluvných strán kolektívnej zmluvy, resp. subjektov oprávnených ku kolektívnemu vyjednaniu
prostredníctvom individuálnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vzhľadom k tomu, že
žalobca nepreukázal vznik voľby za predsedu odborovej organizácie, s poukazom na vyššie citované
ustanovenia Kolektívnej zmluvy žalobcovi nevznikol nárok na uvoľnenie na výkon funkcie.

29. Žalobca v konaní rovnako nepreukázal, že mu mal žalovaný poskytnúť pracovné voľno s náhradou
mzdy podľa § 240 ods.3 Zákonníka práce. V zmysle citovaného ustanovenia je zamestnávateľ povinný
poskytnúť členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie pracovné voľno s náhradou
mzdy na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, a to mesačne v úhrne
v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas

predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút. Pokiaľ u zamestnávateľa pôsobí
viacero zástupcov zamestnancov, títo písomne oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna
podľa uvedeného. Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o
rozdelení pracovného voľna rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia
rozdelenia pracovného voľna zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že u neho ako u zamestnávateľa pôsobí viacero odborových
organizácií, pričom zamestnávateľovi nepredložili dohodu o rozdelení pracovného času, preto žalovaný
ako zamestnávateľ neposkytuje žiadnemu členovi odborovej organizácie pracovné voľno s náhradou
mzdy . Žalobca síce listom zo dňa 05.12.2023 (č.l.108) požiadal žalovaného o poskytnutie pracovného
voľna s náhradou mzdy z titulu jeho funkcie v odborovom orgáne odborovej organizácie AUTOSOFER v

DPBratislava,atosodvolanímnaustanovenie§240ods.3Zákonníkapráce,avšaksplneniezákonných
predpokladov podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce nepreukázal, čo mu napokon zamestnávateľ listom zo
dňa 11.12.2023 vysvetlil (č.l.109), napriek tomu žalobca do práce nenastúpil. Súd vzhľadom na uvedené
ustálil, že bolo povinnosťou žalobcu vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy.

30. Súd sa ďalej zaoberal posúdením splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok výpovede.
Podmienkou platnosti výpovede podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce je, aby bol písomná a doručená.
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Súd mal z vykonaného dokazovania

za preukázané, že výpoveď zo dňa 26.03.2024 daná zamestnávateľom žalovaným spĺňa všetky
formálne náležitosti vyžadované Zákonníkom práce. Výpoveď zo dňa 26.03.2024 je písomná, čo je
podmienkou je platnosti podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa citovaného ustanovenia musí byť aj
doručená. Výpoveď zo dňa 26.03.2024 bola doručená žalobcovi ako zamestnancovi dňa 26.03.2024 napracovisku, pričom žalobca prevzatie výpovede vlastnoručne podpísal za prítomnosti dvoch svedkov.
Uvedenéjepreukázanépredloženouvýpoveďou,naktorejsanachádzapodpisžalobcu,ktorýpotvrdzuje
prevzatie výpovede dňa 26.03.2024 (č.l. 9) a napokon uvedené je nesporné, keď samotný žalobca v

žalobe výslovne uviedol, že mu žalovaný výpoveď dňa 26.03.2024 doručil. Žalovaný dal žalobcovi
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré spočívalo v porušení povinnosti nastúpiť do práce. Neospravedlnené omeškanie pracovných
zmien predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Neospravedlnená absencia zamestnanca
v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre

závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/81/2010). Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že neospravedlnenú absenciu je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre
ktoré je možné aplikovať prísnejší spôsob skončenia pracovného pomeru formou okamžitého skončenia
pracovného pomeru, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný zvolil formu výpovede a vyhádzal z toho,
že ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré žalobcu ako zamestnanca aj listom

doručeným žalobcovi dňa 15.02.2024 upozornil, súd skúmal, či boli splnené náležitosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal za
preukázané, že žalobca tým, že nenastúpil do práce a nepodrobil sa lekárskym prehliadkam, porušil
základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce (plniť pokyny nadriadených ,
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu) ako aj § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (porušenie

povinnosti preukázať prekážku na strane zamestnanca) a povinnosť vykonávať práce podľa pracovnej
zmluvy osobne podľa pokynov zamestnávateľa (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). Rovnako
žalobca porušil pracovný poriadok zamestnávateľa v čl. 7 bod 6 písm. m) Pracovného poriadku, podľa
ktorého sú zamestnanci povinní podrobovať sa stanoveným lekárskym prehliadkam. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný dôvod výpovede skutkovo vymedzil tak, že žalobcu

opakovane vyzýval na nástup do práce, potom čo mu skončilo dňa 30.06.2023 dlhodobé uvoľnenie
na výkon funkcie predsedu odborovej organizácie. Žalovaný adresoval žalobcovi opakovane výzvy na
nástup do práce, ako aj výzvy na posúdenie zdravotnej a psychologickej spôsobilosti, tak ako je detailne
uvedené v bode 9. tohto odôvodnenia. Žalovaný adresoval výzvu zo dňa 29.11.2023, dňa 11.12.2023
ako i 16.01.2024, v ktorých boli určené opakovane termíny na posúdenie zdravotnej a psychologickej

spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon práce vodiča električky. Listom zo dňa 12.02.2024 (č.l.115)
žalovaný upozornil žalobcu na opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň mu
listom zo dňa 14.02.2024 (č.l.118), prevzatým žalobcom dňa 15.02.2024, oznámil zrušenie prekážky
na strane zamestnávateľa a upozornil žalobcu, že nedostavenie sa do práce na výzvu zamestnávateľa
sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalovaný stanovil s poukazom na ustanovenie § 142 ods.3 Zákonníka práce, prekážky na strane
zamestnávateľa,atood01.12.2023,ktoréžalobcovioznámillistomzodňa29.11.2023(č.l.79),ktorémali
trvať do času nástupu do práce po lekárskych prehliadkach, pričom prekážky na strane zamestnávateľa
boli zrušené listom zo dňa 14.02.2024 (č.l.118), pričom zamestnanec sa mal dostaviť do práce na
výzvu zamestnávateľa, ktorá bola opakovane daná dňa 14.02.2024 (č.l. 117), kedy žalovaný stanovil

posledný náhradný termín na posúdenie spôsobilosti, a to v termíne 20.02.2024 na zdravotnú
spôsobilosť a dňa 23.02.2024 na psychologickú spôsobilosť. Žalobca sa nedostavením dopustil
porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v nerešpektovaní pokynu zamestnávateľa ako i vyššie
citovaných ustanovení Zákonníka práce. Obe listiny zo dňa 14.02.2024 žalobca prevzal dňa 15.02.2024,
čo svojim podpisom potvrdil na oboch listinách. Nenastúpením do práce a nedostavením sa na

posúdenie spôsobilosti žalobca porušil svoje povinnosti zamestnanca, ktoré sú plnením pracovných úloh
podľa § 220 Zákonníka práce. Všetky uvedené skutočnosti žalovaný vo výpovede jednoznačne vymedzil
a vykonaním listinných dôkazov mal všetky skutočnosti uvedené vo výpovedi súd za preukázané.
Pred podaním výpovede bol žalobca listom zo 12.02.2024, ktorý mu bol 15.02.2024 doručený, čo
preukazuje podpis žalobcu (č.l.116), upozornený na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a

zároveň aj na možnosť výpovede, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce. Výpoveď zo dňa 26.03.2024 bola daná včas, s poukazom na upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny za posledných šesť mesiacov zo dňa 12.02.2024. Napokon bola dodržaná aj dvojmesačná
lehota podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, v ktorej môže zamestnávateľ dať výpoveď, keď prekážky
v práci na strane zamestnávateľa boli zrušené oznámením zo dňa 14.02.2024 (č.l.118), ktoré žalobca

dňa 15.02.2024 prevzal, t.j. skutočnosť, že sa žalobca nedostavil na posúdenie spôsobilosti súd
vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny pre nedostavenie sa do práce. Prekážka v práci na strane
zamestnávateľa nastáva vtedy, ak zamestnávateľ nemôže plniť svoju základnú povinnosť - prideľovať
zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a následne zamestnanec z tohto dôvodu nemôže prácuvykonávať. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa zamestnancovi zakladá právo nevykonávať
prácu, ktorú si so zamestnávateľom dohodol v pracovnej zmluve. Avšak skončením prekážok na
strane zamestnávateľa je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. V takom

prípade, ak sa zamestnanec nedostaví do práce, ide o tzv. absenciu, ktorá nastáva neprítomnosťou
zamestnanca v práci, čim sa žalobca ako zamestnanec dopustil ako už bolo vyššie uvedené, porušenia
§ 81 písm. b) Zákonníka práce, ako aj § 144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Ďalšou podmienkou
platnosti výpovede je jej prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 06.03.2024 označeným

ako Žiadosť o prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce (č.l.120) požiadal odborovú
organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava o prerokovanie výpovede, pričom prílohou bol
koncept výpovede (č.l.121). Žalovaný tak splnil svoju zákonnú povinnosť, požiadal o prerokovanie
odborovú organizáciu, v ktorej pôsobil žalobca, pričom odborová organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v
DP Bratislava Listom označeným ako Prerokovanie výpovede zo dňa 14.03.2024 (č.l.126) nesúhlasila
s udelením výpovede. Ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa

a podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď
predtým, ako zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne pracovný
pomer, čo bolo splnené, keď prerokovanie zo dňa 14.03.2024 časovo predchádza výpovedi zo dňa
26.03.2024. Konajúci súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2010, sp.
zn. 5 Cdo 140/2010, podľa ktorého: „Najvyšší súd SR je toho názoru, že zákon neustanovuje formu

prerokovania výpovede, neustanovuje teda povinnosť, aby nevyhnutne k prerokovaniu muselo dôjsť
ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Prerokovanie neznamená, že by sa malo prikročiť k
spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Cieľom tejto zákonnej podmienky
je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej
organizácii, a zároveň aby jej bola daná možnosť sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť

(resp. nevyjadriť). Zákon bližšie neustanovuje žiadne podmienky, v rámci ktorých má zamestnávateľ
alebo odborová organizácia konať. Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná, vyplýva to,
že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, ako k výpovedi pristúpi, a že zároveň
by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede
mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a

zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť. Je legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať
od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu
na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom
rokovaní“.

31. Súd konštatuje, že žalovaný pri daní výpovede dodržal všetky vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky výpovede. Nakoľko žalobca bol predsedom odborovej organizácie Odbory AUTOŠOFÉR
v DP Bratislava (súd vychádzal pri posúdení, že bol predsedom, hoci nebola v konaní preukázaná
jeho voľba), podmienkou platnosti výpovede podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce je predchádzajúci
súhlasom odborovej organizácie s výpoveďou. Hoci zamestnávateľ požiadal listom zo dňa 06.03.2024

(č.l.119) o udelenie súhlasu odborovej organizácie, tento súhlas mu nepochybne udelený nebol, ako
vyplýva z odpovede odborovej organizácie AUTOŠOFÉR v DP Bratislava zo dňa 14.03.2024 (č.l.126),
kde je výslovne uvedené, že s výpoveďou nesúhlasia. Vzhľadom k tomu, je s poukazom na ustanovenie
§ 240 ods. 10 Zákonníka práce, výpoveď neplatná. Súd sa preto v konaní ďalej zaoberal návrhom
žalovaného na posúdenie, či je od neho spravodlivé požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávateľ,

keď sú ostatné podmienky výpovede splnené a navrhol, aby súd rozhodol, že výpoveď je platná. Ako je
vyššie uvedené, v konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky zákonom stanovené hmotnoprávne
podmienky výpovede podľa § 61, 62, 63 a 74 Zákonníka práce. Žalovaný argumentoval, že nemožno od
neho spravodlivo požadovať, aby žalovaného ako zamestnanca naďalej zamestnával, a to z dôvodu, že
žalobca závažným spôsobom zasiahol do práv žalovaného a jeho dobrej povesti zverejnenými článkom

na webovom portáli www.postoj.sk s názvom „Šéf odborov v Dopravnom podniku Bratislava /Ak sa
chcete zjaviť kamaráta, zamestnajte ho ako vodiča MHD“, ako aj na článkom/videorozhovorom na
webovom portáli wwwl.pluska.sk zverejnenom dňa 11.10.2023 s názvom „TERAZ TAKTO: Q. vojna s
autami v meste odkrýva problémy v dopravnom podniku“. Žalovaný argumentoval, že v týchto článkoch
sa žalobca obsiahlo kriticky vyjadroval aj k personálnym otázkam žalovaného, ako aj k otázkam

súvisiacim s obstarávaním nových vozidiel zo strany žalovaného, pričom odznelo zo strany žalobcu
niekoľko nepravdivých, neúplných a zavádzajúcich skutkových tvrdení, ktoré zasahujú do dobrej povesti
žalovaného. Predmetné nepravdivé skutkové tvrdenia boli v článku a relácii zároveň doplnené zo
strany žalobcu o nadväzujúce neprimerané hodnotiace úsudky týkajúce sa žalovaného, opätovne bezakéhokoľvek pravdivého skutkového základu. Žalovaný ďalej argumentoval, že všetky tieto vyjadrenie
žalobcu sú spôsobilé odradiť prípadných uchádzačov o pracovnú pozíciu vodiča MHD v Bratislave a tým
ohroziť možnosť riadneho zabezpečovania služby vo verejnom záujme zo strany žalovaného. K všetkým

uvedeným skutočnostiam a skutkovým tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa nemožnosti spravodlivo
od neho požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, sa žalobca nevyjadril, tieto skutkové tvrdenia
nepoprel, vzhľadom k tomu súd vychádzal iba zo skutkových tvrdení žalovaného a oboznámením
sa s označenými článkami resp. videorozhovorom, ktoré sú verejne dostupné na vyššie označených
internetových stránkach. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, v zmysle ktorej nemožno od

žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko je nesporné, že dôvera
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola vážne naštrbená a to
práve s poukazom na negatívne vyjadrenia žalobcu v označených rozhovoroch, a to obzvlášť, ak
ide o zástupcu zamestnancov- predsedu odborovej organizácie, ktorý zastupuje časť zamestnancov
žalovaného. Rovnako sa súd stotožnil s nepopretým tvrdením žalovaného, že žalobca ako bývalý vodič
MHD v Bratislave, ktoré kritické vyjadrenia vyslovil, sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalovaného

v očiach verejnosti, a to práve cez prizmu zástupcu odborovej organizácie. Súd sa stotožnil s tým, že v
očiach verejnosti pôsobí veľmi negatívne obraz, aký v rozhovoroch žalobca vytvoril o žalovanom a môže
odradiť potenciálnych záujemcov o prácu vodiča u žalovaného.
Je nepochybné, že zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce poskytuje
zástupcom zamestnancov zvýšenú ochranu pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, kde okrem

prerokovania podľa § 74 Zákonníka práce vyžaduje aj prechádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov
podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. S poukazom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu, keď
minimálne od 01.12.2021 do 30.06.2023 bol žalobca uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne a
teda počas tohto obdobia a ako vyplynulo z dokazovania, ani po tom období ani jediný deň nevykonával
prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 14.04.2016 a opakovane nereagoval na výzvy zamestnávateľa a

nepredložil žiadny dôkaz o tom, že bol opakovane zvolený za predsedu odborovej organizácie a zároveň
aj s ohľadom na jeho veľmi negatívne a kritické vyjadrenia v médiách vo vzťahu k žalovanému, má súd
za to, že v kontexte všetkých uvedených skutočností posúdenie miery závažnosti konania zamestnanca
prevyšuje uplatnenie zvýšenej právnej ochrany postavenia žalobcu ako zástupcu zamestnancov vo
vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru a preto súd konštatuje, že výpoveď zo dňa 26.03.2024, aj

keď trpí vadou nedostatku súhlasu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka je platná, pretože nie je spravodlivé
požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca naďalej zamestnával a preto súd výrokom II. rozsudku
určilspoukazomnaustanovenie§240ods.10Zákonníkapráce,ževýpoveďžalovanéhodanážalobcovi
zo dňa 26.03.2024 je platná.

32. Súd dodáva, že z objektívneho hľadiska možno vnímať povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu
u zamestnancov, ktorí sú zároveň zástupcami zamestnancov dokonca ako posilnenú práve vzhľadom
na rozsah dodatočne priznaných kompetencií, predmetom ktorých je aj kontrolná činnosť vykonávaná
vo vzťahu k zamestnávateľovi. Ak chce teda zástupca zamestnancov vykonávať kontrolnú činnosť voči
zamestnávateľovi podľa § 239 Zákonníka práce, mali by osoby konajúce v jeho mene dodržiavať vyšší

štandard rešpektovania pracovnej disciplíny v porovnaní s ostatnými zamestnancami (status a činnosť
zástupcu zamestnanca možno vnímať aj z hľadiska dobrých mravov ako status a činnosť subjektu
s určitým morálnym profilom). Vzhľadom k uvedenému, práve žalobca ako predstaviteľa zástupcu
zamestnancov by mal ísť svojim plnením pracovných povinností ostatným zamestnancom príkladom,
pričom nepreukázanie za voľbu predsedu odborovej organizácie v kontexte nenastúpenia do práce a

nevykonávania práce podľa pracovnej zmluvy, takýto obraz v očiach ostatných zamestnancov rozhodne
nemôže vytvárať.

33. Súd uzatvára, že žalovaný preukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, na základe ktorého
súd rozhodol, že výpoveď zo dňa 26.03.2024 je platná, keď správanie žalobcu s poukazom na jeho

výroky v označených článkoch je spôsobilé ohrozovať nielen záujmy žalovaného ako zamestnávateľa,
ale mohlo by narúšať aj dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku. Práve pre správania žalobcu,
jeho postoj k plneniu resp. neplneniu pokynov zamestnávateľa. Ako aj žalovaný poukázal, aj konajúci
súd sa stotožňuje s tým, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú narušené do takej miery, že dôvodne
zakladajú u žalovaného stratu dôvery k žalobcovi.

34. Konajúci súd na potvrdenie správnosti svojich záverov poukazuje na iné rozhodnutia súdov
vyšších inštancií, ktoré dospeli k rovnakému názoru, napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo/273/2013 judikované ako R 78/2016 v rozhodnutí uviedol, že: "Ak chce zamestnávateľ v sporeo neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcov zamestnancov s
výpoveďou danou zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu, musí tvrdiť a preukazovať
konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby takéhoto

zamestnanca ďalej zamestnával."

35. Rovnako Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 27.06.2019, sp.zn.:
2Cdo/151/2018 uvádza „zákon pripúšťa možnosť nahradiť nedostatok predchádzajúceho súhlasu
zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru rozhodnutím

súdu. Táto mocnosť prichádza do úvahy vtedy, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas a ak
sú ostatné podmienky uvedených zrušovacích prejavov splnené a súd v spore o určenie ich neplatnosti
zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
V takomto prípade je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Dovolací súd
uvádza, že § 240 ods. 9 Zákonníka práce, nestanovuje povinnosť aplikácie tohto ustanovenia len
pre konkrétny dôvod výpovede, ale ustanovuje možnosť aplikácie tohto ustanovenia všeobecne na

ktorýkoľvek výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 6 Cdo 273/2013 riešilo síce situáciu, v ktorý bol daný výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, predmetné rozhodnutie je ale možné aplikovať na iný výpovedný dôvod uvedený
v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, nielen, ako nesprávne tvrdí žalovaný, na výpovedný dôvod uvedený v§
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.“

36. Záver, či sú dané takéto okolnosti však závisí od úvahy súdu, ktorý je povinný prihliadnuť na
samotný dôvod skončenia pracovného pomeru, taktiež aj na ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah k
výkonu práce žalobcu, najmä k jeho osobe, k doterajším pracovným výsledkom a jeho postoj k plneniu
pracovných úloh, ku schopnostiam tímovej spolupráce, celkovému vzťahu k spolupracovníkom, k dĺžke

jeho zamestnania a podobne (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/938/2009).
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.