Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208009
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125208009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie 9, Košice, dieťa matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, E., právne zastúpená D. G. G., H. I. I. E. XX, E. a otca: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, E., právne zastúpený D. J. K., H. I. I. F. X, E., v konaní o návrhu
matky na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/148/2023 zo dňa 16.02.2024 tak, že z n i ž u j
e vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému dieťaťu zo sumy 200,-Eur mesačne na sumu 60,-Eur

mesačne od 03.11.2025 do budúcna tak, že matka je povinná túto sumu platiť vždy k 20. dňu v mesiaci
vopred k rukám otca.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2025 matka maloletého dieťaťa žiadala znížiť
výživné od 01.05.2025 zo sumy 200,-Eur mesačne na sumu 38,-Eur mesačne dôvodiac, že sa zmenili
pomery, pretože je nezamestnaná a nepoberá žiadne sociálne dávky. Spolu s návrhom súdu doručila
tehotenský preukaz, potvrdenie zo dňa 14.05.2025 o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie od

20.01.2025.

2. Návrh doplnila písomným podaním doručeným súdu dňa 02.09.2025, v ktorom uviedla, že je
nezamestnaná, nemá žiadny príjem zo zárobkovej ani podnikateľskej činnosti, nepoberá žiadne sociálne
dávky, je bez príjmu, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, má dlh v zdravotnej poisťovni
L. v sume 217,-Eur, ktorý spláca mesačne po 18,-Eur a na splátky jej prispievajú rodičia. Od mája
2025 uhrádza výživné vo výške 38,50 Eur, dovtedy uhrádzala 200,-Eur, ktoré jej rovnako pomáhali platiť

rodičia. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom v rodinnom dome jeho rodičov,
náklady nemá žiadne nakoľko o domácnosť sa starajú rodičia jej druha. Je v 6. mesiaci tehotenstva,
preto nie je schopná sa zamestnať.

3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu dňa 07.10.2025 uviedol,
že s návrhom matky nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť. Uviedol, že matka vo svojom návrhu
neuvádza, v čom sa zmenili pomery na jej strane oproti predchádzajúcim súdnym rozhodnutiam,

uvádza len tú skutočnosť, že je nezamestnaná a nepoberá žiadne sociálne dávky, pričom je potrebné
zdôrazniť, že matka maloletého dieťaťa za celé toto obdobie, od narodenia dieťaťa až doposiaľ,
vrátane predchádzajúcich súdnych konaní nebola nikde zamestnaná a ani neprejavila snahu hľadať
si zamestnanie, pričom mu nie je známe ani to, z čoho uhrádza výživné na maloleté dieťa. Okremvyššie spomenutého uviedol, že matka si neplní svoje rodičovské povinnosti k maloletému A.. Nijakým
spôsobom sa o dieťa nezaujíma, neprejavuje záujem o jeho starostlivosť ani o výchovu, neprejavuje
záujem o jeho školské či mimoškolské aktivity. Od rozvodového konania sa s maloletým odmieta

stretávať, nie je s ním v žiadnom kontakte, neblahoželá mu k narodeninám ani k iným sviatkom, nad
rámec určeného výživného neprispieva na jeho výživu žiadnym iným spôsobom, ba dokonca mu ani
nekupuje darčeky na Vianoce ani iné sviatky. Súčasná ekonomicko-sociálna situácia na Slovensku s
poukazom na rast cien, infláciu a dopadov konsolidácie naopak odôvodňujú skôr podanie a zvýšenie
výživného, nie jeho zníženie. Poukázal na princíp proporcionality príjmu matky. Otec je toho času

zamestnaný v spoločnosti M. I. H. G. I. ako N. B. s priemernou mesačnou mzdou vo výške 1.000,- Eur.
Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E. F., obec E., N. E. – N.,
zapísanej na LV č. XXX ako L. I. I. O. XXX F. P. F. O. XXX/XX H. F. J. „K.“ O. XXX/XX – N. F. – N. B. XX
C., H. F. O. XXX/XX – Q. F. H. P. – N. B. XX C., N. I. F. 1 E. K.. Priemerné mesačné výdavky na mal. A.
sa pohybujú zhruba spolu vo výške 400,- – 500,-Eur v súvislosti s ošatením, stravovaním, hygienickými
potrebami, liekmi a podobne, a to v závislosti od ročného obdobia vychádzajúc odôvodnených potrieb, a

v súvislosti s návštevou školy. Syn je žiakom X. ročníka základnej školy v E.. Syn taktiež trpí diagnózou
R., N. I., pričom momentálne nie sú vzhľadom na túto chorobu zvýšené výdavky, no do budúca sa
to môže zmeniť, keďže syn je v škole oslobodený z telesnej výchovy. Dňa 17.10.2025 zaslal súdu
potvrdenie o návšteve školy maloletého.

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.11.2025 doplnila, že v čase
posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda na sumu 200,-Eur mesačne
pracovala vo Veľkej Británii ako K. H. S., kedy vedela mesačne zarobiť sumu približne 1.300,00 Eur, teda
vedela si plniť aj svoje vyživovacie povinnosti voči maloletému. V polovici roku 2024 však zamestnávateľ
vo Veľkej Británii ukončil pracovný pomer, prišla o svoj príjem s tým, že musela následne opustiť územie

Veľkej Británie a vrátila sa späť na Slovensko do E.. Z uvedeného dôvodu preto nevedela naďalej
uhrádzať platby na výživné v sume 200,-Eur, preto uhrádzala platby aspoň v sume životného minima a to
vo výške 38,50 Eur, avšak tieto platby sa jej vracajú späť. K tomu priložila ústrižky z pošty o úhrade sumy
38,50 Eur ako aj ústrižky z pošty o vrátení predmetnej sumy z dôvodu neprevzatia zo strany adresáta.
Tieto platby minimálneho výživného však neplatila pravidelne, keďže už dlhodobo nemá žiaden príjem.

S maloletým synom A. nie je v žiadnom kontakte, keďže tak otec maloletého, ako ani sám maloletý nemá
o styk s ňou žiaden záujem. Po návrate bola evidovaná aj na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie,
avšak nepodarilo sa jej zamestnať. Momentálne býva v E. v rodičovskom dome svojho partnera J. C..
Dňa 03.11.2025 sa jej narodila dcéra T. D., s ktorou býva v uvedenom dome. Z dôvodu narodenia
maloletej T. už nie je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, keďže je doma s maloletou.

Po priznaní rodičovského príspevku ako aj prídavku na maloletú T. bude mať príjem približne vo výške
400,-Eur mesačne. Z toho bude musieť uhrádzať jednak čiastočné náklady na bývanie minimálne v
sume 50,-Eur až 100,-Eur mesačne, ako aj náklady na ňu samotnú spolu s nákladmi na jej maloletú
dcéru T. s tým, že momentálne náklady na maloletú sú mesačne: plienky 60,- – 70,-Eur, vlhčené obrúsky
15,- – 20,- Eur, dokrmovanie Nutrilon 40,00 – 50,-Eur, probiotiká 25,-Eur, oblečenie 40,00 – 50,-Eur,

jednorazové náklady ako kočík s vajíčkom 400,-Eur, perinky a deky 65,-Eur, hračky 20,-Eur a pod.
Mesačné náklady na stravu, hygienu, ošatenie a základné potreby ako aj mobil sú približne vo výške
150,-– 180,-Eur. Teda aj napriek skutočnosti, že bude poberať rodičovský príspevok ako aj prídavok
na maloletú T. spolu vo výške 400,-Eur, nie je schopná naďalej uhrádzať výživné na maloletého A. vo
výške 200,-Eur tak, ako to bolo schválené Rozsudkom Mestského súdu Košice dňa 16.02.2024. Uviedla,

že jej pomery, ktoré boli podkladom pri vydaní rozsudku Mestského súdu Košice dňa 16.02.2024, sa
zmenili podstatným spôsobom, pretože stratila zamestnanie, ktoré mala v čase, keď sa rodičovská
dohoda ohľadne výživného v sume 200,-Eur prijímala, ako aj z dôvodu, že sa jej narodilo ďalšie maloleté
dieťa, ktoré má aj v opatere a o ktoré sa stará. Ani pred narodením maloletej dcéry nevedela dlhodobo
nájsť zamestnanie, dlhodobo nemala žiaden príjem, nevedela sa o seba sama postarať a zaopatriť si

základné potreby pre život a s týmito jej pomáhala rodina jej terajšieho priateľa a druha s tým, že ani za
terajšej situácie si nevie nájsť žiadnu prácu, keďže sa stará o maloletú T. a o túto sa bude aj v období
nasledujúcich rokov starať. K podanie pripojila rodný list maloletej T. a poštové poukazy preukazujúce
vrátenie platby výživného na sumu 38,50 Eur.

5. V podaní zo dňa 11.02.2026 matka doplnila, že už je poberateľkou rodičovského príspevku vo
výške 364,80 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne, už prispieva mesačne na
domácnosť sumou 100,-Eur, ostatné výdavky ostali nezmenené.6. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov zo dňa 22.09.2025 uviedol, že návrh matky na
zníženie výživného odporúča zamietol, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Ďalej zistil, že matka býva so svojím partnerom u jeho rodičov v trojizbovom rodinnom dome s kuchyňou

a príslušenstvom. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve jeho rodičov, C.. Domácnosť, v ktorej matka
žije je plne elektrifikovaná, má prívod pitnej vody. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom a
predmetmi osobnej potreby. Matka je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Košice, ako uchádzač
o zamestnanie. Z úrovne tunajšieho úradu t.č. nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Členovia domácnosti
hospodária spoločne. Matka počas rozhovoru uviedla, že trvá na podanom návrhu v konaní o zníženie

výživného na maloletého A. vo výške 38,-Eur mesačne. Otec býva v sedemizbovom rodinnom dome
s kuchyňou a príslušenstvom na adrese trvalého pobytu. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve jeho
rodičov. Domácnosť je plne elektrifikovaná, má prívod pitnej vody, plyn je zavedený. Domácnosť je
zariadená štandardným nábytkom a predmetmi osobnej potreby. Hygiena domácnosti v čase sociálneho
šetrenia bola na veľmi dobrej úrovni. Maloletý A. má v domácnosti otca svoju vlastnú izbu. V izbe sa
nachádza samostatné lôžko, nábytok, pracovný stôl, stoličky a hračky. V spálni je manželská posteľ,

skrine. V obývacej miestnosti je televízor, sedacia súprava, nábytok. V kuchyni je kuchynská linka,
jedálensky stôl a stoličky. Maloleté dieťa má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky na plnenie
školských povinností, odpočinok a záľuby. Otec je zamestnaný v spoločnosti M., I., K. I. I. B. F.. Jeho
priemerný mesačný príjem je cca 1000 Eur. Otec mesačne uhrádza za domácnosť, stravu, hygienu
a iné 800 Eur. Iné príjmy a vyživovacie povinnosti otec neuviedol. Členovia domácnosti hospodária

spoločne. Otec v rámci rozhovoru uviedol, že s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí,
žiada návrh matky zamietnuť, ako nedôvodný a konanie zastaviť. Maloletý A. je žiakom G. ročníka v
Základnej škole v E.. Stravuje sa v školskej jedálni. Podľa udania otca je maloletý zdravý. Jeho detskou
ošetrujúcou lekárkou je C. T. D. so sídlom v E.. Úrad informoval rodičov, že maloleté dieťa má právo
vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor ku skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú a sú rozhodujúce pre

súdne konanie. Rozhovor bol vykonaný v domácnosti otca bez prítomností rodičov za prítomnosti dvoch
sociálnych pracovníkov. Vykonaný pohovor s maloletým A. bol v súlade s jeho vekom a mentálnou
vyspelosťou.Maloletýbolodzačiatkuveľmismelý,súvisloodpovedalnanašeotázky.MaloletýA.vrámci
rozhovoru uviedol, že navštevuje Základnú školu B. E., 3. ročník. Otec mu kupuje hračky, oblečenie.
Pozorovaním soc. pracovníkov bolo zistené, že maloleté dieťa nevykazovalo známky zanedbávania,

že má naplnené všetky svoje potreby, pôsobil pokojným a spokojným dojmom. Rodičia boli zároveň
poučení aj o výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Rodičom bola ponúknutá psychologická pomoc a
boli informovaní o možnosti jej využitia v podmienkach úradu na Referáte poradensko-psychologických
služieb, ktorú odmietli.

7. Zo mzdových listov zamestnávateľa otca M. I. H. G. I. vyplýva, že je zamestnaný na pozícii N. B. od
25.11.2024 a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie roka 2025 je 1.137,-Eur vrátene daňového
bonusu 100,-Eur mesačne.

8. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.02.2026 vyplýva, že matka nie je ani

nebola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a ani členom domácnosti, ktorej sa pomoc poskytuje. Od
novembra 2025 poberá prídavok na maloleté dieťa T. a bol jej priznaný rodičovský príspevok od 11/2025
do 11/2028. Zároveň je povinnou osobou na žiadosti o náhradné výživné na maloletého.

9. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 09.02.2026 vyplýva, že matka bola

naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.01.2025 do 02.11.2025 vrátane
a vyradená bola z dôvodu narodenia dieťaťa. Z pripojeného potvrdenia vyplýva, že matka v mesiacoch
november a december 2025 poberala rodičovský príspevok vo výške 351,80 Eur a od januára 2026
je to suma 364,80 Eur a že je poberateľkou prídavku na dieťa T. vo výške 60,-Eur mesačne. Otec je
poberateľom prídavku na maloletého A. vo výške 60,-Eur mesačne.

10. Na pojednávaní dňa 11.03.2026 bola osobne prítomná matka, jej právny zástupca, právny zástupca
otca a kolízny opatrovník. Otec sa pojednávanie nezúčastnil z dôvodu plnenia si pracovných povinností,
jeho neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca s tým, že otec súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol aj
v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletého.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, prednesom právneho zástupcu
otca a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil tento skutočný stav:12. Matka vo svojej účastníckej výpovedi v podstatnom zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.
Vyjadrila sa aj k skutočnosti, že neprejavuje záujem o maloletého, ktorú namietal otec. Uviedla, že
nemala vhodné podmienky, nemala kde brať A.. Raz zobrala A. ku nim k matke a on tam bol len 5 minút

a chcel ísť preč, pýtal sa na babku zo strany otca. Keď za ním chcela ísť, vôbec nikto vonku nebol a teraz
sa chce stretávať so synom a chce mať s ním kontakt. Na otázku súdu, čo jej v tom bránilo, aby sa
s ním stretávala reálne uviedla, že bola v zahraničí, tam pracovala. Pol roka už je doma, žije tiež v E. F.
s priateľom, ktorý je otcom maloletej T. a ešte tam býva jeho mama a otec.

13. Na otázku ako si teraz predstavuje stretávanie so synom, uviedla, že dvakrát do týždňa. Na otázku,
prečo to doteraz nespomenula to stretávanie, že by chcela uviedla, že chce sa s ním stretávať, ale jej to
nedovolí otec maloletého a jeho rodina. Raz tam bola, vyhodili ju odtiaľ, aj ju raz zbili, bola v nemocnici.
Písala jeho sestre, pýtala sa ako sa má A., ona jej odpovedala, že dobre, že bol chorý, má zdravotné
problémy so srdiečkom. Uvádza, že to bolo asi mesiac dozadu. Na otázku súdu, kedy sa s ním naozaj
videla uvádza, že on chodí do školy a ona vonku až tak nechodí kvôli malej, je doma. Víkendy je s malou.

Keď ešte nemala malú, bola v zahraničí, tam pracovala.

14. Právny zástupca otca uviedol, že podľa jeho vedomostí otec dieťaťa nebráni matke v stretávaní sa,
ale je pravdou to, že matka reálne neprejavuje záujem o dieťa. Otec by matke umožnil, aby sa s dieťaťom
stretávala, aspoň by mu pomohla a odľahčila ho, ale nerobí to, nepošle, nenavštívi dieťa ani v škole,

neposlala mu ani žiaden darček.

15. Kolízny opatrovník zotrval na svojom vyjadrení.

Právne posúdenie:

16. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, (1), Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa ust. § 75 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ust. § 77 ZoR, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3 ZoR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

21. Podľa ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku (CMP), Rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,

ak sa zmenia pomery.

22. Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.23. Podľa ust. § 368 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), osoba
oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to

až po vyhlásení rozhodnutia.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky na zníženie výživného je dôvodný
sčasti. Od poslednej úpravy výšky výživného rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. 18P/148/2023 zo dňa 16.02.2024 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky. V čase

pôvodného rozsudku matka žila a pracovala vo Veľkej Británii, preto súd pri určení výšky výživného
vychádzal predovšetkým z princípu potenciality príjmu matky prihliadajúc na odôvodnené potreby
maloletého a dohodou rodičov bolo výživné na maloletého zvýšené zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu
200,-Eur mesačne. V čase podania návrhu matka už nepracovala vo Veľkej Británii, bola naspäť doma,
nemala prácu, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemala žiadny príjem. Zároveň
pri podaní návrhu preukázala, že je tehotná. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané,

že matka dňa 03.11.23025 porodila ďalšie dieťa, dcéru T.. Súd teda považoval túto skutočnosť –
narodenie dieťaťa – a s tým súvisiace postavenie matky, za kvalifikovanú zmenu pomerov na strane
matky zohľadňujúcu a odôvodňujúcu zníženie výživného.

25. K zníženiu výživného súd pristúpil až okamihom narodenia druhého dieťaťa matke dňa 03.11.2025,

kedy jej vznikla nová, v poradí druhá vyživovacia povinnosť. Od tohto okamihu jej vznikol nárok na
poberanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, čím matka paradoxne zvýšila svoj príjem oproti
predošlému stavu. Vzhľadom na to u matky nemožno aplikovať a vychádzať z princípu potenciality
príjmu,nakoľkomatkalegitímneuplatňujeinštitútrodičovskejdovolenky,ktorémuprislúchajúdávkystým
súvisiace a teda nemožno od nej požadovať, aby sa za danej situácia zamestnala. Aktuálne teda poberá

spolu sumu 424,80 Eur.

26. Na strane maloletého a otca súd nezaznamenal od posledného rozhodnutia súdu o zvýšení
výživného dňa 16.02.2024 podstatnú, kvalifikovanú zmenu pomerov nakoľko maloletý v čase vyhlásenia
posledného rozsudku dňa 16.02.2024 bol žiakom X. ročníka ZŠ v E., v čase podania tohto návrhu bol

žiakom X. ročníka a v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia je žiakom X. ročníka. Súd nespochybňuje
skutočnosť, že náklady na dieťa sa postupom času zvyšujú, avšak nie každé navýšenie možno
kvalifikovať ako podstatnú zmenu pomerov.

27. Otec je zároveň poberateľom prídavku na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne a daňového bonusu.

Mesačne má takto zo strany štátu k dispozícii sumu 160,-Eur určenú na výživu a výchovu maloletého.
Táto suma poskytovaná štátom v žiadnom prípade nenahrádza vyživovaciu povinnosť matky, faktom
však je, že otec touto sumou mesačne disponuje a jediným účelom použitia tejto sumy je výživa
maloletého.

28. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä
to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom

jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a

možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.29. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné

vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov
v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 6 - 9 rokov pri
existencii dvoch vyživovacích povinností stanovená na 14 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča. Aplikujúc tento postup súd znížil výživné zo strany matky na sumu 60,-Eur mesačne.

30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Košice.

Proti tomuto rozsudku nemá právo podať odvolanie matka a kolízny opatrovník, ktorí sa po vyhlásení
rozsudku práva podať odvolanie vzdali v zmysle ust. § 368 CSP.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).