Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203231
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7622203231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaSába,PhD.ačlenovsenátu

JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. XX, C., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957087/2022 zo dňa
20.04.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100957087/2022 zo dňa 20.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100159286/2022 zo dňa 25.01.2022, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 30, - Eur (ďalej aj „správca dane“, „rozhodnutie o uložení pokuty“ a „pokuta“)
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový

poriadok“), ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2020 v lehote 31.03.2021 (ďalej aj „daňové priznanie“ a „správny delikt“).

2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol: „V súvislosti s námietkou daňového subjektu, že daňové
priznanie podal dňa 17.03.2021 cez portál finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR v súčinnosti
s technickým tímom zistilo, že uvedený deň podateľňa neeviduje žiadne elektronické podania
realizované daňovým subjektom, ktoré by boli podané a podpísané kvalifikovaným elektronickým

podpisom (ďalej len „KEP“). Technický tím ďalej zistil, že podanie daňového subjektu sa nachádza
medzi jeho „Rozpracovanými správami,“ kam sú zaradené podania po potvrdení tlačidla „Uložiť do
konceptu.“ (napadnuté rozhodnutie, s. 3). Ďalej napadnuté rozhodnutie uvádza, že potvrdenie o podaní
daňového priznania predložené žalobcom „sa vzťahuje na tlačovú formu podania, nie elektronickú (...)“
a „daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020
v lehote do 31.03.2021“ (napadnuté rozhodnutie, s. 3),

3. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že daňové priznanie podal včasne, pričom ho mal podať
elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne žalovanej, (ii) poukázal na to,
že disponuje kópiou potvrdenia o podaní daňového priznania [ktorú predložil k správnej žalobe], (iii)
uviedol, že takéto potvrdenie o podaní daňového priznania je generované na základe podania daňovéhopriznania elektronickými prostriedkami, (iv) uviedol, že následne bol nútený podať daňové priznanie
opakovane, keďže žalovaný neevidoval ním podané daňové priznanie a potreboval túto skutočnosť
deklarovať pre účely iného administratívneho konania.

4. Žalovaný uviedol, že potvrdenie predložené žalobcom sa vzťahuje na tlačenú formu daňového
priznania a nepreukazuje podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami. Podľa žalovaného
vygenerovanie potvrdenia o podaní daňového priznania je možné na základe vyplnenia formulára
prostredníctvom webového sídla žalovaného, pričom ho možno následne vytlačiť, bez toho, aby bolo

daňové priznanie podané. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa
23.01.2023).

5.Správnysúdvyzvalúčastníkovkonania[podľa§196zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)], aby (v) označili, ktoré dôkazy preukazujú oneskorené
podanie daňového priznania žalobcom (výzva zo dňa 19.01.2026, , bod 1, súdny spis, č.l. 141), (vi)

označili, ktoré dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, by mali preukazovať skutkové závery
týkajúce sa zistení technického tímu žalovaného (výzva zo dňa 19.01.2026, bod 2 a bod 3 , súdny spis,
č.l. 141).

6. Žalobca poukázal na to, že nemal možnosť posúdiť technické aspekty systému žalovaného na

podávanie daňového priznania (vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.01.2026).

7. Žalovaný predložil do konania dokumenty: Príloha č. 12 – Prehľad daňových priznaní podaných
žalobcom; Príloha č. 13 – Komunikácia s technickým tímom; Príloha č. 14 - Daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie roka 2020 v stave „Rozpracovaný“ (podanie žalobcu zo dňa 27.01.2026). Zároveň

žalovaný požiadal vylúčiť z nahliadania žalobcom prílohu Príloha č. 13 – Komunikácia s technickým
tímom.

8. Žalobca opakovane konštatoval, že nezodpovedá za fungovanie interných systémov finančnej správy
(vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.02.2026).

9. Žalovaný sa vo veci ďalej vyjadril, že žalobca bol povinný preukázať včasné podanie daňového
priznania, pričom dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval nepredložil počas administratívneho a ani
súdneho konania (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.02.2026).

10. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 19.03.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.

Vybrané ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Podanie
urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa §

33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva,
alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa
osobitného predpisu. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2
cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii

zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý
je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré
nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné
na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a
uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje

najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob
preukazovania doručenia.12. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Správca
dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre
správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi

dane z jeho činnosti.

13. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1. daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia] Správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote.

14. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia]
Správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého
a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej
ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.

III.

Posúdenie správnym súdom

15. Na úvod správny súd k bodu (vi) [výzva zo dňa 19.01.2026] uvádza, že žalovaný až na výzvu súdu
predložil dokumenty, ktoré tvorili prílohu jeho podania zo dňa 27.01.2026. Z uvedeného vyplýva, že tieto

dokumenty neboli súčasťou administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil skôr do súdneho konania.
Zároveň žalovaný navrhol Prílohu č. 13 – Komunikácia s technickým tímom vylúčiť z nahliadania a súd
jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu nemohol byť tento dokument použitý ako dôkaz v súdnom konaní
[§ 82 ods. 2 SSP]. Preto správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vzťahujú ku komunikácii s technickým tímom nemajú podklad v administratívnom spise.

Tieto dôvody preto nebolo možné použiť v neprospech žalobcu pre účely uloženia príslušnej sankcie.

16. Za vyššie uvedených okolností správny súd posudzoval, či napadnuté rozhodnutie obsahuje iné
dôvody, ktoré by boli dostatočné pre odôvodnenie záveru prijatého vo výroku napadnutého rozhodnutia.

17. Pri posudzovaní žalobných bodov (i) až (iii) a okolností v bode (v) [výzva zo dňa 19.01.2026]
správny súd vychádzal z nasledovných východísk: „46. (...) skutok, ktorého sa dopustil sťažovateľ, má
v zásade technický a objektívny charakter. Pre jeho preukázanie nie je potrebné rozsiahle dokazovanie.
Podanie daňového priznania po zákonnej lehote totiž preukazuje samotné daňové priznanie spolu s
dokladmi o jeho podaní, ktoré sú po podaní daňového priznania k dispozícii tak správcovi dane ako

aj sťažovateľovi. V predmetnej veci sú daňové priznanie a doklady preukazujúce dátum jeho podania
obsiahnuté v administratívnom spise. Dátum podania daňového priznania a zákonná lehota na podanie
daňového priznania, ako skutočnosti preukazujúce spáchanie iného správneho deliktu podľa § 154 ods.
1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku, sú tak objektívneho a v zásade nesporného charakteru. Sťažovateľ
ani v tejto veci (v odvolacom konaní, ani v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti) netvrdí, že by

daňovépriznanienaDPHzazdaňovacieobdobiemáj2021podalvzákonnejlehote.Prípadnévyjadrenie
sťažovateľa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia by tak ani v potenciálnej rovine nemohlo viesť
k tomu, aby sťažovateľ nebol uznaný za vinného za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 154
ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku.“ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 8Stk/9/2024 zo dňa 21.07.2025, ods. 46].

18. Správny súd dospel k záveru, že čas podania daňového priznania je technický údaj, ktorý je známy
správcovi dane z jeho činnosti. Jedná sa teda o takú skutočnosť, ktorú nemusí správca dane osobitne
dokazovať [§ 24 ods. 3 daňového poriadku]. Preto až dodatočné predloženie dokumentu Príloha č.
12 – Prehľad daňových priznaní podaných žalobcom až na výzvu zo dňa 19.01.2026 [rovnako aj

vyššie uvedené okolnosti pod bodom (v)] nepovažoval správny súd za vadu, ktorá by zaťažovala vadou
nezákonnosti napadnuté rozhodnutie.

19. Zároveň, i keď bolo napadnuté rozhodnutie vydané v administratívnom konaní na úseku
správneho trestania [v ktorom zaťažuje dôkazné bremeno orgán verejnej správy vyvodzujúci sankčnú

zodpovednosť], tak nemožno opomínať, že včasné nepodanie daňového priznania je negatívnou
skutočnosť. Na uvedené teda dopadajú dôsledky negatívnej dôkaznej teórie, z hľadiska ktorej nemožno
produkovať dôkaz na preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Naopak, je možné preukazovať iba to, že
určitá skutková okolnosť nastala, a to prostredníctvom súvisiacich dôkazov. Preto za vyššie uvedenejsituácie, kedy správca dane z úradnej činnosti disponoval skutkovou informáciou o nepodaní daňového
priznania žalobcom v lehote do 31.03.2021, spočívalo práve na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať,
že predmetné daňové priznanie podal včas.

20. Správny súd sa vo svojom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na to, akými
dôkazmi žalobca toto svoje tvrdenie preukazoval v administratívnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti
poukazoval len na potvrdenie o podaní daňového priznania, ktoré taktiež predložil k správnej žalobe. Na
príslušnom potvrdení sa nachádzajú vybodkované miesta na podpis daňovníka, na podpis pracovníka

daňového úradu, ktorý daňové priznanie prijal a na odtlačok prezenčnej pečiatky daňového úradu
(administratívny spis, č.l, 10). Za tejto situácie je nepochybné, že sa jedná o také potvrdenie, ktoré
má byť pri osobnom podaní daňového priznania na daňovom úrade podpísané a opečiatkované. Za
týchto okolností nemožno takéto potvrdenie považovať za potvrdenie preukazujúce podanie daňového
priznania elektronickými prostriedkami.

21. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že toto potvrdenie nepreukazuje podanie
daňového priznania elektronickými prostriedkami. Túto okolnosť uviedlo napadnuté rozhodnutie ako
dôvod, pre ktorý bolo potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty. Tento dôvod sám o sebe bol dostatočný
pre záver prijatý vo výroku napadnutého rozhodnutia [keďže vyvrátil jediný dôkaz, ktorým žalobca
preukazoval včasné podanie daňového priznania]. Preto napriek vyššie vytýkanému nedostatku časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa informácií od technického tímu, považoval správny
súd vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené.

22. Správny súd podotýka, že daňové priznanie je podaním s predpísanou štruktúrovanou formou, ktoré
bolo možné elektronickými prostriedkami procesne účinne podať iba prostredníctvom predpísaného

rozhrania [prostredníctvom elektronickej podateľne žalovaného cez určené dátové rozhranie, a teda nie
prostredníctvom portálu slovensko.sk] a zároveň muselo byť podpísané kvalifikovaným elektronickým
podpisom [§ 13 ods. 5 daňového poriadku]. I keď žalobca tvrdil, že takéto podanie daňového priznania
včasne vykonal, tak toto svoje tvrdenie do vydania napadnutého rozhodnutia hodnoverne nepreukázal
[napr. potvrdením o odoslaní elektronického podania z dátového rozhrania žalobcu, snímkou obrazovky

alebo iným dôkazom]. Na základe uvedeného žalobné body (i) až (iii) nepovažoval správny súd za
dôvodné.

23.Kžalobnémubodu(iv)správnysúduvádza,žeprejehoposúdenievecinebolirelevantnédôvody,pre
ktorémalžalobcapodať[podľatvrdeniažalobcuopätovne]vneskoršomdátumedaňovépriznanie.Tento

žalobný dôvod teda nepovažoval správny súd za relevantný pre posúdenie napadnutého rozhodnutia.

24.Správnysúduvádza,žeskutokuvedenývskutkovejveterozhodnutiaouloženísankciepovažovalza
dostatočne konkretizovaný z hľadiska individualizácie daňového priznania ako aj času, do ktorého malo
byť daňové priznanie podané. Takéto vymedzenie skutku bolo dostatočné z hľadiska jeho subsumpcie

pod príslušnú skutkovú podstatu správneho deliktu.

25. Na záver správny súd uvádza, že z hľadiska následných zmien daňového poriadku, týkajúcich sa
príslušného skutku, došlo k sprísneniu sankcie za príslušný správny delikt [dolná hranica pokuty bola
zvýšená z 30 eur na 100 eur; § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku], skutková podstata správneho

deliktu ostala nezmenená [§ 154 ods. 1 písm. a) bod 1. daňového poriadku] ako aj lehota pre zánik
trestnosti ostala nezmenená [lehota 5 rokov od konca roka, kedy sa daňový subjekt dopustí správneho
deliktu; § 155 ods. 12 písm. a) daňového poriadku]. Správny súd z úradnej moci nezistil iné okolnosti,
na ktoré by mal na základe nepravej retroaktivity prihliadať v prospech žalobcu.

26. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [§ 190 SSP].

27. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario §
167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu

spravodlivo požadovať [§ 168 SSP].

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.