Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Cos/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219416
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125219416.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľa: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX
XX D. E., zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO:
47 232 757, proti odporcovi: B. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek

konaní, ktorých následkom je ohováranie, osočovanie alebo iné znižovanie vážnosti a dobrej povesti
navrhovateľa, a to najmä šírením nepravdivých, dehonestujúcich alebo urážlivých tvrdení o jeho osobe,
rodinnom živote, morálnych a profesijných kvalitách, a to v akomkoľvek prostredí, pred akýmikoľvek
osobami, ako aj pred orgánmi verejnej moci.

II. U k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa priamej aj nepriamej komunikácie smerujúcej k

navrhovateľovi a jeho rodine, najmä prostredníctvom SMS správ, e-mailových správ, komunikačných
aplikácií, listov, sociálnych sietí alebo sprostredkovane cez tretie osoby, ktorá komunikácia obsahuje
urážlivé, výhražné alebo znevažujúce tvrdenia o navrhovateľovi.

III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. U k l a d á navrhovateľovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatného uznesenia podať na príslušnom
súde proti odporcovi žalobu na ochranu osobnosti.

V. Toto neodkladné nariadenie sa nariaďuje na dobu určitú do právoplatného skončenia konania o žalobe
navrhovateľa na ochranu osobnosti.

VI. Navrhovateľovi p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34
%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený
dňa 11.11.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť

zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorých následkom je ohováranie, osočovanie alebo iné znižovanie
vážnosti a jeho dobrej povesti, a to najmä šírením nepravdivých, dehonestujúcich alebo urážlivých
tvrdení o jeho osobe, rodinnom živote, morálnych a profesijných kvalitách, a to v akomkoľvek prostredí,
pred akýmikoľvek osobami, ako aj pred orgánmi verejnej moci; uložil odporcovi povinnosť zdržať sa
priamej aj nepriamej komunikácie smerujúcej k nemu a jeho rodine, najmä prostredníctvom sms
správ, e-mailových správ, komunikačných aplikácií, listov, sociálnych sietí alebo sprostredkovane cez

tretie osoby, ktorá komunikácia obsahuje urážlivé, vyhrážlivé alebo znevažujúce tvrdenia o jeho osobe;
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uvádzania nepravdivých tvrdení o ňom pred orgánmiverejnej moci, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred inými inštitúciami, ak takéto tvrdenia nie
sú podložené objektívnymi a overiteľnými skutočnosťami.
1.2 Zároveň navrhovateľ žiadal súd, aby mu priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tými skutkovými okolnosťami,
že odporca je jeho otcom, pričom tento dlhodobo a opakovane zasahuje do jeho základných práv,
najmä do práva na ochranu osobnosti, najmä jeho dôstojnosti, cti, dobrej povesti a rodinných vzťahov.

Argumentoval, že odporca sa už dlhší čas uchyľuje k systematickému
ohováraniu, obviňovaniu a osočovaniu jeho osoby pred členmi rodiny, pred orgánmi verejnej moci, ako
aj prostredníctvom súkromnej elektronickej komunikácie (najmä e-mailová a SMS komunikácia), či pred
rodinnými známymi. Navrhovateľ konštatoval, že dlhé roky poskytoval odporcovi pomoc a starostlivosť,
čo sa zo strany odporcu nie vždy stretlo s vďakou, či spokojnosťou. Uvedené bral normálne, prijal to
ako skutočnosť, že každý má svoj názor na tú ktorú vec, a že ľudia sú rôzni, čo vyhovuje jednému,

nemusí vyhovovať druhému. Situácia sa však zmenila pred viac ako rokom, keď sa spoločne so svojou
manželkou E. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX D. E. a ich maloletou dcérou A. C., nar.
X.X.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX D. E. odsťahovali z Košíc, kde dovtedy žili. Navrhovateľ uviedol, že
postoje a reakcie odporcu sa vyostrujú, a to čím ďalej tým viac, kde najprv negatívne postoje odporcu
boli adresované len jemu, následne boli adresované jeho manželke a v súčasnosti prerastajú až do

takej miery, že sa dotýkajú aj maloletej A. C.. Konanie odporcu tak možno vnímať v
niekoľkých rovinách, a to najmä vo výpovediach odporcu pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, kde odporca uvádza zámerne nepravdivé a diskreditujúce tvrdenia; v SMS a emailovej
komunikácii mu adresovanej, adresovanej tiež rodičom jeho manželky, širšej rodine a známym; vo
vyhrážkach, vulgarizmoch a osočovaní s cieľom znížiť jeho spoločenskú vážnosť a podlomiť rodinné

väzby. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca svojím správaním dlhodobo porušuje nielen
jeho práva, ale aj práva jeho rodiny, a to v rovine osobnostnej, spoločenskej a rodinnej. Tieto zásahy sa
podľa navrhovateľa prejavujú v rozličných formách, od ohovárania a šírenia nepravdivých informácií,
cez búranie rodinných vzťahov a väzieb až po účelové podania adresované orgánom verejnej správy,
ktorých cieľom je vyvolať o jeho osobe a jeho rodine negatívny obraz, znevažovať jeho spoločenský

status, status jeho rodiny a znižovať jeho dôveryhodnosť pred tretími osobami a orgánmi verejnej
správy. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že v súčasnosti je vzťah medzi stranami sporu výrazne narušený,
pričom dôvodom tohto narušenia nie sú bežné nezhody medzi príbuznými, ale cieľavedomé, opakované,
zavádzajúce a zvyšujúce sa konanie a nátlak odporcu, ktoré zasahujú nielen do jeho osobnostných práv,
ale aj práv jeho manželky a maloletej dcéry. Má za to, že konanie odporcu má podobu sústavnej aktivity,

ktorá má jednoznačne difamačný charakter. Ide najmä o systematické šírenie nepravdivých informácií,
dehonestujúcich tvrdení a osočovania, ktoré odporca vedome rozširuje v rodinnom prostredí, medzi
známymi, v susedstve, ako aj prostredníctvom komunikácie adresovanej orgánom verejnej správy.
Doplnil, že odporca dlhodobo a opakovane zasahuje do jeho súkromného a rodinného života, ako aj
jeho rodiny, pričom tieto zásahy nadobudli v priebehu času zreteľne stupňujúci charakter. Navrhovateľ sa

domáha súdnej ochrany z dôvodu, že vzhľadom na charakter a povahu týchto útokov, ako aj vzhľadom
na nevôľu odporcu upustiť od tohto konania, nie je možné v budúcnosti očakávať, že by sa odporca
zdržal takéhoto konania. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odporca ignoruje
jeho predchádzajúce výzvy na upustenie od protiprávneho konania a v tomto konaní pokračuje, čím sa
vytvára reálna hrozba ďalšieho a ešte intenzívnejšieho zasahovania do jeho práv. Uviedol, že pôvodne

išlo zo strany odporcu len o slovné útoky a osobné invektívy, avšak postupne sa tieto prejavy rozšírili aj
do písomnej formy a elektronickej komunikácie (najmä formou sms správ, či e-mailovej komunikácie),
ako aj do účelových podaní smerujúcich k zneužívaniu orgánov verejnej správy. Konanie
odporcu rozdeliť do 3 samostatných skupín, a to verbálne a osobné útoky, písomná a elektronická
komunikácia, účelové kontaktovanie orgánov verejnej správy. Navrhovateľ poukázal, že odporca sa

opakovane uchyľuje k verejnému znevažovaniu jeho osoby a mnohokrát aj v spojení so znevažovaním
jeho manželky. Pred príbuznými a známymi rozširuje nepravdivé informácie o jeho osobnom živote,
profesijnej povesti a majetkových pomeroch, ktoré majú navodiť dojem, že je osobou nedôveryhodnou,
konfliktnou a neetickou, že sa jedná o osobu, ktorá nie je schopná samostatne sa rozhodovať, že je vo
svojom konaní ovplyvňovaný manželkou, a že nie je schopným rodičom vrátane toho, že nie je schopný

zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú dcéru A.. Má za to, že tieto tvrdenia nie sú
podložené žiadnymi faktami, ako ani dôkazmi. Majú čisto manipulatívny a účelový charakter, cieľom
ktorého je znevážiť, znížiť hodnotu a jeho spoločenské postavenie. Zároveň toto konanie pokladá za
konanie, ktorého cieľom je poštvať všetkých členov rodiny, špeciálne jeho deti proti nemu a naopak,nakloniť si ich na stranu odporcu. Navrhovateľ doplnil, že odporca sa neštíti ho označovať (a to aj
opakovane) za zlosyna, bezočivca, či gaunera. Za zmienku podľa navrhovateľa stojí aj jeho opakované
prirovnávanie ku grobianom, tyranom, či zlodejom. Poukázal, že odporca zároveň vystupuje v úlohe

„dotknutej osoby“, pričom vo svojich prejavoch prekrúca skutočnosť a podsúva svoje subjektívne názory
ako fakty, či ako reálny popis skutkového stavu veci. Tiež uviedol, že odporca v komunikácii s rodinou
a známymi prezentuje jeho osobu ako problematickú, manipulujúcu, hod reálne ide len o jeho obrannú
reakciu na opakované útoky zo strany odporcu. Navrhovateľ k písomnej a elektronickej komunikácii
doplnil, že odporca v priebehu rokov 2023 až 2025 opakovane zasielal e-mailové správy a

SMS správy s obsahom, ktorý mal urážlivý, obviňujúci a manipulatívny charakter. Tieto správy často
podľa navrhovateľa obsahovali výroky, ktoré majú difamačný charakter a sú spôsobilé poškodiť jeho
dôstojnosť ako aj jeho rodinných príslušníkov. Navrhovateľ konštatoval, že z obsahu komunikácie je
zrejmé, že odporca vedome používa nátlakové a emocionálne vydieranie, pričom sa nevyhýba ani
nepravdivým tvrdeniam, osočovaniam a obvineniam. V správach sa nachádzajú formulácie, ktoré
majú za cieľ vyvolať pocit viny, psychického tlaku a vyvolať konflikt. Podľa navrhovateľa tento spôsob

komunikácie je zreteľne neprimeraný a nezodpovedá štandardom slušného správania ani v konfliktných
rodinných vzťahoch. Navrhovateľ uviedol, že odporca v tejto komunikácii často používa manipulatívne
vyjadrenia typu „všetci vedia, čo si zač“, „pravda sa raz ukáže“, „tvoje dieťa raz pochopí, kto si“, alebo
„neboj sa, všetko už riešim“, ktoré objektívne vykazujú znaky psychického nátlaku a ohovárania. Má za
to, že takéto správanie odporcu prekračuje akýkoľvek rámec akceptovateľného rodinného konfliktu a

predstavuje zásah do jeho práva na osobnú dôstojnosť, česť a ochranu rodinného života. Navrhovateľ
argumentoval, že jedným z najzávažnejších prejavov konania odporcu je kontaktovanie orgánov
verejnej moci a verejných inštitúcií, vrátane sociálnych a školských zariadení, s cieľom vyvolať
o jeho osobe negatívny obraz, ako aj o jeho manželke. Uviedol, že odporca podáva oznámenia, podnety
a žiadosti, ktoré obsahujú nepravdivé a skreslené informácie, sú nepodložené a nepreukázané,

pričom zjavne sledujú jediný cieľ, ktorým je diskreditácia a kriminalizácia jeho osoby a jeho manželky.
Má za to, že takéto správanie sa odporcu je obzvlášť závažné, pretože odporca zneužíva verejnoprávne
mechanizmy na súkromné účely a vedie k neodôvodnenému zasahovaniu orgánov verejnej
moci do jeho života a života jeho rodiny. Argumentoval v tejto súvislosti, že z prepisov komunikácie
odporcu vyplýva, že mal kontaktovať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a príslušné úrady, pričom

v tejto komunikácii odporca tvrdil, že údajne zanedbáva starostlivosť o rodinu, alebo že sa dopúšťa iného
nežiadúceho správania. Navrhovateľ dôvodil, že takéto dlhodobé a systematické konanie odporcu má
zásadné dôsledky pre jeho osobný, rodinný a spoločenský život. Negatívny dopad podľa navrhovateľa
pôsobírovnakozleajnajehomanželkuaichmaloletúdcéruA..Navrhovateľďalejuviedol,žeopakované
ohováranie, šírenie klamstiev, osočovanie a verejné spochybňovanie jeho osoby viedli k poškodeniu

jeho spoločenskej povesti, strate dôvery v pracovnom a osobnom prostredí a k psychickému vyčerpaniu.
V rodinnom prostredí došlo k výraznému narušeniu vzťahov, pričom správanie odporcu vyvolalo napätie,
stres a pocity ohrozenia aj u členov rodiny, manželky, maloletej dcéry A. C., u jeho synov F. C., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, G. a I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež. Možno podľa navrhovateľa
konštatovať, že uvedené okolnosti a ich dopad majú trvalý charakter, dôsledky sa prejavujú vo forme

psychickej ujmy, narušeného pocitu bezpečia, straty dôvery voči vlastnému rodičovi, obavy z ďalších
vopred nepredvídateľných krokov odporcu, z narušenia rodinného prostredia, rodinných vzťahov a
väzieb, čo jednoznačne presahuje rámec bežného medziľudského konfliktu. Navrhovateľ podotkol,
že napriek opakovaným snahám riešiť situáciu mimosúdne, a to zaslaním výzvy na upustenie od
protiprávneho konania prostredníctvom právneho zástupcu, odporca v takomto protiprávnom konaní

pokračuje. Konštatoval, že odporca na výzvu na mimosúdne riešenie veci reagoval zaslaním e - mailu
dňa 31.10.2025 a listom s označením „Odpoveď na mimosúdnu výzvu na upustenie od protiprávneho
konania zo dňa 3.11.2025“, ktorý bol jeho zástupcovi doručený dňa 4.11.2025. Má za to, že týmto využil
všetky možné dostupné prostriedky na mimosúdne riešenie veci a vzhľadom k obsahu odpovede môže
len konštatovať, že jeho snaha o mimosúdne riešenie veci, ako aj o ochranu osobnosti teda

bola neúspešná, a preto je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Navrhovateľ doplnil
svoju argumentáciu, keď uviedol, že účelom tohto návrhu nie je trvalé riešenie spornej situácie medzi
stranami, ale zabezpečenie dočasnej ochrany jeho práv do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej v
rámci konania o žalobe na ochranu osobnosti. Zdôraznil, že bez poskytnutia tejto dočasnej ochrany by
hrozilo, že odporca bude aj naďalej šíriť nepravdivé tvrdenia, kontaktovať tretie osoby a orgány verejnej

správy, a teda, že odporca bude vo svojom konaní pokračovať, čím by sa konaním odporcu dostal do
ešte vážnejšej situácie, osobnej a spoločenskej diskreditácie.3. Navrhovateľ na podporu svojej skutkovej a právnej argumentácie a v rámci prostriedkov procesného
útoku do konania predložil a označil tieto listinné dôkazy: emailovú správu odoslanú dňa 19.1.2025
z emailovej adresy B. a zaslanú na emailovú adresu J.; emailovú správu odoslanú dňa 10.4.2025

z emailovej adresy B. a zaslanú na emailovú adresu J.; sms správu zo dňa 8.9.2025 od
osoby označenej ako Jozo; zápisnicu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru
poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Západ zo dňa 18.2.2025; výzvu
na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 14.10.2025 adresovaná odporcovi spolu s dokladom
preukazujúcim jej doručenie manželke odporcu B. K. C.; emailovú správu odoslanú dňa 31.10.2025 z

emailovej adresy B. a zaslanú na emailovú adresu L.; odpoveď odporcu a jeho manželky B. K. C. na
mimosúdnu výzvu zo dňa 3.11.2025.

4. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej
veci a po dôkladnom zvážení všetkých relevantných okolností danej veci dospel k záveru, že sú
naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia len v časti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým

bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.11. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

12. Podľa ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

15.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa ust. § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

19. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na

predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv
iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

20. Podľa Čl. 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

21. Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

22. Podľa Čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a

informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávametlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

23.PodľaČl.26ods.4ÚstavySlovenskejrepublikysloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

24. Podľa Čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena.

25. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.26. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

27. Z citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že tieto upravujú pomery
strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných
opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.

28. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

29. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci

samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o

neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci
samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia
neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavená len na
domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda
už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného

neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd musí pamätať nielen
na to, že súdna ochrana musí byť poskytnutá nielen tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia,
tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,

resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

30. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo

rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

31. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j.

skutkový a právny základ nároku, ktorý navrhovateľ uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia.

32. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah

navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebuneodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

33. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z
dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
saposudzujetakpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolností znichvyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

34. V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia domáha ochrany proti zásahom do osobnostných práv, t.j. účelom sledovaným
týmto návrhom je ukončenie porušovania práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, najmä
jeho dôstojnosti, cti, dobrej povesti a rodinných vzťahov, ktoré nemožno dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko sa návrh netýka situácie, kedy zákon takéto zabezpečovacie
opatrenieaprobuje.Vzhľadomnauvedenéjesplnenápodmienkananariadenieneodkladnéhoopatrenia

podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

35. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania, ktorý má byť podľa navrhovateľa nasledovaný žalobou
o ochranu osobnosti, pretože navrhovateľ je názoru, že bez poskytnutia dočasnej ochrany nariadením

neodkladného opatrenia by hrozilo, že odporca bude aj naďalej šíriť nepravdivé tvrdenia, kontaktovať
tretie osoby a orgány verejnej správy.

36. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana
v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že odporca svojím konaním

(verbálnymi a osobnými útokmi; písomnou a elektronickou komunikáciou; účelovým kontaktovaním
orgánov verejnej správy) zasahuje do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, jeho dôstojnosti, cti,
dobrej povesti a rodinných vzťahov, znevažuje jeho spoločenský status ako aj status rodiny, znižuje jeho
dôveryhodnosť pred tretími osobami a orgánmi verejnej správy a má za to, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery vzhľadom na dĺžku trvania útokov; intenzitu a rozsah zásahu zo strany odporcu do

jeho osobnostných práv, ktorý má stúpajúcu tendenciu; vplyv na rodinné väzby a vzťahy; protiprávne
zásahymajútiežnegatívnypsychickýdopad,keďžekonanímodporcujevystavovanýpsychickémutlaku
a stresu a hrozby ďalšej ujmy vzhľadom na povahu a intenzitu protiprávneho konania odporcu. Má tiež za
to, že nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilé obstáť v otázke proporcionality zásahu, nakoľko
jeho nariadením nebude odporcovi bránené v možnosti slobode prejavovať svoje názory.

37. Neodkladné opatrenie ako procesný nástroj ochrany práv možno aplikovať len na prípady, kedy
si situácia vyžaduje okamžitú úpravu pomerov medzi stranami sporu do času, kým tieto nebudú
usporiadané natrvalo.

38. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje proti takému zásahu do
osobnostných práv, ktorý je možno kvalifikovať ako neoprávnený, t.j. protiprávny a nedovolený.39. V posudzovanej veci potom ide predovšetkým aj o posúdenie proporcionality proti sebe v kolízii
stojacich práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, jeho dôstojnosti, cti, dobrej povesti a rodinných
vzťahov a na druhej strane práva odporcu na slobodu prejavu, garantovaných Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd.

40. Ústava Slovenskej republiky ako aj Listina základných práv a slobôd zaručujú všetkým ľudom
predovšetkým slobodu, rovnosť v dôstojnosti a právach, právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú
povesť, ochranu mena a ďalších práv, ktoré sú zadefinované v konkrétnych zákonných normách. Za

zásah a jeho neoprávnenosť sa považuje každé konanie (i opomenutie), ktoré je objektívne spôsobilé
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, znamená zmenu existujúceho stavu k horšiemu, zmenu v
osobnostnej sfére fyzickej osoby. Bude však v každom prípade záležať na konkrétnom zásahu, jeho
obsahu,forme,okolnostiach,prípadneďalšíchfaktorochkposúdeniutoho,čiskutočnedošlokporušeniu
tohto práva.

41. Podstata porušenia práva na ochranu osobnosti spočíva v akomkoľvek oznámení či písomnou
formou (publikované), alebo slovnou formou (verejne vyslovené), ktorého obsahom sú informácie,
alebo tvrdenia schopné objektívne zasiahnuť fyzickú osobu, tak ako to definuje ust. § 11 Občianskeho
zákonníka. Najrozšírenejšími formami takéhoto zásahu sú skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé resp.
skutkové tvrdenia, ktoré sú síce pravdivé ale s difamujúcou povahou a hodnotiace úsudky podávané

formou kritiky, pričom ani hodnotiace úsudky ani kritika nemusia byť spojované len so slovným prejavom
(písaným alebo hovoreným), ale môžu byť urobené i obrazom, filmom, videozáznamom alebo inými
vyjadrovacími prostriedkami. Na to, aby sa fyzická osoba mohla domáhať práva na ochranu osobnosti
musí spĺňať zákonný znak, t.j. že ide o taký zásah do práva na ochranu, ktorý je neoprávnený, teda je v
rozpore s objektívnym právom. Neoprávnený zásah do osobnostných práv možno vyvolať uverejnením

nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti fyzickej osoby, uverejnením síce pravdivých
skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci
dojem, alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, vybočujúce z hraníc
vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Pravdivosť hodnotiacich
úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma, či existoval dostatočný skutkový podklad

pre napadnuté úsudky.

42. Spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka je
okrem skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalším dôvodom potrebným k uplatneniu práva
na ochranu osobnosti. Objektívna spôsobilosť nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí aby zásah bol

objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu.

43. Súd mal za osvedčené, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje vzťah, ktorý je možné
kvalifikovať ako právny vzťah, nakoľko zo zistených skutočností usúdil, že navrhovateľ sa domáha
ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jeho osobnostných práv zo strany odporcu, ide teda

o konkrétny vzťah vyplývajúci z práva navrhovateľa na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho
osobnosti, cti, dôstojnosti, dobrej povesti.

44. Z obsahu predložených listinných dôkazov je tiež zrejmé, že vzťahy medzi navrhovateľom (synom
odporcu) a odporcom sú veľmi vážne a dlhodobo narušené.

45. Z emailovej správy zo dňa 19.1.2025 zasielanej odporcom navrhovateľovi je zrejmé, že odporca
v správe poukazuje na manželku navrhovateľa, ktorá podľa odporcu rozbíja vzťahy v rodine,
navrhovateľa označuje za bezcitného, nevychovaného grobiana, tyrana a zlodeja. Navrhovateľa a jeho
manželku tiež označuje za bezočivcov, manželku navrhovateľa aj za zlatokopku, ktorá zničila vzťah

medzi navrhovateľom a jeho synom I. V emailovej správe odporca vo vzťahu k navrhovateľovi tiež
uvádza, že ho manželka oberá o peniaze, ktoré jej nepatria, a keď ho nechá, zostane s holou riťou,
uvádza tiež, že taký je osud somárov, čo sa dostanú pod papuču ako navrhovateľ.

46. Z emailovej správy zo dňa 10.4.2025 odoslanej odporcom navrhovateľovi vyplynulo, že v tomto

označovalmanželkunavrhovateľadiablom,ktorýmsanechánavrhovateľovládaťaeštezarozbiterodiny
platí. Tiež označuje v tomto emaile navrhovateľa a jeho manželku ako „svine“.47. Súd prvej inštancie mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ďalej za osvedčené
navrhovateľom, že odporca zasielal tretiemu subjektu (A. K. staršiemu – otcovi manželky navrhovateľa)
správu, v ktorej na adresu navrhovateľky uviedol: „Mrzí ma, ale nedá sa vyhnúť popísať vašu vinu pri

podpore vašej zlomyseľnej, nevychovanej zlatokopky. Mala sa ako kráľovná a chovala sa k nám ako
jedna bezcitná, nevychovaná sviňa“.

48. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe

odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie na tomto mieste musí tiež zdôrazniť, že v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení zisťoval relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným
postupom. Vychádzal pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní sa
nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa

vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 171/2010).

49. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca sa opakovane na viacerých miestach
na adresu navrhovateľa vyjadruje spôsobom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do osobnostnej sféry

navrhovateľa a jeho rodinných väzieb, do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena
a povesti. Navyše odporca takto kontaktuje aj tretie osoby (otca manželky navrhovateľa), pričom obsah
odoslanej správy a tvrdenia v nej uvedené rovnako sú spôsobilé zasiahnuť nielen do osobnostných
práv navrhovateľa, ale aj jeho manželky. Nie je zanedbateľné, že na mnohých miestach sú odporcom
použité výrazové prostriedky – zlosyn, bezočivec, zlodej, tyran, podliak, bezcitná, nevychovaná sviňa,

zlatokopka. Z obsahu navrhovateľom predloženej komunikácie zo strany odporcu mal tak súd za
osvedčené,žespôsobkomunikáciezvolenýodporcomniejevžiadnomprípadeakceptovateľnývslušnej
spoločnosti a v žiadnom vzťahu, a to ani v rodinnom. Žiadna fyzická osoba nie je povinná tolerovať
takýto typ správania, najmä ak dosahuje takú neúnosnú, neslušnú a osočujúcu rovinu ako v tomto
prípade,aktorúajosvedčillistinnýmidôkazminavrhovateľ.Riešenietejtosituácieniejemožnéponechať

na navrhovateľa, ktorý je v tomto smere primárne obeťou, a v žiadnom prípade nie je povinný trpieť
takéto dlhodobé, nevhodné, osočujúce, neslušné správanie odporcu, ktoré jednoznačne zasahuje
do osobnostných práv navrhovateľa a jeho rodiny, vytvára a prehlbuje konflikt aj v širšej rodine
navrhovateľa a má dopad na všetkých členov rodiny. V tejto súvislosti súd pripomína, že pre posúdenie
neodkladnosti úpravy pomerov je za daného stavu relevantné, že navrhovaným neodkladným opatrením

sa v tomto konaní osvedčená ujma na osobnostných právach navrhovateľa nebude naďalej prehlbovať
a rozširovať.

50. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že je potrebné navrhovateľovi poskytnúť ochranu uložením
povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorých následkom je ohováranie, osočovanie alebo

inéznižovanievážnostiadobrejpovestinavrhovateľa,atonajmäšírenímnepravdivých,dehonestujúcich
alebo urážlivých tvrdení o jeho osobe, rodinnom živote, morálnych a profesijných kvalitách, a to v
akomkoľvekprostredí,predakýmikoľvekosobami,akoajpredorgánmiverejnejmocia zdržaťsapriamej
ajnepriamejkomunikáciesmerujúcej knavrhovateľoviajehorodine,najmäprostredníctvomSMSspráv,
e-mailových správ, komunikačných aplikácií, listov, sociálnych sietí alebo sprostredkovane cez tretie

osoby, ktorá komunikácia obsahuje urážlivé, výhražné alebo znevažujúce tvrdenia o navrhovateľovi.

51. Podľa názoru súdu sa nariadením neodkladného opatrenia nevytvorí žiaden nenávratný alebo v
budúcnosti nenapraviteľný stav na strane odporcu a nevznikne mu ani neprimeraná ujma. Nariadením
neodkladného opatrenia ani nedochádza do zásahu ústavných práv nad mieru primeranú pomerom.

52. Vo zvyšnej časti však súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

53. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že jedným z najzávažnejších prejavov konania odporcu je kontaktovanie
orgánov verejnej moci a verejných inštitúcií, vrátane sociálnych a školských zariadení, s cieľom vyvolať

o jeho osobe negatívny obraz, ako aj o jeho manželke. Uviedol, že odporca podáva oznámenia, podnety
a žiadosti, ktoré obsahujú nepravdivé a skreslené informácie, sú nepodložené a nepreukázané, pričom
zjavne sledujú jediný cieľ, ktorým je diskreditácia a kriminalizácia jeho osoby a jeho manželky. Má
za to, že takéto správanie sa odporcu je obzvlášť závažné, pretože odporca zneužíva verejnoprávnemechanizmynasúkromnéúčelyavedie kneodôvodnenémuzasahovaniuorgánovverejnejmocidojeho
života a života jeho rodiny. Argumentoval v tejto súvislosti, že z prepisov komunikácie odporcu vyplýva,
že mal kontaktovať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a príslušné úrady, pričom v tejto komunikácii

odporca tvrdil, že údajne zanedbáva starostlivosť o rodinu, alebo že sa dopúšťa iného nežiadúceho
správania.

54. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia súd posudzuje nielen podľa obsahu návrhu a skutočností v ňom tvrdených, ale aj z pripojených
listín. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby tvrdené
skutočnosti boli aspoň osvedčené.

55. Podľa názoru súdu navrhovateľ predložením zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Západ zo

dňa 18.2.2025 nepreukázal skutočnosť, že odporca skutočne zneužíva verejnoprávne mechanizmy na
súkromné účely a jeho konanie tak vedie k neodôvodenému zasahovaniu orgánov verejnej moci do
jeho života a rodiny. Navrhovateľ v návrhu ani nešpecifikoval, kedy tak odporca urobil, nepredložil súdu
žiadny podnet, žiadosť zo strany odporcu, ktoré by preukazovali, že by odporca skutočne kontaktoval
úrady vrátane orgánov sociálnoprávnej kurately s tvrdením, že by navrhovateľ zanedbával starostlivosť

o rodinu. Navrhovateľ ako jediný dôkaz na podporu tvrdeného predložil len vyššie uvedenú zápisnicu
o procesnom úkone, ktorá obsahovala výpoveď odporcu pred orgánom činným v trestnom konaní dňa
18.2.2025.

56. Naviac predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v

zmysle ust. § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka je okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený.
Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam kde k
zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby (ust.
§ 11 Občianskeho zákonníka).

57. Subjektívnym právom v uvedenom zmysle je aj právo fyzickej osoby v civilnom sporovom konaní
vyjadriť sa k žalobe, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), právo fyzickej osoby obvinenej zo spáchania trestného činu resp. zločinu v trestnom konaní
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo

odoprieť vypovedať, môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na
jehoobhajobu,robiťnávrhyapodávaťžiadostiaopravnéprostriedky(ust.§34ods.1zákonač.301/2005
Z. z. Trestného poriadku) a napokon obvinenej z priestupku, v konaní o priestupku, vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti
a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky (ust. § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990

Zb. o priestupkoch).

58. Na základe ustálenej právnej praxe sa za dôvod vylučujúci neoprávnenosť zásahu považuje
hájenie chránených záujmov, či už vlastných alebo iných verejných záujmov, a to využívaním zákonom
stanovených subjektívnych práv alebo pri plnení povinností. V súvislosti s touto výnimkou

by sa za difamujúce nemali považovať tvrdenia, ktoré boli urobené v rámci súdneho konania, trestného
konania a správneho konania (nevynímajúc priestupkové konanie).

59. Z predloženej zápisnice navrhovateľom však vyplýva, že odporca bol vypočutý pred orgánom činným
v trestnom konaní ako osoba podozrivá zo spáchania prečinu Ohrozenia obchodného, bankového,

poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa ust. § 264 ods. 1 Trestného
zákona. V týchto súvislostiach potom výpoveď odporcu v rámci trestného konania pred orgánom činným
v trestnom konaní, pri ktorej sa odporca vyjadril v trestnej veci v procesnej pozícii vypočúvanej osoby
podozrivej zo spáchania skutku na základe predvolania vyšetrovateľa, možno hodnotiť ako plnenie
jeho procesných povinností.

60. Na tomto mieste súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že za nespôsobilý zásah narušiť
alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka, súdy považujú
aj prípady, kedy zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností,za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti, dôstojnosti
fyzickej osoby napríklad medzi spoluobčanmi (pozri Sborník III. Nejvyššího soudu, SEVT, Praha
1980, strana 177). Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je principiálnou, zákonnou podmienkou výkonu

povolania policajta, vyšetrovateľa prokuratúry, prokurátora. Je povinnosťou týchto osôb pri výkone
a plnení ich úloh zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh
Policajného zboru, pri plnení úloh prokuratúry alebo v súvislosti s nimi. Táto povinnosť trvá aj po zániku
ich služobného pomeru a je definovaná všeobecne a pôsobí proti všetkým (erga omnes), bez výnimky.
Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje len na prípady, kedy je vyšetrovateľ, prokurátor zákonom zbavený

tejto povinnosti. Neobstojí tak argumentácia navrhovateľa, že k skutkovým tvrdeniam, ktoré vyslovil
odporca v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, sa
môžu dostať aj iné ako oprávnené osoby, a tieto výroky nie sú spôsobilé vyvolať u verejnosti resp. jemu
blízkych osôb zníženie jeho cti a dôstojnosti.

61. Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým

sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uvádzania nepravdivých tvrdení
o ňom pred orgánmi verejnej moci, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred inými
inštitúciami, ak takéto tvrdenia nie sú podložené objektívnymi a overiteľnými skutočnosťami.

62. Keďže v posudzovanom prípade súd nariadeným neodkladným opatrením poskytol navrhovateľovi

procesnú ochranu pred začatím konania vo veci samej, následne v súlade s ust. § 336
Civilného sporového poriadku posudzoval, či ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, v ktorom prípade by neukladal navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Pri rozhodovaní o tejto otázke preto musel vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie
povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má

byť riadne uplatnený žalobou alebo ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú a možno
prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd v danej veci dospel
k záveru, že vzhľadom na povahu navrhovateľom uplatneného nároku odvíjajúceho sa od porušenia
jeho práv na ochranu osobnosti (ust. § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka), nemožno procesným
inštitútom neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok

na jeho nariadenie, dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preskúmavať opodstatnenosť
tvrdení navrhovateľa a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenej pravdepodobnosti, že
konaním odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, je možné i s prihliadnutím
na okolnosti a požadovaný rozsah obmedzenia, len v konaní o veci samej, v ktorej bude konajúci
súd postupovať vo vzťahu ku stranám sporu v súlade s ust. Civilného sporového poriadku (vrátane

uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. § 132, ust. § 149, ust. § 150
Civilného sporového poriadku). Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľovi v súlade s ust. § 336
ods. 1 Civilného sporového poriadku povinnosť podať proti odporcovi v stanovenej lehote žalobu vo veci
samej (výrok IV. uznesenia) a postupom podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil, že
neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci

samej (výrok V. uznesenia).

63. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

65. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.67. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

68. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.

69. V konaní bol navrhovateľ čiastočne úspešný. Navrhovateľ sa domáhal neodkladným opatrením

uloženia troch rôznych povinností, súd svojím rozhodnutím uložil odporcovi len dve z nich. Súd tak
vyvodil percentuálny úspech navrhovateľa, ktorému podľa zásad civilného sporového konania patrí
v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania vo výške
33,34%, predstavujúci rozdiel medzi jeho úspechom 66,67 % a úspechom odporcu 33,33%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.