Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206154
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122206154.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., štátny občan SR, právne zastúpený
Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO:
36 806 498, proti žalovanému: F. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, štátny občan SR,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17,
010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

42C/60/2022
Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.07.2022 sa žalobca voči pôvodnej
žalovanej domáhal určenia, že žalobca je spoluvlastník v podiele o veľkosti 55/64-ín nehnuteľnosti, a to
a to pozemku parc. č. KNC XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, ktorý sa nachádza
v k.ú. G. a je evidovaný G. H. D. E. F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX; ďalej určenia, že žalobca
je spoluvlastník v podieloch o veľkosti 17/112 – in a v podiele 1/192 – in nehnuteľnosti, a to pozemku

parc. č. D. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, ktorý sa nachádza v k.ú. G. a je
evidovaný G. H. D. E. F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX a nahradenia trov konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a pôvodná žalovaná sú súrodenci. Na
základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XXXX, I. XX/XXXX zo dňa 09.07.2007 nadobudol
každý z nich vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/XX-XXX k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat.úz. G., a to pozemku parc. č. XXX KNE - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

450 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u Okresného úradu D. E. Mesto, na LV č. XXXX. Žalobca
chcel vysporiadať uvedenú nehnuteľnosť a aj okolité nehnuteľnosti. Žalovaná mu s uvedeným procesom
pomáhala. Žalobca oslovil spoluvlastníka nehnuteľností J. K., ktorý vlastnil podiel o veľkosti XX/XX-XX
k predmetnej nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX KNE - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 450
m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F., na LV č. XXXX. Následne s J. K. uzatvoril kúpnu
zmluvu, na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. G., a to: spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XX-XX k pozemku parc. č. XXX KNE, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 450 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F., na LV č. XXXX;
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/8-iny k pozemku parc. č. XXX KNE, orná pôda o výmere 113 m2,
ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F., na LV č. XXXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1
-na k pozemku parc. č. XXX KNE, orná pôda o výmere 113 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná uG. H. D. E. F., na LV č. XXXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX-XX k pozemku parc. č. XXX/
X KNE, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D.
E. F., na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XXX-XX k pozemku parc. č. XXX/X KNE,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F.,
na LV č. XXXX. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným spoluvlastníckym podielom. Následne žalovaná oznámila žalobcovi, že potrebuje podpísať
nejaké dokumenty. Z dôvodu dôvery k vlastnej sestre uvedené dokumenty žalobca bez oboznámenia
sa s ich obsahom podpísal a osvedčil svoj podpis. Neskôr žalobca zistil, že žalovanej pravdepodobne

podpísal vyhlásenie účastníka podľa § 63 písm. a) ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku
v znení neskorších ustanovení (žalobca si však nie je istý). Na základe uvedených skutočností žalovaná
vydržala spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnil žalobca na základe Osvedčenia
o dedičstve č. XXX/XXX/XX-XXX/XX a Kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s J. K. dňa 09.04.2019. V
osvedčeniach o vydržaní však žalovaná vedome zavádzala. V Osvedčení o vydržaní E. XXX/XXXX,
E. XXXXX/XXXX, E. zo dňa 09.09.2020 uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla spolu so súrodencami.

Na základe osvedčenia o dedičstve však každý z dedičov nadobudol vlastnícke právo (spoluvlastnícky
podiel) o veľkosti 3/64 z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G., a to k pozemku parc. č. XXX KNE -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 450 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F., na LV
č. XXXX. Žalovaná nikdy nemala spoluvlastnícke podiely žalobcu v oprávnenej držbe a ani podiely, ktoré
vydržal J. K.. Žalovaná o uvedenej skutočnosti vedela, a preto nesplnila podmienku dobromyseľnosti.

Pokiaľ chcela nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti od žalobcu, nemohla ich nadobudnúť na základe
vydržania, pretože žalobca nadobudol časť nehnuteľnosti až v roku 2019. V uvedenom osvedčení
vydržala žalovaná len časť pôvodnej parc. č. XXX KNE - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 450 m2,
ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u G. H. D. E. F., na LV č. XXXX, čím vytvorila nový pozemok parc. č.
XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u Okresného

úradu D. E. F., na LV č. XXXX. Rovnako aj v osvedčení o vydržaní E.: XXXXX/XXXX, E.: XXXX/XXXX,
E.: XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2021 je uvedené, že žalovaná bola dobromyseľná, pretože na základe
nedochovaných právnych zmlúv nadobudla dobromyseľnú držbu. K uvedenému treba poukázať na
skutočnosť, že žalovaná vedela o vydržaní J. K. časti nehnuteľností a zároveň o kúpnej zmluve medzi J.
K. a žalobcom. Žalobca doručil žalovanej výzvu zo dňa 22.05.2022. Na uvedenú výzvu mu bol doručený

e- mail zo dňa 26.05.2022, kde bolo uvedené, že sa na výzvu vyjadrí A. L. M. N. C. O. P.. Právny
zástupca žalobcu sa telefonicky spojil s A. L., ktorý mu potvrdil, že bude zastupovať žalovanú. Následne
mu žalobca prostredníctvom svojho právneho nástupcu poslal výzvu aj mailom. Do dnešného dňa na
výzvu nikto nereagoval.

3. Pôvodná žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 27.09.2022 uviedla, že žalobca svoj nárok
odôvodňuje tvrdením, že mal žalovanej na základe zavádzajúceho tvrdenia podpísať nejaké dokumenty,
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť a nevedel, že podpísal vyhlásenie podľa § 63 Notárskeho
poriadku, pričom žalovaná ho v osvedčení o vyhlásení vydržania vraj vedome zavádzala. Žalovaná
uviedla, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí, žiadne z jeho tvrdení nečiní nesporným. Pravdou je, že ako

uviedla pred konajúcimi notármi, vlastníctvo nadobudla originárnym spôsobom, pričom nehnuteľnosti
užíva v rozsahu, ako ich užívala jej právna predchodkyňa M. B.. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by
žalovaná mala pomáhať žalobcovi s vysporiadaním vlastníctva v jeho prospech a následne by mu mala
podvrhnúť na podpis nejaké čestné vyhlásenie. Naopak pravou je, že od samého začiatku žalovaná
vysporiadala nehnuteľnosti výhradne vo svoj prospech a to s plným vedomím žalobcu. Sám žalobca ju

uháňal, aby si pozemky vysporiadala, lebo jeho príbuzenstvo ju o všetko pripraví a jej nároky neuznajú.
Žalovaná preto oslovila notársky úrad o osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva a samotný žalobca
za seba a svoje spoluvlastnícke podiely jej súhlas so vznikom vlastníctva podľa § 63 vtedy účinného
Notárskeho poriadku udelil. Pokiaľ žalobca na vyjadrenie podľa § 63 Not. priadku vlastnoručne podpísal,
nemôže sa domáhať určenia vlastníctva pretože na ňom nepreukazuje naliehavý právny záujem. Nie

je pravdou, že by žalobca nemal možnosť sa s obsahom listín oboznámiť. Žalobca si bol pre listiny na
podpis osobne doma u žalovanej, pričom v čase keď prišiel, okrem žalovanej bol prítomný aj syn F. B.,
nar.XX.XX.XXXX s manželkou M. nar.XX.XX.XXXX. Žalobca prišiel v sobotu pred podpisom listín ku
žalovanej ešte doobeda okolo 09.00 hod. a zdržal sa do ďalšieho dňa. Chodil po záhrade, žalovaná
uvarila obed. Keď od nej odchádzal, listiny si zobral a pred prítomnými navrhnutými svedkami povedal,

že si listiny berie na podpis, pretože vie, že pozemky patria žalovanej a chce, aby si všetko napísala
na seba, lebo jeho rodina jej nič potom neuzná. Žalobca si listiny zobral, mal ich doma cez víkend a
sám osobne šiel na matriku overiť. Pritom jednu listinu osvedčoval v G. a jednu v D. E. F.. Na obecnom
úrade v G. osvedčoval podpis v kancelárii pred pracovníčkami obecného úradu I. Q. a A. D., pričommatrikárka sa ho výslovne pýtala, že či vie, čo osvedčuje. Žalobca reagoval, že vie, že podpisuje jeho
podiely v pozemkoch svojej sestre. Dokonca pri návšteve obecného úradu ho stretol osobne aj starosta
obce R. S., na ktorého otázku čo na úrade potrebuje, mu odpovedal, že prišiel overiť podpis na pozemky

pre sestru (žalovanú). Na preukázanie vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhla výsluch svedkov
a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podaním zo dňa 18.10.2022 sa k vyjadreniu pôvodnej žalovanej vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že trvá na svojich vyjadreniach k žalobe, t.j. že nevedel, aké dokumenty podpisuje. Nad rámec

uvedeného žalobca opätovne poukázal na skutočnosti, ku ktorým sa žalovaná vôbec nevyjadrila a to
na základe akých skutočností sa domnievala, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaná
sa nedomáhala potvrdenia o vydržaní v čase, keď bol spoluvlastníkom nehnuteľností J. K.. Žalobcovi
zároveň nedávajú zmysel jej tvrdenia z notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje vydržanie nehnuteľností
E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2020. V uvedenej notárskej zápisnici
uviedla, že nadobudla vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve XXX/XXX/XXXX. Keby chcel

žalobca nechať časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, mohol tak spraviť na základe dohody v
dedičskom konaní. Zároveň by žalobca nikdy nekupoval nehnuteľnosti od J. K. za sumu 2.000 EUR a
následne podpísal žalovanej potvrdenia, že ich vydržala. Žalobca sa o uvedené nehnuteľnosti staral,
chodieval ich kosiť on alebo jeho syn. Skutočnosť že sa staral o uvedené pozemky a nikdy ich nechcel
previesť na žalovanú a chcel si ich ponechať, môže potvrdiť aj jeho manželka M. B.. Žalobca navrhol

výsluch svedkov, svojho syna F. B. a manželky M. B. a zároveň žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

5. Žalovaná v duplike, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 27.10.2022 zotrvala na všetkých
skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2022, naďalej popierala všetky
skutkové i právne tvrdenia žalobcu v tomto konaní a žiadala, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6.Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa12.12.2022žalobcanavrhol,abysúdpripustilzmenustrany
sporu na strane žalovanej, a to vstupom do konania nastupujúceho žalovaného F. B., nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX, XXX XX G. a súčasne, aby pripustil zmenu žaloby s odôvodnením, že dňa

07.12.2022 žalobca zistil, že došlo k zmene zápisu vlastníka nehnuteľností, o ktorých sa vedie súdny
spor a zároveň došlo aj k zmenám čísla listu vlastníctva, na ktorom je zapísaný pozemok parc. č. D. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2. Súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovanej
a zmenu navrhnutého petitu uznesením č.k. 42C/60/2022-94 zo dňa 19.12.2022, právoplatným dňa
05.01.2023.

7. Súd vo veci nariadil a dňa 19.09.2023, 21.11.2023 a 16.01.2024 vykonal pojednávania v súlade s ust.
§ 180 CSP za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov.

8. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,

ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, či v replike alebo duplike. Právny zástupca žalobcu ako
aj právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch na pojednávaní zotrvali na skutkovej a právnej
argumentácii. Súd na návrhy strán sporu vykonal výsluch žalobcu a žalovaného a navrhnutých svedkov,
a to M. B., pôvodnej žalovanej, F. B., syna žalobcu, M. B., manželky žalovaného, I. G., sestry žalobcu,
I. Q., matrikárky a overovateľky na G. H. O. G., F. A. D., zamestnankyne G. H. O. G. a R. S., starostu

obce G..

9. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 42C/60/2022-259 zo dňa 16.01.2024, ktorým zamietol
žalobu na určenie, že žalobca je spoluvlastníkom v podiele 55/64-ín pozemku KN-C parc.č. XXXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. G. a ďalej určenie, že

je spoluvlastník v podiele 17/112-ín a v podiele X/XXX-XXX pozemku KN-C parc.č. XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 417 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. G. a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania podaného žalobcom
bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/59/2024-318 zo dňa 18.09.2024 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Súd vo veci nariadil a dňa 07.02.2025 a 28.03.2025 vykonal pojednávania za účasti strán sporu a ich
právnych zástupcov. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2025 vykonal výsluch svedkov navrhnutýchzo strany žalovaného, a to M. G., netere žalobcu a sesternice žalovaného a R. F., zamestnankyne
Obecného úradu v G..

11. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, výsluchom navrhnutých
svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, nachádzajúcimi sa v súdnom spise,
pripojenými spismi z notárskych úradov A. I. C. M. A. T. D., ako aj celým spisovým materiálom, zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XXXX, I. XX/XXXX zo dňa 09.07.2007, právoplatného
a vykonateľného dňa 25.07.2007 (č.l. 7 - 10 spisu) súd vzal za nesporné, že v dedičskej veci po
M. B., R. D., nar.XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, notár ako súdny komisár vydal
osvedčenie o dedičstve, v zmysle ktorého žalobca a pôvodná žalovaná M. B., nar.XX.XX.XXXX, každý
z nich nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/XX-XXX k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. G., a to pozemku parc. č. XXX KNE - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

450 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná u Okresného úradu D. E. Mesto, na LV č. XXXX.

13. Z výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie G., obec G., G. D. E. F. súd zistil, že ku pozemku KN
C parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2 a ku pozemku KN E parc. č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2 je ako vlastník zapísaný žalovaný s titulom nadobudnutia

Kúpna zmluva č. V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 18.10.2022-339/2022 (č.l. 86 spisu).

14. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c)
CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto
je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.

16. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu.
Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
– žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta. V danej veci určenia predmetu dedičstva prvotné bolo posúdenie vecnej
legitimácie označených strán sporu.

17. Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem). Preukázanie,
že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti
žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho
postavenie by sa stalo neistým.

18. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného k sporným nehnuteľnostiam súd mal preukázanú z výpisu
z katastra nehnuteľností pre kat. úz. G. LV č. XXXX (č.l. 86 spisu).

19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon)

(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnejjednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

21. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, účinného od 15.10.2008 do 31.08.2009 práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,

zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade
verejných listín a iných listín.

22. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti

podľa tohto zákona.

23. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra.

24. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona vklad práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva
a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.

25. Poľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom

sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva
k nehnuteľnosti na zápis do katastra.

26. Podľa§3ods.4zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnostivzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „Notársky poriadok“) listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej

činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku
2 sú verejnými listinami.

27. Podľa § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej

zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania
podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a
nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v
katastrinehnuteľnostípreukazujevlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúcevecnému
bremenu,aleboichprávnychnástupcov,aksútietoosobyznáme,ženemajúkvznikuvlastníckehopráva

alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom
území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností
podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu,
že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

30. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

32. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

33. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

34. Notárska zápisnica N XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX napísaná v Notárskom úrade

v K. dňa 09.09.2020 A. I. C., notárom so sídlom O. K., C.. I. K. XXXX je verejnou listinou a potvrdzuje
pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. V bode I. predmetnej notárskej zápisnice je
uvedená parc. D. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 350 m2 – zapísaná na LV XXXX
– v podiele 61/64-ín. V bode III. predmetnej notárskej zápisnice je výslovne uvedené: „Ja, A. I. C.
osvedčujem, že M. B., R. B., urobila predo mnou vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti v kat.

úz. G., bližšie opísanej v bode I. tohto osvedčenia, čo bolo pojaté do tejto notárskej zápisnice.“ Notárka
tak pri vyššie citovanom osvedčení vychádzala z výpisu z listu vlastníctva, geometrického plánu č. XX/
XXXX, úradne overeného pod č. XXX/XX, vyjadrenia Obce G., čestného vyhlásenia dotknutých osôb,
osvedčenia o dedičstve XXX XXX/XXXX po neb. M. B., pričom sám A. B., nar.XX.XX.XXXX (žalobca) vo
svojom vyjadrení s úradne overeným podpisom zo dňa 18.09.2019 uviedol, že v zmysle ust. § 63 písm.

a) ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním vlastníckeho
práva v prospech M. B., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX G. K. XXX. Jedná sa o nehnuteľnosti v kat. úz. G.,
parcelné číslo XXX/X, XXX, XXX. Podmienku vydržania týkajúcu sa oprávnenej držby dosvedčili všetky
dotknuté osoby vrátane A. B., nar.XX.XX.XXXX a to prostredníctvom písomných vyjadrení. Na základe
vyššie uvedeného tak predmetná notárska zápisnica dosvedčuje splnenie podmienky oprávnenej držby

prostredníctvom písomných vyjadrení dotknutých osôb, ktoré tvorili podklad pre vyhotovenie predmetnej
notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Do tejto
držby bezprostredne po svojich právnych predchodcoch vstúpila pani M. B. – matka žalovaného,
pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti súd poukazuje na to, že uvedené - najmä pokojnú, nerušenú
a dobromyseľnú držbu samotnou pani M. B. potvrdili všetky dotknuté osoby prostredníctvom svojich

písomnýchvyhlásenísosvedčenímichpodpisov,vrátenesamotnéhopánaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,ktorý
sa vo svojom písomnom vyhlásení s riadne overeným podpisom dňa 18.09.2019 v D. E. F. slobodne,
vážne a zrozumiteľne vyjadril, že nemá výhrady k vysporiadaniu vlastníckeho práva osvedčením pre
M. B., R. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. K. XXX pre p. č. U. XXX/X, XXX, XXX. Ak by mal
A. B. v čase vyhlásenia o vyššie citovaných skutočnostiach určité pochybnosti tak by podľa názoru

súdu predmetné vyhlásenie neurobil. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané aj z výpovede pôvodne
žalovanej M. B., nar.XX.XX.XXXX ako aj zo svedeckej výpovede M. B., manželky žalovaného, I. G.,
sestry žalobcu.

35. Notárska zápisnica E.: XXXXX/XXXX, E.: XXXX/XXXX, E.: XXXX/XXXX napísaná dňa 27.01.2021

v E. H. A. U. A. V. U. V. T. D., V., T., E. C. C. J., A. XXX je verejnou listinou a potvrdzuje pravdivosť toho
čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. V bode I. predmetnej notárskej zápisnice je uvedená parc. EKN
XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 417 m2 – zapísaná na LV XXXX – v podiele 3 - iny
aparc.EKNXXX–ornápôdaovýmere113m2–zapísanánaLVXXXXv1/1-ine.VbodeIII.predmetnej
notárskej zápisnice je výslovne uvedené: „Z vykonaného šetrenia a z prednesov účastníka vyplýva, že

účastníkova držba mala atribúty držby kvalifikovanej, a to po celú zákonom stanovenú dobu. Z okolností
prípadu a z prednesu účastníka vyplýva, že účastník predmet vydržania dlhodobo ovláda v dobrej viere,
že je vlastníkom, pričom pre posúdenie dobrej viery bol braný zreteľ na všetky okolnosti. Notár tak
pri vyššie citovanom osvedčení vychádzal z písomných vyjadrení – všetkých dotknutých osôb, pričom
sám A. B., nar.XX.XX.XXXX vo svojom vyjadrení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.04.2019

a 28.10.2020 v Ochodnici uviedol, že v zmysle ust. § 63 písm. a) ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. nemá
výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním vlastníckeho práva v prospech M. B., nar.XX.XX.XXXX,
XXX XX G. K. XXX. Jedná sa o nehnuteľnosti v kat. úz. G., KNE 692/1 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 417 m2, D. XXX – orná pôda o výmere 113 m2. Žalobca výslovne uviedol, že súhlasí,aby si žiadateľ M. B., nar.XX.XX.XXXX, vysporiadal vo svoj prospech aj podiely na základe vyjadrení
udelených v prospech A. B.. Podmienku vydržania týkajúcu sa oprávnenej držby dosvedčili všetky
dotknuté osoby vrátane A. B., nar.XX.XX.XXXX a to prostredníctvom písomných vyjadrení. Na základe

vyššie uvedeného tak predmetná notárska zápisnica dosvedčuje splnenie podmienky oprávnenej držby
prostredníctvom písomných vyjadrení dotknutých osôb, ktoré tvorili podklad pre vyhotovenie predmetnej
notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Do tejto
držby bezprostredne po svojich právnych predchodcoch vstúpila pani M. B. – matka žalovaného,
pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti súd poukazuje na to, že uvedené - najmä pokojnú, nerušenú

a dobromyseľnú držbu samotnou pani M. B. potvrdili všetky dotknuté osoby prostredníctvom svojich
písomných vyhlásení s osvedčením ich podpisov, vrátane samotného pána A. B., nar.XX.XX.XXXX,
ktorý sa vo svojom písomnom vyhlásení s riadne overeným podpisom dňa 16.04.2019 a 28.10.2020
na G. H. O. G. slobodne, vážne a zrozumiteľne vyjadril, že nemá výhrady k vysporiadaniu vlastníckeho
práva osvedčením pre M. B., R. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. K. XXX pre p. č. U. XXX/X
M. U. XXX. Ak by mal A. B. v čase vyhlásenia o vyššie citovaných skutočnostiach určité pochybnosti tak

by podľa názoru súdu predmetné vyhlásenie neurobil. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané jednak
z výpovede pôvodne žalovanej M. B., nar.XX.XX.XXXX ako aj zo svedeckej výpovede M. B., manželky
žalovaného,I.G.,sestryžalobcu,I.Q.,matrikárkyaoverovateľkynaG.H.O.G.,F.A.D.,zamestnankyne
G. H. O. G. a R. S., starostu obce G. a napokon aj z Vyjadrenia Obce G. k osvedčeniu nehnuteľnosti
zo dňa 19.11.2019. Žalobca pravdivosť svedeckých výpovedí žiadnym spôsobom nespochybnil, ani ich

nerozporoval.

36. Vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu,
v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej

vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.

37. V zmysle ust. § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, medzi
predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t.j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať
vlastnícke právo, nielen fyzické, ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t.j. veci hnuteľné i

nehnuteľné, práva a iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10
rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený
držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržania. Základnou podmienkou
vydržaniajeoprávnenosťdržby(§130ods.1Občianskehozákonníka).Zaoprávnenúdržbusapovažuje

nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti, teda aj okolnosti
nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť
daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnenú držbu nie je možné založiť
na nepoctivom uchopení predmetu držby. Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného
držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny iný titul (iný, ako vlastnícky), prípadne aj

vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul (napr. neplatnú zmluvu, na základe
ktorej nadobudol vec). Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý
právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo
nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so
zákonom. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či

držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,
že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že
vec alebo právo mu patrí, teda, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale
je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, t.j. skúma sa, či pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom

(spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.04.1997 sp. zn. 2 Cdo M 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 09.11.2000 sp. zn. 22 Cdo 1253/99). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a že bolo po celú vydržaciu dobu.

38. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že pozemok KNC XXXX, XXXX žalobcovi nepatrí.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by bol jeho oprávneným držiteľom, čo žalobca dokonca ani
netvrdil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na to, že by vôbec bol jeho držiteľom. Tento pozemok
bol vždy dlhodobo v držbe matky žalovaného M. B.. Na evidenčnom liste č. XXX k. ú. G. nebola vedenáona, ale jej rodičia, pretože pozemok bol zapísaný ako užívaný spoločne s rodinným domom, ktorý
bol vedený na jej rodičov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol jeho držiteľom. Držba predstavuje
faktické panstvo nad vecou, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky

z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Z takto
vymedzeného chápania pojmu držba logicky vyplýva záver, že k jednej a tej istej veci nemôže vzniknúť
viac práv držby ( Uznesenie NS SR z 11.05.2021 sp. zn. 8Cdo/94/2020). Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že pozemok užívala, obhospodarovala a úžitky z neho brala matka žalovaného M. B.,
ktorá bola jeho oprávneným držiteľom. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané najmä so svedeckých

výpovedí(napr.M.G.,R.F.).Akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
(§130ods.1OZ).Natom,ktonadobudnutievdobrejvierepopiera,bude,abytútodomnienkuvyvrátil,t.j.
aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí (rozsudok
NS SR z 25.2.2021, sp. zn. 5Cdo/64/2018). Žalobca na opak tvrdenej oprávnenej držby M. B. dôkazné
bremeno neuniesol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by on bol oprávneným držiteľom, že by

to bol on, kto sporné pozemky obhospodaroval a užíval ako vlastník, čo preukazuje aj jeho vyjadrenie
na pojednávaní konanom dňa 28.03.2025, kedy nemal ustálené, čo je predmetom konania. Vedel, že
predmetom má byť časť záhrady, čiže nie celá záhrada a nevedel ani označiť parcelné čísla, ktorých
určenia vlastníctva sa domáha. Žalobca svojim vedomým a samostatným konaním tým, že podpisom
udelil súhlas M. B. pozemok zapísať v jej prospech potvrdil práve oprávnenú držbu M. B.. Žalobca sám

vo svojom vyjadrení s úradne overeným podpisom zo dňa 18.09.2019 uviedol, že v zmysle § 63 písm.
a) ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním vlastníckeho
práva v prospech M. B., t.j. právnej predchodkyne žalovaného. Ak by žalobca v čase vyhlásenia o vyššie
uvedených skutočnostiach mal pochybnosti a nesúhlasil by so vznikom vlastníckeho práva vydržaním
v prospech M. B., tak by žalobca predmetné vyhlásenia neurobil. Tým, že žalobca súhlas s osvedčením

vyhlásenia o vydržaní vlastníctva M. B. udelil, vylúčil akékoľvek pochybnosti o jej oprávnenej držbe ako
aj potvrdil, že on oprávneným držiteľom nebol. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
žalobca dobre vedel, čo podpisuje. Žalobca si bol pre listiny na podpis osobne u M. B., pričom v čase,
keď prišiel, bol osobne prítomný aj jej syn – žalovaný F. B. so svojou manželkou M. B., nar.XX.XX.XXXX.
Žalobca prišiel v sobotu pred podpisom listín ešte doobeda okolo 9.00 hod. a zdržal sa do ďalšieho

dňa. Keď od nich odchádzal, listiny si zobral a pred prítomnými svedkami povedal, že si listiny berie
na podpis, pretože vie, že pozemky patria M. B. a chce, aby si všetko napísala na seba, lebo rodina
žalobcu jej nič potom neuzná. Žalobca sa netešil dobrým vzťahom s rodinou, viac sa o neho starala
rodina M. B.. Záujem o žalobcu zo strany jeho rodiny nastal až vtedy, keď zistili, že by mohli získať
sporný pozemok. Žalobca si listiny zobral, mal ich doma cez víkend a v ďalšom týždni sám osobne išiel

na matriku overiť svoj podpis, pričom jednu listinu osvedčoval v G. a druhú v D. E. F.. Na obecnom úrade
v Ochodnici osvedčoval podpis v kancelárii pred pracovníčkami obecného úradu I. Q. a A. D., pričom
matrikárka sa ho výslovne pýtala, že či vie, čo osvedčuje. Žalobca reagoval, že vie, že podpisuje jeho
podiely v pozemkoch svojej sestre. Dokonca pri návšteve obecného úradu ho stretol osobne starosta
obec R. S., na ktorého otázku čo na úrade potrebuje, mu odpovedal, že prišiel overiť podpis na pozemky

pre sestru (matku žalovaného). Na oprávnenú a dobromyseľnú držbu po zákonom stanovenú minimálnu
dobu 10 rokov, ktorú M. B. už podstatne presiahla, nemá vplyv skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda
platnej zmluve, pretože nedostatok právne perfektného právneho titulu sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim je, že babka matky žalovaného a matka žalovaného konali poctivo,
pretože za spornú nehnuteľnosť poskytla M. B. dohodnuté plnenie – osobnú starostlivosť a babka jej

preto pozemok darovala z vďaky, hoc nie právne perfektným spôsobom. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). V tomto prípade sľub a výslovné darovanie záhrady
(v tom čase EN parcely 1781, 1790) starou mamou možno považovať za dôvod spôsobilý u matky

žalovaného vyvolať presvedčenie o tom, že jej vzniklo vlastníctvo. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne

poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezplatné plnenie. (Nález ÚS SR
sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14.11.2018, uznesenie NS SR z 12.8.2021 sp. zn. 5Cdo/210/2019).39. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že právna predchodkyňa žalovaného užívala predmetné nehnuteľnosti nepretržite, nerušene a
dobromyseľne tak, že k ich vydržaniu došlo v súlade s reálnym stavom a požiadavkami toho času

platnýchaúčinnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,vdôsledkučohobolovroku2020a2021
na základe preukázania všetkých relevantných skutočností vydané Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam formou notárskej zápisnice E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E.
XXXXX/XXXX napísanej v E. H. O. K. dňa 09.09.2020 a Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam formou notárskej zápisnice E. XXXXX/XXXX, E. XXXX/XXXX, E. XXXX/

XXXX napísanej v Notárskom úrade v J. dňa 27.01.2021 v súlade s ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok), a preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 3 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady
účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

42C/60/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.