Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ágnes Nagyová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie a Iné práva a slobody
Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/24/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4226010112
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4226010112.1
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného
poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený:
A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v Komárne, trvale bytom C., B. D. XXXX/X, na slobode,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 14. decembra 2024 v čase približne o 02:00 hod v Komárne v priestoroch Shopping Center
na 3. poschodí na adrese C. A. E. F. X, po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky napadol
poškodeného B. G., nar. XX.X.XXXX, a to tým spôsobom, že sa rozbehol smerom k poškodenému,
ktorý v tom čase sedel na sedačke a skočil na neho, následne ho jednou rukou škrtil a druhou rukou
udieral smerom do tváre, pričom poškodený sa bránil tak, že si zakrýval svoju tvár svojou pravou rukou,
počas tohto útoku sa obvinený vyhrážal poškodenému so slovami „zabijem Ťa“, pričom poškodenému
B. G., narodenému XX.X.XXXX, bytom H., I. E. XXX/XX, boli obvineným spôsobené zranenia, a to
zmliaždenie tváre vľavo s malou povrchovou odreninou kože, zmliaždenie ľavého predlaktia s pruhovitou
odreninou kože, odlomenie časti kosti v mieste posledného článku 5. prsta pravej ruky s miernym
posunom a s poškodením šľachy svalu vystierača prsta, v dôsledku čoho poškodený trpel bolesťou,
jeho zranenie si vyžadovalo lekárske vyšetrenia a najmä ošetrenie v špecializovanom zdravotníckom
zariadeníchirurgierukyvnemocnicivBratislave,fixáciusoznehybnenímvkovovejdlahedo10.februára
2025 s pravidelnými týždennými kontrolami a výmenou dlahy, liečba si vyžadovala kľudový režim a
telesné šetrenie bez väčšieho fyzického zaťaženia, poškodený mal významne obmedzenú hybnosť 5.
prsta dominantnej pravej ruky počas znehybnenia v dlahe počas 58 dní, a uvedená vyhrážka s vyššie
uvedeným konaním vzbudila v poškodenej osobe dôvodnú obavu z jeho naplnenia,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
- inému sa vyhrážal smrťou spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno i), odsek 4 Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.
Za tosa odsudzuje
podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, ako aj prokurátor odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý trestný rozkaz vydal.
Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým
dňomakoobvinenému.Aksatrestnýrozkazdoručujeobvinenémuaaj jeho obhajcovi, plynie lehota od
toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie
§ 64 Trestného poriadku.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa §
241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie;
pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani
druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným
a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa zruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného,
tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý
späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade
postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby
vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku
alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca odmietne odpor
uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane
právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd
odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolomožné na hlavnom pojednávaní vykonať, okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto
jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže
zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť
údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek
4 Trestného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.