Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Filip Grznárik
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Spoločnosť s ručením obmedzeným
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Exre/44/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126900917
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126900917.1
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v konaní o návrhu navrhovateľa: LAMU s.r.o., sídlo Krčulova 1199/16, 977 01 Brezno,
IČO: 51 767 104, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Jesenič, sídlo Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 50 519 174, na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri
so skutočným právnym stavom vo vzťahu k zapísanej osobe: RPS – MONT, s.r.o., sídlo 935 52 Šarovce
108, IČO: 46 019 014, konajúc o späťvzatí návrhu navrhovateľa na začatie konania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Účastník nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha výmazu adresy s. č. 108, A. ako sídla zapísanej
osoby.
2. Súd vo veci podľa § 2 CMP v spojení s § 138 CSP vyzval navrhovateľa na späťvzatie jeho zjavne
bezdôvodného návrhu na začatie konania.
3. V nadväznosti na túto výzvu súdu navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 25.03.2026 vzal návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť.
4. Vo veci nebolo doposiaľ začaté predbežné prejednanie veci ani pojednávanie.
5. Podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“ alebo „CMP“), (1) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu
a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
6. Podľa § 2 CMP, (1) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 146 ods. 1 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný
sporový poriadok“ alebo „CSP“), na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.8. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci
modifikovanej podobe platí aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorým je aj
konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Keďže konanie
o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom možno začať aj bez návrhu (§
23 ods. 2 v spojení s § 289 a nasl. CMP), je sčasti toto dispozičné oprávnenie navrhovateľa obmedzené
z dôvodu ochrany verejného záujmu v rozsahu vyjadrenom v § 29 ods. 2 CMP.
9. Pokiaľ navrhovateľ urobil úkon späťvzatia návrhu na začatie konania v konaní, ktoré možno začať
aj bez návrhu, prioritne súd pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na
jeho začatie postupuje podľa § 29 ods. 2 CMP, teda posudzuje, či napriek tomuto procesnému úkonu
navrhovateľa nie je potrebné v konaní pokračovať (práve z dôvodu ochrany verejného záujmu, ktorá sa
daným konaním sleduje). Ak súd dospeje k záveru, že v takomto konaní nie je potrebné pokračovať,
sekundárne je relevantné pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho
začatie podľa § 29 ods. 3 CMP to, či niektorý z účastníkov konania so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ako však vyplýva z doktríny, s ktorou sa súd stotožňuje, tento nesúhlas ostatných
účastníkov konania so späťvzatím návrhu súd zisťuje (výzvou ostatných účastníkov, aby sa k späťvzatiu
návrhu na začatie konania vyjadrili) len v prípade, pokiaľ bolo späťvzatie návrhu urobené po začatí
predbežného prejednania veci alebo pojednávania (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič,
T. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024 – ďalej len
„Komentár k CMP“, § 29). Opakom (výklad argumentum a contrario) možno potom dospieť k záveru, že
v prípade, ak navrhovateľ späťvzatie návrhu urobil pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie veci
alebo pojednávanie, súd ostatných účastníkov konania nevyzýva na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu
na začatie konania, z čoho vyplýva, že v prípade, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde
v danej fáze konania, nie je prípadný nesúhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu na
jeho začatie právne relevantný (§ 29 ods. 3 CMP, v spojení s § 2 CMP a s § 146 ods. 1 vety druhej CSP
vzhľadomnaabsenciuosobitnejúpravyvCMPvktorýchprípadochsananesúhlasostatnýchúčastníkov
konania so späťvzatím návrhu na začatie konania neprihliada).
10. Navrhovateľ v prejednávanej veci urobil v podaní doručenom súdu dňa 25.03.2026 zrozumiteľný,
jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Ide
teda o účinné späťvzatie návrhu na začatie konania s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.
11. Keďže v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, súd následne podľa
§ 29 ods. 2 CMP posudzoval, či v ňom (napriek späťvzatiu návrhu navrhovateľa na začatie konania) nie
je potrebné pokračovať, pričom dospel k záveru, že v konaní pokračovať nie je potrebné.
12. V tejto súvislosti je relevantné aj to, že späťvzatie návrhu navrhovateľa nadväzovalo na výzvu súdu
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 138 CSP na späťvzatie návrhu na začatie konania, ktorý súd
posúdil ako zjavne nedôvodný. Tento právny názor súd odôvodnil tým, že vzhľadom na konštitutívny
charakter zápisu adresy nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla právnickej osoby do obchodného registra,
vyplývajúci z § 2 ods. 3 vety prvej Obchodného zákonníka, ak aj nastanú podľa § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka voči právnickej osobe, o ktorej sídlo ide, účinky jednostranného adresovaného právneho
úkonu vlastníka alebo väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorým jej podľa
§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka odvolá súhlas so zápisom jeho nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla
tejto právnickej osoby, tak účinkom uvedeného jednostranného právneho úkonu nemôže byť zánik sídla
danej právnickej osoby na danej adrese. Pri zápisoch do obchodného registra s konštitutívnymi účinkami
je rozpor so skutočným právnym stavom vylúčený, pretože právny stav sa pri údajoch, ktorých zápis
do obchodného registra má konštitutívne účinky, nemôže zmeniť inak ako ich zápisom do obchodného
registra (pri údajoch zapisovaných do obchodného registra, ktorých zápis má konštitutívny účinok, je
preto vždy skutočný právny stav súladný s údajmi zapísanými v obchodnom registri). Vo vzťahu k tomuto
druhu zápisov do obchodného registra, ktorým je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka aj zápis sídla,
preto nemožno v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom
podľa § 278 písm. b) CMP dosiahnuť vyhovujúci výrok.
13. Z totožných dôvodov súd v prejednávanej veci preto ani nevzhliadol potrebu v konaní pokračovať
(napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom). Prvá z dvoch výnimiek, kedy napriek
späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom súd konanie podľa § 29 ods. 2 CMP nezastaví,
preto nebola v prejednávanej veci naplnená.14. Sekundárne sa preto súd následne zaoberal ešte tým, či zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu
na začatie konania nebráni podľa § 29 ods. 3 CMP nesúhlas ostatných účastníkov konania z vážnych
dôvodov. V prejednávanej veci však okrem navrhovateľa neboli ním označený žiadni iní účastníci
konania, z ktorého dôvodu je vylúčené danie nesúhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania
z vážnych dôvodov zo strany ostatných účastníkov konania, a tým aj naplnenie dôvodu na nezastavenie
konania napriek späťvzatiu návrhu na jeho začatie podľa § 29 ods. 3 CMP.
15. V prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že nie je naplnená ani sekundárna výnimka
z povinnosti súdu zastaviť konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, ktorou je podľa § 29 ods. 3
CMP danie nesúhlasu ostatného účastníka konania so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov, keďže
žiadny iní účastníci konania neboli navrhovateľom označení.
16. Keďže teda navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, a neboli splnené
podmienky na uplatnenie výnimiek, v prípade ktorých súd napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania
nezastaví, boli v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa § 29 ods.
1 vety prvej CMP.
17. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 29 ods. 1 vety prvej CMP konanie zastavil.
18. Podľa 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
21. O trovách konania súd rozhodol v II. výroku tohto uznesenia podľa § 58 CMP v spojení s § 52 a § 57
CMP tak, že účastník (navrhovateľ) nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nepodal súdu návrh
na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, bez ktorého súd nemôže uložiť povinnosť nahradiť
trovy konania (§ 57 CMP). Len na dôvažok možno pritom doplniť, že v prejednávanej veci absentuje
aj subjekt, voči ktorému by priznanie náhrady trov konania vôbec prichádzalo do úvahy, keďže jediným
účastníkom konania je v súčasnosti navrhovateľ, keď tento iných účastníkov konania v návrhu neoznačil
a súčasne súd nerozhodol, že by do konania niekoho pribral ako účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 ods. 1 písm. a/, písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.