Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Rebeka Herdová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/192/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425203031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6425203031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., a otec neurčený, o návrhu navrhovateľky E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XXXX/X, XXX XX C. D., na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej
osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E.
B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je o p r á v n e n á maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške
100 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa19.12.2025sastarámatkamal.dieťaťadomáhalazverenia
maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom bude oprávnená a povinná vykonávať

osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, bude oprávnená mať
maloleté dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad, sústavne a dôsledne sa starať o jeho výchovu,
zdravie a výživu a všestranný vývoj maloletého a v bežných veciach ho zastupovať spravovať jeho
majetok. Vyživovaciu povinnosť navrhovala uložiť matke vo výške 30 % zo sumy životného minima.
V podanom návrhu uviedla, že má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky, matka maloletého sa
v jej domácnosti dlhodobo nezdržiava a taktiež má u nej zrušený trvalý pobyt. V práci dala výpoveď,
aby sa mohla plnohodnotne venovať obom vnukom - mal. A. a mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý

jej bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/87/2021-33 zo dňa 23.03.2022 zverený
do náhradnej osobnej starostlivosti. S matkou maloletých je v kontakte iba prostredníctvom telefónu,
zdržiava sa v zahraničí, pravidelne sa telefonicky zaujíma o synov. Poukázala na to, že zverejním dôjde
k udržaniu súrodeneckej väzby.

2. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že návrh podala z toho dôvodu, že nechce, aby maloletý
vyrastal v detskom domove, ale chce, aby vyrastal spolu s jeho bratom v jej domácnosti. O maloletého

sa prakticky stará od narodenia a prakticky od narodenia sa nachádza aj v jej domácnosti. Uviedla, že
býva v rodinnom dome na poschodí, pričom obýva 2 izby + obývaciu izbu, kúpeľňu, balkón a maloleté
deti majú vlastnú detskú izbu, spávajú s ňou v spálni, na prízemí býva jej matka. Výdavky na bývanie
má 140 eur mesačne a pozostávajú z úhrady výdavkov na vodu, elektrinu, internet. Raz ročne uhrádzasumu 850 eur na kúrenie. Uviedla, že jej zdravotný stav je dobrý, má reumatickú artritídu, avšak toto
ochorenie jej umožňuje postarať sa o maloleté deti. V prípade, ak sa u nej vyskytnú nejaké bolesti,
vie jej pomôcť so starostlivosťou jej matka. Aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 524 eur, má

nastavenú biologickú liečbu. Rovnako poberá sociálne dávky na maloletého G., ktorého má v náhradnej
osobnej starostlivosti, a to vo výške 260 eur + 60 eur prídavok na maloletého G.. Rodičia maloletého
G. majú určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne. Uviedla tiež, že starý otec maloletého
G. jej mesačne nosí sumu 100 eur na potreby maloletého. Nikdy nebola trestne, ani priestupkovo
stíhaná.Maloletýaktuálnenavštevuješkôlkuoddecembra,adaptovalsaškôlkebezproblémov.Výdavky

na škôlku má 72 eur mesačne, uhrádza tiež 30 eur v triede na potreby. Rovnako má výdavky na
plienky, oblečenie, jedlo, sú to výdavky bežného charakteru. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka
maloletého každý deň alebo každý druhý deň telefonicky kontaktuje ju a maloletého, informuje sa o nich.
Rovnako príde gratulovať, pokiaľ majú maloleté deti nejaký sviatok, naposledy bola na návšteve, keď
mal maloletý narodeniny. Uviedla, že matka s náhradnou osobnou starostlivosťou, avšak nechce jej
povedať, kde v súčasnosti býva. Matka pracuje v zahraničí, nevie však, kde presne, ani nevie sumu akú

mesačne zarobí. Uviedla však, že pred Vianocami jej dala sumu 250 eur na obe maloleté deti + doniesla
im aj darčeky, aj nejaké veci.

3. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

4. Na pojednávaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom uviedla, že matka nie je schopná
a ochotná zabezpečiť starostlivosť o maloletého A. a z uvedeného dôvodu považuje za vhodné, aby
bol maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, s ktorou vyrastá od malička a
táto zároveň zabezpečuje a vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť aj vo vzťahu k jeho súrodencovi a
dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého na dostatočnej úrovni.

5. O prešetrenie pomerov v tejto rodine súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „ÚPSVaR“). Zo správy ÚPSVaR zo dňa 03.03.2026
vyplynuli nasledovné skutočnosti. Stará matka býva v Banskej Štiavnici dvojpodlažnom dome s dvoma
samostatnými bytovými jednotkami. Býva vo vrchnej časti s maloletým A. a maloletým G.. V spodnej

časti býva jej matka spolu s jej ďalšou vnučkou. V byte, kde býva navrhovateľka sa nachádzajú dve izby,
obývacia časť, kuchyňa a kúpeľňa. Deti majú vlastnú izbu, kde je dostatok hračiek, oblečenia. Spávajú
v spálni so starou matkou. Hygiena a čistota je na požadovanej úrovni. Navrhovateľka je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 505,05 eura a poberá príspevky z náhradnej osobnej starostlivosti
s prídavkom na dieťa a náhradným výživným vo výške 319,52 eura. Úrad vzhľadom na správu

z predškolského zariadenia navrhovateľke odporučil spoluprácu s akreditovaným subjektom, ktorý
bude v rodine vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhovateľka
zo spoluprácou súhlasila a bude zahájená v marci 2026. K matke sa navrhovateľka vyjadrila, že
nevie kde sa momentálne nachádza, pravidelne ju v domácnosti hľadajú aj príslušníci OOPZ Banská
Štiavnica. Občas telefonuje a zaujíma sa o maloleté deti, ale iba formou telefonátu. Poštu si nepreberá.

Počas sociálneho šetrenia navrhovateľka vytočila videohovor s matkou, úrad ju informoval o termíne
pojednávania. Úrad vykonal pohovor v domácom prostredí s maloletým A.. Vzhľadom na jeho vek a
komunikačné schopnosti nedokázal adekvátne a zrozumiteľne odpovedať. Z jeho správania je zrejmé,
že je v domácnosti navrhovateľky so svojím starším bratom spokojný a má uspokojené všetky potreby
na dobrej úrovni. Úrad navrhol návrhu starej matky vyhovieť.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými
dokladmi nachádzajúcimi sa v spise, a to: oznámenie Okresného riaditeľstva policajného zboru č. l.
25, oznámenie Úradu práce č. l. 27-30, mzdové listy č. l. 32 a 33, oznámenie Sociálnej poisťovne č.
l. 34 a 35, správa o povesti č. l. 38, správa Úradu práce č. l. 43. Súd tiež oboznámil s vykonanými

lustráciami v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a lustráciou v Registri trestov
Generálnej prokuratúry, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni. Súd upustil od výsluchu matky, ktorá
sa na pojednávania nedostavila, hoci o ňom mala vedomosť a toho času sa aj nachádzala na území
SR, dokonca v deň uskutočnenia pojednávania mala na tomto súde dohodnuté stretnutie s probačným
a mediačným úradníkom. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav.

7. Mal. A. bol uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 32P/138/2025 zo dňa 11.09.2025
v spojení v uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/2015/2025 zo dňa 25.11.2025 umiestnený
do osobnej starostlivosti navrhovateľky – jeho starej matky, keď súd uložil povinnosť CDR Necpalymaloletého odovzdať do dočasnej starostlivosti jeho starej matky. Navrhovateľka má v náhradnej
osobnej starostlivosti aj súrodenca mal. A., a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad
Hronomsp.zn.25P/87/2021zodňa23.03.2022.BývavBanskejŠtiavnicidvojpodlažnomdomesdvoma

samostatnými bytovými jednotkami. Býva vo vrchnej časti s maloletým A. a maloletým G.. V spodnej
časti býva jej matka spolu s jej vnučkou. V byte, kde býva navrhovateľka sa nachádzajú dve izby,
obývacia časť, kuchyňa a kúpeľňa. Navrhovateľka je aktuálne poberateľkou prídavku na maloletého
A. aj maloletého G. mesačne vo výške 60 eur na každej dieťa. Navrhovateľka je tiež poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 524,30 eura mesačne. Nepoberá nemocenské dávky, úrazové dávky,

dávky garančného poistenia, ani dávku v nezamestnanosti. Z titulu vykonávania náhradnej osobnej
starostlivosti o maloletého G. (brata mal. A.) poberá z toho plynúci príspevok, prídavok na dieťa
a náhradné výživné, spolu vo výške 319,52 eura. Sumou 100 eur mesačne jej prispieva na potreby
maloletého G. jeho starý otec. Navrhovateľka nebola priestupkovo ani trestne stíhaná. Matka maloletého
sa aktuálne zdržiava v zahraničí odkedy jej bol maloletý A. odňatý, nemožno určiť kde presne, pričom
v zahraničí vykonáva prácu. Pokiaľ žila na I., bola poberateľkou prídavku na dieťa od 01.03.2023

do 31.08.2025 v roku 2025 vo výške 60 eur mesačne. V období od 01.04.2023 do 31.08.2025 bola
poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa v roku 2025 vo výške 351,80 eura. Aktuálne nepoberá
dávku v nezamestnanosti, nemocenskú dávku, dôchodok, úrazové dávky, ani dávky garančného
poistenia.

8. Zo správy o povesti č. l. 38 vyplýva, že je matka maloletého nie je platcom dane z nehnuteľností
v meste C. D., má nedoplatky za komunálny odpad. Navrhovateľka rovnako nie je platcom dane
z nehnuteľností v meste C. D. takisto ma nedoplatok za komunálny odpad. Sťažnosť na ich
protispoločenské konanie neevidujú a Mestská polícia neriešila s menovanými žiadny priestupok.

9. Podľa § 45 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou,
ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady,
najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v

domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 45 odsek 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady.

11. Podľa § 45 odsek 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

12. Podľa § 45 odsek 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu,
v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

13. Podľa § 45 odsek 5 zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

14. Podľa § 45 odsek 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

15. Podľa § 45 odsek 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.16. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

17. Podľa § 45 odsek 9 zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

21. Podľa § 62 odsek 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. Podľa § 76 odsek 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 81 odsek 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo
ouloženíochrannejvýchovy,upravíajrozsahvyživovacejpovinnostirodičovaleboinýchosôbpovinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

25. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti musí byť pritom vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré

svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa
(R 64/1968). Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny
i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou
nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. Zmyslom náhradnej osobnej

starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu v nepriaznivej životnej situácii, pozbavenému jeho prirodzeného
rodinného prostredia, čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie.26. Súd mal v danom prípade po vykonanom dokazovaní preukázané, že zverenie maloletého do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je jeho starou matkou, je v najlepšom záujme
dieťaťa, a to z toho dôvodu, že matka nie je schopná a ochotná zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť

o maloletého A.. Neschopnosť matky zabezpečiť riadnu starostlivosť potvrdzuje to, že maloletý
bol rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 32PPOm/2/2025 zo dňa 21.08.2025 najprv matke odňatý
a umiestnený do J. K. z dôvodu zanedbávania a nedostatočnej starostlivosti o maloletého. Až následne
sa stará matka domáhala jeho zverenia do svojej osobnej starostlivosti. Nezáujem matky o maloletého
je prejavený aj postojom matky počas tohto súdneho konania, ktorá na výzvy súdu nereagovala,

nevyjadrila sa k návrhu a nezúčastnila pojednávania. Matka pred navrhovateľkou deklarovala svoj
súhlas s náhradnou osobnou starostlivosťou o maloletého, a teda je zrejmé, že o maloletého sa starať
nechce. Potvrdzuje to aj jej správanie, keď odišla do zahraničia a maloletého A. nechala na Slovensku.
Maximálne sa na neho informuje telefonicky, aj na jeho brata a mal. deťom príležitostne zakúpi sladkosť,
či darček. V zmysle zákonnej dikcie maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len
vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. Súd má za to,

že táto podmienka v danom prípade je splnená, pretože matka nie je schopná ani ochotná zabezpečiť
riadnu starostlivosť a výchovu maloletého A.. Otec maloletého je neznámy.

27. Ako už súd uviedol zmyslom náhradnej osobnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu čo možno
najbližšie podobné rodinné prostredie. Navrhovateľka je starou matkou maloletého. V domácnosti starej

matky má maloletý zabezpečené nielen základné životné potreby, ale aj stabilné a pokojné prostredie,
môže tam rozvíjať vzťahy s príbuznými, bratom a celkovo zažívať zabezpečenú emocionálnu podporu,
pocit istoty, ktorý je pre jeho zdravý vývoj kľúčový. Pri prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky
neboli zistené žiadne nedostatky, ani žiadne prekážky, ktoré by bránili starostlivosti starej mamy o
maloletého. Stará matka žije v rodinnom byte na poschodí, kde má samostatnú bytovú jednotku. V tejto

domácnosti tiež žije súrodenec maloletého, ktorého má stará matka v náhradnej osobnej starostlivosti.
Navrhovateľka je schopná zabezpečiť komplexnú a riadnu starostlivosť o maloletého vo vhodných
podmienkach, a to aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Je v najlepšom záujme maloletého, aby mal
zabezpečené pre svoj vývoj stabilné a bezpečné prostredie, ktoré mu v súčasnosti môže poskytnúť na
požadovanej úrovni stará matka.

28. Súd rovnako posúdil zákonné predpoklady navrhovateľky na zverenie jej maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a

života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v
záujme maloletého dieťaťa. Navrhovateľka spĺňa všetky zákonné predpoklady – je bezúhonná, s trvalým
pobytom na území SR a má plnú spôsobilosť na právne úkony. Medzi navrhovateľkou a maloletým je
vybudovaný silný citový vzťah. Súd bližšie k s osobnostným predpokladom uvádza, že zdravotný stav
navrhovateľkyumožňujestarostlivosťomaloletého,rovnakojejvekumožňujestarostlivosťomaloletého,

osobnostné a morálne predpoklady súd vyhodnotil pozitívne. Navrhovateľka tiež vedie usporiadaný
spôsob života. Z vykonanej lustrácie síce vyplynulo, že navrhovateľka nikdy nebola trestne stíhaná, ani
riešená v priestupkovom konaní. Skutočnosť, že má nedoplatok za odpad nie je dôvodom, ktorý by
spochybňovaljejmorálnepredpoklady,čiusporiadanýspôsobživota.Nazákladeuvedenýchskutočností
súd vyhodnotil, že navrhovateľka spĺňa zdravotné, osobnostné, morálne predpoklady a súčasne jej

spôsob života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého.

29. Pri rozhodovaní súd zohľadnil najlepší záujem maloletého s poukazom ustanovenia čl. 5 základných
zásad Zákona o rodine ako aj článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa (záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi).

30. Súd zároveň týmto rozhodnutím navrhovateľke vymedzuje rozsah jej práv a povinností k maloletým
deťom, a to tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná sústavne a dôsledne sa starať o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, pričom právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok

má iba v bežných veciach.

31.Keďževsúladesust.§45ods.7zákonaorodinezverenímmaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnej
starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil matke povinnosť prispievaťna výživu maloletého s poukazom na § 45 ods. 8 zákona o rodine na účet príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

32. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových
pomerov na strane matky uvádzanými navrhovateľkou a odôvodnených potrieb maloletého. Súd
prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, zohľadnil vek maloletého a jeho celkový
zdravotný stav. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky vychádzal súd z tvrdení, že matka v súčasnosti
pracuje v zahraničí, kde sa aj zdržiava dlhodobo, na rôznych miestach, pretože sa často sťahuje. Stará

matka súdu uviedla, že suma 100 eur by plne postačovala na plnenie všetkých potrieb maloletého,
ktorými sú: škôlka 72 eur mesačne, uhrádza tiež 30 eur v triede na potreby, plienky, oblečenie, jedlo ako
výdavky bežného charakteru. Súd má za to, že sumu výživného 100 eur mesačne je v schopnostiach
a možnostiach matky plniť, keď tá pracuje, dosahuje teda príjem z výkonu práce. Hoci súdu nie je
známa výška príjmu matky, súd predpokladá, že matka v zahraničí brigáduje, nie je zamestnaná na
trvalý pracovný pomer, keďže podľa tvrdení starej matky a kolíznej opatrovníčky, často sa sťahuje, a to

aj do iných štátov a na iné miesta. Súd zohľadnil, že matka má 2 vyživovacie povinnosti a pri stanovení
výživného tiež vychádzal zo skutočnosti, že matka pred Vianocami starej matke dala sumu 250 eur
na obe mal. deti a ich potreby. Je tak zrejmé, že má príjem z vykonávania práce, s predpokladom, že
mesačne dosahuje príjem približne 800 – 900 eur, čo by zodpovedalo jej vzdelaniu, spôsobu života,
ktorý vedie (nestabilita výkonu práce, časté sťahovanie). Takýto príjem by matka mohla dosahovať aj

pokiaľ by riadne pracovala na Slovensku (potencionálny príjem). Z tohto dôvodu súd ustálil vyživovaciu
povinnosť na sumu 100 eur mesačne (zodpovedá 12 % z predpokladaného potencionálneho príjmu
aj v zmysle tzv. tabuľkového výživného). Súdom stanovené výživné bude postačovať na uspokojenie
potrieb dieťaťa, ktoré je zdravé, vo veku 3 rokov a má výdavky bežného charakteru ako škôlka, strava,
hygiena, ošatenie, plienky.

33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.