Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121203522
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121203522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov: 1. A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, B., 2. E. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, B., zastúpení: Mgr. JUDr. PhDr.
Ivana Merková, IČO: 42 415 969, advokátka, so sídlom Mierová 183, Bratislava, proti žalovanému: F.
B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., IČO: 47 631 741, so sídlom
Paulínska 7523/24, Trnava, o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31C/41/2021-211 zo dňa 6.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť vypratať a
odovzdať žalobcom byt nachádzajúci sa na ul. H. E. G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX; výrokom
II. priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III.
priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia nadobudli predmetný byt do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy z roku 2018, pričom žalovaný byt po prevode
vlastníckeho práva naďalej užíval.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný užíva byt bez právneho titulu, keďže medzi
účastníkmi nebola preukázaná existencia platného nájomného vzťahu ani iného právneho dôvodu
užívania nehnuteľnosti.

4. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal najmä z ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník ( ďalej aj ,,OZ“ ), o ochrane vlastníckeho práva ( § 123 a nasl. OZ ) a dospel k záveru, že
vlastník je oprávnený domáhať sa vydania veci od osoby, ktorá ju bez právneho dôvodu zadržiava.

5. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozhodnutie v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej aj ,, CSP “ ). Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy a nezohľadnil existenciu dohody medzi účastníkmi o ďalšom užívaní
bytu žalovaným, skutočnosť, že žalovaný viac rokov byt užíval so súhlasom žalobcov, pravidelné
mesačné platby žalovaného vo výške 203,30 eur a rodinné okolnosti prevodu bytu a dohodu o spätnom
odkúpení. Uvedené skutočnosti dokazujú existenciu nájomného vzťahu alebo aspoň konkludentnejdohody o užívaní bytu. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku
vzniku nájomného vzťahu, keďže nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne alebo konkludentne, pretože
samotná absencia písomnej zmluvy neznamená, že nájomný vzťah nevznikol. Namietal aj nedostatočné

vyhodnotenie dôkazov, najmä komunikácie medzi stranami a ďalších listinných dôkazov. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že žalovaný
byt užíva bez právneho dôvodu, keďže medzi stranami nikdy nevznikla nájomná zmluva, žalovaný

nepreukázal existenciu dohody o nájme a platby, ktoré žalovaný realizoval, neboli nájomným, ale len
čiastočnou kompenzáciou nákladov.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 CSP ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP ), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom ( § 379 CSP ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 CSP ), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 CSP ),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ), keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 1 CSP ) .

8. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať

im byt nachádzajúci sa na ul. H. E. G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania ( ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty ). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby

takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

12. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľom namietaný odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP ( súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam ) neobstojí, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutkových okolností a jeho skutkové závery majú oporu
vo vykonaných dôkazoch.

13. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že vlastníkom bytu sú žalobcovia, žalovaný byt
užíva pričom nepreukázal existenciu právneho titulu užívania bytu. Samotná skutočnosť, že žalobcovia
určitý čas tolerovali užívanie bytu žalovaným, neznamená vznik nájomného vzťahu.

14. Ani ďalší odvolateľom namietaný dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP ( rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávne právne posúdenie veci ) nie je dôvodný. Podľa ustálenej judikatúry vznik
nájomného vzťahu predpokladá existenciu dohody o jeho podstatných náležitostiach, najmä o predmete
nájmu a o výške nájomného. Žalovaný nepreukázal existenciu takejto dohody. Samotné platenie určitej
sumy peňazí ešte nepreukazuje existenciu nájomnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný užíva byt bez právneho titulu.

15. Skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonaných dôkazoch a logicky vyplývajú z
obsahu spisu. Nebolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy, uzavretie dohody o bezodplatnom užívaní
bytu a ani existencia iného právneho titulu užívania nehnuteľnosti. Aj keby bolo uvažované o existencii
určitého tolerovaného užívania bytu žalovaným, takéto užívanie by nemohlo založiť trvalý právny titul na

užívanie nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka, keďže vlastnícke právo predstavuje jedno zo základných
práv chránených právnym poriadkom a jeho výkon nemožno obmedziť len na základe jednostranných
tvrdení osoby, ktorá vec užíva.

16. Odvolací súd považuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne ( § 123 OZ vlastník

má právo vec držať, užívať a nakladať s ňou; § 126 ods. 1 OZ sa vlastník môže domáhať ochrany proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.), preto žalovaný ako osoba bez právneho
titulu je povinný nehnuteľnosť vypratať.

17. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a to z dôvodu, že za základnú

otázku pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobcovia sú vlastníkmi bytu
nachádzajúceho sa na ul. H. E. G. a či žalovaný užíva tento byt na základe nejakého právneho titulu
a keďže zistil, že ho užíva bez právneho titulu, teda že žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by
ho oprávňoval predmetný byt užívať. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej
inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania ( osobitne odvolaním nenapadnutého ), podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnom skončení veci.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).