Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11P/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8326200278
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8326200278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
E. F. XX, zastúpená JUDr. Patríciou Pavelkovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1995/32, 093 02
Hencovce, IČO: 55 725 970 a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený
JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 383
901, o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa zo dňa 09.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého syna A. B., nar.

XX.XX.XXXX sumou vo výške 180,00 Eur mesačne a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.12.2025 podaným v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 11P/50/2025 domáhala, aby súd určil otcovi výživné na maloletého A. vo výške 300,00 Eur mesačne,
ktorébyotecpoukazovalkrukámmatkyvždydo25.dňavmesiacivopredpočnúcdňom06.11.2025.Súd
predmetný návrh matky rozsudkom Okresného súdu č. k. 11P/50/2025-62 zo dňa 15.12.2025 výrokom

VIII. vylúčil na samostatné konanie.

2. V návrhu matka uviedla, že jej mesačné výdavky na maloletého A. sú vo výške 251,28 Eur: bývanie
100 Eur, sporenie pre mal. A. 50 Eur, plienky Pampers balenie na jeden mesiac 30 Eur, vitamín C kvapky
pre dieťa 5,30 Eur, olej detský 2 Eur, mydlo 0,70 Eur, vlhčené utierky 1,75 Eur, prací gél 5,95 Eur, detská
kaša 1,95 Eur, dojčenské výživy 3,16 Eur, ovocné kapsičky 5,53 Eur, piškóty detské 1,19 Eur, oblečenie
20 Eur, strava 15 Eur, na dojčenie šťava + čaj 8,75 Eur. Mimoriadne výdavky pre maloletého A. matka

mala vo výške 431,17 Eur a to skriňa 228,65 Eur, matrac 33 Eur, hniezdo 49,80 Eur, posteľná obliečka
17,10 Eur, plachta 10,90 Eur, odsávačka 11,69 Eur, kefa na čistenie fľaše, cumlíka 2,45 Eur, umývací
prostriedok na detské potreby 3,50 Eur, teplomer 18,53 Eur, detské lyžičky 1,95 Eur, hračka knižka 5,95
Eur, hračka loptička 7,95 Eur, hryzadlo na zuby 15,95 Eur, pláštenka na kočík 4,95 Eur, látkové plienky
7,95 Eur, detská kefa na vlasy 4,95 Eur, prebaľovacie podložky 2,95 Eur, teplomer do vane 2,95 Eur.
Otec je zamestnaný v školstve ako majster odbornej výchovy na SOŠ obchodu a služieb v J., pričom
matka má vedomosť o jeho príjme z tejto činnosti, ktorý by mal byť približne 500 Eur mesačne. Otec

pracuje aj ako finančný sprostredkovateľ, avšak nemá prehľad o jeho zárobku z tejto činnosti, nakoľko
spolu nežijú a nikdy spolu finančne nehospodárili. Hrubá mesačná mzda finančného sprostredkovateľa
sa v podmienkach Slovenskej republiky pohybuje v rozmedzí od 1 342 Eur do 2 338 Eur. Otec je jediným
konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti K. L. F., IČO: XX XXX XXX od 31.10.2025. Matkavychádzala z priemerného príjmu otca (s tým, že sa jedná o predpokladaný príjem). Zároveň vychádzala
aj z metodickej tabuľky MS SR odporúčaných percentuálnych výšok výživného pre rok 2025 podľa veku
dieťaťa a počtu vyživovacích povinností rodiča. Nakoľko sa mal. A. nachádza v predškolskom veku

od 0-5 rokov, percentuálna výška výživného je z čistého príjmu povinného rodiča je 18 %. Pri výpočte
zohľadnila aj mieru starostlivosti o mal. A..

3. K návrhu matka pripojila:
- Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2025 z lekárne BENU SK 77, s.r.o., z ktorej vyplýva nákup

cebion kvapiek 30 ml za 5,30 Eur a plienok pampers premium za 39,99 Eur, zľava 10,00 Eur na nákup,
spolu nákup vo výške 35,29 Eur,
- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 29.11.2025, z ktorej vyplýva nákup: šťava pre dojčiace
ženy Mama 700 ml za 3,75 Eur, vlhčené utierky 80 ks za 1,75 Eur, detský olejový balzam sensitive 50
ml za 1,95 Eur, ovsená obilná kaša 250 g za 1,95 Eur, 2x čaj pre dojčiace ženy Mama 40 g za 3,90 Eur,
prací gél sensitive za 5,95 Eur, detské mydlo s lanolínom za 0,70 Eur,

- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 29.09.2025, z ktorej vyplýva nákup: čaj pre dojčiace ženy
Mama 40 g za 1,95 Eur. silikónové hryzadlo s aplikátorom – chlapčenský motív za 15,95 Eur, ohybná
loptička za 7,95 Eur, detské lyžičky krátke 5 ks za 1,95 Eur, šťava pre dojčiace ženy Mama 700 ml za
2,50 Eur, látková knižka na hranie 6m + za 5,95 Eur,
- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 29.07.2025, z ktorej vyplýva nákup: pláštenka na kočík

za 4,95 Eur, plienky premium 42 ks za 5,95 Eur, šťava pre dojčiace ženy Mama 700 ml za 2,50 Eur, 2x
čaj pre dojčiace ženy Mama 40 g za 3,90 Eur,
- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 07.04.2025, z ktorej vyplýva nákup: umývací prostriedok
na detské potreby 500 ml za 3,95 Eur, čistenie fliaš a cumľov za 2,45 Eur, šťava pre dojčiace ženy Mama
700 ml za 1,25 Eur, 2x čaj pre dojčiace ženy Mama 40 g za 3,90 Eur, 2x čaj pre dojčiace ženy 30 g za

2,90 Eur, teplomer do vane za 2,95 Eur,
- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 01.02.2025, z ktorej vyplýva nákup: vlhčené utierky
sensitive v boxe 80 ks za 2,45 Eur, látkové plienky 3 ks za 7,95 Eur, vlhčené utierky sensitive 160 ks
za 2,75 Eur,
- Faktúru z predajne DM drogerie markt zo dňa 31.01.2025, z ktorej vyplýva nákup: detská kefa na vlasy

za 4,95 Eur, podložky na prebaľovanie 10 ks za 2,95 Eur,
- Výpis z účtu Raiffeisen Banka za november 2025, z ktorého vyplýva platba vo výške 51,00 Eur za
úhradu PSS A. B. (sporenie pre maloletého),
- Daňový doklad Merkury shop s.r.o., prevádzka Humenné zo dňa 31.12.2024, z ktorého vyplýva nákup
skrine Nico II 120 Sonoma za 228,65 Eur,

- Faktúru Vulpi s.r.o. zo dňa 16.04.2025 za nákup: detské obliečky za 17,10 Eur, matrac pre deti za 33
Eur, rozprávková bavlnená plachta za 10,90 Eur, set pre bábätko do postieľky (hniezdo) za 49,80 Eur,
- Faktúru z lekárne Dr. Max zo dňa 14.04.2025, z ktorej vyplýva nákup odsávačky za 11,69 Eur,
- Faktúru z lekárne Dr. Max zo dňa 24.02.2025, z ktorej vyplýva nákup teplomeru za 18,53 Eur,
- Pokladničný doklad za nákup potravín z COOP Jednota zo dňa 20.11.2025 vo výške 102,30 Eur a

Pokladničný doklad za nákup potravín z COOP Jednota zo dňa 19.11.2025 vo výške 50,50 Eur.

4. Dňa 20.02.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že matka zahrnula k výdavkom
na dieťa výdavky na bývanie vo výške 100 Eur mesačne (ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala,
zároveň ich otec namieta, pretože má vedomosť, že matka žije v rodinnom dome so svojou matkou

a náklady na bývanie nemá žiadne). Zároveň medzi pravidelné výdavky zahrnula aj sporenie pre mal.
A. vo výške 50 Eur mesačne (ktoré rovnako otec namieta, pretože nejde o nevyhnutný výdavok na
bežné potreby maloletého). Mimoriadne výdavky vyčíslila matka na sumu 431,17 Eur, kde najväčšia
položka je skriňa vo výške 228,65 Eur, ktorú však je potrebné namietať, pretože pri kúpe tejto skrine
ponúkol matke, že jej pošle polovicu sumy, ale ona ho odmietla s tým, že jeho peniaze nepotrebuje.

Následne túto skriňu uvádza ako mimoriadny výdavok aj keď finančný príspevok na jej zakúpenie od
otca odmietla. Bežné mesačné výdavky, ktoré uvádza matka (okrem nákladov na bývanie a na sporenie)
na mal. A. tak prestavujú sumu cca 101 Eur mesačne, pričom matka požaduje určiť výživné vo výške
300 Eur mesačne, čo je v rozpore s požiadavkou na určenie výživného v takej výške, aby zodpovedala
oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Od apríla 2025 otec pravidelne prispieva na výživu mal.

A. sumou 70 Eur, ktorá v skutočnosti pokrýva všetky bežné mesačné výdavky mal. A.. Zároveň v
prípade choroby vždy kupuje všetky potrebné lieky pre mal. A. a osobne vozí matku a dieťa na lekárske
vyšetrenie. Taká bola dohoda s matkou a obaja rodičia ju dodržiavajú, čo svedčí o tom, že otec je
pripravený znášať mimoriadne výdavky spojené napríklad so zdravotnou starostlivosťou o maloletého.Mal. A. ešte nemá ani jeden rok, teda ide o veľmi malé dieťa, preto aj jeho pravidelné mesačné výdavky
zodpovedajú jeho veku a preto pri určovaní výživného podľa tzv. metodického usmernenia v rozsahu
18% z čistého príjmu povinného rodiča nemôže byť jediným smerodajným ukazovateľom, nakoľko je

potrebné prihliadať aj na vek dieťaťa a do piatich rokov (kedy podľa odporúčania 18 % sa priznáva
v rozsahu od 0 – 5 rokov veku dieťaťa) je potrebné prihliadať aj na to, či dieťa napríklad navštevuje
predškolské zariadenie, či má zvýšené výdavky spojené so zdravotnými problémami, alebo má iné
špecifické problémy. Otec pri realizovaní stretnutia so synom musí cestovať z J. do E. F. (24 km), zobrať
dieťa do J. (24 km) a následne ho opäť priviesť do E. F. (24 km) a vrátiť sa do J. (24 km), teda za účelom

jedného stretnutia so synom musí precestovať 96 km (vzdialenosť J. – Nižná F. je 24 km) a takého
cesty absolvuje niekoľkokrát do mesiaca, podľa súdneho rozhodnutia o úprave stretnutí minimálne 12
krát v mesiaci (čo znamená, že prejde mesačne minimálne 1152 km za účelom realizácie stretnutia
so synom). Preto má zvýšené výdavky na pohonné hmoty, ktoré za tieto cesty za synom odhaduje vo
výške cca 90 až 100 Eur mesačne. Ide o opodstatnený výdavok otca, na ktorý by mal súd pri určovaní
výživného prihliadať a tento aj zohľadniť. Otec pracuje na polovičný úväzok na Strednej odbornej škole

obchodu a služieb, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 671 Eur mesačne (priemer
výplaty na jeho účet za 4 mesiace). Zároveň vykonáva činnosť finančného poradcu, kde do júla 2025 túto
vykonával na základe živnosti, teraz aktuálne si založil spoločnosť s ručením obmedzením a túto činnosť
bude vykonávať ako konateľ tejto spoločnosti. Pôvodne zo živnosti mal príjem zo sprostredkovania vo
výške cca 500 – 600 Eur mesačne. Koľko bude mať príjem z tejto činnosti ako sro zatiaľ nevie uviesť.

Práve z dôvodu, že musí budovať klientelu a venovať sa klientom v tejto oblasti, aby mohol v budúcnosti
mať z tohto vyšší príjem, pracuje v škole len na polovičný úväzok. Priemerný mesačný príjem otec z
pracovného pomeru a z činnosti finančného poradcu je vo výške cca 1 200 Eur mesačne. Otec má tieto
pravidelné mesačné výdavky: náklady na bývanie 100 Eur mesačne, strava, oblečenie, PHM v priemere
150 Eur mesačne, splátky úverov v celkovej výške 386,76 Eur (Mbank – 154 Eur, Primabanka – 94,12

Eur, PSS 42,10 Eur, PSS 96,54 Eur), telefón 50 Eur mesačne, životné poistenie mal. A. 16 Eur mesačne,
životné poistenie otec 30 Eur mesačne, investičné sporenie syn 20 Eur mesačne, výživné na mal. A. 70
Eur mesačne, pokiaľ mal otec živnosť, hradil odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne 240
Eur mesačne. Otec musel samozrejme aj do svojej domácnosti zakúpiť pre maloletého potrebné veci
a rovnako musí zakúpiť pre maloletého aj plienky, vlhčené obrúsky, hračky a iné potrebné veci, zakúpil

aj autosedačku, keďže maloletého vozí v motorovom vozidle. Ide o ďalšie nepravidelné výdavky otca,
ktoré musí vynakladať a ktoré súvisia so starostlivosťou o dieťa. Vzhľadom na príjem otca, jeho výdavky
(osobitne na výdavky na pohonné hmoty) a na skutočnosť, že prispieva na výživu mal. A. sumou 70
Eur mesačne zakupuje pre dieťaťa lieky a veci, ktoré sú pre dieťa potrebné a vzhľadom na vek dieťaťa
by mal byť zaviazaný na úhradu výživného vo výške 70 Eur mesačne, pretože táto suma postačuje na

úhradu bežných oprávnených výdavkov mal. A., ktorý ešte nedosiahol ani 1. rok svojho života.

5. Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil:
- Výplatné pásky zamestnávateľa Stredná odborná škola obchodu a služieb, z ktorých vyplýva, že otec
mal na polovičný úväzok za obdobie október 2025 čistý príjem 549,86 Eur, za obdobie november 2025

čistý príjem 1 005,81 Eur (z toho 650 Eur v hrubom predstavovali odmeny), za obdobie december 2025
čistý príjem 549,86 Eur a za obdobie január 2026 čistý príjem 581,22 Eur,
- Potvrdenie o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby (otca) za rok 2025, z ktorého vyplýva, že úhrn
vyplatených zdaniteľných príjmov otca zo závislej činnosti za rok 2025 bol vo výške 8 580 Eur, z toho
poistné predstavovalo 1149,68 Eur, čiastkový základ dane predstavoval 7 430,32 Eur, z toho úhrn

zrazených preddavkov na daň predstavovalo 318,54 Eur,
- Pokyn na kúpu cenných papierov na meno A. B. so začiatkom sporenia od 17.03.2025 vo výške
pravidelnej investície 20 Eur,
- Elektronický návrh na uzavretie životného poistenia otca a maloletého syna,
- Faktúra Schell Slovakia s.r.o. zo dňa 31.01.2026 na sumu 192,44 Eur za nákup nafty,

- Faktúra Schell Slovakia s.r.o. zo dňa 30.11.2025 na sumu 162,82 Eur za nákup nafty,
- Faktúra Schell Slovakia s.r.o. zo dňa 31.12.2025 na sumu 270,02 Eur za nákup nafty a umývanie auta,
- Výpis z aplikácie mBanky, z ktorého vyplýva výška poskytnutého úveru 10 720 Eur, z toho splatené
bolo 639,90 Eur, výška splátky je vo výške 154,83 Eur,
- Výpis z Prima banky, z ktorého vyplýva aktuálny zostatok úveru 5 825,99 Eur, zmluvná výška úveru

6 000 Eur, mesačná splátka úveru 94,12 Eur,
- Výpis zo stavebného sporenia, medziúver vo výške 5 800 Eur, platba na sporenie vo výške 42,10 Eur,
- Výpis zo stavebného sporenia, medziúver vo výške 12 900 Eur, platba na sporenie vo výške 96,54 Eur,
- Výpisy z účtu z Prima banky za obdobie január 2025 - január 2026.6. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 uviedla, že
na podanom návrhu trvá a nesúhlasí s výškou výživného navrhovanou otcom. Zdôraznila, že suma

70 Eur mesačne je nepostačujúca a nezodpovedá potrebám maloletého. Uviedla, že otec prispieva
výlučne sumou 70 Eur mesačne, pričom náklady na lieky sú minimálne a otec ich hradil len ojedinele,
približne v sume 40 Eur ročne. Matka poukázala na svoje príjmové pomery, keďže sa nachádza na
rodičovskej dovolenke s príjmom rodičovského príspevku vo výške 510 Eur mesačne a prídavkom na
dieťa vo výške 60 Eur. Uviedla, že zabezpečuje prevažnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom

otec sa s dieťaťom stretáva približne 10 hodín týždenne. K výdavkom na maloletého uviedla, že ich
vyčíslila skôr v nižšej miere a snaží sa šetriť, pričom niektoré náklady ani nezahrnula. Ďalej namietala
tvrdenia otca o jeho výdavkoch, najmä náklady na cestovanie, ktoré podľa nej vznikli jeho vlastným
rozhodnutím odsťahovať sa, a preto by nemali mať vplyv na výšku výživného. Sporným označila aj
rozsah príjmov otca, keď poukázala na nezrovnalosti vo výdavkoch a príjmoch otca, ako aj na existenciu
ďalších účtov a možných príjmov, ktoré neboli preukázané.

7. Matka na pojednávaní súdu predložila:
- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné zo dňa 04.03.2026 o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2025, z ktorého vyplýva, že matke bol od októbra 2025 vyplatený
rodičovský príspevok vo výške 482,30 Eur mesačne,

- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné zo dňa 04.03.2026 o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2026, z ktorého vyplýva, že matke bol od februára 2025 vyplatený
rodičovský príspevok vo výške 500,10 Eur,
- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné zo dňa 04.03.2026 o poberaní
rodičovského príspevku, z ktorého vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok od 01.09.2025 do

31.03.2028,
- Čestné vyhlásenie I. G. (starej matky maloletého) zo dňa 09.03.2026 o tom, že jej dcéra (matka
maloletého) jej mesačne platí na nájom domácnosti v rodinnom dome v E. F. sumu 100 Eur,
- Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 08.04.2025, z ktorej vyplýva, že matka
v prospech maloletého A. založila stavebné sporenie, kde mesačne uhrádza sumu 51,00 Eur, čo

preukázala aj výpismi platieb tohto sporenia za mesiac december 2025 a január 2026,
- Pokladničné bloky Dm drogerie markt, COOP Jednota a ďalšie bloky na preukázanie jej tvrdení
o deklarovaných výdavkoch na maloleté dieťa.

8. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 10.03.2026 uviedol, že si svoju

vyživovaciu povinnosť plní, a to na základe dohody s matkou vo výške 70 Eur mesačne. Okrem toho
uviedol, že sa podieľa aj na úhrade niektorých nákladov, najmä liekov, a vynakladá finančné prostriedky
na cestovanie za maloletým v súvislosti s realizáciou styku. Nesúhlasil s návrhom matky na výživné vo
výške 300 Eur, pričom poukázal na vek maloletého a reálne výdavky na dieťa. Namietal niektoré položky
uvádzané matkou, najmä sporenie a výšku nákladov na bývanie, pričom podľa jeho názoru bežné

mesačné výdavky na maloletého nepresahujú 100 Eur. V priebehu konania navrhol ako primeranú výšku
výživného sumu v rozpätí približne 100 až 130 Eur mesačne. K svojim príjmovým pomerom uviedol, že
dosahuje príjem približne 1200 Eur mesačne, pozostávajúci z príjmu zo zamestnania a z činnosti vo
finančnom poradenstve, pričom tento príjem je nepravidelný. Uviedol, že v minulosti vykonával aj opravu
motorových vozidiel, avšak túto činnosť už nevykonáva.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 10.03.2026 poukázala na potrebu objasnenia príjmov
otca, keď uviedla, že podľa jej zistení by príjem otca mohol dosahovať vyššiu úroveň (približne 1871
Eur), a zisťovala aj ďalšie možné zdroje príjmu otca, vrátane predchádzajúcej činnosti v oblasti opravy
motorových vozidiel.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako ,,zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

17. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), rozsudok vo
veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

19. Súd vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, pričom
vychádzalzvýpovedíúčastníkovkonanianapojednávaníaichpísomnýchvyjadreníalistinnýchdôkazov

predložených účastníkmi konania.

20.MaloletýA.jedieťaťomnízkehoveku(ročnédieťa),ktoréjevcelodennejosobnejstarostlivostimatky.
Matka zabezpečuje pre maloletého každodennú starostlivosť, vrátane zabezpečovania jeho bežných
potrieb, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 510,10 Eur mesačne a prídavku

na dieťa vo výške 60 Eur mesačne. Otec sa s maloletým stretáva v rozsahu približne 10 hodín týždenne
vzhľadom na nízky vek maloletého, pričom ťažisko starostlivosti o maloleté dieťa spočíva jednoznačne
na matke.

21. Súd sa podrobne zaoberal výdavkami matky na maloletého A., ktoré matka vyčíslila na sumu

251,28 Eur mesačne. Tieto výdavky súd preskúmal jednotlivo a vyhodnotil ich dôvodnosť. Pokiaľ ide
o náklady na bývanie vo výške 100 Eur mesačne, súd vychádzal z čestného vyhlásenia starej matky
maloletého, z ktorého vyplýva, že matka túto sumu skutočne uhrádza. Vzhľadom na skutočnosť, že ide
o náklady na spoločnú domácnosť, súd tieto náklady pomerne rozpočítal a na maloleté dieťa zohľadnil
sumu 50 Eur mesačne. Súd zároveň nezohľadnil výdavok na sporenie pre maloletého vo výške 50 Eur

mesačne, keďže nejde o nevyhnutný výdavok na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale
o dobrovoľnú formu tvorby úspor, ktorá nemôže byť prenášaná na povinného rodiča v rámci určovania
výživného. Ostatné matkou uvádzané bežné výdavky, najmä na plienky, hygienické potreby, stravu,
ošatenie a ďalšie potreby primerané veku maloletého, považoval súd za primerané a zodpovedajúce
reálnym potrebám dieťaťa. Po odpočítaní sporenia a po úprave nákladov na bývanie predstavujú tieto

výdavky sumu približne 151 Eur mesačne. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky vo výške 431,17 Eur,
tieto súd neodmietol, ale naopak ich považoval za výdavky nevyhnutne spojené so zabezpečením
základného materiálneho vybavenia pre maloleté dieťa. Súd ich preto pomerne rozpočítal na obdobie
12 mesiacov, čo predstavuje sumu približne 36 Eur mesačne. Na základe uvedeného súd ustálil, že
odôvodnené mesačné výdavky na maloletého A. predstavujú sumu približne 187 Eur mesačne, pričom

pri zohľadnení skutočnosti, že matka niektoré výdavky ani neuviedla a že potreby maloletého sa budú
prirodzene zvyšovať, považoval súd za opodstatnené vychádzať z rozpätia približne 200 až 230 Eur
mesačne.Súdsazaoberalajnámietkouotcatýkajúcousazaradeniavýdavkunazakúpenieskrinemedzi
mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetná skriňa predstavujesúčasť základného materiálneho vybavenia maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie
jeho riadnej starostlivosti, najmä z hľadiska uskladnenia jeho ošatenia a ďalších potrieb. Skutočnosť,
že otec deklaroval ochotu podieľať sa na úhrade tohto výdavku, avšak k jeho reálnej úhrade nedošlo,

nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. Rovnako ani prípadné odmietnutie finančného príspevku
zo strany matky nemení povahu tohto výdavku ako objektívne potrebného nákladu na zabezpečenie
základných potrieb maloletého dieťaťa. Súd preto považoval za dôvodné zaradiť tento výdavok medzi
mimoriadne výdavky, pričom ho zohľadnil primeraným spôsobom prostredníctvom jeho pomerného
rozpočítania.

22. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj takto ustálené výdavky na maloleté dieťa je potrebné
vnímať ako skôr minimálne a skromné. Pri podrobnejšom posúdení jednotlivých položiek súd dospel k
záveru, že niektoré matkou uvádzané výdavky sú nastavené skôr na dolnej hranici reálnych nákladov.
Ide najmä o výdavky na stravu, ktoré matka vyčíslila vo výške 15 Eur mesačne, detskú kašu 1,95
Eur, výživy 3,16 Eur, ovocné kapsičky 5,53 Eur, detské piškóty 1,19 Eur, čo súd považuje za zjavne

podhodnotenú sumu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté dieťa je ešte dojčené, avšak
na jeho vek dojčenie predstavuje už len doplnok bežnej stravy. Aj pri dojčenom ročnom dieťati totiž
vznikajú náklady na doplnkovú stravu, detské výživy, kaše, ovocné príkrmy a ďalšie potraviny primerané
veku dieťaťa, hlavne na postupné zavádzanie bežnej stravy ako sú polievky, chlieb, mäsový pokrm,
pričom tieto náklady sa postupne zvyšujú. Rovnako súd považuje za skôr podhodnotený aj výdavok

na ošatenie vo výške 20 Eur mesačne. Maloleté dieťa v útlom veku si vyžaduje častú obmenu oblečenia,
a to nielen z dôvodu rastu, ale aj z dôvodu opotrebovania a potreby zabezpečiť primerané oblečenie
pre rôzne ročné obdobia. Uvedená suma preto nezodpovedá bežným nákladom na zabezpečenie
ošatenia pre maloleté dieťa. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že nie všetky výdavky spojené
so starostlivosťou o maloleté dieťa je možné presne kvantifikovať a preukázať dokladmi (napr. bežné

drobné nákupy, priebežné dopĺňanie hygienických potrieb, zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným
stavom dieťaťa a pod.), pričom tieto výdavky nepochybne vznikajú a tvoria súčasť reálnych nákladov
na dieťa. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za postačujúce vychádzať striktne len zo sumy 187
Eur mesačne, ale s prihliadnutím na reálne životné náklady a prirodzený vývoj potrieb maloletého
dieťaťa ustálil odôvodnené mesačné výdavky na maloletého A. v rozpätí približne 200 až 230 Eur

mesačne, pričom aj toto rozpätie súd považuje za skôr konzervatívne a zodpovedajúce skromnejšiemu
štandardu zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa. Súd preto argumentácia otca, podľa ktorej bežné
mesačné výdavky na maloletého nepresahujú sumu 100 Eur, nezodpovedá realite ani bežným životným
skúsenostiam, a to ani pri dieťati v útlom veku.

23. Súd sa zároveň nezaoberal len výdavkami na maloleté dieťa, ale aj schopnosťami a možnosťami
otca. Na strane otca súd zistil, že otec dosahuje príjem zo zamestnania a z činnosti finančného
sprostredkovateľa, pričom jeho priemerný mesačný príjem súd vyhodnotil približne na úrovni 1 200 Eur
mesačne. Súd prihliadol aj na tvrdenia kolízneho opatrovníka o možných vyšších príjmoch otca, avšak
tieto neboli v konaní jednoznačne preukázané, preto z nich súd pri rozhodovaní nevychádzal.

24. Súd sa zaoberal aj výdavkami otca, pričom tieto vyhodnotil v ich celkovom rozsahu. Otec uviedol
pravidelné mesačné výdavky najmä na bývanie vo výške 100 Eur, stravu, ošatenie a bežné životné
potreby približne 150 Eur mesačne, splátky úverov v celkovej výške približne 386,76 Eur, výdavky na
telefón vo výške 50 Eur mesačne, životné poistenie pre seba a maloletého spolu vo výške 46 Eur

mesačne, ako aj investičné sporenie pre maloletého vo výške 20 Eur mesačne. Zároveň uviedol aj
výdavky na pohonné hmoty, ktoré vyčíslil približne na 90 až 100 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že
celkové mesačné výdavky otca predstavujú približne sumu 842 až 853 Eur mesačne. Aj pri zohľadnení
týchto výdavkov súd konštatuje, že otec pri svojom priemernom mesačnom príjme vo výške približne 1
200 Eur disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na plnenie vyživovacej povinnosti v určenej

výške. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že nie všetky otcom uvádzané výdavky majú nevyhnutný
charakter (napr. splácanie úverov, investičné sporenie, životné poistenie) a rodič je povinný usporiadať
svoje finančné pomery tak, aby v prvom rade zabezpečil výživu svojho maloletého dieťaťa. Súd preto
uzatvára, že výživné vo výške 180 Eur mesačne zohľadňuje nielen odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ale aj reálne príjmové a výdavkové pomery otca, pričom nepredstavuje pre otca likvidačné ani

neprimerané finančné zaťaženie.

25. Súd sa zaoberal aj nákladmi otca na pohonné hmoty v súvislosti s realizáciou styku s maloletým,
ktoré otec vyčíslil približne na 90 až 100 Eur mesačne. Tieto výdavky súd nespochybňuje a zohľadnilich v rámci celkových výdavkov otca. Uvedené náklady však nemôžu mať rozhodujúci vplyv na výšku
vyživovacej povinnosti otca. Ide totiž o výdavky, ktoré súvisia s realizáciou rodičovských práv otca,
konkrétne s jeho právom na styk s maloletým dieťaťom. Nemožno preto pripustiť, aby boli tieto výdavky

kompenzované na úkor výživy maloletého dieťaťa, ktorého potreby majú prednosť. Zároveň je potrebné
uviesť, že tieto náklady vznikajú v dôsledku konkrétneho usporiadania pomerov medzi rodičmi a
vzdialenosti ich bydlísk, pričom nejde o výdavky priamo súvisiace s uspokojovaním potrieb maloletého
dieťaťa, ale o výdavky na zabezpečenie kontaktu otca s maloletým. Súd preto tieto výdavky zohľadnil
v rámci celkového posúdenia finančnej situácie otca, avšak nepovažoval ich za dôvod na zníženie

výživného, keďže by to bolo v rozpore so zásadou, že vyživovacia povinnosť rodiča má prednosť a že
maloleté dieťa nemôže znášať dôsledky finančných nákladov spojených s realizáciou rodičovských práv.

26. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovení zákona o rodine, podľa ktorých sú rodičia
povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,
pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zároveň súd prihliadal na rozsah osobnej

starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý je na strane matky podstatne vyšší. Súčasne súd vychádzal z
viacerých rozhodujúcich kritérií, ktoré posudzoval vo vzájomných súvislostiach, a to nasledovne:

- Po prvé: súd vychádzal z odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa, ktoré ustálil v rozpätí približne
200 až 230 Eur mesačne (viď odsek 21 a 22 rozsudku). Z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť

návrhu matky v časti požadovaného výživného vo výške 300 Eur mesačne, keďže takto určené výživné
by nezodpovedalo reálnym a preukázaným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré sú nižšie. Výživné má
slúžiť na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa, nie na vytváranie neprimeranej finančnej rezervy.
- Po druhé: súd prihliadol na rozsah osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý je na strane matky
jednoznačne prevažujúci. Matka zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v

plnom rozsahu, zatiaľ čo otec sa na starostlivosti podieľa len v obmedzenej miere formou styku 10
hodín týždenne vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa. Za tejto situácie je namieste, aby sa otec
podieľal na zabezpečení potrieb maloletého vo vyššej miere po finančnej stránke, čím sa vyváži rozdiel
v rozsahu osobnej starostlivosti rodičov. Súd preto považoval za primerané, aby otec znášal približne 80
% odôvodnených nákladov na maloleté dieťa. Pri výdavkoch v rozpätí 200 až 230 Eur mesačne tak 80

% predstavuje sumu približne 160 až 184 Eur mesačne, čo zodpovedá súdom určenej výške výživného
180 Eur mesačne.
- Po tretie: súd vychádzal z príjmových pomerov oboch rodičov. Matka disponuje príjmom vo výške
510 Eur mesačne z rodičovského príspevku a 60 Eur mesačne z prídavku na dieťa, teda celkovo
približne 570 Eur mesačne, pričom zároveň zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa. Otec dosahuje príjem približne 1 200 Eur mesačne, a to zo zamestnania a z činnosti finančného
sprostredkovateľa. Z uvedeného vyplýva, že príjmové možnosti otca sú výrazne vyššie ako príjmové
možnosti matky, čo odôvodňuje aj vyšší podiel otca na úhrade výživy maloletého dieťaťa.
- Po štvrté: súd prihliadol podporne aj na odporúčané percentuálne rozpätie výživného podľa
metodického usmernenia Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého pri jednej vyživovacej povinnosti

a dieťati vo veku od 0 do 5 rokov predstavuje výživné približne 18 % z čistého príjmu povinného rodiča.
Pri príjme otca vo výške 1 200 Eur mesačne predstavuje 18 % sumu 216 Eur mesačne. Súd konštatuje,
že takto vypočítaná suma je vyššia ako súdom určené výživné, čo len potvrdzuje, že výživné vo výške
180 Eur mesačne je skôr miernejšie a pre otca priaznivejšie.
- Po piate: súd zohľadnil aj výdavky otca (bližšie ods. 24 rozsudku). Aj pri zohľadnení týchto výdavkov

súd konštatuje, že otec pri svojom priemernom mesačnom príjme vo výške približne 1 200 Eur disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na plnenie vyživovacej povinnosti v určenej výške. Súd však
opätovne zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
27. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na dynamiku budúceho vývoja pomerov, a teda ponechal
priestor na prípadnú úpravu výživného v budúcnosti, ak si to vyžiada zmena pomerov. Súd si je

vedomý, že s rastom maloletého dieťaťa sa budú jeho odôvodnené potreby prirodzene zvyšovať, najmä
v súvislosti so vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami či celkovým životným štandardom. Na druhej
strane však nemožno opomenúť, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa môže meniť aj rozsah osobnej
starostlivosti rodičov, ktorá sa môže postupne vyrovnávať, čo sa následne môže premietnuť aj do iného
pomeru ich finančnej participácie na výžive dieťaťa. Súd preto pri aktuálnom rozhodovaní vychádzal

zo súčasného stavu, v ktorom je starostlivosť o maloleté dieťa prevažne na strane matky, a tomu
zodpovedajúcim spôsobom určil aj vyšší podiel otca na úhrade výdavkov (približne 80 %). Do budúcna
však nemožno vylúčiť, že pri zmene pomerov, najmä pri vyrovnaní rozsahu osobnej starostlivosti
rodičov, sa môže pomer ich príspevkov na výživu maloletého priblížiť aj k rovnomernejšiemu rozdeleniu.Súd zároveň zdôrazňuje, že hoci môže dôjsť k nárastu výdavkov na dieťa (napríklad v školskom
veku), výsledná výška výživného bude vždy závisieť od komplexného posúdenia všetkých okolností
konkrétneho prípadu, a teda nie je možné ju mechanicky viazať len na rast potrieb dieťaťa. Súd pri

aktuálnom rozhodovaní vychádzal zo súčasného stavu, keď starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje
prevažne matka, čomu zodpovedá aj vyšší podiel otca na úhrade nákladov. Do budúcna však nemožno
vylúčiť, že pri zmene pomerov sa môže upraviť nielen celková výška výživného, ale aj pomer, v akom
sa rodičia budú na výžive maloletého podieľať, prípadne za istých okolností výživné nemusí byť určené
vôbec.

28. Súd zároveň zdôrazňuje, že pri určení výšky výživného nevychádzal len z mechanického výpočtu
jednotlivých položiek, ale posudzoval všetky rozhodujúce skutočnosti komplexne, v ich vzájomných
súvislostiach a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Určená výška výživného je preto
výsledkom voľnej úvahy súdu založenej na vykonanom dokazovaní.

29. Súd na záver považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu
patrí medzi jeho základné zákonné povinnosti a nemožno ju vnímať len ako formálnu finančnú záťaž.
Ide o reálne zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré je odkázané na starostlivosť a zodpovednosť svojich
rodičov. Aj keď súd vníma osobnú snahu otca udržiavať kontakt s maloletým a podieľať sa na jeho živote,
táto skutočnosť nemôže nahrádzať jeho povinnosť podieľať sa primeraným spôsobom aj na materiálnom

zabezpečení dieťaťa. Maloleté dieťa má právo vyrastať v stabilnom a dôstojnom prostredí a podieľať sa
na životnej úrovni oboch rodičov.

30. Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dospel súd k záveru, že výživné vo výške 180
Eur mesačne je primerané jednak odôvodneným potrebám maloletého A., ako aj schopnostiam a

možnostiam otca, pričom zároveň zohľadňuje mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa. Súd
preto rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 180 Eur mesačne,
splatnou vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku (I.
výrok rozsudku).

31. Súd rozhodol o priznaní výživného odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom prihliadol na skutočnosť,
že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. plnil už pred rozhodnutím súdu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec od apríla 2025 pravidelne prispieval na výživu maloletého sumou 70 Eur
mesačne, zároveň hradil náklady na lieky a podieľal sa aj na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti
maloletého vrátane dopravy k lekárovi. Súd mal za preukázané, že uvedený spôsob plnenia vyživovacej

povinnosti vychádzal z dohody rodičov a zodpovedal vtedajším pomerom, pričom otec prejavoval ochotu
podieľať sa na úhrade potrieb maloletého aj nad rámec pravidelných platieb. Za týchto okolností súd
nepovažoval za dôvodné priznať výživné spätne, keďže by to bolo voči otcovi neprimerane prísne, a
preto rozhodol o jeho určení odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok rozsudku).

32. Súd návrh matky vo zvyšku, v ktorom sa domáhala určenia výživného vo výške 300 Eur mesačne,
zamietol, keďže takto požadovaná suma nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa
ani zásade primeranosti výživného. Ako už bolo uvedené vyššie, súd ustálil odôvodnené mesačné
výdavky na maloletého v rozpätí približne 200 až 230 Eur, pričom výživné vo výške 180 Eur mesačne
pokrýva podstatnú časť týchto nákladov a zároveň zohľadňuje rozsah osobnej starostlivosti matky,

ako aj príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. Súd zároveň poukazuje na to, že výživné
má spotrebný charakter a jeho účelom je zabezpečenie bežných, každodenných potrieb maloletého
dieťaťa v konkrétnom čase, teda má byť reálne použité na úhradu aktuálnych výdavkov na dieťa
v danom mesiaci. Výživné preto neslúži na vytváranie finančných rezerv alebo úspor nad rámec
odôvodnených potrieb dieťaťa. Požadované výživné vo výške 300 Eur mesačne by presahovalo reálne

potreby maloletého dieťaťa a nezodpovedalo by uvedenému účelu výživného, preto súd návrh matky v
prevyšujúcejčastiakonedôvodnýzamietol.Rovnakosúdvrámcitohtovýrokuzamietolajnávrhmatkyna
určenie výživného za obdobie od 06.11.2025 do právoplatnosti rozsudku, keďže výživné bolo priznané
až odo dňa právoplatnosti rozsudku z dôvodov uvedených v odseku 30. (II. výrok rozsudku).

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom
súdnezistilnaplneniežiadnejzvýnimiekupravenýchvustanovení§53anasl.CMP(III.výrokrozsudku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia
vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat

maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového
poriadku.