Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010160
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6425010160.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 17.3.2026, v trestnej veci proti ml. obž. A. B. C., pre pokračovací prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom D., E. XX/X, D. F. – D.,

uznáva sa za vinného, ž e

v bode 1)

dňa 03.02.2024 v čase o 14:57 hodine ako vodič bez príslušného vodičského oprávnenia viedol
osobné motorové vozidlo značky Nissan Double CAB, evidenčné číslo D. XXX A., ktorého evidovaným
vlastníkom je osoba: B. G., a to po lesnej ceste na pozemku vedenom na parcele č. KNC č. 786, v k.ú.
D., odkiaľ prešiel na poľnú cestu vedúcu do mesta Banská Štiavnica časť Banky, ktorá je vedená na
parcele KN-C č. 697 v k.ú. D., kde na znamenie na zastavenie vozidla dávané členom stráže prírody H.
B. nereagoval a vozidlo nezastavil, pričom ďalej pokračoval v jazde smerom do mesta Banská Štiavnica,

časť Banky,

v bode 2)

dňa 30.04.2024 v čase do 19:20 hodiny ako vodič bez príslušného vodičského oprávnenia viedol osobné
motorové vozidlo značky Audi A4, evidenčné číslo AA 316 AF, ktorého evidovaným vlastníkom je osoba:
B.D.,atopomiestnejkomunikáciivobciVyhnevsmereodHoteluSitnosmeromkfutbalovémuštadiónu,
kde s vozidlom následne odbočil do areálu pri futbalovom štadióne a zastavil s ním pri riaditeľovi

Obvodného oddelenia PZ v I. J. E. C. K. G. C., ktorý následne na miesto privolal hliadku Obvodného
oddelenia PZ Žiar nad Hronom, ktorou bol v čase o 19:30 hod. dňa 30.04.2024 ako vodič kontrolovaný
a bolo mu znemožnené jeho ďalšie vedenie,

pričom osobné motorové vozidlo viedol v oboch prípadoch napriek tomu, že na základe rozhodnutia
Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Štiavnici vydaného dňa 19.01.2024 pod sp.zn. ORPZ-
ZH-ODI3-3/2024-SK, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2024 a vykonateľnosť dňa 06.02.2024

mu bola okrem iného uložená sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo po dobu
12 (dvanástich) mesiacov,
t e d a

v bodoch 1) a 2)

- maril výkon rozhodnutia štátneho orgánu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie

štátneho orgánu o zákaze činnosti,č í m s p á c h a l
v bodoch 1) a 2)

- pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona v znení účinnom do 5.8.2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 2 ( dva ) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 13.5.2025 na tunajšom súde obžalobu sp.
zn. 2 Pv 144/24/6613-30 zo dňa 7.5.2025 na obv. ml. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX v D. D., pre skutky
právne kvalifikované ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine
tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom ml. obžalovaného B. A. C.; výsluchom svedkov L. H. B., L. A. C., B. C., st., M. N. a A. O.;

oboznámením videozáznamov z mobilného telefónu a fotografií, pripojených v súdnom spise, podľa §
270 ods. 2 Tr. poriadku; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa
§ 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný ml. B. A. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle

príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je
vinný zo skutku uvedeného v bode 2/ obžaloby. Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ obžaloby súd následne
postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal slovom „áno“. Keďže súd nemal pochybnosti
opravdivostijehopriznania,pozistenístanoviskaprokurátoraaobhajcuvyhlásenieobžalovanéhoovine

podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná.

Obžalovaný ml. B. A. C. naproti tomu podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku za skutok v bode 1/
obžaloby urobil vyhlásenie, že je nevinný a bude k tomuto skutku vypovedať. Ku skutku v bode 1/

následne vypovedal, že v ten deň bol u starej mamy, kde rúbal drevo. Mal chorého otca, takže ten mu
volal, nech príde domov upratať garáž. Tak išiel domov upratať garáž. Bol tam aj A. O., ktorý s jeho
otcom odišli, nevie koľko bolo hodín, to si už nepamätá. Oni odišli, on doupratoval garáž a išiel naspäť
k starej mame kálať drevo. Starú mamu má tak 500 metrov od domu, takže išiel hore. Stará mama je N.
C., ktorá býva Na jazere č. 97. Po nejakej chvíli videl, že ide ten Nissan smerom dole ku nim domov. On

stále rúbal drevo. Potom si všimol, nevie koľko bolo hodín, že išla mama hore na tom aute a potom išiel
na terasu a počul výkrik, tak už utekal hore. Pán B. vyhodil mamu z auta. Vtedy bola v aute len mama.
Na otázku kto mal viesť to vozidlo Nissan, odpovedal, že on doma upratoval garáž a išiel jeho otec s A.
O. na tomto aute. Nevie kam išli. Potom poupratoval garáž a išiel hore ku starej mame. Na otázku, či
videl ako odchádzajú tým autom, uviedol, že videl, že odišlo auto. Nebol vtedy nikto doma, nemal to kto

iný viesť. Nepovedal mu nikto, že viedol to auto. On upratoval garáž a videl, že auto odchádza. ZmizolA. a jeho otec. Keď doupratoval, tak išiel k starej mame rúbať drevo. Na otázku či nemá vedomosť čo sa
malo stať počas vedenia toho vozidla, či ich mal zastavovať H. B., či sa o tom s nimi nerozprával, uviedol,
že on tam nebol, takže netuší. Nerozprávali sa o tom, nezaujímalo ho čo robili. Po predložení fotografie

nachádzajúcej sa na č.l. 194 spisu, sa vyjadril, že vozidlo je Navara, je tam ten A. a asi jeho otec. A. je
spolujazdec. Na otázku či sa osobne pozná s H. B., odpovedal, že keď bol malý, tak ho tento nahováral,
aby išiel s ním do auta. Otec mu bol vtedy pekne povedať, nech mu dá pokoj. Je taký divný od začiatku
ako sa tam nasťahoval. Robí problémy každému susedovi, každému robí zle. Býva v tej istej dedine,
tak sa tam stretávajú. Na otázku ako si vysvetľuje jeho výpoveď v tejto veci, sa vyjadril, že on dal milión

výpovedí, v ktorých si vymýšľa a zavádza ľudí. Aj susedov zavádza a klame, stále je to dookola to isté.
On nechce mať s ním nič, vôbec si toho človeka nevšíma, ale tento si všíma každého a udáva všetkých.

Svedkyňa L. A. C., matka obžalovaného pred súdom vypovedala, že vtedy bol víkend a boli doma.
Manželbolchorý,synbolustarejmamy.Onarobilabežnédomácepráce.Potommanželišielautomhore
na Hadovú, lebo nemali lieky. Prišiel a ležal, lebo bol chorý. Po nejakej dobe išla ona hore na Hadovú,

lebo manžel si spomenul, že nevie či dostatočne zabezpečil nehnuteľnosť, tak to išla skontrolovať.
V nejakej časti tej cesty sa vrátila, lebo tam bola zľadovatelá plocha. To je taká cesta, kde prejdú len
džípy, nie je to ani cesta, len taká poľná, vyjazdená. Bála sa ísť hore, tak sa otočila a chcela ísť naspäť.
A v tom ju zastavil H. B. a vyhodil ju z auta. Auto potom samé išlo dole. Následne kontaktovala aj políciu.
Keď tade išla, nevie koľko bolo hodín, predtým tade ona nešla. Na otázku či má vedomosť o tom, že by

obžalovaný viedol motorové vozidlo, odpovedala, že o tom nemá vedomosť. Vedomosť má len o tom,
že išiel na aute manžel hore po lieky. Kde sa vtedy nachádzalo to vozidlo, či bolo v garáži alebo na
záhrade to nevie. Na otázku či vie, že by mal jej manžela počas tej cesty zastaviť H. B., uviedla, že H. B.
ich prenasledoval s mobilom a natáčal stále. O tom, že by ho mal zastaviť nevie vôbec nič, nebola tam
prítomná. Jedine čo vie, že ako sa tam nasťahoval, tak vkuse prenasledoval či pani P., pána N. či C.. Po

predložení fotografie nachádzajúcej sa na č.l. 194 spisu, sa vyjadrila, že nevie tieto osoby identifikovať.
Na otázku, kde sa nachádzal jej syn toho dňa 3.2.2024 v poobedňajších hodinách, odpovedala, že bol
u starej mamy, tuší, že odo dňa predtým, lebo pomáhal starkej a švagrovi kálať drevo, nakoľko bol už
február a drevo sa pomíňalo. Na otázku aké sú jej vzťahy s H. B., sa vyjadrila, že žiadne. Aj s manželom
sa mu snažili vyhýbať, pretože odvtedy ako sa nasťahoval, mali o ňom informácie, že je konfliktný ako

sa správa k susedom. Snažili sa mu vyhýbať, len potom začal prenasledovať ich syna, natáčal si ho na
mobil. Asi v roku 2021 boli za ním a dôsledne ho upozornili, že si neželajú, aby syna volal do auta, aby
sa k nemu približoval, lebo syn nijako nenarúša jeho obydlie tým, že chodí po lúčnej ceste alebo popri
jeho dome hore na Hadovú ku ich známym alebo do lesa. Ona sa ho otvorene opýtala, či má nejaké
pedofilné sklony, lebo nebolo jej normálne, aby 15 ročné dieťa v krátkych nohaviciach naháňal po lese

s mobilom. Tak sa vtedy u nich zastavil a povedal manželovi, že si všetky fotky vymazal a v rámci
dobrých susedských vzťahov to nebude robiť. Trvalo to však len chvíľu a znova to celé začalo. Upriamil
sa na pani P., pána N., ktorého napadol, podával na nich trestné oznámenia. Tiež vyvolal bitku s bratmi
D. aj s jej švagrom mal súdny spor. Potom začal chodiť na pozemok medzi M. N. a B. C., kde vykopával
kanál a na syna povedal, že mu ho zasypal a podal na neho trestné oznámenie. Boli vypovedať na polícii

a skončilo to na priestupkovom konaní, kde sa to uzavrelo tak, že nie sú na to žiadny svedkovia, že si
to pán B. vymyslel. Syn sa p. B. bál, keď bol menší, lebo stále za ním behal. Napr. jej volal, že ho zase
naháňa ešte s dvomi chlapmi. Potom, keď si ho aj syn začal natáčať, tak to skončilo a odišiel. Syn bol
z toho frustrovaný, bál sa a začal chodiť aj ku psychológovi. Na otázku ohľadne užívania nehnuteľnosti
na Hadovej, kde mal ísť jej manžel pre lieky sa vyjadrila, že sú tam ich veľmi dobrí známi, s ktorými

sa dohodli, že keď tam oni nebudú, tak urobili dohodu o výpožičke, lebo je tam asi 6 - 7 domov, sú
tam kamery, tak keby sa tam pohybovali, aby s tým nebol problém. Chodili tam pomáhať s kosením,
orezávaním stromov a pod.. Majú tam aj takú pajtu, kde im dovolil pán Q., že si tam môže manžel so
synom opravovať autá alebo požičať nejakú techniku. Pán B. toto veľmi dobre vedel, pretože sám bol
na návšteve u manželom Q. v tejto nehnuteľnosti a vedel, že tam chodievajú, ale napriek tomu stále

robil problémy s tým, že išli tadiaľ po tej ceste. Hore potom ťahal stromy, aby vôbec tade nemohli chodiť.
To bola vlastne jeho priorita, že chce zabrániť ľuďom, aby tade chodili. To je jeho najväčší problém, že
všetci chodia popri jeho nehnuteľnosti. Nikto ale nenarúša hranice jeho pozemku.

Svedok B. C. starší, otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že bol doma

chorý. Nakoľko nemali doma lieky, ktoré potreboval, tak išiel hore na E. ku kamarátovi do domu po lieky,
ktoré si zobral a vrátil sa naspäť. Keď išiel dole po lesnej ceste, čo vlastne nie je cesta, ale lesovoz,
kde zvážajú drevo, musí sa tade ísť na špeciálnom aute, nedá sa tade prejsť na osobnom aute, tak
zachytil, že tam bol B., ktorý stál na ceste a on išiel popri ňom. Prešiel dole a po ceste nestretol nikoho.Na záhrade videl N., suseda, ale nevie či ho on videl alebo nevidel. Prišiel potom domov a tým to haslo.
Auto, na ktorom išiel bol Nissan Navara. Na otázku, keď išiel okolo L. B., čo sa stalo, odpovedal, že
nič. Kameroval ich, lebo on kameruje furt, takže nič neobvyklé. Držal telefón a kameroval. On sa s ním

nerozprával, s vozidlom nezastavil. Či mu ukazoval nejaké gestá už nevie. Na otázku či išiel vo vozidle
sám, uviedol, že tam mal jedného kamaráta. Na otázku ako sa volá, odpovedal, že ani nevie v podstate
jeho priezvisko. A., „hrdzavý“, on ho tak prezýva, lebo má hrdzavé vlasy. On nastúpil do vozidla u nich na
dvore, bol pri garáži. Nastúpil do auta a išli hore. On si zobral z domu lieky a išli dole. Na otázku čo mal
vtedy oblečené, uviedol, že už nevie, zobral si bundu a išiel. Mal určite niečo na hlave, lebo nemá vlasy,

takže si stále dáva niečo na hlavu, buď mikinu alebo čiapku, ale nevie povedať presne. Po predložení
fotografie nachádzajúcej sa na č.l. 194 spisu sa vyjadril, že to vozidlo je ich a vidno, že tam je malý A.
čo drží ten prst. Vozidlo šoféruje on. Ružička ich fotil stále, on ako sa tam nasťahoval, tak proste behal
a natáčal ich v kuse. Oni sa B. vyhýbali, lebo je konfliktný, agresívny. V podstate so všetkými susedmi
ako hore býva, tak sa s nimi bil a podobne. On upozorňoval syna, nech sa mu vystríha, takisto ani on
s ním nechce mať nič spoločné. Ružička mal i s jeho bratom nejaké problémy, nejaká bitka bola i s D..

Na otázku či vie uviesť, kde bol syn – obžalovaný v čase, keď toho dňa 3.2.2024 odchádzal z ich domu,
odpovedal, že nevie kde sa pohyboval. Buď bol v garáži alebo bol u jeho mamy, teda starej mamy, čo je
cca 500 metrov nad nimi. Rúbali tam drevo asi s bratom. A oni v kuse behali hore – dole, lebo to je kúsok.

Svedok A. O. pred súdom vypovedal, že z toho skutku si konkrétne nepamätá nič. Obžalovaného pozná.

Spoznali sa v škole, kde sa nejako začali baviť. Vôbec nič si nepamätá z toho dňa. Má problémy aj doma
aj v škole, má stres, že je tu a absolútne nič si nepamätá. Následne bola na návrh prokurátora podľa §
264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 20.12.2024
( č.l. 157 - 159 spisu ), kedy v podstate vypovedal, že obvineného B. A. C. pozná veľmi dobre zo školy,
v minulosti boli najlepší kamaráti. V súčasnosti sa už veľmi nebavia. K samotnému skutku uvádza, že

si vôbec nepamätá dátum a čas, kedy išiel terénnym motorovým autom Nissan po lesnej ceste najskôr
z Bánk do časti Hadová a potom neskôr aj cestou naspäť z Hadovej do Bánk. Cestou naspäť ich natáčal
H. B. na telefón. Z D. do Hadovej i naspäť tento Nissan šoféroval otec obvineného B. C. starší. On sedel
na sedadle spolujazdca vpredu. Počas jazdy z Hadovej si ich H. B. natáčal na telefón a potom za nimi aj
bežal za autom, a to až do miesta, ktoré je kúsok za B. domom. Oni potom išli domov ku C.. Na otázku

načo išiel v ten deň s B. C. starším autom do Hadovej, uviedol, že on tam má kamaráta, išli spolu za ním
a potom sa odtiaľ vracali. Ako sa volá ten jeho kamarát nevie. On bol v ten deň u C. na adrese Banky
29/9, kde bol vtedy aj A., ktorý v garáži upratoval. On sa nudil, tak si povedal, že prečo by nešiel s ním,
teda myslí s jeho otcom. Vtedy vychádzal dobre aj s B. A. aj s jeho otcom. Išli autom len oni dvaja, B.
A. zostal doma v garáži upratovať. Na otázku či ukazoval niečo H. B. v čase, keď prechádzali autom

okolo neho, odpovedal, že áno. Ukázal mu prostredník. Na otázku či jeho výpoveď bola pravdivá alebo
nie, odpovedal, že si to nepamätá ako vravel. Pravdu hovoril určite, ale nemôže to potvrdiť ani vyvrátiť,
lebo si to nepamätá. Po predložení fotografie nachádzajúcej sa na č.l. 194 spisu sa vyjadril, že vidí, že
je tam on, ale nevie povedať kto je na tej fotografii, keď tam nevidí šoféra. Vidí tam len ruku a auto tiež
nemá ako identifikovať.

Svedok L. H. B. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná, však sú
skoro susedia v jednej dedine. Jeho vzťah s obžalovaným a jeho rodinou je neutrálny. Ako člen stráže
prírody, keby tam bol hocikto iný, tak má neutrálny vzťah. Vykonával vtedy službu stráže prírody a na
lesnej ceste zdokumentoval zábery ako sa obžalovaný pohyboval na aute. To uviedol aj vo výpovedi, na

ktorej trvá. Nejaké dátumy, to tiež tam uvádzal. Jednoducho B. so O. išli na aute smerom nadol, tak ich
tam videl a snažil sa ich zastaviť. Na výzvu nereagovali. Je to zdokumentované ako ušli autom smerom
do dediny. Miesto, kde sa to stalo je lesná cesta, sčasti sa to nachádza aj pod elektrickým priesekom
aj pod porastom. Je to súčasťou spisu, vedel by to presnejšie ukázať na mape. Bolo to vozidlo Nissan,
značku si už nepamätá. Na otázku, pokiaľ uviedol, že videl B. C. ako vedie to vozidlo, či to bol obžalovaný

alebo jeho otec, odpovedal, že B. C. mladší. Na otázku v akej vzdialenosti od toho vozidla sa vtedy
nachádzal, či sa ho nejako snažil zastaviť, uviedol, že z kamerových záznamov to vidno, že cca 2-3
metre. Potom to vozidlo ešte prenasledoval, vidno to z tých záberov, tak v spätnom zrkadle videl presnú
tvár Reného mladšieho. Videl ho na vzdialenosť 2 - 3 metre aj zo spätného zrkadla, keď si robil záznam.
Oni nekomunikovali, jednoducho odchádzali preč a na výzvu nereagovali. Samozrejme ten záznam nie

je až taký kvalitný. Keď si pozeral spätné zrkadlo zo záznamu, tak sa nedá určiť, že to bol presne on,
ale videl ho v spätnom zrkadle, keď prechádzal popri ňom. Identifikoval ho na základe zraku, pozná ho
a vie, že tá druhá osoba bol O.. Potom aj na zázname vidno ako prišiel jeho otec. V zázname uviedol,
že René mladší mal šiltovku a jeho otec mal čiernu čiapku, čiže nepredpokladá, že by si ju nejakýmspôsobomdávaldole.Popredloženífotografienachádzajúcejsanač.l.194spisusavyjadril,žejetamO.
s prostredníkom, on bol spolujazdec a B. je vodič, vidno tam aj šiltovku. Na otázku kde sa nachádzal, keď
spozoroval to vozidlo Nissan Double ako vchádza na parcelu XXX, sa vyjadril, že to bolo pod elektrickým

priesekom, čo vidno aj zo záznamu, na hranici elektrického prieseku sa vtedy nachádzal. Presnejšie
to vie uviesť v mape. Na otázku kedy zaznamenal vjazd toho vozidla do lesa, odpovedal, že čas je
uvedený na tej nahrávke. On ho vtedy videl, keď vchádzal do lesa, tak vychádzal vlastne zvrchu. Ako
vchádzal, tak zaznamenal to vozidlo. Na otázku, aby popísal zákonný postup člena stráže prírody, keď
zistí neoprávnený vjazd vozidla do chránenej oblasti, uviedol, že je to napísané vo vyhláške. Snaží sa

urobiť nejaké záznamy, identifikovať páchateľa. Má svoje právomoci, kde sú napísané aj hmaty, chvaty
a môže odobrať aj kľúče. To je ale iný spor, prejednávaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Na otázku ako zastavoval uvedené vozidlo, uviedol, že to vidno na tých záznamoch, že ho zastavoval,
mal aj odznak. Vyzýval slovne „zastav“, ale nevie či to počuť na tom zázname. Trestné oznámenie
bolo podávané asi na druhý deň, ale si myslí, že to podávala CHKO. Políciu nekontaktoval hneď po
tomto skutku, lebo páchateľ odišiel. Následne kontaktoval až po incidente s pani C.. Na políciu zaniesol

i záznam o tomto skutku, je to súčasťou spisu. V rámci vyhotovenia toho záznamu a súvisiacich vecí
postupoval ako člen stráže prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. To uvádzal aj na polícii. Po
predložení trestného oznámenia ( č.l. 151 – 153 spisu ) sa vyjadril, že je tam jeho podpis, ale aj CHKO
podávala trestné oznámenie. Trestné oznámenie koordinoval s CHKO, lebo postupoval vlastne ako ich
zamestnanec. Podrobnosti kedy a kým bolo podané trestné oznámenie si už nepamätá, ale pripravoval

materiály pre CHKO tzn. musel o tom spísať nejakú správu a záznam z terénnej pochôdzky. Či dostal
aj písomný pokyn na podanie trestného oznámenia si už nepamätá. Na otázku či bol v minulosti stíhaný
pre trestný čin krivej výpovede odpovedal, že áno, ale vo výpise RT to už nefiguruje, pričom s týmto
prípadom to nesúvisí. Na otázku ohľadne podania trestného oznámenia, v súvislosti s podozrením
z akého trestného činu toto bolo, sa vyjadril, že za vjazd na pozemky v chránenej krajinnej oblasti. Na

otázku či v čase toho skutku mal vedomosť o tom, že obžalovaný mal zákaz činnosti vedenia motorových
vozidiel, odpovedal, že nemal o tom vedomosť.

Svedok M. N. vypovedal, že býva v obci Banky, v časti kde býva i teta C., potom on a úplne na konci
býva pán B.. Vedľa neho ide aj tá cesta smerom na Hadovú. Na otázku či vie uviesť niečo ku skutku,

ktorý sa mal stať 3.2.2024 o 14.57 hod., kedy mal obž. viesť motorové vozidlo Nissan Double po lesnej
ceste, sa vyjadril, že už nevie v akom čase to bolo, lebo to bolo dávno, ale prechádzalo to auto okolo
jeho pozemku. On bol niekde v záhade, tak vzadšie, ale kto šoféroval, kto išiel v tom aute nevie povedať.
To auto chodievalo tam a vie, že je to auto pána C.. Oni chodievajú tade, či chodia k tete alebo idú potom
do hory, bežne ich takto vídava. Na otázku či v ten deň videl B. C. mladšieho, uviedol, že len večer, keď

tam bola taká potýčka, keď napadli pani C.. Nevie či to nebolo v ten deň, nepamätá si to. Na otázku
pokiaľ videl prechádzať ich auto, ktorým to bolo smerom, odpovedal, že si myslí, že išlo smerom dole,
teda smerom od E..

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach bolo podľa záveru súdu
jednoznačne preukázané, že ml. obžalovaný B. A. C. sa dopustil žalovaných skutkov v bodoch 1/ a 2/,
právnekvalifikovanýchakopokračovacíprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1
písm.d/Tr.zákona,keďžekonanímuvedenýmvskutkovejvetemarilvýkonrozhodnutiaštátnehoorgánu
tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Týmto

rozhodnutím je Rozhodnutie o priestupku, vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiari nad
Hronom, Okresný dopravný inšpektorát v Banskej Štiavnici sp. zn. ORPZ-ZH-ODI3-3/2024-SK zo dňa
19.1.2024, právoplatné dňa 19.1.2024 a vykonateľné dňa 6.2.2024, ktorým bol obvinený B. A. C., nar.
XX.XX.XXXX uznaný vinným za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. c/ bod 1/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, za čo mu bola uložená

pokuta vo výške 300,-Eur ako i sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12 mesiacov.
Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ ml. obžalovaný pred súdom vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, nakoľko on
v uvedenom čase nešoféroval motorové vozidlo Nissan. V ten deň bol u starej mamy, kde rúbal drevo
a následne ho zavolal otec domov, nech príde upratať garáž, lebo otec bol chorý. Tak išiel potom domov.Bol tam aj A. O., ktorý s jeho otcom odišli na vozidle Nissan, nevie koľko bolo hodín. On doupratoval
garáž a išiel naspäť k starej mame, čo je tak 500 metrov od ich domu. Po nejakej chvíli videl, že ide ten
Nissan smerom dole ku nim domov. Neskôr si všimol, že išla mama hore na tom aute a potom došlo

k incidentu s pánom B., ktorý jeho mamu vyhodil z auta.

Obžalovaný je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaný výpoveďou svedka L. H. B., ktorý
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v tom čase vykonával činnosť člena stráže
prírody v rámci územia Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické Vrchy. Spozoroval nepovolený vjazd

motorového vozidla Nissan Double, pričom sa vtedy nachádzal na lesnej ceste, sčasti pod elektrickým
priesekom, čo v spise označil presnejšie na mape ( č.l. 154 ). Jednoznačne vie povedať, že šoférom
vozidla bol obžalovaný B. C. mladší a ako spolujazdec sedel vpredu A. O.. Obžalovaného pozná,
teda identifikoval ho podľa zraku. Pozná i jeho otca B. C. staršieho. Čo sa týka dokumentácie tohto
skutku, vyhotovoval si videozáznam prostredníctvom mobilného telefónu. Tento záznam doložil aj
na polícii ( DVD nosič pripojený k č.l. 154 spisu ). Tiež poukázal, že trestné oznámenie podával

v súvislosti s neoprávneným vjazdom motorového vozidla do CHKO s druhým stupňom ochrany ako
člen stráže prírody a nemal v čase skutku vedomosť o tom, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá. Postupoval teda podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v rámci výkonu
právomocí člena stráže prírody. Zo spisu vyplýva, že svedok podával trestné oznámenie dňa 7.3.2024
na Národnej centrále osobitných druhov kriminality, odbore odhaľovania nebezpečných materiálov

a environmentálnej kriminality, oddelenie Banská Bystrica, ktorý dňa 6.5.2024 zaslal Okresnému
dopravnému inšpektorátu Banská Štiavnica podnet pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko podľa oznámenia mal
vozidlo v CHKO viesť ml. B. A. C., ktorý má udelený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Čo sa
týka samotného vjazdu motorového vozidla bez povolenia na územie lokality nachádzajúcej sa v 2.

stupni ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyšetrovateľ rozhodol
uznesením o odovzdaní veci podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona Okresnému úradu v Banskej
Štiavnici, Odboru starostlivosti o životné prostredie, nakoľko ide o konanie, ktoré by mohlo byť posúdené
ako priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z..

Pokiaľ ide o výpovede svedkov B. C. staršieho a L. A. C., jedná sa o rodičov obžalovaného, pričom
ich výpovede sú podľa súdu motivované snahou pomôcť svojmu synovi vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti za daný skutok. Je potrebné uviesť, že medzi výpoveďami ml. obžalovaného, jeho
rodičov, ako i výpoveďou svedka A. O. sú viaceré rozpory, ktoré spochybňujú pravdivosť týchto výpovedí
ohľadne osoby, ktorá v rozhodnom čase viedla motorové vozidlo Nissan. Svedkyňa L. A. C. vypovedala,

že vtedy bol víkend a boli doma. Manžel bol chorý. Syn – obžalovaný sa nachádzal u starej mamy,
pomáhal tam kálať drevo. Potom manžel išiel autom hore na Hadovú, lebo nemali lieky. Po nejakej dobe
išla ona hore na Hadovú, lebo manžel si spomenul, že nevie či dostatočne zabezpečil nehnuteľnosť, tak
toišlaskontrolovať,pričomneskôrdošlokjejincidentusL.B..OtecobžalovanéhoB.C.staršívypovedal,
že bol vtedy doma a bol chorý. Nakoľko nemali doma lieky, tak išiel na E. ku kamarátovi do domu po

lieky, ktoré si zobral a vrátil sa naspäť. Kde bol syn v čase, keď odchádzal z domu nevie. Buď bol v garáži
alebo u starej mamy. Svedok A. O. pred súdom vypovedal, že z toho skutku si nepamätá vôbec nič.
Vyjadrovanie svedka pred súdom bolo dosť vyhýbavé s tým, že opakoval, že skutočnosti nevie potvrdiť
ani vyvrátiť. Nejedná sa pritom o tak dlhý časový odstup, že by si nemohol zapamätať aspoň tú dôležitú
okolnosť, či sa viezol vo vozidle s obž. C. mladším alebo s jeho otcom. A k tejto okolnosti sa nevedel

vyjadriť dokonca ani potom, ako mu bola predložená fotografia ( č.l. 194 ), na ktorej identifikoval len
seba. V prípravnom konaní vypovedal, že bol v ten deň u C. na adrese Banky 29/9, kde bol vtedy aj
A., ktorý v garáži upratoval. On sa nudil, tak potom išiel s jeho otcom na aute Nissan do časti Hadová.
Vtedy spolu vychádzali dobre a s obžalovaným boli najlepší kamaráti. Cestou naspäť z Hadovej do Bánk
ich natáčal H. B. na telefón. Na otázku či jeho výpoveď bola pravdivá alebo nie, odpovedal, že si to

nepamätá. Pravdu hovoril určite, ale nemôže to potvrdiť ani vyvrátiť. Tieto výpovede sú rozporné, keď
obž. vypovedal, že bol u starej matky a potom išiel domov, lebo ho zavolal otec, aby prišiel upratať garáž.
Otec obžalovaného však vôbec neuvádzal, že syna volal upratovať garáž, ale vypovedal, že nevie kde
bol jeho syn, keď on odchádzal z domu. Otec obžalovaného taktiež v spontánnej časti výpovede vôbec
neuvádzal, že s ním mal ísť vo vozidle i A. O.. Až na výslovnú otázku, či išiel vo vozidle sám, uviedol, že

tam mal jedného kamaráta. Na otázku ako sa volá, nevedel uviesť ani jeho priezvisko s tým, že sa volá
A.. Tento nastúpil do vozidla u nich na dvore, bol pri garáži. Svedkyňa L. C. obdobne vypovedala, že syn
bol u starej mamy. Táto nespomínala, že by u nich bol A. O., resp. že jej manžel išiel na aute spolu s A.
O.. Rozporná je i výpoveď obžalovaného, keď tento najskôr uvádzal, že on išiel domov upratať garáža bol tam A. O. s jeho otcom, ktorý odišli na tom aute. Následne na otázku či ich videl ako odchádzajú
odpovedal, že videl, že odišlo auto. Nebol vtedy nikto doma, tak nemal ho kto iný viesť. Obžalovaný
uvádzal, že doma nik iný nebol, hoci sa tam mala nachádzať i jeho matka, čo ona sama potvrdila.

Pomerne nelogické je i tvrdenie, že svedok B. C. starší mal byť chorý a napriek tomu išiel s vozidlom
pre lieky na E., hoci mohla ísť jeho manželka, ktorá tam neskôr aj skutočne išla s tým, že dôvod mal
byť, aby skontrolovala zabezpečenie nehnuteľnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal tiež dôkaz prehraním videozáznamov z mobilného telefónu, ktoré

boli doložené do spisu v prípravnom konaní oznamovateľom L. H. B. ( pripojené na DVD nosiči na
č.l. 154 spisu ). Skutok, ktorý je predmetom tejto veci zo dňa 3.2.2024 je zaznamenaný na súbore
č. 20240203-14608.mp4, na ktorom je vidieť prichádzajúce terénne vozidlo Nissan ev. č. D. XXX A.,
pričom toto prechádza lesnou cestou popri elektrických stĺpoch smerom dole kopcom. Osoba, ktorá
vyhotovuje záznam sa nachádza z pohľadu vodiča napravo a čiastočne zachytáva cez pravé bočné okno
interiér vozidla, z ktorého momentu sú vyhotovené i fotografie na č.l. 194 spisu. Vozidlo nezastavuje,

ale prechádza okolo osoby, ktorá vyhotovuje záznam a pokračuje cestou smerom nadol. Vodiča vozidla
zreteľnedotvárenevidieť,pričomtátoosobamánahlavešiltovku.SpolujazdecbolstotožnenýakoA.O..
Na ďalších videozáznamoch sú zaznamenané udalosti, ktoré nasledovali neskôr v ten deň, kedy mala
uvedené vozidlo šoférovať matka obžalovaného L. A. C. a teda s týmto skutkom už priamo nesúvisia.

Svedok L. H. B. poukázal, že videozáznam na mobilný telefón si vyhotovoval, aby mal dokumentáciu
k neoprávnenému vjazdu motorového vozidla na územie v 2. stupni ochrany, ktoré spadá do Chránenej
krajinnej oblasti Štiavnické vrchy ( § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002
Z.z. ). Uviedol, že takto konal pri výkone činnosti člena stráže prírody a v súlade s oprávneniami stráže
prírody v zmysle § 75 zákona č. 543/2002 Z.z.. Obžalovaného zreteľne identifikoval svojím zrakom

ako vodiča vozidla. Čo sa týka námietok zo strany obhajoby ohľadne parcely KN-C č. 697, kadiaľ mal
obžalovaný prechádzať motorovým vozidlom Nissan ev. č. D. XXX A., v tom zmysle, či sa jedná o lesnú
cestu alebo nie, tieto okolnosti nie sú rozhodujúce vo vzťahu k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Podľa
písomného stanoviska Mesta Banská Štiavnica, ktoré je doložené v spise sa jedná o ostatnú plochu

o výmere 4761 m2 vo vlastníctve Mesta, evidovanú na LV č. XXXX v k.ú. D., ktorú v prvom stanovisku
zo dňa 4.4.2024 označili ako „poľnú cestu“. Mesto Banská Štiavnica na základe nájomnej zmluvy
tento pozemok dalo do nájmu spol. Mestské lesy Banská Štiavnica, spol. s r.o., pričom táto ostatná
plocha má slúžiť ako približovacia cesta pre priblíženie dreva k odvoznej ceste. Nemá teda charakter
odvoznej cesty a jej účelom nie je zabezpečovať prejazd motorových vozidiel. Prístup k nehnuteľnostiam

v lokalite Hadová je zabezpečený cez parcelu č. C KN 767. Okolnosť či sa jedná o lesnú cestu, poľnú
cestu, cestu pre približovanie dreva resp. sa nejedná o žiadnu oficiálne evidovanú cestu pre prejazd
motorových vozidiel nie je v danom prípade relevantná, keďže skutková podstata prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia spočíva vo vykonávaní činnosti, ktorá bola rozhodnutím štátneho orgánu
zakázaná. Okolnosť či páchateľ vedie ( šoféruje ) motorové vozidlo na evidovanej ceste alebo mimo nej

nie je rozhodujúca, pretože zakázaná je už samotná činnosť tzn. vedenie motorového vozidla.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u ml. páchateľa súd vychádzal z ustanovení § 97 a nasl. Tr. zákona,
podľa ktorých účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom
trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť;

uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia. Súd pri ukladaní trestu tiež prihliada na osobnosť mladistvého,
vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na osobné, rodinné a sociálne pomery, tak aby trest
bol tiež primeraný povahe a závažnosti spáchaných trestných činov. Podľa všeobecných ustanovení Tr.
zákona pri ukladaní trestu prihliada tiež na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.ZuvedenýchustanoveníTrestného
zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia,vo forme individuálnej a generálnej prevencie, pričom u mladistvých páchateľov zákon zdôrazňuje na
prvom mieste výchovnú funkciu trestu.

Súd mal preukázané, že ml. obžalovaný A. B. C. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ
žiaden záznam. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má evidované dva priestupky. V prvom prípade
sa jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 27.1.2024 v Žiari nad Hronom, a to fyzickým
napadnutím inej osoby, ktorej spôsobil drobné ublíženie na zdraví, za čo mu bola uložená sankcia

pokarhania. V druhom prípade sa jednalo o vyššie uvedený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ bod 1/ zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý bol postihnutý
rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, ODI v Banskej Štiavnici sp. zn. ORPZ-ZH-
ODI3-3/2024-SK zo dňa 19.1.2024, právoplatným dňa 19.1.2024. Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadne
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Obžalovaný sa síce priznal ku skutku
v bode 2/, avšak ku skutku v bode 1/ sa nepriznával a preto nemožno jeho čiastočné priznanie vyhodnotiť

ako poľahčujúcu okolnosť. Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia ustanovuje Trestný zákon
v § 348 ods. 1 trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Nakoľko sa obž. B.
A. C. tohto činu dopustil ako mladistvý páchateľ, trestná sadzba sa v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona
znižuje na polovicu. S prihliadnutím na osobu ml. páchateľa, ako aj okolnosti prípadu, súd uložil trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 mesiacov, pričom ml.

obžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní1rok.Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ml. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov, keďže trestný čin spáchal v súvislosti s riadením
motorového vozidla. Podľa záveru súdu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu bude plniť najmä prevýchovný a preventívny účel a viesť ml. obžalovaného k vedeniu

riadneho života. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe bezúhonný život a nedopúšťať sa
úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v súlade s § 50 ods. 4 Tr. zákona
rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.