Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 1Nt/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124012641
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124012641.3

Uznesenie

MestskýsúdKošice,vsenátezloženomzpredsedusenátuThDr.JUDr.PetraMelichárekaaprísediacich
A. B. C. a D. E. F. na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2025 v Košiciach

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Košice I sp. zn. 3T/28/2013 odsúdeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v I. zamieta,
nakoľko neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015, v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.6To/26/2016zodňa26.5.2016bolG.H.uznanývinnýmzospáchania
v bode 1/ trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm.
h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.7.2001 a v bode 2/ trestného činu vraždy podľa
§ 219 ods. 1, ods. 2. písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.8.2003 za čo mu bol

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a pre účely výkonu uloženého
trestu bol menovaný zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

V predmetnej trestnej veci bolo rozhodnuté uznesením dňa 14.10.2024. Po podaní odvolania
odsúdeným krajský súd rozhodnutím zo dňa 19.05.2025 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovaprejednalarozhodol,pričomkrajskýsúdvodôvodnení

svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Podľa názoru krajského súdu, v tak závažnej trestnej veci je
potrebné vypočuť znalcov, ktorí vypracovali spomínaný znalecký posudok a aby sa znalci okrem iného
vyjadrili aj ku konečnému návrhu prokurátorky z verejného zasadnutia dňa 14.10.2024. Až po doplnení
dokazovania v naznačenom smere, resp. po vykonaní ďalších dôkazov, ktorých potreba môže vyplynúť v
priebehu ďalšieho konania, bude možné pristúpiť k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku“.

Dňa 11.07.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného G. H.,
ktorý dôvodil tým, že po právoplatnom odsúdení vyšla najavo nová skutočnosť, ktorá by mohla sama o
sebe odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Od začiatku trestného stíhania tvrdil, že D. J. v roku 2003 žil.
V predchádzajúcom konaní o obnove konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Nt/9/2022 to
preukazoval výpoveďou svedkyne K. L., ktorej súd neuveril, vyhodnotil jej výpoveď ako nevieryhodnú

a návrh na obnovu konania zamietol. Na preukázanie jeho tvrdení predložil ako nový dôkaz znalecký
posudok znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo L. M. L. a L. N. O., v
ktorom sa potvrdilo čo tvrdil od začiatku, že 11.02.2003 D. J. ešte žil a že k jeho smrti mohlo dôjsť v
rokoch 2005 až 2007. Navrhol preto predvolať a vypočuť jedného zo súdnych znalcov. Súd nariadil vo
veci verejné zasadnutie, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.

Podľa § 293 ods. 7 Tr. poriadku sa verejné zasadnutie konalo v neprítomnosti odsúdeného, ktorý
požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.Na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2024 obhajca odsúdeného uviedol, že trvá na obnove
konania,keďžemázato,žesúsplnenévšetkypodmienky,ktoréustanovujezákon,predložilinovýdôkaz,

ktorý v zásade vyvracia skutkovú vetu uvedenú v právoplatných rozsudkoch, a preto sa domnieva, že
podľa ustanovenia § 400 odsek 1, § 394 Tr. poriadku je možné povoliť obnovu konania právoplatne
skončenej vecnej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/28/2013 a súčasne rozhodnúť o tom, že G.
H. vzhľadom na dĺžku doposiaľ vykonaného trestu sa neberie do väzby. Poukázal na to, že odsúdený
je vo výkone trestu 16 rokov. Znalecký posudok č. 9/2024 a 24/2024 tak zásadne vyvracia pravdivosť

skutkovej vety právoplatných rozsudkov, že táto skutočnosť sama o sebe musí byť možnosťou a
zákonným predpokladom na povolenie vykonania obnovy konania. Závery znaleckého posudku ako
sú uvedené na strane 23 a 24 sú natoľko závažné, že by mali súd primäť k tomu, aby povolil obnovu
konania. V znaleckých posudkoch je konštatovaný iný dátum úmrtia ako je vo výroku právoplatného
rozsudku Okresného súdu Košice I. Pokiaľ sa v rozsudkoch tvrdí, že poškodený mal zomrieť v marci
2023, znalecký posudok uvádza, že doba úmrtia mohla nastať v rokoch 2005 až 2007, ide o zjavný

nesúlad, a tieto skutočnosti je potrebné dokazovať na obnovenom hlavnom pojednávaní.

Súd podľa § 269 Tr. poriadku na verejnom zasadnutí prečítal listinné dôkazy, a to znalecký posudok č.
9/2024 a 24/2024 č.l. 7-32, rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/26/2016 zo dňa 26.5.2016 a návrh odsúdeného

na obnovu konania

Po zrušení veci krajským súdom boli na verejnom zasadnutí vypočutí: Autor znaleckého posudku 9/2024
L. M. L. a K. znaleckého posudku 24/2024 L. N. O. a podľa § 269 Tr. poriadku na verejnom zasadnutí
prečítal listinné dôkazy a to uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 6Nt/9/2022 zo dňa 08.06.2023,

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/94/2023/ zo dňa 06.11.2023, listinný dôkaz, ktorý
predložila obhajoba dňa 17.10.2025 a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd nemohol prihliadnuť na listinný dôkaz predložený obhajobou dňa 17.10.2025, ktorým je štvrtá

strana zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 12.09.2012, týkajúca sa svedka P. N.. Z
predloženej listiny jednoznačne nevyplýva jej vecná súvislosť s prejednávaným skutkom. Ide iba o
fragment zápisnice, ktorý obsahuje čiastkový opis („telo v hĺbke cca 1,5 metra, ruky spútané putami“),
avšak neobsahuje identifikáciu osoby, ktorej sa opis týka, ani označenie trestnej veci, v rámci ktorej bola
previerka vykonaná. Bez týchto podstatných náležitostí nie je možné overiť, či sa listina vzťahuje na

skutok, ktorý je predmetom pôvodného rozsudku, prípadne či ide o opis úplne iného trestného konania.
Súd nemôže pri rozhodovaní o povolení obnovy konania vychádzať z dôkazu, ktorého pôvod, relevancia
a vzťah k posudzovanej veci nie sú preukázané.

Na verejnom zasadnutí konanom bol vypočutý Autor znaleckého posudku 9/2024 L. M. L., ktorý predložil

odsúdený. Uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č. 9/2024 v plnom rozsahu. Pri
vypracovaní posudku mal k dispozícii objednávku s položenými otázkami, znalecké posudky L. Q. a L.
D., ako aj zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice zo dňa 7. 10. 2013 a 19. 1. 2023.
Vyhodnotil tiež zápisnicu o pitve kostrových pozostatkov muža identifikovaného ako D. J.. Na základe
syntézy dostupných podkladov, literárnych údajov a vyšetrených okolností znalec dospel k záveru, že

k úmrtiu nebohého mohlo dôjsť v časovom období rokov 2005 – 2007. Tento interval bol určený najmä
s prihliadnutím na stupeň skeletizácie tela, hĺbku uloženia pozostatkov, ako aj na mieru zachovania
zvyškov šatstva. Znalec vysvetlil, že podľa literatúry pri uložení tela v hĺbke 30 – 50 cm dochádza ku
skeletizácii približne do jedného roka, zatiaľ čo pri hĺbke 1 – 3 metre môže tento proces trvať 5 – 7
rokov. Pre určenie časového intervalu mal význam aj nález časti spodnej bielizne. Ak ide o šatstvo s

prírodnou zložkou (najmä bavlna), k jeho rozpadu obyčajne dochádza v priebehu 1 – 5 rokov, pričom v
závislosti od podmienok môže dôjsť k rozpadu už za niekoľko mesiacov. Ak by sa v tkanine nachádzali
syntetické vlákna, zachovali by sa vo forme nití alebo sieťoviny aj po dlhšom čase. Skutočnosť, že pri
pozostatkoch bola nájdená časť takéhoto odevu, podľa znalca podporuje záver o smrti v uvedenom
intervale rokov 2005 – 2007. Znalec uviedol, že pri určovaní časového intervalu zohľadnil aj typ pôdy,

v ktorej boli pozostatky nájdené. Podľa pitevnej dokumentácie boli kosti znečistené ílovitou pôdou. Tá
môže spôsobiť tzv. zmydlovatenie tkanív, čo dočasne spomaľuje proces rozkladu, avšak tento napriek
tomu pokračuje až ku skeletizácii. Podmienky prostredia, vrátane typu pôdy, zemepisnej šírky a hĺbky
uloženia, boli podľa znalca v posudku reflektované a premietnuté do určeného časového rozptylu. Podľaznalca teda všetky dostupné poznatky – stav skeletizácie, zachovanie odevu, typ pôdy, literárne údaje
a vyšetrené okolnosti – konzistentne smerujú k záveru, že ku smrti skúmaného jedinca mohlo dôjsť v
období najskôr v roku 2005 a najneskôr v roku 2007.

Autor znaleckého posudku 24/2024 L. N. O. na verejnom zasadnutí vypovedal, že trvá na záveroch
znaleckého posudku č. 24/2024 v plnom rozsahu. Uviedol, že dňa 18. 05. 2024 spolu s L. M. L.
vypracoval znalecký posudok týkajúci sa kostrových pozostatkov muža, neskôr identifikovaného ako D.
J.. Posudok vychádzal zo znaleckých posudkov L. P. Q. a L. R. R., ktorí vykonali ohliadku nájdených

pozostatkov, ako aj zo zápisníc o hlavných pojednávaniach Okresného súdu Košice z rokov 2013 a
2023. Po vyhodnotení podkladov a po konzultácii s druhým znalcom dospeli k záveru, že k úmrtiu
poškodeného pravdepodobne došlo v období rokov 2005 – 2007. K príčine úmrtia sa vzhľadom na
pokročilé posmrtné zmeny a chýbanie častí skeletu znalec nevedel jednoznačne vyjadriť. Uviedol,
že násilné úmrtie nemožno vylúčiť, avšak poranenia lebky a mozgu boli vylúčené a na zachovaných
kostiach neboli zistené známky mechanického násilia. Znalec poukázal na to, že pri ohliadke bola

nájdená časť spodnej bielizne, čo má význam pri hodnotení času úmrtia. Pri prírodných materiáloch
dochádza k ich rozkladu spravidla v období od niekoľkých mesiacov do piatich rokov. Ak by šlo o
syntetický materiál, bol by zachovaný bez výraznej degradácie. K nálezu spodnej bielizne znalec
doplnil, že podľa ohliadky išlo len o časť spodnej bielizne bez bližšej špecifikácie typu materiálu. Znalec
zároveň uviedol, že rozklad ľudského tela prebieha rýchlejšie pri plytkom uložení, pričom nález bol podľa

dostupnýchinformáciípravdepodobneuloženývplytšomhrobe,čokorešpondujeajschýbanímmenších
kostí, ktoré mohli byť rozptýlené zvieratami. V reakcii na otázky prokuratúry znalec jednoznačne uviedol,
že rok 2003 ako rok úmrtia vylučuje. Interval 2005 – 2007 bol určený na základe všetkých dostupných
podkladov a zistení, pričom možnosť, že by k úmrtiu došlo v roku 2003, je podľa znalca vylúčená aj
vzhľadom na zachovanú časť odevu, typ posmrtných zmien a rozsah skeletizácie. Znalec zdôraznil, že

v prípadoch nálezu tela v stave skeletizácie neexistujú presné metódy umožňujúce určiť dátum úmrtia
na konkrétny mesiac. Hodnotia sa všetky dostupné nálezy ako celok, vrátane stavu kostry, prítomných
predmetov, hĺbky uloženia, typu pôdy, teploty či ďalších faktorov. V danom prípade neboli zistené
žiadne špecifické okolnosti (napr. rašelinové pôdy, bažiny, pôsobenie vápna), ktoré by umožňovali
posunúť posmrtné procesy mimo obvyklých rámcov. K možnosti, že by telo poškodenej osoby bolo

pred zakopaním určitý čas na inom mieste, znalec uviedol, že teoreticky to vylúčiť nemožno, avšak
nebolo zistené žiadne poškodenie kostí typické pre manipuláciu alebo rozptýlenie väčšími zvieratami.
Rovnako nebolo zistené žiadne poškodenie skeletu, ktoré by nasvedčovalo opätovnému vykopaniu
a následnému zakopaniu tela inde. Na záver znalec konštatoval, že podľa všetkých hodnotených
skutočnostíjenajpravdepodobnejšímobdobímúmrtiarok2007sakceptovanýmrozptylomdoroku2005.

Rok 2003 ako čas úmrtia jednoznačne vylúčil.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa v rámci konečného návrhu uviedla, že odsúdený počas celých 13
rokov trvania trestného konania dôsledne popiera spáchanie skutku a svoj postoj k vine nikdy nezmenil.
Obhajoba poukázala najmä na nový znalecký posudok a výpovede svedkov K. L. a S. T., ktorí podľa

obhajoby potvrdzujú, že poškodený D. J. mal žiť aj po roku 2003, v ktorom je podľa právoplatného
rozsudku kladený čas jeho úmrtia. Zdôraznila, že svedok S. T., najlepší priateľ poškodeného, bol
pôvodne navrhnutý samotnou prokuratúrou, avšak v pôvodnom konaní nebol vypočutý, a keď sa po
rokoch objavil a uviedol verziu odporujúcu skutkovým zisteniam obžaloby, prokuratúra podľa obhajoby
tomuto dôkazu nepripisuje význam. Ďalej obhajoba namietala, že pôvodné odsudzujúce rozhodnutie

bolo postavené predovšetkým na výpovediach tzv. kajúcnikov (P. N., A. I., K. N., svedok J.), ktorých
vierohodnosť je podľa obhajoby spochybnená ich osobou, motiváciou a výhodami v trestnom konaní.
V súvislosti s pôvodným znaleckým posudkom obhajoba zdôraznila, že určenie času smrti na rok 2003
vychádzalo aj z údajov polície (posledná návšteva zubného lekára), hoci na poškodeného bol neskôr
vydaný zatykač a polícia sama viedla pátrací spis, z ktorého má podľa obhajoby vyplývať, že poškodený

mal žiť aj v rokoch 2005–2008.

Prokurátorka vo svojom záverečnom návrhu uviedla, že bolo preukázané, že telo poškodeného D. J.
bolo nájdené v úplne skeletizovanom stave, pričom pri takomto stupni rozkladu nie je možné spätne
presnejšie určiť čas smrti. Podľa jej názoru na pojednávaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani

dôkazy, ktoré by súdu neboli známe v pôvodnom konaní a ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o
vine odsúdeného. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Súd prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu, ako aj návrh G. H., resp. jeho obhajoby podané súdu, či
už v písomnej alebo ústnej forme, či výpovede autorov znaleckých posudkov, ktoré predložil odsúdený

nepovažuje za také, ktoré by sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi
mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, než aké bolo urobené rozsudkom Okresného súdu Košice
I, sp. zn. 3T/28/2013 zo dňa 18.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
6To/26/2016 zo dňa 26.5.2016.

V tejto súvislosti a na podporu vyššie uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie R 6/97, kde Najvyšší
súd konštatoval, že v konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmať vecnú správnosť rozsudku
vydaného v základom konaní. Toto konanie sa obmedzuje na riešenie otázky, či návrh na povolenie
obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme.

Vyššie citované ustanovenie §394 Tr. poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium
rescindens (obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo
dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou
spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania vyhodnotiť vplyv novej
skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav.

V tomto štádiu rozhodovania je potrebné vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska
jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine, pričom novým rozhodnutím o vine je
rozhodnutie,žeosobajenevinná.Jedôležitétiežpripomenúť,žeobnovakonaniajemimoriadnyopravný
prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný

iba vo výnimočných prípadoch. Ďalej treba zdôrazniť, že v konaní o povolenie obnovy konania nie
je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Účelom obnovy
konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či
spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.
poriadku.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,
2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné

rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. poriadku.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie

skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku nemožno považovať skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne
ich nesprávne vyhodnotil.Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné

rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov.

V danom prípade odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania predniesol nový dôkaz znalecký

posudok znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo L. M. L. a L. N. O., v
ktorom sa malo potvrdiť čo tvrdil od začiatku, že 11.02.2003 D. J. ešte žil a že k jeho smrti mohlo dôjsť v
rokoch 2005 až 2007 a navrhol vypočuť autorov znaleckého posudku svedkov. Odsúdený síce navrhol
nový dôkaz v podobe nového znaleckého posudku, v rámci vykonaného verejného zasadnutia však títo
autori znaleckého posudku tvrdili to, čo bolo predmetom dokazovania už na hlavných pojednávaniach /
výpoveď znalkyňa L. R. R., ktorá robila prvotný znalecký posudok/ vo veci v ktorej odsúdený žiada

obnovu konania, kde pripustila možnosť príčiny smrti, ktorá bola uvedená vo výrokovej časti uznesenia
vyšetrovateľa PZ na možné udusenie pôsobením mechanického násilia. Znalkyňa na otázky obhajoby
nevylúčila ako príčinu smrti strelné poranenie krku, bodné a rezné, avšak pri takýchto poraneniach by
nemohlo dôjsť k poškodeniu kostí, pretože na tých kostiach, ktoré vyhodnocovali nenašli stopy, ktoré by
nasvedčovali bodnému, strelnému, sečnému alebo inému mechanickému poraneniu. Znalkyňa taktiež

pripustila možnosť, že k smrti tejto osoby mohlo dôjsť aj v roku 2004, resp. v roku 2005. Znalkyňa
však nevylúčila aj možnosť, že ku smrti D. J. došlo v čase uvedenom v obžalobe s týmto záverom sa
vysporiadal už súd v pôvodnom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom, čo odôvodnil tým, že z viacerých
dôkazov vyplýva, že po 11.2.2003 už J. nebol na žive, nakoľko od uvedeného dátumu o ňom nič nevedel
jeho neplnoletý brat, neozval sa ani bývalej priateľke L. Q. a priateľom, s ktorými mal aktívny kontakt.

Naposledy bol videný svedkom A. F., ktorý ho kritický deň doviezol na stretnutie so G. H. a taktiež
z dôvodu, že zmiznutiu Skapinyeca predchádzal konflikt s H..

Obsah dôkazov, výsluchov svedkov navrhnutých odsúdeného je zrejmé, možno považovať za snahu
vykonania nového dokazovania, pričom možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania neboli

zistené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy. V konaní v ktorom sa žiada povolenie obnovy sa konajúci
súd vysporiadal s určením doby úmrtia D. J. (č.l. 80 pôvodného rozsudku). Vo svetle uvedeného
nemožno považovať za nový dôkaz znalecký posudok č. 9/2024 (L. M. L.) a č. 24/2024 (L. N. O.), ktorý
má spôsobilosť odôvodniť iné rozhodnutie o vine, pričom novým rozhodnutím o vine je rozhodnutie,
že osoba je nevinná. Opätovne súd zdôrazňuje, že nie je účelom revízia pôvodného právoplatne

skončeného trestného stíhania.

Znalci L. M. L. a L. N. O. sa vyjadrili v zmysle, že najpravdepodobnejším obdobím úmrtia je rok 2007 s
akceptovaným rozptylom do roku 2005. Rok 2003 ako čas úmrtia vylúčili. Pre určenie časového intervalu
mal význam nález časti spodnej bielizne. Ak ide o šatstvo s prírodnou zložkou (najmä bavlna), k jeho

rozpadu obyčajne dochádza v priebehu 1 – 5 rokov, pričom v závislosti od podmienok môže dôjsť k
rozpadu už za niekoľko mesiacov. Ak by sa v tkanine nachádzali syntetické vlákna, zachovali by sa
vo forme nití alebo sieťoviny aj po dlhšom čase. Skutočnosť, že pri pozostatkoch bola nájdená časť
takéhoto odevu, podľa znalcov podporuje záver o smrti v uvedenom intervale rokov 2005 – 2007. Avšak
L. N. O. uviedol, že podľa ohliadky išlo len o časť spodnej bielizne bez bližšej špecifikácie typu materiálu.

Záver o vylúčení roku 2003 stojí na predpoklade o zložení textilu, ktorý nebol nikdy objektívne zistený
(laboratórnym vyšetrením vlákien), ani presne popísaný v pôvodnej dokumentácii. Takýto záver preto
nemá dostatočne pevný faktický ani vedecký základ. Prvotná znalkyňa L. R. R., ktorá vykonala znalecké
dokazovanie mala k dispozícii kostrový nález spolu s bielizňou pripustila možnosť, že ku smrti D. J.
došlo v čase uvedenom v obžalobe. Znalci L. M. L. a L. N. O. vykonali svoje znalecké dokazovanie na

základe znaleckého posudku L. P. Q., U., a L. R. R., zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresný súd v
Košiciach I, dňa 07.10.2013 o 09:00 hod., sp. zn. 3T 28/13, zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresný
súd v Košiciach I, dňa 19.1.2023 o 10:00 hod., sp. zn. 6Nt/9/2022. Záver znalcov L. L. a L. O. o vylúčení
roku 2003 stojí na hypotetickom predpoklade o zložení textilu, ktorý nebol nikdy objektívne zistený
(laboratórnym vyšetrením vlákien), ani presne popísaný v pôvodnej dokumentácii a presný typ vlákna

je kľúčový (čistá bavlna vs. zmes vs. syntetika). Takýto záver preto nemá dostatočne pevný faktický ani
vedecký základ. Aj v českej judikatúre sa kritizuje postup, keď sa zásadné medicínske závery robia iba
z dokumentácie, bez osobného vyšetrenia – napr. NSS ČR upozornil, že posudzovanie zdravotného
stavu len z dokumentácie je problematické a spravidla menej presvedčivé. Degradácia textilu v hrobeje mimoriadne variabilná a neumožňuje presné určenie doby smrti v rozmedzí niekoľkých rokov;
ide len o orientačný pomocný ukazovateľ pri odhadoch postmortálneho intervalu pri skeletizovaných
pozostatkoch a v tomto prípade nemáme preukázané zloženie bielizne.

Odsúdený vo svojom návrhu opätovne uplatnil námietky smerujúce k priebehu a hodnoteniu dôkazov v
pôvodnom trestnom konaní. Hodnotenie výpovedí tzv. kajúcnikov, ako aj posúdenie ich vierohodnosti,
bolovšakpredmetomriadnehodokazovaniapredsúdomprvéhostupňaajvodvolacomkonaní.Závermi,
ku ktorým tieto súdy dospeli, sa súd rozhodujúci o obnove konania nemôže znovu zaoberať, ani ich

prehodnocovaťzhľadiskazákonnostičisprávnostihodnoteniadôkazovvovzťahukotázkeviny.Výhrady
voči svedeckým výpovediam P. N., A. I. a iných, vrátane poukazovaných rozporov, boli obhajobou
uplatnené už v pôvodnom konaní a súdy sa s nimi vtedy náležite vysporiadali.

Čo sa týka ďalších argumentov obhajoby o svedkovi S. T. súd upriamuje pozornosť na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/94/2023/ zo dňa 06.11.2023 v ktorom je uvedené okrem

iného, že: „Skutočnosť, či poškodený bol nažive aj po kritickom dni, objektívne bola predmetom
preskúmavania v pôvodnom konaní, ako súčasť obhajoby sťažovateľa, s ktorou sa súdy s konečnou
platnosťou vysporiadali. V pôvodnom konaní totižto boli vykonané tiež dôkazy, ktoré mali preukazovať,
že poškodený žil po danom dátume, avšak súd ich vyhodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko z iných
dôkazov mal za preukázané, že po 11.2.2003 už poškodený nežil. Výpovede svedkyne L. a svedka T.,

teda možno zaradiť svojou povahou a charakterom k výpovediam svedkov S. S. a L. Q., avšak podobne
ako výpovede menovaných svedkov v pôvodnom konaní, ani výpovede nových svedkov, vypočutých na
verejnom zasadnutí, nespochybnili, resp. nevyvrátili argumentáciu, na základe ktorej súdy v pôvodnom
konaní dospeli k názoru, že po 11.2.2003 už poškodený nežil, nakoľko v tomto smere sa úvahy súdov
opierali, okrem iného aj o výpoveď neplnoletého brata poškodeného a jeho bývalej partnerky. Inak

povedané výpovede svedkyne L. a svedka T. nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine, pretože
nemajú o nič väčší význam, ako výpovede svedkov S. S. a L. Q., vo vzťahu ku ktorým boli zo strany
konajúceho súdu v pôvodnom konaní vytknuté určité konkrétne výhrady, ktoré devalvovali ich dôkaznú
hodnotu. Aj vo vzťahu k výpovediam nových svedkov možno konštatovať, že ich výpovednú hodnotu
je potrebné vnímať aj skrz veľký odstup času, ktorý uplynul od vypovedaných skutočností a tiež aj cez

spojitosť s ďalšími preukázanými okolnosťami skutku - očití svedkovia.
Následne sťažovateľ vo svojej sťažnosti interpretoval konkrétne skutočností, vyplývajúce zo svedeckej
výpovedi S. T., ktoré podľa jeho názoru majú zásadným spôsobom spochybniť čas úmrtia, ustálený
súdmi v pôvodnom konaní, pričom vyčíta mestskému súdu, že túto výpoveď bezdôvodne vyhodnotil
ako nedôveryhodnú, a to aj napriek tomu, že svedok logickým spôsobom vysvetlil dôvod, pre ktorý

sa poškodený mal skrývať, odísť do cudziny ako aj dôvod, pre ktorý bol svedok nedosiahnuteľný v
pôvodnom konaní. V uvedených častiach pôsobí výpoveď svedka T. skutočne dôveryhodne, avšak jej
presvedčivosť sa vytráca v okamihu, akonáhle sa konfrontuje s tou časťou odôvodnenia napadaného
rozhodnutia,vktorejbolovysvetlené,zakýchdôvodovpo11.2.2003poškodenýužnebolnažive.Napriek
tomu, že v sťažnosti odsúdený pripisuje veľký význam výpovedi tohto svedka, krajský súd nad rámec už

povedaného uvádza, že táto výpoveď je nehodnoverná aj vo vzťahu ku výpovediam očitých svedkov,
ktorí boli prítomní pri zavraždení a zakopaní tela poškodeného. Uvedená argumentácia rovnako platí
aj vo vzťahu ku svedkyni L.. Na základe týchto úvah sa nadriadený súd nemohol stotožniť s touto
sťažnostnou argumentáciou odsúdeného.“

Súd na záver konštatuje, že predložený znalecký posudok znalcov L. M. L. a L. N. O. nepredstavuje takú
novú skutočnosť alebo nový dôkaz v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
potrebu zmeny právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Hoci uvedení znalci vo svojom posudku
pracujú s odlišnou odbornou interpretáciou pitevnej dokumentácie a konštatujú možnosť neskoršieho
vzniku úmrtia, ich závery vychádzajú výlučne z tých istých podkladov, ktoré boli predmetom hodnotenia

už v pôvodnom konaní, a neuvádzajú žiadnu novú faktickú okolnosť, ktorá by nebola súdu skôr známa.
Nemožno preto hovoriť o skutočnosti novo zistenej, ale iba o alternatívnom odbornom názore na tie
isté dáta, ktorý sám osebe nemôže narušiť záver o skutkovom stave, vybudovaný na súbore priamych
a nepriamych dôkazov, najmä na výpovediach svedkov opisujúcich okolnosti skutku, ako aj na ďalších
dôkazoch, ktoré už v pôvodnom konaní tvorili ucelený a logicky konzistentný reťazec potvrdzujúci, že k

usmrteniu došlo dňa 11. februára 2003. Tieto dôkazy boli v pôvodnom konaní podrobené komplexnému
hodnoteniu, ich vierohodnosť bola potvrdená vo viacerých následných rozhodnutiach všeobecných
súdov a predložený znalecký posudok ich závery nevyvracia. Keďže teda neboli preukázané žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení s dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh na povolenie
obnovy konania zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom mestského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 3 pracovných dní odo dňa
oznámenia uznesenia na Mestský súd Košice. Sťažnosť má odkladný účinok.