Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17Csp/184/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125212929
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125212929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného AK: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 10.000,- EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- EUR, pozostávajúcej
z istiny 10.000,- EUR. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú

dňa 24.3.2025 uzavrel s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., nadobudol predmetnú pohľadávku,
s ktorou bola žalovaná v čase postúpenia napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
čo i len časti po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle
zákona č. 266/2005 Z. z. dňa 10.8.2023 Zmluvu č. 5206010207, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo
elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID
kartou,SMSkľúčomaleboelektronickýmosobnýmkľúčom(EOK)atopriamocezkanál Internetbanking-

u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluvy uzatvára prostredníctvom
telefónneho rozhovoru) a na základe nej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná napriek
opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

postupca k 27.10.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná
3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru nevykonala žiadne úhrady. Žalobca mal za to, že nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie
ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 a že úlohou veriteľa je len
sledovať splnenie podmienok nimi vyžadovanými a ak toto právo uplatní po splnení podmienok, je tento
úkon jednoznačne platný bez ohľadu či stanovil splátku, pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo
k uplatneniu tohto práva. Tiež poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 224/2021, sp. zn. 9Cdo

165/2022 a sp. zn. 1Cdo 154/2022. Z postúpenej pohľadávky si žalobca uplatňuje len istinu a zákonné
úroky z omeškania od postúpenia phľadávky. Zvyšnú časť postúpenej pohľadávky vo výške 2.730,40
EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.380,33 EUR, z neuhradeného
zmluvnéhoúrokuzomeškaniadozosplatneniavovýške62,65EUR,zneuhradenéhoúrokuzomeškaniapozosplatnenívovýške193,10EURazneuhradenýchpoplatkovvovýške94,32EURsižalobcavtomto
konaní neuplatňuje.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania poukazujúc na to, že

žalovaná ním tvrdené skutočnosti nerozporoval (preto má súd vychádzať z nesporných skutkových
tvrdení) a na niektoré rozhodnutia krajských súdov a pre prípad, že súd nepovažuje uplatnený nárok
za preukázaný, požiadal o písomné vyzvanie žalobcu na ich preukázanie a o odročenie pojednávania.
V prípade, že sa žalovaná vyjadrí takým spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že uznáva nárok uplatnený
žalobcom, navrhol žalobca vydať rozsudok pre uznanie nároku a mal za to, že potom je súd povinný
tak rozhodnúť.

5. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (R 60/2018). V prípade
tohto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bol preto súd povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a zistil skutkový stav veci:

7. Podľa Potvrdenia o uzatvorení zmluvy, bola zmluva uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
(ďalej len „SLSP, a.s.“) a žalovanou elektronicky a jej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 10.000,- EUR, ktorý mal byť žalovanou ako dlžníčkou uhradený v 96 mesačných

splátkach po 193,88 EUR splatných od 1.10.2023 do 1.9.2031 v celkovej sume 18.610,63 EUR pri
výške úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy 13,99 % ročne, RPMN vo výške 19,45 %, poplatok
za poistenie úveru bol vo výške 17,58 EUR a bol splatný v termínoch splátok úveru a ďalšie
poplatky bola dlžníčka povinná uhrádzať podľa Sadzobníka F.. Zmeny údajov sa riadia zmluvou, POP
a VOP. O možnosti mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky bola žalovaná informovaná v návrhu na

uzatvorenie splátkového kalendára – oddiel II., bod 5. Prílohou potvrdenia bol Návrh na uzatvorenie
zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), súhlas s poistením k úveru, predbežný splátkový
kalendár.

8. Podľa platobnej histórie úveru (tech. č. 5206010207) žalovaná čerpala úver 10.8.2023, pričom podľa

špecifikácie postúpenej pohľadávky celkovo uhradila 0 EUR.

9. F., G., žalovanej písomne listom z 28.10.2024 oznámila, že banka k 27.10.2024 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy a vyzvala ju na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 11.950,50
EUR. Podľa poštovej doručenky tento list bol odoslaný 30.10.2024 a žalovaná ho prevzala dňa

4.11.2024.

10. F., G., žalovanej písomne listom zo 17.12.2024 oznámila, že je splatná a nezaplatená pohľadávka
banky zo Zmluvy vo výške 12.109,66 EUR, je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace a zároveň
jej oznámila, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej

osobe. Podľa odpisu z podacieho hárku, zásielka bola odoslaná 19.12.2024 a sa vrátila SLSP, a.s. dňa
25.11.2024 ako neprevzatá v odbernej lehote.

11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4072612 súd zistil, že túto uzavreli dňa 24.3.2025 Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník a podľa prílohy k nej bolo jej predmetom

postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanej, pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 10.000,-
EUR a z riadneho úroku vo výške 2380,33 EUR, zmluvného úroku do zosplatnenia vo výške 62,65
EUR, úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 193,10 EUR a poplatkov vo výške 94,32 EUR.,
v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu

dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.12. Podľa písomného oznámenia SLSP, a.s. z 1.4.2025, banka oznámila žalovanej postúpenie
pohľadávky z úverovej zmluvy ev. č. 5206010207 s prísl. a všetkými právami s ňou spojenými na
žalobcu.

13.Žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyzvalpísomnedňa8.7.2025žalovanúkúhrade
pohľadávky z úveru s prísl., ktorý pokus o zmier bol odoslaný Slovenskou poštou a.s. dňa 10.7.2025. Je
nesporné, že žalovaná žalobcovi uplatnený nárok doposiaľ neuspokojila.

14. Podľa webstránky ORSR žalobca má od 6.9.2016 v predmete činnosti Poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa
osobitného zákona.

15. Súd uvádza, že nebol dôvod vyzývať žalobcu na predkladanie ďalších dôkazov a odročovať
pojednávanie, nakoľko mu z argumentácie žalobcu i z už predložených dôkazov zrejmé, že listiny,

ktorými žalobca preukazoval zosplatnenie úveru, t.j. že žalovaná nebola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy
so špecifikovaním dlžnej splátky, na základe ktorej malo dôjsť k zosplatneniu a oznámenie o zosplatnení,
nespĺňajú náležitosti platného právneho úkonu z hľadiska ich určitosti, čo bolo pre posúdenie platnosti
postúpenia v konaní uplatňovanej pohľadávky a teda i pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu rozhodujúce. Právny zástupca žalobcu sa sám rozhodol nebyť účastný na pojednávaní, a teda

nevypočuť si predbežné právne posúdenie zo strany súdu. Súd podotýka, že aj keď si súd pri zisťovaní
skutkovéhostavuosvojujenespornéskutkovétvrdenia,neplatítopreprávneposúdenieveci,toprislúcha
jedine súdu. Súd nie je právnym názorom strán – aj keď nesporným – viazaný.

16. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2024 , ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

17. Citované zákonné ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje náležitosti právneho

úkonu, týkajúce sa jeho vôle a prejavu, a tými sú aj určitosť a zrozumiteľnosť. Právny úkon je
nezrozumiteľný,akjehoobsahjevyjadrenýtaknejasne,žeanipomocouvýkladuvzmysle§35ods.2a3
nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený,
avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu
nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3.

18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ZoSÚ) v znení platnom k 10.8.2023, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
V ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona sú uvedené náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými

právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe
povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto
rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v
obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

20. Súd vec posúdil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. elektronicky uzavrela so žalovanou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere 5206010207, na základe ktorej poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo
výške vo výške 10.000,- EUR, ktorý mal byť uhradený v 96 mesačných splátkach po 193,88 EUR
splatných od 1.10.2023 do 1.9.2031 v celkovej sume 18.610,63 EUR pri výške úrokovej sadzby

po zohľadnení zľavy 13,99 % ročne, RPMN vo výške 19,45 % a že žalovaná dohodnuté splátky
neuhrádzala. Nakoľko sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
SLSP, a.s., jej listom z 28.10.2024, doručeným na základe fikcie doručenia oznámila, že banka
k 27.10.2024 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala ju na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
11.950,50 EUR. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanú pred uplatnením práva na zosplatnenie

úveru predtým riadne vyzval na zaplatenie dlžnej splátky, na základe ktorej potom po uplynutí zákonnej
lehoty došlo k zosplatneniu celého dlhu. Dňa 24.3.2025 SLSP, a.s. uzavrela so žalobcom zmluvu o
postúpení pohľadávok, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky s prísl. voči žalovanej
vyplývajúcej zo zmluvy č. 5206010207 a toto postúpenie aj oznámila žalovanej listom z 1.4.2025.

21. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom,
kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa
rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom
hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.22. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a/ existencia splatnej pohľadávky,
b/ písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné

doručenie dlžníkovi a c/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho
záväzku voči banke. Je pritom na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti. V prípade, že nie sú splnené
vyššie uvedené podmienky, ide o postúpenie v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie
pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ je zakázané (vylúčené), a teda postúpenie pohľadávky je
neplatnýmprávnymúkonomvzmysle§39OZ.Naabsolútnuneplatnosťpostúpeniamusísúdprihliadnuť

aj bez námietky (z úradnej povinnosti) (R 60/2018), súd ju skúma z úradnej povinnosti a jej nedostatok
má za následok zamietnutie žaloby bez potreby vecného prejednania.

23. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, bol preto súd povinný
ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. t.j. či boli splnené všetky zákonné podmienky, vrátane podmienok podľa osobitného predpisu, a to

podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ – že ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a že prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (či došlo k účinnému zosplatneniu

žalobou uplatnenej pohľadávky).

24. Súd zaznamenal, že v komentárovej literatúre dikcia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
od počiatku vyvolávala určité nejasnosti a otázky, z čoho vyplývala možnosť viacerých alternatívnych
výkladov uvedených ustanovení, čo sa sprvu prejavilo i v rozhodovacej praxi. Súd nezdieľa právny názor

žalobcu, že veriteľ nie je povinný stanoviť splátku, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa
§ 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. V tej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024, v ktorom ako dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že: „nie je zrejmé,
akým spôsobom došiel súd druhej inštancie k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22. novembra 2019, keď táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych

listín doložených žalobcom, prečo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra
2019 neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne právny predchodca žalobcu
zosplatnil celý dlh. Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej
veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu
straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť

uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9
OZ v znení platnom do 31.10.2024, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh. Následne sa odvolací súd náležite vyporiada aj s námietkou dovolateľa týkajúcou sa absencie

vecnej legitimácie žalobcu a neplatného postúpenia pohľadávky.“

25. Výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ (v znení platnom do 31.10.2024) je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie

mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následkuspočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru

abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v
budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

26. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa
§ 53 ods. 9 OZ (v znení platnom do 31.10.2024), resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky
pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh
zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne
polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez

uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a
teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru.
Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh
mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého
dôvodu je úkonom neplatným. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2021 a sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025.

27. Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom
rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom do 31.10.2024), a teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne

môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku.
V sporoch s ochranou slabej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (rozhodnutie NS

SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020).

28. Súd teda uzatvára, že pre platný úkon predčasného zosplatnenia úveru je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby jednak pri výzve predchádzajúcej zosplatneniu (aby nedošlo k odňatiu možnosti
žalovanej douhradiť omeškanú splátku a predísť zosplatneniu úveru pre jej nezaplatenie) aj v tomto

zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh. V danom prípade žalobca ani nepreukázal, či veriteľ právo na zosplatnenie využil najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, preto bolo zosplatnenie zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.
dňa 27.10.2024 neúčinné a preto nebolo možné postúpiť predmetnú pohľadávku (§ 527 ods. 2 OZ, §
17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), teda postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou z 24.3.2025 je

neplatné (§ 39 OZ). Vzhľadom na uvedené, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, preto
musel súd žalobu zamietnuť.

29. Vzhľadom na výsledok sporu, by v konaní plne neúspešný žalobca mal plne znášať náhradu
trov konania žalovanej, avšak nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s princípom

hospodárnosti konania o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uznesení z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018) vyslovil,
že ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.