Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-2T/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010218
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1223010218.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: U. V.,

O.. XX.XX.XXXX X. V., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.12.2024 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U. V. O.. XX.XX.XXXX X. Bratislava
Z. V. Z. XXX, D.. T.
Š.. D. F.,

sa uznáva vinným, že

si dňa 28.08.2021 v čase do 01.18 hod. v Bratislave na presne nezistenom mieste a nezisteným
spôsobom bez privolenia oprávnenej osoby zaobstaral platobnú kartu č. XXXXXX ****** XXXX vydanú
spoločnosťou Tatra banka, a. s. k účtu IBAN F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znejúcu na meno
R. M.Á., prostredníctvom ktorej vykonal dňa 28.08.2021 v čase o 01:18:00 hod. na OMV Trnavská
cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 4,66 eur, dňa 28.08.2021 v čase o

01:29:07 hod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 16,22
eur a dňa 28.08.2021 v čase o 01:29:40 hod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú
neoprávnenú platbu vo výške 16,40 eur, čím tak uvedeným konaním spôsobil poškodenému R. M.Á.D.,
Z.Ý. P. K.Á.B.Í.N. XX, Bratislava, škodu v celkovej výške 37,28 eur,

teda

si neoprávnene obstaral a použil platobný prostriedok,

čím spáchal

pokračovací prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1.
ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému: R. M., O..
XX.XX.XXXX X. V., Z. V. K. XX, Bratislava, spôsobenú škodu vo výške 37,28 eur (tridsaťsedem eur a
dvadsaťosem centov),

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený: R. M., O.. XX.XX.XXXX X. V., Z. V. K. XX,
Bratislava, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 07.03.2023 na niekdajší Okresný súd Bratislava
II (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 4Pv/350/21/1102 zo dňa 06.03.2023, ktorá

je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-2T/42/2023 a ktorou sa kladie obžalovanému
za vinu pokračovací prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219
ods. 1. ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Prokurátorka
na hlavnom pojednávaní s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona predniesla obžalobu s tým, že
sa obžalovanému kladie za vinu pokračovací prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného

prostriedku podľa § 219 ods. 1. ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe,
ako je uvedené v obžalobe (bez zmeny skutkovej vety).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2024 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie

obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom
na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vykonal oboznámenie listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, oboznámil spis Mestského súdu Bratislava I sp.
zn. 6T/42/2018, trestný rozkaz niekdajšieho Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 zo dňa

27.05.2019, právoplatný dňa 21.06.2019, nárok na náhradu škody, lustrácie na obžalovaného (register
trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, ZVJS, REGOB, Sociálna poisťovňa) a
pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za
vinu, podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), a to ako pokračovací prečin
neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1. ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, keďže došlo k mene zásad ukladania trestov, najmä § 38 a § 39
Trestného zákona, ako aj k zmene trestných sadzieb za trestný čin obžalovanému kladený za vinu

(všetko priaznivejšie pre obžalovaného).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu, sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne
zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere

nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trestzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a
v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34
ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého

bol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 15-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku
(13 x krádež), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x porušovanie domovej slobody), proti poriadku vo
verejných veciach (1 x marenie výkonu úradného rozhodnutia) a trestné činy všeobecne nebezpečné
(1 x ohrozenie pod vplyvom návykovej látky). Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo
zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť,

že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného
činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska
jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne
zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný
čin (R 7/1975).

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych
deliktov alebo priestupkov, a to priestupku na úseku civilnej obrany (1 x), proti majetku (3 x).
Z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 zo dňa 27.05.2019,
právoplatný dňa 21.06.2019, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania

skutku, za ktorý mu bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na trest uložený mu trestným rozkazom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/12/2018 zo
dňa 22.01.2018, právoplatný dňa 22.01.2018, pričom v danom prípade došlo k zániku trestnosti podľa
§ 84 Trestného zákona.
Zo spisu a rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 zo dňa 12.11.2021,

právoplatný dňa 18.01.2022, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ktoré sa dopustil
dňa 09.02.2018, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste v trestom rozkaze Okresného súdu Trnava sp.

zn. 3T/6/2019 zo dňa 06.02.2019.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol niekdajším
Okresným súdom Bratislava I vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 12.11.2021 sp. zn. 6T/42/2018
(skutok spáchaný dňa 09.02.2018, ktorý je v súbehu s iným skorším rozhodnutím), a zároveň sa jeho
spáchania dopustil neskôr, ako bol niekdajším Okresným súdom Bratislava III vyhlásený odsudzujúci

rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz sp. zn. 46T/55/2019 zo dňa 27.05.2019, právoplatný dňa
21.06.2019, súd pri úvahe pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
konštatuje, že súdený skutok, ktorý obžalovaný spáchal dňa 28.08.2021, nie je v súbehu so žiadnym
iným skutkom, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený, pretože obe spomenuté rozhodnutia
preťali akýkoľvek súbeh s inou trestnou činnosťou obžalovaného. Dokonca je potrebné konštatovať,

že odsúdenie sp. zn. 6T/42/2018 tvorilo skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol obžalovaný
odsúdený rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/11/2023 zo dňa 07.07.2023, právoplatný
dňa 07.07.2023. V danom prípade neprichádza do úvahy ani súbeh so skutkom zo dňa 21.07.2021 (sp.
zn. 4T/53/2022), nakoľko v prípade trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/53/2022 zo dňa 17.08.2022, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 30.09.2022, došlo podľa §
84 Trestného zákona k zániku trestnosti tam uvedeného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/
Trestného zákona (z tohto dôvodu nebolo toto rozhodnutie ani oboznamované). Vzhľadom na uvedené

súd ukladal obžalovanému samostatný trest.
Súd pri úvahách v ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu neoprávnené
vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením
rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 6

mesiacov až 3 roky.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za
trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 1.
Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3

Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
6 mesiacov až 3 roky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest

zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému posudzoval
aj možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo
dňa27.06.2017).Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeprijatévyhlásenieobžalovanéhoouznanívinyje
významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom

rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení
žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na
hospodárnosť celého trestného konania.
S poukazom na opakujúcu sa trestnú činnosť obžalovaného súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu
trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, avšak vyhlásenie obžalovaného súd vyhodnotil v tom smere,

že mu uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
spodná hranica súdeného trestného činu je 6 mesiacov, pričom pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona nesmie súd uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov (§
39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona).

Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov.
Súd skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, a to vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu. Súd pritom poukazuje na počet záznamov v
odpise registra trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si z predchádzajúcich (podmienečných ako
aj nepodmienečných) odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k vedeniu riadneho
života a opakovane sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. V danom prípade tak neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, primeraný, nie neprimerane

prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany
obžalovanéhoOhľadne nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške bol uplatnený. Priznanú výšku nároku poškodeného má súd za preukázanú z

vyjadrenia obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uznal škodu vo výške 37,28 eur.
O zvyšnej časti nároku na náhradu škody rozhodol súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko
pre riadne zistenie výšky tejto časti škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby konania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.