Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 22T/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010198
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624010198.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

22T/19/2024

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,
pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Senica, dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

2

22T/19/2024
rozhodol:

obžalovaný:
A. B. C. D. á ž , nar. XX.XX.XXXX v Malackách, trv. bytom Holíč, toho času vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v bode 1/
dňa 24.11.2023 o 21.40 h po ceste I. triedy číslo 02 ulice Bratislavskej v Kútoch viedol osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. E. kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Železničnej polície Kúty
a vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu

PZ Skalica sp. zn. ORPZ-SI-OPDP1-2023/003252-007 zo dňa 09.08.2023 uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.09.2023,

v bode 2/
dňa 22.12.2023 v čase cca o 14.10 h viedol v obci Kúty po ceste II. triedy číslo 500 na ulici
Štefánikova osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, striebornej metalízy svetlej, evidenčné číslo
E., pričom bol pred rodinným domom č. 1095 zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia

PZ Šaštín – Stráže a vozidlo riadil napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici č. ORPZ-SI-OPDP1-2023/003252-007 zo
dňa 09.08.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023, uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 48 mesiacov a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 0T/411/2023 zo
dňa 03.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť
motorové vozidlá na 3 roky,
t e d a

v bode 1/maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

v bode 2/
maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na
ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ a 2/
pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“) s poukazom na § 122 ods.
10 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“), s použitím
na § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného
zákona,§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.h),písm.m)Trestnéhozákona,§49ods.2Trestného

zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasazrušujevýrokotresteodňatiaslobody vovýmere6(šesť)
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky, uložený mu

skorším rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/51/2024 zo dňa 09.09.2024, právoplatným dňa
13.02.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

6
22T/19/2024

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 28.02.2024 obžalobu č.
Pv 84/24/2205-6 zo dňa 28.02.2024 na obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a dňa 13.03.2024 podal obžalobu č. Pv
130/24/2205-6 zo dňa 12.03.2024, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Okresný súd Senica uznesením sp. zn. 22T/24/2024-61 zo dňa 08.04.2024 podľa
§ 21 ods. 3 Trestného poriadku spojil obidve vyššie uvedené veci na spoločné konanie, ktoré sa naďalej

vedie pod sp. zn. 22T/19/2024.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov v bode 1/ a 2/ obžaloby. Vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku a zisťoval či obžalovaný

c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.
d/ či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedá:
Áno.

f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činuObžalovaný odpovedá: Áno.
g/ či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.

h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin
Obžalovaný odpovedá: Áno.

Súd zisťoval stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnených osôb ak sú prítomní na hlavnom
pojednávaní. Prítomný prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijať.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie
o vine obžalovaného zo spáchania skutkov v bode 1/ a 2/ sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len
súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeodspáchaniaposlednéhoskutkudňa22.12.2023 dovyhlásenia
predmetného rozhodnutia dňa 10.03.2025 zverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL.ÚS3/2024vZbierkezákonovpodčíslom215/2024Z.z.dňom06.08.2024nadobudlaúčinnosťnovela
Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z.z., v zmysle ktorej aj napriek tomu, že trestné sadzby za trestné

činy kladené obžalovanému za vinu zostávajú nezmenené, zmenili sa však zásady ukladania trestov
podľa § 33a, § 34, § 38 Trestného zákona, kedy už v prípade prevažujúcich priťažujúcich okolností sa
nezvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu ako tomu bolo v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. S poukazom na uvedené súd
posúdil trestnosť činu a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pretože je pre

to páchateľa priaznivejšie (§ 2 ods. 1 Trestného zákona).
Ustanovenie o časovej pôsobnosti upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov tak, že pri
posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je
pre obžalovaného priaznivejší. Súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní, ktorý zákon je
pre obžalovaného priaznivejší je nevyhnutné tieto porovnať a posúdiť ako celok. Je

nevyhnutné vždy uvážiť, či použitie toho ktorého zákona je pre obvineného priaznivejšie vcelku, t. j. tak
z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného
zákona (bližšie viď aj R 19/1962). Je vylúčené posudzovať trestnosť toho istého činu podľa skoršieho
TrestnéhozákonaprisúčasnompoužitíniektorýchustanoveníneskoršiehoTrestnéhozákona(bližšieviď
R 12/1993). Podstata je, že vždy (za každých okolností) je potrebné pri posudzovaní vyššie uvedeného

použiť ten ktorý zákon ako celok (nie na niektorú časť skorší a na inú časť neskorší Trestný zákon).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení §§ 32, 33a, §
34 ods. 1 až ods. 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného
činu, ako aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného,
pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to
stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a

formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s
odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Súd poznamenáva, že s účinnosťou od 06.08.2024 vstúpila do platnosti novela Trestného zákona č.

40/2024 Z. z., 214/2024 Z.z. a 215/2024 Z.z., ktorou sa zmenila trestná politika štátu (tzv. Restoratívna
justícia) čo v praxi znamená, že tam kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovinajmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak
možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Inak povedané, že pri páchateľoch kde s prihliadnutím na jeho osobu, pomery, možnosť nápravy ako
aj mieru závažnosti konania najmä pri páchateľovi, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný je žiadúce
najskôr zvážiť uloženie alternatívneho trestu, teda trest nespojený s obmedzením osobnej slobody
páchateľa (ust. § 32 písm. b) až l) Trestného zákona) a v prípade nemožnosti uloženia takéhoto trestu
následne ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Ak neprichádza do úvahy ani

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody až naposledy ukladať nepodmienečný trest odňatia
slobody.

S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného za vinného pre pokračovací prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
(ďalej len „Trestného zákona“) s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, ktorých sa dopustil

v bode 1/ a 2/ na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Teda v bode
1/ maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti a v bode 2/ maril výkon rozhodnutia súdu a iného
orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho
orgánu o zákaze činnosti. Súd posúdil skutky v bode 1/ a 2/ ako čiastkové útoky jedného pokračovacieho

trestného činu, pretože páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Teda všetky čiastkové
útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna
súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin, pričom pokračovací trestný
čin bol preťatý až prvým uznesením o vznesení obvinenia dňa 05.02.2024 (č.l. 1-2 spisu).
K výroku o treste

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností
spáchania skutkov, ku ktorým sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný úmyselne maril výkon
rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť (viedol motorové vozidlo), na
ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Vo vzťahu k zavineniu

mal súd preukázaný priamy úmysel.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie a pohnútku. Obžalovaný teda opakovane dňa 24.11.2023 a 22.12.2023
v Kútoch viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. E. kde bol následne zastavený

a kontrolovaný hliadkou polície, pričom mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici č. ORPZ-SI-OPDP1-2023/003252-007 zo
dňa 09.08.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023, uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 48 mesiacov a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 0T/411/2023 zo
dňa 03.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť

motorové vozidlá na 3 roky.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska bližšie
hodnotený nie je.

Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 40-46 spisu) zo dňa 01.02.2024 vyplýva, že obžalovaný mal doposiaľ
uložených 11 zákazov činnosti, naposledy uložený dňa 10.10.2023, dopustil sa aj
15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré mu boli opakovane ukladané
pokuty od 10 eur do 150 eur.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 33-35 spisu, 32-34 spisu 22T/24/2024 a 159-161 spisu) súd zistil,
že obžalovaný doposiaľ bol 21-krát súdne trestaný za rôznorodú tresnú činnosť počnúc majetkovou
trestnou činnosťou, násilnou trestnou činnosťou a až 13-krát pre marenie výkonu úradného rozhodnutia.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/51/2024-130 zo dňa
09.09.2024, právoplatným dňa 13.02.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 roky. Predtým bol odsúdenýtrestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/71/2024 zo dňa 25.07.2024, právoplatným dňa
06.11.2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 roky.

Z výpisu evidencie priestupkov (č.l. 37-39 spisu, 36-38 spisu 22T/24/2024 a 162-181 spisu) vyplýva,
že obžalovaný bol 19-krát priestupkovo postihnutý za obdobie od 21.04.2018 do 26.02.2024 všetky za

priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré mu boli opakovane ukladané pokuty
vo výške 10 eur až 1000 eur a 4-krát aj zákaz činnosti.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný
čin úprimne oľutoval. Súd naopak u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h)

Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov (v danom prípade dva) a podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený (napr. rozsudkom Okresného súdu Malacky
sp. zn. 1T/10/09 zo dňa 26.09.2012, právoplatným 26.09.2012 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ako aj iné).

Zákonná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona pre trestný čin
najprísnejšie trestný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona je podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v
rozmedzí 0 až 2 roky.

Prokurátorvzáverečnejrečinavrhol,abysúduložilobžalovanémusúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatia
slobody v trvaní 1 a pol roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia spolu s trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 roky.

Obhajoba naopak tvrdila, že trest má slúžiť na ochranu spoločnosti pred páchateľom a vytvoriť

podmienky pre jeho výchovu. U obžalovaného je badateľné, že sa chce zmeniť, čo dokazuje
jeho priznanie ako aj výkon trestu, ktorý vykonáva bez problémov. V rámci výkonu trestu odňatia slobody
mu nebolo udelené disciplinárne postihnutie. Navrhla, aby súd obžalovanému uložil trest v zmysle § 39
ods. 5 Trestného zákona pod dolnou hranicou trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona
a zákaz činnosti na obdobie 1 rok.

Obžalovaný doplnil, že ani raz nedostal šancu odpracovať hodiny alebo peňažný trest, vždy dostal len
trest odňatia slobody.

Súd vyhovel návrhu prokurátora a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici

trestnej sadzby vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“), s použitím na § 41 ods. 1 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona.
Súhrnný trest odňatia slobody súd ukladal z dôvodu, že obžalovaný skutok v predmetnej veci spáchal

dňa 22.12.2023, teda skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin, ktorý preťal súbeh trestných činov (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky
sp. zn. 0T/51/2024 zo dňa 20.05.2024, doručený dňa 20.05.2024), a to aj napriek tomu, že proti
trestnému rozkazu bol následne podaný odpor obžalovaným a právoplatne bol vo veci odsúdený až
dňa 13.02.2025. Trest je súčasne plne v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko

nie je miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/51/2024-130
zo dňa 09.09.2024, právoplatným dňa 13.02.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025. Pri ukladaní nepodmienečného trestu súd zobral do úvahy
predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu, resp. totožného
trestnéhočinuvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniauloženéhoMestskýmsúdomBratislavaIsp.

zn. 0T/411/2023 zo dňa 03.10.2023, právoplatného 12.10.2023 a to už mesiac aj 14 dní po odsúdení,
teda súd už nemohol ukladať u obžalovaného trest odňatia slobody s podmienečným odkladom v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona a rovnako s poukazom na to, že ukladal trest súhrnný,
ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V danom prípade nebolo možnéukladať ani alternatívny trest, napr. trest povinnej práce alebo peňažný trest ako to navrhoval obžalovaný
a ani ukladať trest aplikáciou ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona. Súd pri ukladaní samotnej výšky trestu zobral do úvahy najmä prevládajúci počet priťažujúcich

okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, kde pribudla nová priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, že spáchal viac (totožných) trestných činov čo je podstatná zmena oproti ostatnému
rozhodnutiu vo veci trestným rozkazom ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 22-krát súdne
trestaný za rôznorodú trestnú činnosť nevynímajúc majetkovú, násilnú ale predovšetkým je špeciálnym
recidivistom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý trestný čin bol doposiaľ

až 13-krát odsúdený, pričom ani priestupková minulosť obžalovaného (19 priestupkov všetky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom v 4 prípadoch mu boli uložené tresty zákazu činnosti)
nedáva záruku, že by bolo možné obžalovaného napraviť nižším trestom
odňatia slobody. Čo sa týka samotného priznania obžalovaného, tento sa priznal už v prípravnom
konaní, ale podľa názoru súdu učinil tak iba formálne, pretože od spáchania trestného činu v nastolenej
veci sa dopustil ešte viackrát rovnakého konania, pričom v jednom prípade bol právoplatne odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/71/2024 zo dňa 25.07.2024, právoplatným dňa
06.11.2024,preskutokspáchanýdňa22.07.2024avdvochprípadochboluznanýzavinného,avšakešte
doposiaľ nie je právoplatne odsúdený. Ak teda obžalovaného od páchania trestnej činnosti neodradili
ani predchádzajúce opakované tresty odňatia slobody a to aj nepodmienečné nie je iná možnosť ako
pôsobiť na obžalovaného iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici

trestnej sadzby a tým ho odradiť od ďalšieho páchania trestnej činnosti. S poukazom na individuálnu
prevenciu ako aj generálnu prevenciu podľa názoru súdu by bolo uloženie kratšieho trvania trestu u
obžalovaného nedostatočné a neplnilo by účel trestu.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním predmetného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin (napr. rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/10/09 zo dňa 26.09.2012,
právoplatným 26.09.2012 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona a trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005 ako aj iné na trest odňatia slobody 2 mesiace, ktorý vykonal dňa
21.12.2015).

Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v

cestnej premávke, keďže sa trestnej činnosti dopustil v čase uloženého zákazu činnosti v
trvaní 2 (dva) roky (sadzba 1 až 10 rokov) a to v dolnej polovici tejto sadzby, pričom uloženie tohto
druhu trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred
páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti ako aj možnosť zabránenia obžalovanému opakovať predmetnú
trestnú činnosť.

Súdsúčasnepodľa§42ods.2Trestnéhozákonazrušilvýrokotresteodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky, uložený mu
skorším rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/51/2024 zo dňa 09.09.2024, právoplatným dňa

13.02.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému, teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu,

ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom
na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest u obžalovaného za adekvátny, spravodlivý
a primeraný spáchaným skutkom.

Poučenie:

622T/19/2024

I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa
oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to

vneprospechivprospechobžalovaného(§308ods.1,2Trestnéhoporiadku).Vprospechobžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného

poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.