Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624010198.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 22T/19/2024-219 zo dňa 10.03.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa

09.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 22T/19/2024-119 zo dňa 10.03.2025 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov, uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 122
ods. 10 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/

dňa 24.11.2023 o 21.40 h po ceste I. triedy číslo 02 ulice Bratislavskej v Kútoch viedol osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č. D. kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Železničnej polície Kúty
a vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu
PZ Skalica sp. zn. ORPZ-SI-OPDP1-2023/003252-007 zo dňa 09.08.2023 uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.09.2023,

v bode 2/
dňa 22.12.2023 v čase cca o 14.10 h viedol v obci Kúty po ceste II. triedy číslo 500 na ulici
Štefánikova osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, striebornej metalízy svetlej, evidenčné číslo
D., pričom bol pred rodinným domom č. XXXX zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia
PZ Šaštín - Stráže a vozidlo riadil napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici č. ORPZ-SI-OPDP1-2023/003252-007 zo

dňa 09.08.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2023, uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 48 mesiacov a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 0T/411/2023 zo
dňa 03.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť
motorové vozidlá na 3 roky.

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od

06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“), s použitím na § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1
Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, §37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky, uložený mu skorším rozsudkom

OkresnéhosúduMalackysp.zn.0T/51/2024zodňa09.09.2024,právoplatnýmdňa13.02.2025vspojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 219-222.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o treste obžalovaný prostredníctvom svojej
obhajkyne, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 238.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajkyne čo do výroku o treste namietal nesprávne

aplikovanie ustanovení Trestného zákona v neprospech obžalovaného. Okresný súd pri ukladaní trestu
dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutkom priznal už počas prípravného konania,
tieto úprimne oľutoval, spolupracoval pri objasnení skutkov a následne urobil v konaní pred súdom
vyhlásenie o vine. Obhajkyňa poukázala na bližšie neoznačené stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého súd môže v takom prípade uložiť trest pod spodnú

hranicu trestnej sadzby, čo súd neaplikoval, poukazujúc pritom aj na zmeny Trestného zákona po novele
pokiaľ ide o podstatu trestania a ukladania trestov. Uložený trest považuje za neprimeraný, v rozpore
s trestnou politikou štátu. Už predtým ukladané tresty vo výmere 6 a 8 mesiacov budú na nápravu
obžalovaného dostatočné. Navrhol, aby odvolací súd upustil od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44
Trestného zákona, nakoľko uloženie predchádzajúcich trestov je na nápravu obžalovaného dostatočné.

Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na
nové rozhodnutie, alternatívne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že
u obžalovaného upustí od uloženia súhrnného trestu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 09.12.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obžalovaného a jeho obhajkyne. Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na
podanom odvolaní, dôvody odvolania nežiadala zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných
s rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 22T/19/2024 zo dňa 10.03.2025, odvolaním obžalovaného,
odpisom registra trestov na obžalovaného a príslušnými lustráciami na osobu obžalovaného. Strany

nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých výrokoch za zákonný a spravodlivý. Uložený trest,
vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je recidivistom, a jeho trestnú minulosť považuje za mierny. Nie
je zrejmé, prečo obžalovaný namieta nesprávne právne posúdenie skutku, keď na hlavnom pojednávaní
učinil vyhlásenie o vine. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť

ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného sa pridržala písomných dôvodov odvolania, navrhla aby
odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím návrhom a buď napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil
alebo u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko doteraz uložené tresty súd pre
obžalovaného dostatočné. Obžalovaný sa pridržal prednesu obhajkyne, trest ktorý aktuálne vykonáva
je primeraný, poučil sa a motivuje ho k vedeniu riadneho života.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd jasne, zrozumiteľne a zákonne súladným spôsobom
presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o uložení súhrnného trestu, primeranosti uloženého trestu, jeho
zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného, ktorý
spáchal trestný čin ako špeciálny recidivista. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá

zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad
s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza
nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2025 učinil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku,

ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal.
Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok

nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011
zo 7. februára 2012)

V nadväznosti na vyššie uvedené tak odvolací súd len v stručnosti konštatuje, že pokiaľ obžalovaný
učinil vyhlásenie o vine, prijal tým všetky dôsledky vzťahujúce sa k uznaniu viny tak, ako je obžalobou

kladené za vinu a v odvolacom, a rovnako ani v dovolacom konaní nemôže namietať voči právnemu
posúdeniu skutku. Právne posúdenie skutku obžalovaný aproboval svojim vyhlásením v rámci súdom
položených otázok v zmysle § 333 ods. 3 Trestného zákona, na ktoré odpovedal bezvýhradne kladne.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nebude venovať odvolacej námietke v tomto rozsahu (ktorú
obžalovaný ani nijako bližšie nerozviedol), o to viac, že v konaní nezistil žiadne porušenie zákona

spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení akejkoľvek otázky, nielen otázky vzťahujúcej sa k výroku
o vine.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa svojim konaním v bode 1/ a 2/ obžaloby dopustil

spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona. Okresný súd obžalovanému správne
priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona. Správne okresný súd posúdil skutky ako pokračovací
prečin, nakoľko oba skutky spájala objektívna súvislosti v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete

útoku, ako aj subjektívna súvislosť, a to jednotiaci zámer obžalovaného ako páchateľa. Za správne
odvolací súd považuje aj posúdenie súbehu trestných činov – skutkov z 24.11.2023 a 22.12.2023.
Keďže obžalovaný spáchal skutok skôr, ako bol vyhlásený rozsudok za skutok v inej trestnej veci, bolo
dôvodné ukladať mu súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn.
0T/51/2024-130 zo dňa 09.09.2024, právoplatným dňa 13.02.2025 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 4To/187/2024 zo dňa 13.02.2025.

Pokiaľ ide o samotný trest, odvolací súd primárne poukazuje na to, že trestný zákon vychádza zo zásady,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi.
Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné

činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok
sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen
na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti,

dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je
namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti.Pokiaľ obžalovaný namieta uloženie neprimerane prísneho trestu, poukazujúc pritom na trendy
ukladania trestov, ktoré zachytáva aj novela Trestného zákona účinná od 06.08.2024, opomenutie
aplikácie mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v dôsledku vyhlásenia o vine,

či upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko už predtým ukladané tresty sú pre obžalovaného na
nápravu dostačujúce, odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou ani v jednom prípade.

Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (akt. § 39 ods. 5 Trestného zákona),
odvolací súd na jednej strane pripúšťa, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení

dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Trestného zákona,
teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4/ Trestného zákona aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané

rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôsledkom vyhlásenia o vine v kontexte § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Trestného zákona je to, aby mal súd možnosť, nie povinnosť pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste. Uvedené vychádza z premisy, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného
zákona je koncipovaný na princípe fakultatívnosti a individuálnosti. Obvinená osoba si môže nárokovať

len na postup súdy v rámci ktorého zváži, či je v tom ktorom prípade dôvodné inštitút aplikovať, nie na
automatickú aplikáciu tohto zmierňujúceho ustanovenia.

Odvolací súd má rovnako ako okresný súd za to, že v tomto prípade nebolo dôvodné na základe
vyhlásenia o vine obžalovaného pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Priznanie sa obžalovaného

a vyjadrenie jeho úprimnej ľútosti okresný súd zohľadnil nielen v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, ale v konečnom dôsledku aj premietnutím do výšky samotného trestu,
kedy obžalovanému uložil trest odňatia slobody v polovici hornej hranici trestnej sadzby.

Ak sa aj napriek vyššie uvedenému javí obžalovanému uložený trest ako neprimerane prísny, v tejto

súvislosti je nutné pripomenúť a zdôrazniť, že jediná okolnosť, ktorá obžalovanému poľahčovala bolo
vyhlásenie o vine, a teda priznanie sa k spáchaniu skutku. V tomto prípade odvolací súd, že obžalovaný
bol prichytený pri spáchaní skutku, po vznesení obvinenia, sa opätovne len mesiac po tom dopustil
spáchania totožného konania. Skutkov, ktorých sa dopustil v bode 1/ a 2/ obžaloby spáchal v dobe
podmienečnéhoodsúdeniavinejtrestnejveci,atokrátkopozačatíplynutiaskúšobnejdoby.Obžalovaný

bol 23 krát súdne trestaný, v 11 prípadoch išlo o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého
podstata tkvie práve v absencii rešpektu nielen k zákonným normám, ale aj rozhodnutiam autorít (súdu
či správneho orgánu, ktorým bol obžalovanému uložený zákaz vedenia motorových vozidiel). Niet
rozumného dôvodu uveriť obžalovanému úprimnú ľútosť, keď na svoju nápravu v podstate neurobil
nič, práve naopak, opakovane vždy krátko po ostatnom odsúdení či priestupkovom postihu sa dopúšťa

ďalšej protiprávnej činnosti. Obžalovaný tak nie je schopný sám, bez zásahu súdu v podobe trestu
odňatia slobody dodržiavať zákonné normy, uvedomiť si protiprávnosť a následky svojho konania, či
zaujať kritický postoj.

Pokiaľ ide o návrh obhajoby na postup podľa § 44 Trestného zákona, v tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na to, že pri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona platia
všeobecné zásady ukladania trestov pokiaľ ide o výmeru trestu (§ 34 Trestného zákona), pričom je
predovšetkým nutné prihliadnuť na povahu a závažnosť prejednávanej, ako aj predchádzajúcej trestnej
činnosti, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ak doposiaľ
vykonaný trest uložený predchádzajúcim rozhodnutím, plní svoj účel.

Takýto postup však v predmetnej veci vylučuje charakteristika osoby obžalovaného ako špeciálneho
recidivistu, jeho kriminálna minulosť a celkom zjavná neochota zmeniť prístup k rešpektovaniu zákona.
V prípade tohto páchateľa prevažuje ochranná a represívna funkcia trestu, s jeho morálnym odsúdením
v podobe uloženia primeraného trestu, v tomto prípade trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Upustenie od uloženia súhrnného trestu v prípade obžalovaného neodôvodňuje ani jeho postoj k
spáchanej trestnej činnosti, vyhlásenie o vine či len formálne prejavená ľútosť ako sa obžalovaný
nesprávne domnieva. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby bolo v prejednávanej veci upustené od
uloženia súhrnného trestu, pričom svoje rozhodnutia zakladá na totožných úvahách, aké okresný súdviedli k záveru o primeranosti uloženého trestu. Treba podotknúť, že obžalovanému okresný súd uložil
trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a teda aj za iný skutok.

Vo všeobecnosti odvolací súd poznamenáva, že názory obhajoby na prevýchovu, resp. primeranosť
trestuuobžalovanéhosasnázoromodvolaciehosúduvýraznerozchádzajú.Zvykonanéhodokazovania
je zrejmé a preukázané, že obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť rôzneho charakteru
(majetková, násilná, marenie výkonu úradného rozhodnutia), trestnej činnosti sa dopúšťal aj v dobe
podmienečného odsúdenia v iných trestných veciach, či v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia

z výkonu trestu. Z jeho kriminálnej minulosti nemožno usúdiť motiváciu dodržiavať zákonné normy
a takýto postoj očakávať, práve naopak, svoj postoj k dodržiavaniu zákona obžalovaný prejavil rovnako
aj konaním, pre ktoré je stíhaný v tejto trestnej veci, kedy nerešpektoval súdne rozhodnutie a viedol
motorové vozidlo v čase uloženého zákazu. Vzhľadom na osobnosť obžalovaného a jeho trestnú,
resp. priestupkovú minulosť nemožno mať za to, že trest uložený skorším rozhodnutím je na ochranu
spoločnosti a najmä nápravu páchateľa dostatočný.

Napokon, pokiaľ obhajoba namieta, že uloženie trestu je v rozpore s trestnou politikou štátu, odvolací
súd žiadne také porušenie nevzhliadol. Trest uložený obžalovanému bol plne v súlade so zákonom,
zodpovedajúci prvkom generálnej aj individuálnej prevencie. Neobstojí tu argument, ktorým obhajoby
poukazuje na tzv. restoratívnu justíciu, a miernejší postup pri ukladaní trestov. Je pravda, že novela

Trestného zákona zasiahla aj ustanovenia týkajúce sa zásad pre ukladanie trestu. Trest odňatia slobody
sa má ukladať len v tých prípadoch, kde iný, miernejší trest nepostačuje na nápravu páchateľa.
Podstatou restoratívnej justície nie je vypustenie trestu odňatia slobody, a už vôbec nie opomenutie naň
práve pri páchateľoch, ktorí sa trestnej činnosti dopúšťajú neustále tak ako obžalovaný. Z uvedeného
dôvodu potom obžalovaný do kategórie páchateľov, pri ktorých miernejší trest postačí na prevýchovu

v žiadnom prípade nepatrí.

Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, pričom

predchádzajúce či už podmienečné alebo nepodmienečné odsúdenia u obžalovaného neprivodili iný
postoj k páchaniu trestnej činnosti, než aký má zjavne doposiaľ.

Napokon, za správny považuje odvolací súd aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2
roky, a to s ohľadom na charakter spáchaného skutku, kedy opakovane viedol motorové vozidlo počas

uloženého trestu zákazu činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.