Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1223010218.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného U. V., pre pokračovací prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného odo dňa 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného U. V. proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava I sp. zn. B2-2T/42/2023 zo dňa 18.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2026,

pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. V., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. B2-2T/42/2023 zo
dňa 18.12.2024 bol obžalovaný U. V. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že

dňa 28.08.2021 v čase do 01:18 hod. v Bratislave na presne nezistenom mieste a nezisteným
spôsobom bez privolenia oprávnenej osoby si zaobstaral platobnú kartu č. XXXXXX******XXXX vydanú
spoločnosťou Tatra banka, a.s. k účtu C. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znejúcu na meno R.
M., prostredníctvom ktorej vykonal dňa 28.08.2021 v čase o 01:18:00 hod. na OMV Trnavská cesta

6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 4,66 €, dňa 28.08.2021 v čase o 01:29:07
hod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú platbu vo výške 16,22 € a dňa
28.08.2021 v čase o 01:29:40 hod. na OMV Trnavská cesta 6 v Bratislave bezkontaktnú neoprávnenú
platbu vo výške 16,40 €, čím tak uvedeným konaním spôsobil poškodenému R. M., trvalý pobyt K.B.
XX, V., škodu v celkovej výške 37,28 €.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému U. V. podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, § 2 ods. 1, § 38
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov a obžalovaného zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd prvého stupňa
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R. M.,
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom K. XX, V. škodu vo výške 37,28 € a podľa § 288 ods. 2 Trestného

poriadku odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom treste podal odvolanie obžalovaný a navrhol,
aby Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods.
2 Trestného poriadku rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozhodol tak, že uloží obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby a zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že odôvodnenie
rozsudku je nedostatočné. Zároveň obžalovaný uviedol, že súd prvého stupňa mu mal uložiť súhrnný

trest odňatia slobody a nie samostatný trest odňatia slobody. Obžalovaný konkrétne uviedol, že súhrnný
trest odňatia slobody bolo potrebné uložiť tak, že dôjde k zrušeniu výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 z 12.11.2021, právoplatného dňa 18.01.2022 a k zrušeniu výroku o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 z 27.05.2019, právoplatného
dňa 21.06.2019.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku
alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa na
neverejnom zasadnutí, a preto odvolací súd určil verejné zasadnutie, ktoré bolo vykonané v prítomnosti
obhajcu, prokurátora a v súlade s § 294 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti poškodeného R. M..

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený riadne a včas dňa
09.12.2025, kedy mu bolo upovedomenie doručené v Justičnom zariadení St. Pölten v Rakúskej
republike. Zo správy Národnej ústredne SIRENE vyplýva, že obžalovaný bol dňa 16.01.2026 prepustený

z Justičného zariadenia St. Pölten na slobodu a odovzdaný na územie Slovenskej republiky, pretože
mu bol uložený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky na šesť rokov do 16.01.2032. Z lustrácie
Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že obžalovaný sa ku dňu 26.01.2026 nenachádzal vo
výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody v Slovenskej republike a podľa § 293 ods. 6 Trestného
poriadku zároveň nejde o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica by prevyšovala desať rokov. Boli tak splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia
v neprítomnosti obžalovaného, keďže mu bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí doručené riadne
a včas a obžalovaný bol v upovedomení o verejnom zasadnutí výslovne poučený o možnosti vykonať
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za zákonný a správny.

Obhajca na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) limitovaný tzv. obmedzeným revíznym princípom na
podklade odvolania obžalovaného, ktoré podal ako oprávnená osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku a včas podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal v súlade s § 317
ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal obžalovaný odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majú na

zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

K podaniu odvolania obžalovaným v zákonnej lehote odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že rozsudok

súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 18.12.2024 /streda/ za prítomnosti obžalovaného a obhajcu.
Obžalovaný podal v súlade s § 63 ods. 6 písm. d/ Trestného poriadku odvolanie dňa 19.12.2024 /štvrtok/
u riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V súlade s § 309 ods. 1 Trestného poriadku bolo
možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku, ktorým bolo jeho vyhlásenie 18.12.2024
v prítomnosti obžalovaného, ktorý si ponechal lehotu na podanie odvolanie, avšak ihneď nasledujúci

pracovnýdeňpodalodvolanie.Zuvedenéhojezrejmé,žeobžalovanýpodalodvolanievzákonnejlehote.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný U. V. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného

poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, verbálnym spôsobom
predvídaným Trestným poriadkom “áno“. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenieobžalovaného U. V. a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine, čím nebolo možné právne účinne podaním odvolania zo strany obžalovaného
napadnúť výrok o vine rozsudku súdu prvého stupňa. V tomto smere poukazuje odvolací súd na
ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný
nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Z

§ 257 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Obžalovaný U. V. bol teda rozsudkom Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. B2-2T/42/2023 zo dňa 18.12.2024 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného odo dňa 06.08.2024 a odvolací súd tak nemohol výrok o vine, vzhľadom na jeho
právoplatnosť, korigovať.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že pri ukladaní trestu odňatia slobody za
spáchanú trestnú činnosť vo výmere šesť mesiacov nedošlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona.

Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému U. V. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.
Správnesúdprvéhostupňanepriznalobžalovanémupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.j/Trestného
zákona. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, keďže bol opakovane
odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, teda

za druhovo totožnú trestnú činnosť.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona nemôže byť priznaná obžalovanému, ktorý
už bol za trestný čin právoplatne uznaný za vinného a nie je možné ani v dôsledku prípadne niektorého
zahladeného odsúdenia túto poľahčujúcu okolnosť priznať. Účelom poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. j/ Trestného zákona je tak zohľadnenie lepšej prognózy nápravy u páchateľa, ktorý prvý raz
spáchal trestný čin, na rozdiel od osôb, ktoré už boli za trestný čin predtým odsúdené, a následne splnili
zákonné podmienky pre zahladenie odsúdenia.

Súdprvéhostupňasprávnepriznalobžalovanémuajpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Trestného

zákona, keďže už bol obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu, ktorý spáchal dňa 28.08.2021,
za iný trestný čin odsúdený.

Odvolací súd majúc na zreteli, že ak v čase medzi spáchaním činu a vyhlásením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 druhá veta Trestného zákona, článok 50 ods. 6 Ústavy SR), dospel
k záveru, že novela Trestného zákona v znení účinnom odo dňa 06.08.2024, ktorá bola vykonaná
zák. č. 40/2024 Z. z., je pre obžalovaného z hľadiska celkového posúdenia trestnosti činu, kde patria
aj podmienky ukladania trestu, významne priaznivejšia, keďže pre prečin neoprávneného vyrobenia a
požívania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom v čase skutku

bola trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) až 5 (päť) rokov a podľa Trestného zákona účinného
odo dňa 06.08.2024 je trestná sadzba ustanovená 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky.

Výrazne v neprospech obžalovaného tak vyznieva jeho trestná minulosť (16 záznamov v odpise registra
trestov), pričom v prevažnej miere išlo o páchanie majetkovej trestnej činnosti. Za takéhoto stavu, keď

ukladané nepodmienečné tresty neplnili výchovný účel, sa do popredia nepochybne dostáva ochranná
funkcia trestu, teda úloha ochrániť spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného,
čím by boli splnené podmienky aj pre ukladanie prísnejšieho trestu nad dolnú hranicu trestnej sadzby,
hoci vzhľadom na absenciu podaného odvolania v neprospech obžalovaného zo strany prokurátora,
nebolomožnéukladaťprísnejšítrestodňatiaslobody,keďžebyišloopostupvrozpores§322ods.3veta

druhá Trestného poriadku. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok
totiž len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Takýto
význam uplatňovania zákazu zmeny k horšiemu spočíva a je odôvodňovaný v slobodnom využívaní
opravných prostriedkov - oprostenom od obavy z rizika, že využitím opravného prostriedku v prospechosoby, voči ktorej je vedené trestné stíhanie, by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej postavenia oproti stavu pred
podaním takéhoto opravného prostriedku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/8/2020 zo
dňa 29.03.2022).

Odvolací súd zároveň nezistil dôvody pre korigovanie výroku o treste odňatia slobody uloženom
obžalovanému U. V., s ohľadom na ním prezentovaný návrh, aby mu bol uložený súhrnný trest
k odsúdeniam - rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 zo dňa 12.11.2021,
právoplatným dňa 18.01.2022 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019

zo dňa 27.05.2019, právoplatným dňa 21.06.2019.

Súdprvéhostupňasprávnedospelkzáveru,žeobžalovanýspáchalaktuálnytrestnýčindňa28.08.2021.
Spáchanie trestného činu je ohraničené z časového hľadiska dňa 04.06.2019, kedy bol obžalovanému
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/55/2019 zo dňa 27.05.2019,
právoplatný dňa 21.06.2019 (z časového hľadiska pred spáchaním trestného činu v tejto trestnej

veci) a na strane druhej vyhláseným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 dňa
12.11.2021, právoplatným dňa 18.01.2022.

Správne tak súd prvého stupňa ukladal samostatný trest odňatia slobody, keďže žiadna ďalšia
zbiehajúca sa trestná činnosť k trestnému činu spáchanému dňa 28.08.2021 neexistovala. K možnosti

ukladania súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/42/2018 je naviac
potrebné uviesť, že obžalovaný spáchal trestný čin ešte dňa 09.02.2018, čím je existencia viacčinného
súbehu, ktorý je nevyhnutný pre možnosť ukladania súhrnného trestu, vylúčená.

Aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.

b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bol v
súlade so zákonom, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin. Obžalovaný vykonal dňa 01.06.2020 nepodmienečný trest odňatia
slobody pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a obžalovaný spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa

§ 219 Trestného zákona dňa 28.08.2021. Obžalovaný teda bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a zároveň je
splnená podmienka, že sa na neho nehľadí akoby nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebolo možné odvolacím súdom preskúmavať, pretože

poškodenýnevyužilprávopodaťprotirozsudkusúduprvéhostupňaodvolanieaodvolanieobžalovaného
bolo vymedzené iba proti výroku o treste odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu v súlade s § 317
ods. 1 Trestného poriadku nebolo výrok o náhrade škody v rámci odvolacieho konania preskúmaný.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.