Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ivana Gajdošová
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 84Pc/39/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214225
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125214225.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivanou Gajdošovou v právnej veci na návrh oprávnenej z výživného
A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. - E., právne zast. F. F. G., advokátom, so sídlom H. X, D.,
za účasti otca oprávnenej I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H. XXXX/XX, D. – K. F., v konaní o určenie
výživného takto
r o z h o d o l :
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne
od 25.08.2025 do budúcna vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám oprávnenej z výživného
počnúc marcom 2026.
II. D l ž n é výživné na oprávnenú za obdobie od 25.08.2025 do 28.02.2026 spolu v sume 933,88 eur sa
otec zaväzuje zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám oprávnenej z výživného.
III. V prevyšujúcej miere návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená z výživného (ďalej „navrhovateľka“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.8.2025domáhala,abysúdzaviazalotcaoprávnenejprispievanímnajejvýživusumou300€,uložilmu
povinnosť uhradiť dlžné výživné spätne za tri roky predchádzajúce podaniu návrhu na začatie konania
a rozhodol o trovách konania.
Podaním zo dňa 6.3.2026 navrhovateľka doplnila a zmenila svoj návrh na začatie konania v zmysle
návrhu, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne odo dňa
podania návrhu.
Na pojednávaní dňa 12.3.2026 súd pripustil zmenu návrhu.
2. Návrh a doplňujúce podanie odôvodnila tým, že je študentkou denného štúdia lekárskej fakulty UPJŠ.
Jej štúdium je časovo náročné a jej zdravotný stav jej neumožňuje pracovať počas semestra, a preto je
odkázaná na výživné od rodičov. V súčasnosti jej otec prispieva dobrovoľne sumou 100 eur mesačne,
čo nepokrýva ani základné výdavky. Navrhovateľka trpí autoimunitným ochorením Crohnova choroba
- stredne ťažká forma. Jej mesačné náklady sú približne 630 eur. Býva u matky, ktorá je momentálne
nezamestnaná, takže finančná situácia v domácností je náročná.
3. Súd vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska otca navrhovateľky, zisťovaním bytovej, príjmovej,
majetkovej a výdavkovej situácie oboch účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania a zistil
nasledovný skutočný stav veci.4. Z vyjadrenia otca navrhovateľky zo dňa 16.9.2025 súd zistil, že z dôvodu jeho zložitej finančnej
situácie, ktorú zapríčinila najmä choroba a následná odkázanosť jeho syna I. B. si nemôže dovoliť
platiť výživné v navrhovanej výške. Po rozvode v roku 2018 dcére prispieval na výživné dobrovoľne.
Okrem toho v decembri 2020 prijal do svojej starostlivosti aj syna I., ktorý musel opustiť dom matky
pre prepuknutie psychickej choroby. Odvtedy sa o neho stará a zabezpečuje mu bývanie u jeho matky.
Napriekjehoneľahkýmfinančnýmpomeromneprestalprispievaťnavýživnépredcéru.SynI.B.študoval
na právnickej fakulte, ale štúdium musel zanechať kvôli chorobe. Pokúsil sa podnikať ako taxikár, no
nezvládol to a ostali mu dlhy, ktoré momentálne spláca otec. Bol viackrát hospitalizovaný kvôli psychickej
chorobe, naposledy v januári 2025 a v súčasnosti prebieha na Mestskom súde Košice konanie o zbavení
jeho svojprávnosti. Od 18. februára 2025 má priznanú invaliditu, ale napriek tejto skutočnosti nie je
schopný prispievať do domácnosti a plniť svoje finančné povinnosti.
5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 25.8.2025 súd zistil, že navrhovateľka je v školskom roku
2025/2026 študentkou 5. ročníka študijného programu všeobecné lekárstvo – denná forma na Lekárskej
fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so štandardnou dĺžkou štúdia 6 rokov.
Zo správy zamestnávateľa D. L. G. M. N. súd zistil, že navrhovateľka vykonávala brigády v mesiacoch
9-10/2024 a 8/2025, kde priemerný čistý príjem z tejto činnosti predstavoval 183,01 € mesačne.
Otec jej zasiela na jej účet výživné vo výške 100,- eur mesačne.
Iné príjmy navrhovateľky z iných zdrojov súd nezistil. Výživu jej poskytuje jej matka, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti.
Je slobodná, nemá žiadne deti.
Navrhovateľka má stanovenú diagnózu Crohnova choroba, z dôvodu ktorej si jedenkrát týždenne
podáva injekčne lieky, poberá lokálne kortikoidy, zakupuje si vitamíny a voľnopredajné lieky v súvislosti
s oslabenou imunitou. Celkovo svoje priemerné mesačné výdavky, ktoré sa týkajú jej liečby ustálila na
sume 90 eur mesačne.
Navrhovateľka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty.
V súčasnosti žije na adrese C. XX, D.. Ide o 3-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Žije
tu len navrhovateľka a jej matka. Jej matka je zamestnaná a jej príjem predstavuje 980 eur mesačne
v čistom.
6. Z potvrdenia zamestnávateľa otca 2. brigáda vzdušných síl zo dňa 5.9.2025 súd zistil, že jeho
priemernáčistámesačnámzdazaposledných12mesiacovpredpodanímsprávybolavovýške1.467,97
eur.
Iné príjmy otca súd nezistil.
Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Vlastní osobné motorové vozidlo Kia Ceed, rok výroby 2008. Iné
hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní.
InévyživovaciepovinnostimákplnoletémusynoviI.B.,ktorýjedlhodobopsychickychorý,mástanovenú
diagnózu mániodepresiu a vyžaduje si opateru. Na tunajšom súde prebieha konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony menovaného pod sp. zn. 78Ps/4/2025. Syn z dôvodu svojho zdravotného
stavu nevykonáva žiadnu prácu. Bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 560 eur mesačne. Synovi
bol invalidný dôchodok od Sociálnej poisťovne priznaný aj spätne za minulé obdobie a bol mu vyplatený
v úhrnnej výške 17.000 eur. Z toho vyplatili synove pôžičky v celkovej výške 10.300 eur.
Otec v súčasnosti žije v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky. V tomto byte žije on,
jeho sestra, jeho matka a zároveň aj jeho plnoletý syn I. B., nar. XX.XX.XXXX. Jeho matka je starobná
dôchodkyňa a jej dôchodok predstavuje približne 670 eur mesačne. Jeho sestra je zamestnaná a jej
príjem predstavuje približne 700 eur mesačne.
7. Navrhovateľka deklarovala svoje mesačné výdavky v konaní nasledovne:
- strava 250 eur, bývanie 100 eur, školské potreby 80 eur, doprava 40 eur, lieky 90 eur, oblečenie a
hygiena 40 eur, telefón internet 30 eur, zahraničná študijná stáž 390 eur ročne.
Na týchto výdavkoch v ďalšom zotrvala a ostatné výdavky sú bežného charakteru a bežnej výšky. Nemá
žiadne hypotéky, pôžičky, ani exekúcie.
8. Otec navrhovateľky deklaroval v konaní tieto mesačné výdavky:
- splátka pôžičky 330 eur, telefón 45 eur, výživné na dcéru 100 eur, cestovné do práce 90 eur, hygienické
potreby 40 eur, príspevok na bývanie a stravu 300 eur, ošatenie 30 eur, opravy osobného motorového
vozidla 800 eur ročne.
Pôžička bola vzatá na bežnú spotrebu, keďže mu to finančne nevychádzalo.9. Z lekárskej správy F. F. F., J. zo dňa 25.2.2025 predloženej do konania otcom oprávnenej súd zistil,
že plnoletý syn otca I. B. trpí ochorením – Mánia s psychotickými príznakmi. Jedná sa o chronické
psychotické ochorenie s potrebou trvalej psychofarmakologickej liečby a potrebou širšej psychosociálnej
podpory.
10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 12.3.2026 súd zistil, že so svojím otcom nie je
v žiadnom kontakte, a to ani osobnom, ani cez telefón, prípadne sociálne siete, a to približne od jej
osemnástych narodenín odkedy sa jej rodičia rozviedli. Otec jej na výživu prispieva pravidelne mesačne
sumou 100 eur priamo na jej účet. V súčasnosti je v piatom ročníku Lekárskej fakulty UPJŠ, ide o
denné štúdium. Ide o jej prvé štúdium na vysokej škole a toto štúdium doposiaľ neprerušila. Nemá
žiadny pravidelný zdroj príjmov, popri štúdiu prácu nevykonáva. Privyrába si brigádnicky počas letných
mesiacov v mesiaci júl, august a ak jej to situácia dovolí, tak aj polovicu mesiaca september.
11. Z výpovede otca navrhovateľky na pojednávaní dňa 12.3.2026 súd zistil, že s podaným návrhom
nesúhlasí,súhlasísvýživnýmvovýške150€mesačne.Poslednýkontaktsdcéroumaltesneporozvode,
kedy ju ešte kontaktoval, písal jej a volal, ale dcéra ho zrušila a od uvedenej doby sa teda už o kontakt
nesnažil.
Na výživu dcéry pravidelne prispieva sumou 100 eur mesačne.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.
17. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
21. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Príspevky na výživu sú časovo ohraničené. Systém vyživovacích povinnostípredstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna
osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych
príbuzných túto osobu živiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa
nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako
nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej – hocijakej – zárobkovej činnosti.
22. Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania a aplikovaní citovaných zákonných ustanovení súd
v prvom radom ustálil otázku, či vyživovacia povinnosť otca voči dcére trvá aj v súčasnosti. Pri
posúdení uvedeného vychádzal zo zistení, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole,
a teda pokračuje v príprave na budúce povolanie, pričom forma štúdia je denná, štúdium nemá
prerušené a v dôsledku jeho existencie nie je v jej možnostiach zamestnať sa v riadnom pracovnom
čase a zabezpečiť si tak plnohodnotnú výživu sama z odmeny za výkon pracovnej činnosti. Uvedené
spôsobuje, že navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť otca voči
nej trvá. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať
v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
Existenciu a trvanie svojej vyživovacej povinnosti voči dcére uznal v konaní aj otec, a to jednak
konkludentne – samotným hradením výživného dcére každý mesiac vo výške 100 €, ako aj výslovne
počas konania, kedy sa opakovane vyjadril, že uznáva svoju povinnosť prispievať dcére na výživu,
neuznáva však výšku tejto povinnosti, ktorej sa dcéra domáhala.
V otázke trvania vyživovacej povinnosti otca voči dcére nebol v konaní medzi účastníkmi rozpor.
23. Rozpor medzi účastníkmi pretrval v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke.
Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 300 € mesačne, resp. 250 € mesačne, otec vo výške
150 € mesačne. Otec danú výšku výživného zdôvodňoval svojou nemožnosťou podieľať sa na výžive
dcéry vyšším výživným z dôvodu výšky svojich príjmov a výdavkov, ako aj výdavkov súvisiacich s jeho
starostlivosťou o dospelého syna.
24. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči dcére súd vychádzal z príjmovej a majetkovej
situácie otca a príjmov a výdavkov navrhovateľky.
Pri posudzovaní situácie otca súd vychádzal zo súčasného pravidelného príjmu otca, ktorý predstavuje
jeho príjem z výkonu pracovnej činnosti v priemere 1 467,97 € mesačne. Súd iné príjmy, ani majetok
vyššej hodnoty na strane otca nezistil.
Na strane otca súd v ďalšom prihliadal aj na to, že poskytuje starostlivosť a čiastočne aj pomáha
s výživou svojho plnoletého syna, ktorý má dlhodobé zdravotné problémy. Súd poukazuje na to, že
v odôvodnených prípadoch vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu trvá aj po ukončení
prípravy na budúce povolanie. Je tomu tak napríklad v prípadoch znevýhodneného zdravotného stavu
dieťaťa. Listinami, ktoré predložil otec do tohto konania mal súd za preukázané, že jeho syn má dlhodobé
zdravotné problémy psychického rázu. Tým, že mu bol priznaný invalidný dôchodok na kompenzáciu
jeho zdravotného znevýhodnenia z pozície Sociálnej poisťovne má súd za preukázané, že je znížená
jehoschopnosťsámsaživiť.Tútojehoschopnosťvistejmierekompenzujepriznanýinvalidnýdôchodok,
súd však prihliadal aj na to, že plnoletý syn býva s otcom v spoločnej domácnosti a otec mu tak
zabezpečuje bývanie, pomáha mu so starostlivosťou o domácnosť, s bežnými dennými potrebami a
svojim príjmom sa podieľa aj na jeho výžive.
Na strane oprávnenej z výživného súd nezistil žiadne relevantné príjmy. Bolo preukázané, že oprávnená
v súčasnosti študuje vo forme denného štúdia, ktoré má primeranú dĺžku a nie je prerušené. Táto
skutočnosť ju v ďalšom obmedzuje v schopnosti zamestnať sa a zabezpečiť si riadny príjem. Občasný
príjem z brigád počas letných mesiacov v nízkej výške nemožno považovať za skutočný príjem na strane
oprávnenej z výživného, ktorý by bol spôsobilý uspokojovať jej bežné potreby. Oprávnená nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty a jej výživu jej zabezpečuje jej matka,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Posúdiac všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že primeraná výška
vyživovacej povinnosti zo strany otca pre oprávnenú z výživného predstavuje 250 eur mesačne.
Spravujúc sa všetkými uvedenými úvahami preto súd určil výživné vo výške 250 € mesačne
a v prevyšujúcej miere (50 €) návrh navrhovateľky zamietol.25. Podľa hmotnoprávnej úpravy zákona o rodine sa pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Preto nemožno vyvodiť záver, že vyživovacia
povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu vznikne až súdnym rozhodnutím. Rodič je v zmysle zákona o
rodine povinný svoje dieťa vyživovať, a to od narodenia až do času, kým nie je schopné samo sa živiť.
Keďženavrhovateľkasavtomtokonanídomáhalaurčeniavýživnéhoododňapodanianávrhunazačatie
konania, t. j. od 25.8.2025 a všetky skutočnosti rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti uvedené
vyššie k tomuto dátumu trvali, súd jej návrhu vyhovel.
Obaja účastníci sa zhodli v tvrdeniach, že otec na výživu navrhovateľky prispel za každý mesiac konania
vo výške 100 €. Dlžné výživné preto súd vypočítal ako dlh od podania návrhu od 25.8.2025 do 28.2.2026,
od ktorého odpočítal otcom vyplatených 100 € za každý mesiac s výslednou sumou 933,88 € (150 €
x 6 mesiacov + za 7 dní v mesiaci 8/2025). Dlžné výživné je splatné dňom doručenia rozsudku, avšak
súd uložil otcovi povinnosť uhradiť toto k rukám oprávnenej z výživného do 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku, keďže takto si to oprávnená v konaní uplatnila a súd jej návrhu, ktorý je v prospech otca
vyhovel.
26. O trovách konania rozhodol súd na základe návrhu navrhovateľky v súlade s § 52 a 57 Civilného
mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu (§ 376 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.