Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/863/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125267465
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125267465.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E.
X, F. G., F. B., zast.: KubalaLegal s.r.o., so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice - mestská časť Juh,
IČO: 50 111 213, proti povinnému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. F. XXX, zast.: JUDr.
Zsolt Hodosi, advokát, so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 014 515, o
vymoženie 38.000,- eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 07.11.2025, sp. zn. 20Ek/863/2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.11.2025, sp. zn. 20Ek/863/2025, a vec
vracia súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (výrok I.) a nepriznal
oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania (výroky II. a III.).

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia 38.000,- eur s prísl. na
základe notárskej zápisnice zo dňa 16.05.2024 vydanej srbským notárom K. F. L., so sídlom Železničná
38, Nový Sad, Srbská republika, pod č. k. (OPU): 1832-2024. Súdny úradník pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie doručil 21.06.2025 tento cudzí exekučný titul osobe, ktorá je v návrhu na vykonanie
exekúcie označená ako povinný, a poučil ju o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného

predpisu.

3. Povinný doručil námietky voči uznaniu cudzieho exekučného titulu, v ktorých uviedol, že medzi
Slovenskou republikou a Srbskom existuje jediná dvojstranná medzinárodná zmluva týkajúca sa
uvedenej problematiky, a to Zmluva medzi ČSSR a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Belehrad 20.01.1964, vyhl.

č. 207/1964 Zb.). Uvedená medzinárodná zmluva v čl. 15 upravuje režim verejných listín (absencia
ďalšieho overenia listín, listiny vydané v jednom zmluvnom štáte ako verejné majú v druhom zmluvnom
štáte preukaznú moc verejných listín) a v čl. 50 a nasl. upravuje podmienky pre uznanie a výkon
rozhodnutí. Výslovne upravuje uznanie súdnych a rozhodcovských rozhodnutí, avšak absentuje úprava
uznania cudzích verejných listín, akou notárska zápisnica nepochybne je. Ďalej povinný uviedol, že
dôvodom neuznania alebo nevykonania tohto cudzieho exekučného titulu (notárskej zápisnice) má byť

výhrada verejného poriadku, keď podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica
ako exekučný titul musí obsahovať okrem iného aj právny dôvod záväzku a ďalej výslovný súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Predložená cudzia notárska zápisnica neobsahuje
ani vymedzenie právneho dôvodu, z ktorého vznikol záväzok dlžníka (odkaz na zmluvu o postúpení
pohľadávky v čl. 1 Dohody nedefinuje právny základ či právny dôvod, z ktorého záväzok vznikol) a
ani výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ teda slovenský právny

poriadok trvá na určitých náležitostiach notárskej zápisnice ako exekučného titulu, existenciu a danosť
náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu považuje zákonodarca za mimoriadne dôležitú, ato do tej miery, že v prípade absencie náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu zakotvuje
povinný postup exekučného súdu - zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že
spolu s notárskou zápisnicou neboli predložené prílohy, na ktoré notárska zápisnica na str. 2 poukazuje,

takto nie je možné predloženú notársku zápisnicu posúdiť komplexne.

4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 53 ods. 3 písm. a), § 54 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ako ZMPSP), čl. 50 ods. 1, čl. 51, čl.

53, čl. 55 ods. 1, 2 vyhlášky Ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. z 19.11.1964 o Zmluve
medziČeskoslovenskousocialistickourepublikouaSocialistickoufederatívnourepublikouJuhosláviouo
úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach a uviedol, že táto medzinárodná
zmluva výslovne upravuje len uznanie súdnych a rozhodcovských rozhodnutí a absentuje úprava
uznania cudzích verejných listín, akou je notárska zápisnica. Súdny úradník tak nevyhovel návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, nakoľko predložený exekučný titul - srbská notárska zápisnica

nemôže byť uznaná a vykonaná na území Slovenskej republiky.

5. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom exekučného konania je iba
oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súdny

úradník o náhrade trov konania oprávneného rozhodol tak, že mu na náhradu trov exekučného konania
nepriznal. Keďže sa exekučný poriadok venuje len trovám povinného spojených s podaním návrhu na
zastavenie exekúcie a nevenuje sa trovám, ktoré vzniknú povinnému v spojitosti s podaním vyjadrenia
podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, súdny úradník uzavrel, že povinnému Exekučný
poriadok neumožňuje uplatniť si takýto nárok. Preto súdny úradník ani povinnému náhradu trov konania

nepriznal.

6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že ZMPSP sa aplikuje
subsidiárne vo vzťahu k otázkam medzinárodnou zmluvou neupraveným (§ 2 ZMPSP). Keďže
medzinárodná zmluva v danom prípade neupravuje uznanie a výkon notárskych listín vydaných

v zahraničí, na jej uznanie a výkon sa aplikujú ustanovenia ZMPSP. Podľa § 67 ods. 3 ZMPSP sa
cudzie rozhodnutie uznáva tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie
exekúcie. Uvedené platí preto, že len rozhodnutia taxatívne uvedené v § 65 ZMPSP vyžadujú uznanie
osobitným výrokom slovenského súdu v samostatnom súdnom konaní. Predložený exekučný titul medzi
tieto taxatívne vymedzené rozhodnutia nepatrí, je tak spôsobilým pre vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

7. Ďalej oprávnený uviedol, že nebolo vysvetlené, prečo by mal existovať rozpor návrhu na vykonanie
exekúcie s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v dôsledku čoho uznesenie súdneho úradníka
nespĺňapožiadavkyprávanaspravodlivýproces.Oprávnenýnamietolajpostupsúdnehoúradníka,ktorý

nedoručil oprávnenému námietky povinného k neuznaniu exekučného titulu.

8. Napokon oprávnený uviedol, že v danom prípade nejde o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku (slovenskú notársku zápisnicu), ale o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm.
b) Exekučného poriadku (cudzí exekučný titul), ktorého pravidlá uznania a výkonu stanovuje ZMPSP.

Oprávnenýtaknevrholzrušenieuzneseniasúdnehoúradníka,vydaniepoverenianavykonanieexekúcie
a priznanie náhrady trov.

9.Povinnývovyjadreníksťažnostioprávnenéhozotrvalnasvojejpredošlejargumentácii,pričomnavrhol
sťažnosť oprávneného zamietnuť.

10. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom
exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom
predpísanénáležitosti(§127CSP,§243CSP),súdpreskúmalnapadnutéuznesenievmedziachdaných

rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného
poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.11. Súdny úradník nevyhovel návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, nakoľko predložený
exekučný titul - srbská notárska zápisnica - nemôže byť uznaná a vykonaná na území Slovenskej
republiky, keď jej uznanie a výkon neupravuje vzájomná medzinárodná zmluva (Zmluva medzi

Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o
úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach /Belehrad 20.01.1964, vyhl.
č. 207/1964 Zb./). S týmto záverom nie je možné sa stotožniť. Keďže medzinárodná zmluva v danom
prípade neupravuje uznanie a výkon notárskych listín vydaných v zahraničí, na jej uznanie a výkon
sa aplikuje ZMPSP (§ 2 ZMPSP). Podľa § 67 ods. 3 ZMPSP sa cudzie rozhodnutie, ktorým

v zmysle § 63 ZMPSP je aj cudzia notárska zápisnica, uznáva tak, že slovenský súd nariadi
jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Už Najvyšší súd ČSSR judikoval, že
čo sa týka uznávania právoplatných cudzích rozhodnutí v iných veciach, ako ktoré sú uvedené
v ustanoveniach § 65 a 66 ZMPSP, je potrebné vychádzať z toho, že sa uznávajú za podmienok
upravených v ustanoveniach § 63 a 64 ZMPSP. Z ustanovení ZMPSP ani z ustanovení OSP nemožno
presvedčivo odvodiť, že by v týchto veciach nemohol čs. súd nariadiť napr. súdny výkon cudzieho

rozhodnutia. Pre účinnosť všetkých rozhodnutí vydaných vo veciach uvedených v ustanovení § 1
ZMPSP je potrebné ich uznanie. Osobitné konanie o uznaní je však výslovne upravené len v prípadoch
vecí manželských a vecí určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva. V ostatných prípadoch je potrebné
vychádzať z toho, že osobitné uznávacie konanie predpísané nie je, a je preto potrebné vychádzať
z tej úpravy, ktorá rieši otázky uznávania cudzích rozhodnutí bez osobitného uznávacieho konania

(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 27.08.1987, Cpjf 27/86).

12. Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia stanovuje § 64 ZMPSP. Ten o. i. stanovuje aj tom, že
cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak by sa uznanie priečilo slovenskému verejnému
poriadku (§ 63 písm. f/ ZMPSP). Práve na rozpor uznania s verejným poriadkom poukazoval aj povinný.

Tento rozpor videl v tom, že predložená cudzia notárska zápisnica neobsahuje vymedzenie právneho
dôvodu, z ktorého vznikol záväzok dlžníka, a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.Uvedenépodľa§45ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadkumusíobsahovaťnotárskazápisnica
pre to, aby bola exekučným titulom podľa Exekučného poriadku.

13. Oprávnený správne uviedol, že označeným a predloženým exekučným titulom v danej veci nie
je notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Označeným a predloženým
exekučným titulom je cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike podľa § 45 ods. 2 písm. b)
Exekučného poriadku, pričom podľa § 63 ZMPSP je takým aj cudzia notárska zápisnica. Nemožno teda
vyvodiť, že by cudzia notárska zápisnica musela obsahovať náležitosti slovenskej notárskej zápisnice

ako exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

14. Ak povinný poukazuje na rozpor s verejným poriadkom, tento predstavuje také základné zásady
spoločenského i štátneho zriadenia, na ktorých Slovenská republika bezvýhradne trvá a ktoré nemôžu
byť nijakým spôsobom oslabené či porušené. Pod pojmom procesný verejný poriadok je potrebné vidieť

základné princípy procesného práva, kam možno zaradiť právo na spravodlivý proces a pod. (súd
v trestnom konaní odoprel právo obžalovaného na obhajobu, ak sa tento sám osobne nedostaví na
konanie, súd vyriešil otázku určenia otcovstva len na základe vyjadrenia matky, súd vo veci konal napriek
rozhodcovskej doložke a pod.) Rozpor s hmotnoprávnym verejným poriadkom by nastal v prípade, ak
by rozhodnutie (teda nie postup v konaní), hoci vydané v súlade s právnym poriadkom štátu, ktorého

orgán ho vydal, bolo v rozpore so slovenským verejným poriadkom, konkrétne s jeho základnými
hmotnoprávnymi zásadami. O takomto rozpore je možné hovoriť v prípade nezlučiteľnosti cudzieho
rozhodnutia so slovenskými správnymi aktmi či samotnými verejnoprávnymi predpismi (LYSINA, Peter,
ŠTEFANKOVÁ, Natália, ĎURIŠ, Michal, ŠTEVČEK, Marek. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 346–347).

15. Ak povinný poukazuje len na to, že vzhľadom na osobitosti právneho poriadku štátu pôvodu nemá
úkon uskutočnený ich notárom všetky totožné či obdobné náležitosti, ako má naša notárska zápisnica
(ktorá má byť exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), uvedené nemožno
považovať za rozpor s procesným či hmotnoprávnym verejným poriadkom. Z námietok povinného

nemožno vyvodiť, že by postup alebo konanie, ktoré predchádzalo uzatvoreniu predmetnej zmluvy/
dohody medzi účastníkmi, či udeleniu solemnizačnej doložky srbským notárom, čo i len zakladal
pochybnosti o dodržaní všetkých procesných práv povinného na úrovni, akú mu prisudzujú slovenské
procesné predpisy. Rovnako povinný netvrdí, že by predložený cudzí exekučný titul bol rozpornýs akýmikoľvek hmotnoprávnymi zásadami, platnými v Slovenskej republike. Súd teda, za súčasného
stavu, nevidí žiaden rozpor označeného a predloženého exekučného titulu s verejným poriadkom, čo
by bránilo jeho uznaniu a výkonu.

16. Ďalej súd uvádza, že tvrdenie povinného, že dohoda účastníkov nebola koncipovaná s cieľom robiť
z nej exekučný titul, je v priamom rozpore s jej znením (čl. 9).

17. Napokon pokiaľ ide o námietku povinného, že spolu s cudzou notárskou zápisnicou neboli

predložené prílohy, na ktoré táto poukazuje, z ktorého dôvodu nie je možné predloženú cudziu
notársku zápisnicu posúdiť komplexne, súd uvádza nasledovné: S ohľadom na vyššie uvedené poučky
odbornej literatúry o verejnom poriadku je zrejmé, že pre dôsledné posúdenie (ne)existencie rozporu
s verejným poriadkom je dôležité poznať celý kontext právneho vzťahu účastníkov. Preto sa javí, že
práve predloženie všetkých príloh, na ktoré poukazuje solemnizačná doložka srbského notára, ako
nevyhnutné. Avšak, pri bližšom pohľade na označenie konkrétnych príloh, je zrejmé, že tieto nemajú

potenciál na spoznanie právneho vzťahu účastníkov. Okrem dokladov totožnosti účastníkov a určitého
výpisu z úradnej databázy, čo je dokument verejného práva na účely prevencie kriminality, je prílohou
len overená kópia Zmluvy o postúpení pohľadávok na oprávneného. Ak by teda aj súd vyžiadal od
oprávneného predmetné prílohy, ktorých predloženie a hlavne preloženie by konanie zaťažilo výdavkami
a časovou stratou, zistil by len, že došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky na oprávneného, ktorú

skutočnosť napokon povinný ani nerozporoval. Súd by však nezistil nič, čo by mu pomohlo získať
konkrétne poznatky o právnom vzťahu účastníkov, t. j. ako bol založený a či sa neuplatňujú plnenia
rozporné s verejným poriadkom. Súd preto túto námietku povinného vyhodnotil ako účelovú, ktorá by
priniesla len zvýšené výdavky a spomalenie exekučného konania.

18. S ohľadom na uvedené súd nesprávne uznesenie súdneho úradníka zrušil (§ 250 ods. 2 CSP).
V ďalšom konaní súdny úradník pristúpi k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pričom v ňom
zohľadní aj trovy konania oprávneného vzniknuté už počas exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).