Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/3078/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125455682
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125455682.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1.) mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2.) mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX
D. E., zák. zast.: A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., práv. zast.: JUDr.
Petra Kandračová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, 078 01 Sečovce, proti
povinnému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie výživného,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom exekútorského úradu A. H. X,
XXX XX C. I. D., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávneným p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,16 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.12.2025 domáhali od
povinného vymoženia zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu – rozsudku
Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 15P/160/2024 zo dňa 21.05.2025.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 17.12.2025 poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2,
052 01 Spišská Nová Ves.

3.Povinnýpodalusúdnehoexekútoravzákonnejlehotenávrhnazastavenieexekúcie,vktoromuviedol,
že v júli 2025 došlo k podstatnej zmene jeho pomerov, keď prišiel o zamestnanie a ocitol som sa v
nepriaznivej finančnej situácii. Na základe tejto skutočnosti sa s matkou maloletých detí ústne dohodol

na dočasnej úprave plnenia vyživovacej povinnosti, pričom daňový bonus na deti si začala uplatňovať
matka maloletých a on jej mesačne uhrádzal sumu 50,- Eur. Do tohto dátumu si daňový bonus uplatňoval
on a platil aj plnú sumu výživného 250,- Eur mesačne. Táto dohoda bola uzavretá v dobrej viere, pričom
matka oprávnených s takýmto postupom súhlasila a nepožadovala doplatenie rozdielu až do začatia
exekučného konania. Exekúcia je v časti vymáhaného dlžného výživného vedená bez zohľadnenia
uvedených skutkových okolností a bez posúdenia, či matka oprávnených svojim konaním neprispela

k vzniku údajného dlhu.

4. Ďalej uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a v maximálnej možnej miere sa snaží
svoje povinnosti riadne plniť. Zároveň však namieta ďalšie pokračovanie exekúcie v časti bežného
výživného a uplatňovanie mesačnej odmeny podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., a to z dôvodu, že
bežné výživné za mesiac december 2025 uhradil v plnej výške priamo oprávnenej a to dňa 20.12.2025

vo výške 50,- Eur a dňa 30.12.2025 vo výške 200,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom období
nebolo potrebné vymáhať bežné výživné prostredníctvom exekúcie a neboli vykonané žiadne úkonysmerujúce k jeho vymoženiu. Bežné výživné je pripravený naďalej riadne uhrádzať priamo oprávnenej a
to v primeranej výške, pričom súčasne prebieha konanie o zmene výživného z dôvodu podstatnej zmeny
jeho pomerov. Vzhľadom na to, že bežné výživné je plnené dobrovoľne priamou úhradou, považuje

ďalšie vedenie exekúcie v tejto časti za neodôvodnené a neprimerané a preto žiadal, aby súd exekúciu
zastavil.

5. K uvedenému podaniu sa vyjadrili aj oprávnení, ktorí so zastavením exekúcie nesúhlasili, pričom
uviedli, že zo strany otca nebolo uhrádzané výživné tak, ako mu bolo určené exekučným titulom. Matka

sa s otcom nijakým spôsobom nedohodla na tom, aby uhrádzal výživné v zníženej sume ale otec to
začal robiť z vlastnej iniciatívy. Matka ho na takýto nezákonný postup niekoľkokrát upozornila a vyzývala
na úhradu výživného v súdom určenej výške. Otec tak dobrovoľne neurobil, preto bolo nútená obrátiť sa
na exekučný súd s návrhom na vykonanie exekúcie. K otcom uvádzanej skutočnosti, že si matka mala
započítať daňový bonus vyplácaný štátom chce poukázať na ustálenú judikatúru, že daňový bonus nie je
priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa za splnenia zákonných podmienok započítava do

čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne. Pojem daňový bonus nemá svoju legálnu
definíciu a nie je ani štátnou sociálnou dávkou. Daňový bonus predstavuje formu daňového zvýhodnenia
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Taktiež poukázali na to, že judikatúra dlhodobo zastáva
názor, že akékoľvek dohody rodičov o zmene výživného musia byť schválené súdom, inak sú právne
irelevantné. Žiadna dohoda o znížení výživného uzatvorená nebola, ani ústne, ani písomne. Výživné je

určené právoplatným súdnym rozhodnutím vo výške 150,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa, ktoré
je naďalej platné a nebolo zmenené ani zrušené súdom. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosť plní
len čiastočne, bez právneho dôvodu, čím mu vzniká dlh na výživnom. S tvrdením o existencii dohody
zásadne nesúhlasia a nesúhlasia ani s úhradou výživného v splátkach. Zároveň si voči povinnému
uplatnili aj nárok na náhradu trov za vyjadrenie k jeho návrhu.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenieexekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe

mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

12. Súd preskúmal návrh povinného spolu s vyjadrením oprávnených a dospel k záveru, že je
nedôvodný. Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 15P/160/2024 zo dňa
21.05.2025 bol povinný okrem iného zaviazaný prispievať na výživu oprávnených sumou 250,- Eur
mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Nakoľko si túto povinnosť

riadne neplnil, podali oprávnení návrh na vykonanie exekúcie. Povinný počas celého exekučného
konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že si vyživovaciu plní riadne a včas a teda
v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania
bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. V konaní o návrhu na

zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené
tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom
dokazovania. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná
požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by

svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné
zamietnuť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch
bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak
bremeno tieto skutočnosti preukázať, čo sa však v tomto prípade nestalo.

13.Povinnýzaložilsvojuprocesnúobranunatvrdení,žemedzinímamatkouoprávnenýchdošlokústnej
dohode o znížení vyživovacej povinnosti, avšak existenciu takéhoto dojednania nijako nepreukázal,
pričom matka oprávnených uvedenú skutočnosť výslovne poprela. Navyše aj keby povinný disponoval
podobnou dohodou tak tá by nemala žiadny vplyv na výšku určeného výživného, nakoľko o zmene
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom môže rozhodnú vždy len príslušný súd. Individuálne

dojednanie medzi rodičmi bez súhlasu súdu je právne neúčinné a preto je otec naďalej povinný uhrádzať
výživné vo výške určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

14. Povinný rovnako nijako nepreukázal ani to, že oprávneným uhradil výživné za december 2025
vo výške 250,- Eur, navyše aj keby tak urobil, tak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na dôvodnosť

vedenia exekučného konania, nakoľko k údajnej úhrade došlo v dňoch 20.12.2025 a 30.12.2025 a teda
až po začatí exekúcie, t.z. že takýto úkon nemožno pokladať za splnenie nároku v zmysle § 61k ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku. Splnenie vymáhaného nároku povinným tak ako to má na mysli
uvedené ustanovenie môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak
k splneniu došlo ešte pred začatím exekúcie (pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi), čo je v

tomto prípade deň 17.12.2025. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ku ktorým
došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.. Najčastejším
dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je si však potrebné uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku
práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekúcie,

t.j.eštepreddoručenímpovereniasúdnemuexekútorovi.Vopačnomprípade,tedaakpovinnýplnínárok
po začatí exekúcie (ako je tomu aj v tomto prípade), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky.

15. Súd zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31.03.2017 zákon rozlišuje tri možné

spôsoby ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho
exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch,
ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie §
61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenieexekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul
z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o
vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať

dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu
zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, napr. splnenie, avšak musí ísť o splnenie, ktoré nastalo v období po vydaní exekučného titulu
a pred začatím exekúcie.

16. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že je nepochybné, že povinný si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť riadne a včas tak ako mu to ukladá právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie
a preto jeho návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

19. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

20. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách oprávnených rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že im

priznal ich náhradu ako procesne úspešnej strane vo výške 51,16 Eur za jeden polovičný úkon právnej
služby (vyjadrenie k návrhu povinného) po 25,73 Eur, vrátane režijného paušálu v sume 15,86 Eur a 23%
DPH. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre
súdneho exekútora. O trovách povinného súd nerozhodoval, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich
náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.