Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010701
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624010701.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a
sudcovJUDr.MartinaMichalanskéhoaJUDr.MiroslavaMajerníkavtrestnejveciobžalovanéhoml.A.B.,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03.11.2025, sp. zn. 6T/96/2024 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17.03.2026 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 6T/96/2024 zo dňa 03.11.2025 podľa § 285 písm.
a) Tr. por. oslobodil obžalovaného ml. A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves sp. zn. 1Pv 260/23/8810 pre skutok, že dňa 24. júna 2023 v čase okolo 01:55 hod. v meste
Spišská Nová Ves, po ulici Zimnej v smere jazdy od centra mesta Spišská Nová Ves k budove Reduty,

bez vodičského oprávnenia viedol osobné motorové vozidlo značky VW Polo, evidenčného čísla B. XXX
C., kde napriek pokynu policajného hliadky k zastaveniu vozidla, nereagoval a s vozidlom unikal po
rôznych uliciach mesta Spišská Nová Ves, následne cez obec Markušovce až do obce Rudňany, kde
pri obytnom dome A. D. XXX zastavil, následne počas kontroly policajnou hliadkou sa podrobil dychovej
skúške na zistenie prítomnosti alkoholu s negatívnym výsledkom, avšak nakoľko javil známky požitia
omamných a psychotropných látok, bol vyzvaný na odber krvi alebo iného biologického materiálu, kde

po zákonnom poučení a vysvetlení, že ober krvi nie je úkon nebezpečný pre jeho život alebo zdravie,
odber krvi aj pred lekárom odmietol, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktorý uviedol v písomných dôvodoch odvolania

nasledovné.

S odôvodnením okresného súdu nesúhlasí. Má za to, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil
jednostranne, len v prospech obžalovaného.

V prvom rad nesúhlasil s názorom okresného súdu, že už v čase 2.21 h dňa 24.06.2023

došlo k zadržaniu podozrivého mladistvého, nakoľko podľa zápisnice o prevzatí (zadržaní) osoby podľa
§ 85 ods. 3 Tr. poriadku došlo k prevzatiu (zadržaniu) podozrivého až v čase o 7.45 h dňa 24.06.2023.
V čase o 2.21 h dňa 24.06.2023 bola obmedzená osobná sloboda podozrivého v zmysle ust. § 85
ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo
bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie
úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Teda podozrivý

ml. A. B. bol poverenému príslušníkovi PZ podľa § 85 ods. 3 Tr. poriadku odovzdaný až v čase o 7.45
h. Skutočnosť, že do doby zadržania sa započítava aj doba obmedzenia osobnej slobody, nemožnoautomaticky vyhodnotiť vtom smere, že obmedzením osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku
automaticky došlo aj k zadržaniu podozrivého, a teda že už osoba, ktorá je podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku
obmedzená na osobnej slobode má všetky práva uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. poriadku, a

to i s poukazom na skutočnosť, že podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku môže vykonať obmedzenie osobnej
slobody ktokoľvek.

Poukázal na to, že v zmysle ust. § 5 a nasledujúce zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním
alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len zákon

o ochrane pred alkoholizmom) sú aj príslušníci PZ oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby
uvedené v § 4 ods. 1 (teda osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe
alebo iným osobám alebo poškodiť majetok) na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových
látok.

V žiadnom prípade sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že v prípade osoby, ktorá vedie

motorové vozidlo a policajti majú podozrenie, že takáto osoba by mohla byť pod vplyvom omamných
a psychotropných látok, sa má postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade aj príslušníci PZ postupujú
podľa vyššie citovaného zákona o ochrane pred alkoholizmom, a to bez rozdielu, či ide o vodiča, ktorý
má plnú spôsobilosť na právne úkony alebo nie.

Aj odber biologického materiálu - krvi a moču je neodkladný úkon, najmä v prípade, ak je podozrenie,
že vodič vozidla by mohol byť pod vplyvom omamných a psychotropných látok.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ja pravdou, že obžalovaný ml. A. B. v čase skutku ešte

nemal 18 rokov, avšak tento nebol ani držiteľom vodičského oprávnenia a sám z vlastného rozhodnutia
sa dobrovoľne uviedol do postavenia vodiča motorového vozidla, keď viedol motorové vozidlo dňa
24.06.2023, a teda ako vodič motorového vozidla po štátnych cestách v SR bol povinný rešpektovať
pravidlá cestnej premávky, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke).

Súčasne podľa § 69 ods. 1, písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil
vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť
jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o
zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších prepisov vyšetrenie na
prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva
a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom

a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo
b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky
biologického materiálu.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť

pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to
oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Aj keď v čase skutku nemal plnú spôsobilosť na právne úkony, vlastným rozhodnutím viesť motorové

vozidlo prevzal na seba všetky práva vodiča motorového vozidla, avšak logicky musel ako vodič prevziať
na seba aj všetky povinnosti vodiča motorového vozidla a tiež i prípadnú zodpovednosť za následky
svojho konania. Teda obžalovaný bol povinný strpieť výkon oprávnení policajta, ktoré policajtovi priznáva
nielen zákon o cestnej premávke, ale aj zákon o ochrane pred alkoholizmom.

Súčasne poukazuje na to, že zákon už aj 15-ročným osobám, po splnení zákonom predpokladaných
povinností, umožňuje viesť určité druhy motorových vozidiel, avšak rovnako im ukladá aj tomu
prislúchajúce povinnosti.Súčasne poukazuje, že ani zákon o cestnej premávke a ani zákon o ochrane pred alkoholizmom
neukladá povinnosť policajtovi v prípade, ak ide vykonávať svoje oprávnenie v súvislosti s vyšetrením
prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok v organizme, či už voči vodičovi motorového vozidla,

prípadne voči iným osobám, ktoré vykonávali činnosť, pri ktorých by mohli ohroziť život, zdravie svoje
alebo iných osôb alebo poškodiť majetok, aj keď ide o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne
úkony, aby vopred pred odberom biologického materiálu kontaktovali zákonného zástupcu takejto
osoby. Najmä opätovne poukazuje na to, že aj odber biologického materiálu, nielen dychová skúška, je
neodkladný úkon a mladistvý A. B. ešte v danom čase nebol zadržaný.

Následnepriúkonochpojehoprevzatí(zadržaní)poverenýmpríslušníkomPZužnaObvodnomoddelení
PZ boli pri úkonoch v zmysle Trestného poriadku prítomní aj obhajca a aj zákonný zástupca mladistvého.

V ďalšom poukázal najmä na výpoveď policajta E. F., ktorý potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, že
obžalovaného poučil, a to jednak pred dychovou skúškou, ktorej ešte bol ochotný sa podrobiť a nakoľko

následne videl, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla javil známky možného požitia návykových
látok, tak preto tohto vyzval a aj zákonným spôsobom poučil o možnosti odberu biologického materiálu,
a to aj na mieste skutku v obci Rudňany a následne aj v Nemocnici s poliklinikou Spišská Nová Ves,
na urgentnom príjme, pričom práve policajt E. F. aj eskortoval obžalovaného na tento urgentný príjem,
pričom obžalovaný napriek poučeniu a vysvetleniu sa odmietol opakovane podrobiť odberu biologického

materiálu v nemocnici. Taktiež poukazuje na všetky úradné záznamy a poučenia, ktoré sa nachádzajú
vo vyšetrovacom spise, ktoré sú podpísané aj obžalovaným, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol
zákonne poučený a že sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Taktiež poukázal na listinu,
ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, a to je správa o skutku, na ktorej sa nachádza aj podpis A. B.
a je tam uvedené, že sa odmieta podrobiť odberu biologického materiálu. Taktiež upriamil pozornosť aj

jednak na úradné záznamy, aj na výpovede policajtov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol vodičom
motorového vozidla v čase skutku, pričom viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a to
po rôznych uliciach v meste Spišská Nová Ves, následne cez obec Markušovce až do obce Rudňany,
pričom po celú túto dobu išiel neprimerane vysokou rýchlosťou, prechádzal aj do protismernej časti
vozovky a to aj v meste Spišská Nová Ves, kde opakovane prechádzal do protismeru, pričom policajné

hliadky obžalovaného ako vodiča prenasledovali, pričom tento vôbec na ich výzvy, aby vozidlo zastavil,
nereagoval. Má za to, že svojou jazdou maximálne vysokou rýchlosťou a veľmi neprimeranou jazdou
ohrozoval jednak aj seba, jednak aj svojho spolujazdca a taktiež iných účastníkov cestnej premávky.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj doktorka G., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade,

keď príde osoba v sprievode polície, ktorá žiada o odber biologického materiálu, tak na takýto odber sa
nevyžaduje súhlas zákonného zástupcu, a taktiež uviedla, že ak by na obžalovanom videla akékoľvek
zranenia a najmä zranenia, ktoré sú zdokumentované na fotografii, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom
spise, tak by určite konala a danú osobu by vyšetrila s takýmito zraneniami.

Súčasne má za to, že aj v prípade, ak by oprávneným orgánom došlo ku konštatovaniu protiprávneho
konaniazostranypolicajtovprizásahuvočiobžalovanémunamiesteskutku,takéhoichporušenie,samo
o sebe neznamená, že nedošlo ku skutku, ktorý je vedený v obžalobe. Tiež prokurátor poukazuje na to,
že predmetné použitie donucovacích prostriedkov voči obžalovanému na mieste skutku bolo riešené, a
to na to oprávnenými subjektami, ktoré to vyhodnotili ako oprávnene použitie donucovacích prostriedkov.

Má za to, že je otázne kedy došlo k zraneniam obžalovaného, a to nielen s poukazom na výpovede
policajtov, ktorí neregistrovali zranenia na obžalovanom, v čase jednak na mieste skutku ani pri jeho
eskortovaní do nemocnice na odbery a tiež aj na výpoveď doktorky G..

Taktiež poukazuje na to, že práve policajt E. F. poučoval obžalovaného na mieste skutku, a teda práve
tento bol s obžalovaným v priamom kontakte, a teda práve tento policajt mohol najlepšie spozorovať
správanie, prípadne iné prejavy, vrátane príznakov požitia návykových látok obžalovaného. Skutočnosť,
že pri vypisovaní žiadanky na akútne toxikologické vyšetrenie krvi došlo k pochybeniu, ešte sama osebe
neznižuje dôveryhodnosť výpovede svedka E. F., ktorý ako policajt vypovedal po riadnom zákonnom

poučení aj trestných následkoch krivej výpovede.

V slovenskom právnom poriadku zákonodarca stanovil, že ak sa obvinený (podozrivý) odmietne
podrobiťnapr.dychovejskúške,aleboodberubiologickéhomateriálunazistenieprítomnostinávykovýchlátok v krvi/dychu, dopustí sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zákona. Takýmto spôsobom zákonodarca v podstate vylúčil akýkoľvek fyzický zásah do integrity
a súkromia obvineného/podozrivého vo forme násilného napr. odberu krvi vodičovi vozidla, pričom

obvinený (podozrivý) má vždy možnosť voľby a je len na ňom, či sa dychovej skúške/odberu podrobí
alebo nie.

Má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa rozhodol nepodrobiť
odberu biologického materiálu na zistenie prítomnosti inej návykovej látky v jeho organizme.

Je nesporné, že v prípade pochybností o niektorých skutkových zisteniach je potrebné rozhodovať v
prospechobžalovaného.Musí,aleísťopochybnosť„rozumnú“,tedatakú,ktorájevysvetliteľnálogickými
operáciami a má logický a vysvetliteľný základ. Treba pritom rozlišovať medzi „rozumnou pochybnosťou“
a pochybnosťou, ktorá sa tak javí len spočiatku bez poznania súvislostí, pričom v konečnom dôsledku
je „rozumne vysvetliteľná“ a nijak nevyvracia tvrdené fakty. Najviac nemôže ísť o akúkoľvek pochybnosť

ohľadne niektorých, podstatu nemeniacich detailov, ale o pochybnosť o podstate obvinenia.

Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhuje,abyKrajskýsúdvKošiciachpodľa§322ods.1Tr.poriadkuzrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, ako
aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu veci. Jednotlivé
dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného

poriadku, teda jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom svoje skutkové a právne závery
v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil. Hoci odvolací súd v ďalšom texte poukazuje na niektoré
čiastkové nedostatky v právnej argumentácii súdu prvého stupňa, tieto nemajú taký charakter ani
intenzitu, aby spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ako celku. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplývajú také pochybnosti, ktoré nebolo možné odstrániť ani v konaní pred súdom

prvého stupňa, a preto postup okresného súdu, ktorý obžalovaného spod obžaloby oslobodil, považuje
odvolací súd za zákonný a vecne správny.

Odvolací súd sa osobitne a podrobne zaoberal odvolacou námietkou prokurátora, podľa ktorej okresný
súd nesprávne právne posúdil okamih zadržania mladistvého obžalovaného a z toho vyplývajúcu

povinnosť orgánov činných v trestnom konaní postupovať podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku, pričom
prokurátor zastáva názor, že k zadržaniu došlo až v čase formálneho prevzatia osoby povereným
príslušníkom Policajného zboru o 07.45 hod. podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku, zatiaľ čo skoršie
obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nezakladalo vznik povinností
vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného poriadku. S takýmto právnym názorom sa odvolací

súd nestotožňuje, keďže nezohľadňuje materiálny charakter zásahu orgánov verejnej moci do osobnej
slobody mladistvého obžalovaného a opiera sa výlučne o formálne administratívne hľadisko následného
zaznamenania prevzatia osoby, bez zohľadnenia skutočného priebehu zásahu a reálneho postavenia
mladistvého obžalovaného v čase vykonávania jednotlivých úkonov.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že mladistvý obžalovaný bol bezprostredne po
zastavení vozidla príslušníkmi Policajného zboru vytiahnutý z vozidla, za použitia donucovacích
prostriedkov spútaný služobnými putami, fyzicky zrazený na zem a následne sa nachádzal pod
nepretržitou fyzickou kontrolou zasahujúcich policajtov, bez možnosti slobodne disponovať svojou
osoboualeboopustiťmiestozásahu,pričomvočinemubolibezprostrednevykonávanéúkonysmerujúce

k prevereniu podozrenia zo spáchania trestného činu, najmä jeho stotožnenie, poučenie, výzva na
podrobenie sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykových látok, ako aj jeho následná eskortácia
do zdravotníckeho zariadenia a následne na policajné oddelenie. Takýto zásah svojím charakterom,
intenzitou a účelom nepochybne predstavuje faktické zbavenie osobnej slobody osobou konajúcou vmene štátu, pričom od tohto momentu sa mladistvý obžalovaný nachádzal v dispozičnej sfére orgánov
činných v trestnom konaní a bol podrobený úkonom trestného konania, bez ohľadu na to, že formálny
administratívny úkon prevzatia osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku bol vykonaný až neskôr.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre posúdenie okamihu, od ktorého vznikajú procesné
práva a garancie osoby, vrátane osobitných práv mladistvého podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku,
je rozhodujúci reálny okamih zásahu do osobnej slobody zo strany orgánov verejnej moci, a nie až
následné administratívne formalizovanie tohto stavu. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 34 ods.

4 Trestného poriadku sleduje ochranu osobitne zraniteľnej kategórie osôb, ktorými sú mladiství, a jej
účelom je zabezpečiť, aby mladistvý nebol vystavený zásahu orgánov verejnej moci bez primeranej
procesnej ochrany, najmä bez vedomia a podpory jeho zákonného zástupcu a príslušného orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tento účel by bol zásadne popretý, ak by orgány činné
v trestnom konaní mohli odkladať splnenie tejto povinnosti až do momentu neskoršieho formálneho
prevzatia osoby, hoci táto osoba už bola predtým fakticky zbavená osobnej slobody, spútaná a

podrobená úkonom trestného konania.

V zmysle § 34 ods. 4 Trestného poriadku je orgán činný v trestnom konaní povinný bez zbytočného
odkladu vyrozumieť zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, ak je zadržanou alebo zatknutou osobou mladistvý. Uvedená povinnosť má charakter

bezodkladného úkonu, ktorý musí byť vykonaný bez zbytočného odkladu po tom, ako dôjde k zásahu
do osobnej slobody mladistvého, a jej splnenie musí byť preukázateľné zo spisového materiálu,
či už vo forme úradného záznamu, alebo iného relevantného dôkazu. Zo spisu ani z vykonaného
dokazovania však nevyplýva, že by orgány činné v trestnom konaní po faktickom zbavení osobnej
slobody mladistvého obžalovaného vykonali kroky smerujúce k bezodkladnému vyrozumeniu jeho

zákonného zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ani že
by sa o takéto vyrozumenie aspoň pokúsili, pričom o tom neexistuje žiaden úradný záznam. Odvolací
súd si je vedomý, že v prípade skutkov kvalifikovaných podľa § 289 Trestného zákona je bezodkladnosť
vykonania vyšetrenia na zistenie prítomnosti návykovej látky významná, keďže plynutie času môže
viesť k zníženiu koncentrácie návykovej látky v organizme a tým k sťaženiu alebo znemožneniu

objektívneho zistenia skutkového stavu, a teda zmarenia účelu takéhoto úkonu. V preskúmavanej veci
však z obsahu spisu vyplýva, že k vyšetreniu mladistvého obžalovaného v zdravotníckom zariadení
došlo až o 03.42 hod., teda viac ako jednu hodinu po jeho faktickom zbavení osobnej slobody, pričom
v priebehu tohto časového úseku nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní preukázaná
žiadna snaha o vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého ani príslušného orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, hoci takýto postup Trestný poriadok výslovne vyžaduje. Za tejto
situácienemožnoodôvodniťopomenutietejtozákonnejpovinnostipoukazomnapotrebubezodkladného
vykonania vyšetrenia, keďže samotný postup orgánov činných v trestnom konaní preukazuje, že
existoval dostatočný časový priestor na vykonanie aspoň základného úkonu smerujúceho k splneniu
tejto povinnosti, resp. minimálne na vyhotovenie záznamu o pokuse o jej splnenie.

Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj keď okresný súd čiastočne nesprávne
právne subsumoval otázku zákonnosti výzvy na podrobenie sa vyšetreniu pod právnu úpravu zákona
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, keďže postup policajta pri výzve vodiča na podrobenie
sa vyšetreniu vyplýva z osobitných právnych predpisov, najmä zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke a zákona č. 219/1996 Z. z., táto nesprávnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia, keďže oslobodzujúci výrok okresného súdu je založený predovšetkým na existencii
rozumnýchpochybnostívyplývajúcichznedodržaniaprocesnýchgaranciímladistvého,najmäpovinnosti
podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj na ďalších skutkových okolnostiach prípadu.

Podľa komentárovej literatúry je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní bezodkladne vyrozumieť
zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri jeho
zadržaní obligatórnou procesnou povinnosťou, ktorej účelom je zabezpečiť ochranu práv mladistvého
a zároveň umožniť kontrolu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní zo strany osôb
oprávnených konať v jeho prospech. Nesplnenie tejto povinnosti má význam z hľadiska procesnej

použiteľnosti následných úkonov, pretože absencia zákonného zástupcu alebo inej oprávnenej osoby
môže viesť k porušeniu procesných záruk mladistvého v trestnom konaní (IVOR, J. – POLÁK, P. –
ZÁHORA, J. a kol.: Trestný poriadok. Komentár).Za tejto dôkaznej situácie okresný súd postupoval správne, keď vyhodnotil existenciu rozumných
pochybností o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol mladistvý
obžalovaný stíhaný, a aplikoval zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo. Odvolací súd

preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny a zákonný, a preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver o nedokázaní viny mladistvého
obžalovaného nemožno vykladať ako schvaľovanie jeho správania v čase skutku. Zo skutkových

zistení vyplýva, že mladistvý obžalovaný ako osoba bez vodičského oprávnenia viedol motorové
vozidlo a napriek zákonným výzvam policajnej hliadky na zastavenie v jazde pokračoval, pričom
sa snažil policajnej kontrole uniknúť a svojím konaním objektívne vytvoril mimoriadne nebezpečnú
situáciu pre ostatných účastníkov cestnej premávky, ale aj pre seba a spolujazdca. Takéto konanie
je z hľadiska pravidiel cestnej premávky, ako aj z pohľadu základných princípov zodpovedného
spoločenského správania mimoriadne nezodpovedné, nebezpečné a spoločensky neprijateľné.

Predmetom preskúmania v tomto konaní však nebola morálna či spoločenská prijateľnosť správania
obžalovaného, ale výlučne otázka, či bolo možné na základe zákonným spôsobom získaných dôkazov
bez rozumných pochybností ustáliť naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného
činu, pre ktorý bol stíhaný. V posudzovanom prípade však nedostatky prípravného konania dosahujú
takú intenzitu, že časť dôkazov získaných v jeho priebehu nemožno považovať za zákonné a použiteľné,

pričom ostatné vykonané dôkazy samy osebe nevytvárajú dostatočný a spoľahlivý podklad pre
vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade
so zásadou prezumpcie neviny a zásadou in dubio pro reo, a preto odvolací súd považuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa za zákonné a vecne správne.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.