Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoCsp/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202636
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1423202636.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č.4, Bratislava, IČO: 00585441,
zastúpený Y.. U. L., advokátkou, so sídlom Z. XX, X., proti žalovanej: T. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom W. 4, X., zastúpená Y.. O. U., L.., I., advokátom, so sídlom Z. X/B, X., o zaplatenie 2.317,20 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 38Csp/8/2023-78
zo dňa 14. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 38Csp/8/2023-78 zo dňa 14.
novembra 2024, vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom, č.k. 38Csp/8/2023-78 zo dňa 14. novembra 2024 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 231,72 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od
15.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.317,20 eur s
príslušenstvom z dôvodu, že uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. O. I. S. s
Q. : X Dňa 16.12.2021 došlo v X. k dopravnej nehode a to tak, že vodič motorového
vozidla O. I. S. W. L. narazil do motorového vozidla P. F. Q. : U ktoré v dôsledku nárazu poškodilo
motorové vozidlo G. W. Q. : X Škoda na vozidle P. F. bola vyčíslená na 7.181,96 eur a na vozidle G.
bola vyčíslená na sumu 3.806,41 eur, žalobca škodu zaplatil. Žalobca si nárok uplatnil v zmysle § 12
ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., v súvislosti s ustanovením § 10 ods.

1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení a vyzval žalovanú na úhradu sumy 7.181,96 eur,
žalovaná sa odvolala, žalobca výšku prehodnotil a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 2.000 eur. Dňa
23.05.2022 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 317,20 eur. Ako dôkazy predložil návrh poistnej zmluvy,
záznam o dopravnej nehode, oznámenie škodovej udalosti, uplatnenie nároku na
náhradu škody, faktúry, oznámenie o poistnom plnení a výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia.

3. Súd prvej inštancie dňa 12.09.2023 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor
s odôvodnením, že uplatnený nárok neuznáva, uplatnenie regresu nezodpovedá rozsahu porušenia
povinnosti z jej strany, žalobca nezdôvodnil výšku krátenia a ani postup ako k takej výške dospel,
porušeniepovinnostiohodnotilpodľavlastnejúvahy,bezvplyvuporušeniananásledkyškodovejudalosti
a konanie žalobcu možno vnímať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Uviedla, že Občiansky zákonník v ustanovení § 799 rovnako sankcionuje neposkytnutie informácie o

poistnej udalosti možnosťou znížiť poistné plnenie rovnako ako zákon o povinnom zmluvnom poistení,
v Občianskom zákonníku je však zdôraznené, že porušenie tejto povinnosti nespôsobuje vždy možnosťznížiť poistné plnenie. V ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je definované,
že ak malo vedomé porušenie povinností podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,

aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť, poistiteľ nie je oprávnený počas trvania
poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
Zákon o povinnom zmluvnom poistení obdobnú úpravu nemá, nevylučuje však použitie Občianskeho
zákonníka. Žalovaná to považuje za logický záver, nakoľko skutočnosť neoznámenia nemala vplyv
na výšku vzniknutej škody a nesťažila ani šetrenie poistnej udalosti. Neoznámenie poistnej udalosti

nespôsobilo to, že nedošlo k šetreniu, žalobca mal o poistnej udalosti vedomosť. Krátenie plnenia vníma
ako účelové a nemá racionálne zdôvodnenie. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky III.ÚS 90/2021.

4. Žalobca tvrdil, že obrana žalovanej je účelová. Neuplatnil si zákonný nárok, teda nárok na náhradu
poistného plnenia vo výške 10.353,97 eur, ale len v časti vo výške 2.317,20 eur a v takom

prípade je na vôli poisťovateľa, v akej časti si nárok uplatní. Žalobca si uplatnil nárok v časti cca 22 %
vyplateného plnenia, pričom pri výpočte posudzoval viaceré aspekty, ako napríklad škodovosť, platobnú
disciplínu v minulosti a podobne. Je nesporné, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo a on si nárok
uplatnil v súlade so zákonom.

5. Súd prvej inštancie právne posúdil danú vec podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

6. Nebolo sporné, že žalovaná bola vlastníkom motorového vozidla O. I. S. a dňa 20.04.2021 uzatvorila
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalobcom.

7. Nebolo sporné, že dňa 16.12.2021 vodič tohto vozidla, W. L., spôsobil nehodu pri ktorej bolo
poškodené vozidlo P. F. a G. W..

8. Žalovaná oznámila škodovú udalosť, podľa jej slov to bolo dňa 28.12.2021, čo je aj dátum uvedený na

oznámení, podľa prezenčnej pečiatky žalobcu na oznámení škodovej udalosti to bolo dňa 20.04.2022.

X. AUTO - N. spol. s r.o. vystavil faktúru na sumu 3.806,41 eur a žalobca ukončil dňa 12.05.2022 šetrenie
poistnej udalosti a vyplatil sumu 3.172,01 eur.

10. Spoločnosť L. X. vystavila faktúru na sumu 7.181.96 eur, žalobca dňa 20.01.2022 ukončil šetrenie
a uvedenú sumu uhradil.

11. Žalobca si uplatnil náhradu u žalovanej a listom zo dňa 12.08.2022 jej oznamuje, že na základe jej
odvolania zo dňa 22.04.2022 prešetril regres a trvá na zaplatení zníženej sumy 2.000 eur. Listom zo

dňa 23.05.2022 žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 317,20 eur.

12. Žalovaná vo výpovedi pred súdom uviedla, že motorové vozidlo v čase škodovej udalosti
nešoférovala, bol to jej bývalý priateľ, ktorý spôsobil nehodu. Mala komplikovaný vzťah, ona v tom čase
mala ročnú dcéru a dvojročného syna, okrem toho má ešte dve deti z predchádzajúceho

vzťahu a na všetko bola sama. Bolo to aj kovidové pandemické obdobie, ona sama bola v tom čase
chorá na COVID-19 a keď priateľ prišiel domov, povedal jej, že to bol len ťukanec, až neskôr zistila, že
to bolo vážnejšie a preto 28.12.2023 vypísala správy o nehode, boli dve a zalepila ich do obálky, obálku
mal poslať jej priateľ a ona to považovala za vybavené. Neskôr sa rozišli, zostala sama so štyrmi deťmi.
Ako nespravodlivosť vníma to, že nehodu spôsobil jej priateľ, ktorý nebol spoľahlivý a asi ani nahlásenie

nehody nedoručil včas.

13. Žalobca si nárok uplatnil z dôvodu, že žalovaná v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona
o povinnom zmluvnom poistení spôsobila škodu a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušilapovinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, konkrétne, že neoznámila vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej
vzniku.

14. V ustanovení § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení je odkaz na subsidiárne použitie
Občianskeho zákonníka. Je preto legitímna úvaha žalobkyne, že Občiansky zákonník v ustanovení §
799 rovnako sankcionuje neposkytnutie informácie o poistnej udalosti, a to možnosťou znížiť poistné
plnenie rovnako ako zákon o povinnom zmluvnom poistení, pričom v Občianskom zákonníku sa kladie
dôraz na vedomé porušenie povinnosti a podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu následkov poistnej udalosti.

15. Aj zákonodarca, uvedomujúc si potrebu zmeny zákona o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, novelizoval s účinnosťou od
01.08.2024 znenie ustanovenia § 12 tohto zákona a to tak, že ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) nahradil
ustanovením, ktoré upravuje právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré

za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
poisťovateľ preukáže, že spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, v dôsledku čoho bolo sťažené alebo
znemožnené riadne prešetrenie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie.

16. Súd pri rozhodovaní v tomto spore prihliadol aj na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych sporov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

17. V spore mal súd za nesporné, že žalovaná nespôsobila dopravnú nehodu a v čase vzniku
poistnej udalosti, t.j. 16.12.2021, teda v čase prísnych protipandemických opatrení, bola sama chorá
na ochorenie COVID-19, čo mohlo nahlásenie poistnej udalosti sťažiť. Žalovaná tvrdila, že spísala
oznámenie o poistnej udalosti, o čom svedčí aj dátum uvedený na oznámení a to 28.12.2021 a jej

zaslanímpoverilasvojhovtedajšiehopriateľa.Doručenievlehote15dní vsporepreukázaťvšak
nevedela. Súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky opísané okolnosti, predovšetkým okolnosti súvisiace
s vyhlásenou mimoriadnou situáciou v súvislosti s pandémiou a túto považoval za
okolnosť hodnú osobitného zreteľa a pristúpil k moderácii žalovanej sumy.

18. Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia sa zaoberal dovolací súd v rozsudku 1MCdo/3/2004,
pričom dospel k záveru, že súd nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenie podľa § 450
Občianskeho zákonníka a ani podľa § 25 vyhlášky, v tom čase však zákonná úprava neobsahovala
odkaz na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka.

19.Súdmalzapreukázané,žežalobcaopoistnejudalostivedomosťmalanepreukázalžiadneokolnosti,
ktoré by nasvedčovali, že bolo jej šetrenie sťažené práve z dôvodu neskorého nahlásenia žalovanou.

20. Dôvodom, pre ktorý súd prihliadol na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola aj
skutočnosť, že aj zákonodarca, uvedomujúc si nutnosť zmeny právnej úpravy, zmenil s účinnosťou

od 01.08.2024 znenie ustanovenia § 12 tohto zákona a žalobca by podľa novej právnej úpravy musel v
spore preukázať, že bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo v tomto spore netvrdil, ani nepreukazoval.

21. Súd rovnako ako žalobkyňa poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III.ÚS 90/2021 z 30.novembra 2021, v ktorom ústavný súd vyslovil, že sa nemôže stotožniť s
argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku
uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poisťovateľ, nie súd.

Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných
normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by
neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom
na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie,resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodal, že
je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom
uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou

účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci
zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej
situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a
jej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo
v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci

môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov.

22. V čase poistnej udalosti platila predchádzajúca právna úprava, použitie novely neprichádza do
úvahy. Avšak s prihliadnutím na ustanovenie o dobrých mravoch, skúmajúc proporcionalitu a všetky
relevantné okolnosti prípadu, dospel k záveru, že je možné a zároveň potrebné korigovať výšku regresu
uplatneného žalobcom, pričom tak ako žalobca si určil cca 22 % vyplatenej sumy, súd vzhľadom na

okolnosti tohto sporu za primeranú výšku určil cca 2 % , čo predstavuje sumu 231,72 eur, ktorú zaviazal
žalovanú ku zaplateniu a vo zvyšku žalobu zamietol.

23. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, platný v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto zaviazal žalovanú ku zaplateniu úrokov
z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. od 15.06.2022 (po uplynutí lehoty vo výzve na zaplatenie zo

dňa 23.05.2022) do zaplatenia.

25. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“),podľaktoréhosúdvýnimočnenepriznánáhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V spore úspešnej žalovanej

náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že rozhodovanie o výške regresu bolo závislé na úvahe súdu.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 388 CSP zmenil v časti trov
právneho zastúpenia (výrok III.) a rozhodol tak. že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania proti

žalovanej v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď ani žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Súd pochybil v tom. že ani žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania napriek
skutočnosti, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že sa jednalo o
rozhodnutie, ktoré záviselo od úvahy súdu. Žalobca zastáva názor, že súd mal priznať žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, keďže základ nároku bol
daný a výška priznaného nároku závisela na úvahe súdu. Žalobca v tejto súvislosti dáva do pozornosti
Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn: I ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017, zo záveru ktorého vyplýva,
že ani nová právna úprava v podobe CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní o
nárokunanáhradutrovvprípadoch,keďvýškaplneniajezávisláodznaleckéhoposudkualeboodúvahy

súdu. Žalobca je toho právneho názoru, že aj keď nebola žalobcovi priznaná plná suma je potrebné mu
priznať 100 % nárokov z prisúdenej sumy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd
odvolaniu vyhovel v zmysle odvolacieho petitu a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 09.06.2025, ktorá uviedla, že nesúhlasí

s argumentáciou žalobcu, keďže nejde o konanie, ktorého výsledok závisí od úvahy súdu, tak ako
tvrdí žalobca. Obdobný názor vo vzťahu k úprave rozhodujúcej pre konanie z
časového hľadiska zaujali stanovisko aj súdy: „Dovolací súd konštatuje, že súd rozhodujúci o nároku
poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku
uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v

súladesovšeobecnouprávnouzásadouproporcionalityanepriečisazmysluaúčeluuvedenéhozákona.
Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v
zmysle § 12 cit. zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných
plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ." Rovnako sa k nároku
podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach

sp. zn. 3Cdo/326/2009, sp. zn. 3Cdo/16/2002. Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenie počas
predchádzajúcej právnej úpravy sa zoberal dovolací súd aj v rozsudku 1MCdo/3/2004, pričom dospel k
záveru, že vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č.
423/1991 Zb. je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru a
nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Občiansky zákonník“), nie je súd oprávnený aplikovať moderačné

ustanovenia podľa § 450 OZ a ani podľa § 25 citovanej vyhlášky. Obdobný záver prijal konajúci súd
aj v tomto konaní, kedy v bode 25. svojho rozhodnutia uviedol: „Možnosťou aplikácie moderačného
oprávnenia sa zaoberal dovolací súd v rozsudku 1MCdo/3/2004, pričom dospel k záveru, že súd nie
je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenie podľa § 450 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 25
vyhlášky, v tom čase však zákonná úprava neobsahovala odkaz na subsidiárne použitie Občianskeho

zákonníka.“ Dôvodom zníženia uplatneného nároku, tak nebolo využitie moderačného práva súdu, ktoré
v tomto prípade nemal, ale aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych sporov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom
na uvedené tak vo vzťahu k trovám bolo možné aplikovať zásadu úspechu, kedy do úvahy prichádzalo

priznanie trov práve žalovanej, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania
potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, vec prejednal postupom bez

nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože
je nepreskúmateľný.

29. Predmetom odvolacieho konania je prieskum vecnej správnosti aplikácie ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov
konania v konaní procesne úspešnej žalovanej z dôvodu, že rozhodnutie o výške regresu bolo závislé
na úvahe súdu. Odvolací súd hodnotí tento záver súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnený

a tak nepreskúmateľný.

30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastivýnimočne
neprizná. Zo znenia uvedeného ustanovenia je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje vždy spojenie dvoch
podmienok a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočných okolností. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu
prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť napríklad podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu.

32. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného
zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní, ktorá je odôvodnená tam, kde by
strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale iv okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej
veci, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

33. Súd prvej inštancie predtým ako pristúpil ku skúmaniu kritérií na prípadný postup podľa § 257
CSP, mal najskôr vyhodnotiť otázku procesného úspechu strán sporu a dôvodne ustáliť, ktorá strana
bola v spore procesne úspešná a ktorej strane patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Daný postup vyplýva i z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/255/2020, zo dňa 27.08.2020,

cit.: „Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 CSP,
je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je
odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia
spravodlivosti“.

34. Podľa záverov vyjadrených v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 zo dňa 10.09.2009, je

potrebné pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné)
náhrady trov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie
dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo
všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade
môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256
ods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania (§ 257
CSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo

svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolnostíkonkrétnehoprípaduanazákladeprísnereštriktívnehovýkladu§257CSPavňomobsiahnutej
formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu,

ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

37. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

38. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej

judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn.
5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu

preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhomkonania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z
výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické

pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu
(pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

39. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ dôvodne namietal podľa § 365 ods. 1 písm. h)

CSP, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď na danú vec síce použil správne
zákonnéustanoveniaupravujúcerozhodovanieotrováchkonania,aleichnesprávneaplikovalprisvojom
rozhodnutí a navyše rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a tak nepreskúmateľné, čím
došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, preto vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil napadnutý výrok o náhrade trov konania a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

40. V ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súd prvej inštancie znovu rozhodne o trovách konania po ustálení úspechu strán sporu v
danej veci, pričom jeho úlohou bude rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle ustanovenia § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku a to aj v prípade, ak zváži postup podľa § 257 Civilného sporového

poriadku tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).