Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204447
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8124204447.1

Uznesenie

Krajsky´súdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.LucieBaňackej,PhD.asudcov
JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, správca, zn. správcu:
S1991, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 445 990, správca úpadcu: Eco
Energy Point s.r.o. v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164,
právne zastúpený: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, so sídlom Garbiarska 83/20, 064 01 Stará

Ľubovňa, IČO: 55 116 451, proti žalovanému: INTRAVIS s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2/A, 040 13
Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce, IČO: 47 942 495, právne zastúpený: AK Peter Čabák,
s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 336 448, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.757,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II.
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Cb/72/2024-187 z 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25Cb/72/2024-187 z

10. februára 2025 v napadnutom II. výroku.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.757,60 eur s príslušenstvom titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor
žalobcu tým, že mu pred vyhlásením konkurzu boli bez právneho dôvodu prevedené z účtu žalobcu

peňažné prostriedky v žalovanej výške. Tento právny úkon bol navyše realizovaný medzi osobami
spriaznenými podľa § 9 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZKR“).

3. Žalovaný v odpore poprel uplatnený nárok a uviedol, že platba vo výške 480,- eur zo dňa 27.05.2022
je nájomným motorového vozidla za mesiac február 2022, o čom žalovaný predložil faktúru číslo 220021
a zmluvu o nájme motorového vozidla zo dňa 31.05.2021. Platba zo dňa 22.09.2022 vo výške 2.277,60

eur je úhradou faktúry číslo FV202219 vo výške 2.277,60 eur s DPH, predmetom ktorej bolo dodanie
a montáž nabíjacieho zariadenia pre elektromobily na fasádu budovy nachádzajúcej sa na Popradskej
17/670 v Starej Ľubovni. Toto zariadenie by sa na danej budove malo naďalej nachádzať a byť v majetku
úpadcu. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil preberací protokol.

4. Žalobca v replike uviedol, že na uzatvorenie zmluvy o nájme bol potrebný súhlas reštrukturalizačného

správcu, ktorý však nebol predložený. Faktúra za nájom motorového vozidla bola vystavená predtým,
ako bola služba poskytnutá, zároveň poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa 31.05.2021, tedapodstatne skôr ako bola vystavená faktúra. Vo vzťahu ku faktúre za nabíjaciu stanicu, žalovaný
nepredložil žiadnu zmluvnú dokumentáciu preukazujúcu objednanie tovaru, dohodu o cene tovaru,
splatnosti, atď. Nabíjacia stanica nie je zahrnutá v majetku úpadcu. Okrem toho v preberacom protokole

je uvedené, že sa mala odovzdať nabíjacia stanica x-series EN TYPE 2 socket 22kW-RIFD-MID, pričom
vo vystavenej faktúre FV220119 žalovaný uvádza, že jej predmetom je dodanie 2 nabíjacích staníc: x-
series EN TYPE 2 socket 22kW-RIFD-MID a KeContact Assy double triangle, teda nesporne žalovaný
účtuje žalobcovi to, čo reálne nedodal.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že žalovaný je samostatný subjekt stojaci mimo prepojenia s
NFD alebo úpadcom, preto súhlas reštrukturalizačného správcu nebol potrebný. Pokiaľ ide o nájom
vozidla, zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že sa bude fakturovať na začiatku mesiaca za príslušný
mesiac. Za nepravdivé označil tiež tvrdenie, že išlo iba o jedinú fakturáciu zo strany žalovaného, keďže
predmetné vozidlo bolo užívané úpadcom dlhší čas, o čom svedčí fakt, že tieto platby úpadca žaluje
o určenie ich neúčinnosti v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2Cbi/6/2024. Pokiaľ

ide o nabíjaciu stanicu, k tomu predložil preberací protokol a faktúru, ktorá bola uhradená. Skutočnosť,
či úpadca vedie v účtovníctve nejaký majetok, nemôže zaťažovať žalovaného a nemôže mu to byť
na ťarchu. Ďalšia položka na faktúre je príslušenstvom nabíjacej stanice. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, o aký dôvod bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka
ide a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), § 1 odsek 2 OBZ, § 261 odsek 1 OBZ, § 261 odsek 2 OBZ, §
261 odsek 9 OBZ, § 451 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §
451 odsek 2 OZ, § 456 OZ a zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 31.05.2021.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: V konaní bolo nesporné
vykonanie platieb úpadcu žalovanému v celkovej výške 2.757,60 eur. Sporným bol vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, platné uzavretie zmluvy medzi úpadcom a žalovaným a dodanie
nabíjacej stanice úpadcovi žalovaným, resp. fiktívna fakturácia dodania tejto stanice a príslušenstva.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu ku faktúre FV220021 uviedol, že z obsahu
článku II. uzavretej zmluvy o nájme dopravného prostriedku vyplýva, že doba nájmu bola dohodnutá
tak, že prenajímateľ (žalovaný) odovzdá vozidlo úpadcovi podľa potreby a požiadavky úpadcu, teda
nájom vozidla nebol dohodnutý odo dňa uzavretia zmluvy, ale na základe požiadavky úpadcu. Nie

je teda vylúčené, aby žalovaný odovzdal prenajaté vozidlo úpadcovi až v mesiaci február 2022 (ev.
podľa potreby v tom ktorom mesiaci) aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v máji 2021. Okrem
toho žalovaný na pojednávaní dňa 10.02.2025 predložil do konania ďalšie faktúry vystavené žalovaným
úpadcovi vyplývajúce z rovnakej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným. Uvedené dôkazy
vyvracajú argumentáciu žalobcu o účelovosti vystavenej faktúry vo februári 2022, keď zmluva bola

uzavretá v máji 2021, keďže je zrejmé, že žalovaný užíval vozidlo aj v septembri, októbri 2021 a januári
a marci 2022. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že Okresným súdom Prešov bolo dlžníkovi nariadené
vykonávať právne úkony medzi spriaznenou osobou a dlžníkom len so súhlasom správcu, súd prvej
inštancie poukázal na to, že táto povinnosť NFD bola zverejnená v Obchodnom vestníku až dňa
15.10.2021, a teda právoplatnosť nadobudlo až dňa 16.10.2021. Zmluva medzi úpadcom a žalovaným

bola uzavretá dňa 31.05.2021, teda pred uložením tejto povinnosť NFD. V druhom rade bola táto
povinnosť uložená NFD a nie samotnému úpadcovi, aj keď ide o dcérsku spoločnosť NFD.
K bezdôvodnému obohateniu žalovaného titulom faktúry číslo FV220119 súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný nebol povinný predložiť zmluvu, pričom ak žalobca spochybňuje dohodu o kúpnej cene,
splatnosti, atď., mal v tejto súvislosti predložiť dôkazy a vyvrátiť obsah faktúry vystavenej žalovaným

a podpísaného preberacieho protokolu. Podľa súdu prvej inštancie, ak správca tvrdí, že mu napriek
podpisu preberacieho protokolu a úhrade faktúry žalovaný stanicu a jej príslušenstvo nedodal a úpadca
ju od žalovaného neprevzal, mal v tejto súvislosti uniesť dôkazné bremeno.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že právne predpisy nespájajú nevykonanie transferového
oceňovania s neplatnosťou uzavretých zmlúv. Navyše žalobca v tejto súvislosti neuniesol dôkazné

bremeno, keď nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že cena za dodané tovary/služby bola
nadhodnotená.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP.
Z dôvodu zamietnutia žaloby, úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

9. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmenil
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10.Žalobcavodvolaníuviedol,žesúdprvejinštancieprirozhodovaníonáhradetrovkonanianezohľadnil
zákonné ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
aj ako „ZKR“), podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré
im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon
neustanovuje inak. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré požadoval správca

konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, pričom išlo o uplatňovanie nároku, o ktorom sa
správca konkurznej podstaty dozvedel až v konkurznom konaní. Práve vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu vznikla povinnosť správcu s odbornou starostlivosťou domáhať sa všetkých nárokov, o ktorých
sa dozvedel pri správe v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu ide podľa žalobcu o konanie, ktoré
súvisí s konkurzným konaním. Spor prejednával súd príslušný prejednávať veci súvisiace s konkurzným

konaním, pričom takto určenú príslušnosť súdu nenamietal ani žalovaný.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní,

odvolací súd udáva:

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému
vzniknúť plnením úpadcu pred vyhlásením konkurzu bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní preukázal
právny dôvod aj oprávnenosť poskytnutých plnení. Výrok I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol,

žalobca nenapadol odvolaním.

18. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je výlučne otázka, či trovy súdneho konania, ktoré
žalovanému vznikli pred súdom prvej inštancie, sú vylúčené z uspokojenia v konkurze.

19. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon
neustanovuje inak.20. Odvolací súd uvádza, že nie každé súdne konanie, v ktorom ako sporová strana vystupuje správca
konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu je konaním súvisiacim v konkurze podľa § 100 ods. 2
písm. a) CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, za konania súvisiace s konkurzom možno

považovať iba sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach,
ktoré vyplývajú zo ZKR alebo z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva
a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu. Prejednávaný spor o vydanie
bezdôvodného obohatenia nijako nesúvisí s osobitnou povahu konkurzného konania.

21. Správca konkurznej podstaty je povinný správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonávať s
odbornou starostlivosťou a je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie
majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Je pritom zodpovednosťou správcu, aby pred samotným
podaním žaloby posúdil mieru pravdepodobnosti úspechu v tomto spore, pretože je jednou zo strán
sporuaakostranasporumusíznášaťajrizikovznikutrovkonania,ktorévzniknú úspešnejstranevspore
v prípade, ak správca nebude v spore úspešný. Je zároveň zodpovednosťou správcu voči veriteľom

úpadcu, aby neviedol celkom zjavne neúspešné spory, ktoré by odčerpávali finančné prostriedky určené
na uspokojenie veriteľov úpadcu.

22. Odvolací súd konštatuje, že v prejenávanej veci je správca konkurznej podstaty úpadcu sporovou
stranou, rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si svoje práva v súdnom konaní, a preto musí

znášať riziko vzniku a úhrady trov konania v prípade svojho neúspechu.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, pretože prejednávaný spor nie je sporom súvisiacim
s konkurzným konaním, a preto jeho trovy nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní

23. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
II. výroku ako vecne správny.

24. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný,priznalplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,ktoréjepovinnýnahradiťneúspešnýžalobca.O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

25.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).