Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21Cpr/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206302
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1320206302.6

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou E-S attorneys-at-law, s.r.o., Záhradnícka 51, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO
42499500, o započítanie odbornej praxe a zaplatenie, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III (od dňa 01.06.2023 Mestský súd
Bratislava IV) dňa 05.06.2020, domáhala určenia, že jej prax vykonávaná v spoločnosti:
- ITO Slovakia, s.r.o., so sídlom Bajkalská 4, Bratislava, IČO 31346456, v období od 01.05.1993 do
02.08.1996 a od 01.12.1996 do 31.03.2003, vo funkcii ekonómky a následne prokuristky

- Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO 36854140, v období od
01.09.2003 do 17.02.2006, na pozícii riaditeľky pobočky Šamorín
- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO
00585441, v období od 01.06.2006 do 14.02.2008 a od 15.02.2008 do 31.08.2008, na pozícii Manažér
riadenia zaplatenosti poistenia a následne Manažér, organizačne zaradenej na úseku obchodu, na
oddelení obchodných sietí

- Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31340890, v období od
01.04.2009 do 15.02.2011, na pozícii Vedúca referátu EDC (Early Debt Collection)

sa považuje za prax v odbore požadovanej služobnej činnosti získanej pred jej prijatím do služobného
pomeružalovanýmvzmysleustanovenia§162ods.3písm.b)Zákonaofinančnejspráve;ďalejuloženia
povinnosti žalovanému:

- zaradiť ju pre účely výplaty prídavku za výsluhu rokov do skupiny s odbornou praxou od 21 – 24 rokov
a vyplácať jej prídavok za výsluhu rokov vo výške 40%; a
- zaplatiť je rozdiel medzi vyplateným prídavkom za výsluhu rokov a prídavkom za výsluhu rokov, ktorý
jej bol týmto rozsudkom priznaný, a to spätne od 01.07.2019.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pracovný pomer so žalovaným bol založený služobnou zmluvou zo

dňa 13.02.2017 a je štátnym zamestnancom – príslušníkom finančnej správy. V zmysle článku I, ods. 1,
písm. g) služobnej zmluvy je jej miestom výkonu štátnej služby

Daňový úrad Bratislava, odbor daňovej exekúcie, oddelenie daňovej exekúcie, Radlinského 37,
Bratislava. Rozhodnutím Námestníka riaditeľa daňového úradu o ustanovení do funkcie č. 341479/2019
zo dňa 01.07.2019 bola podľa § 325 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe ustanovená

do funkcie exekútor v 03. platovej triede, začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie 2, úsek daňovej
exekúcie v orgáne finančnej správy – Daňový úrad Bratislava s miestom výkonu štátnej služby vBratislave. Do dňa 30.06.2019 bola štátnym zamestnanom v štátnej službe v služobnom úrade Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, v orgáne finančnej správy – Daňový úrad Bratislava s miestom výkonu
štátnej služby Bratislava. V zmysle výrokovej časti rozhodnutia, bod č. 3, jej bol určený služobný plat

vo výške 1.457,-EUR pozostávajúci z:
- funkčného platu vo výške 774,50 EUR
- prídavku za výsluhu rokov 232,50 EUR
- osobného príplatku 400,-EUR
- osobitného príplatku 50,-EUR

Následne rozhodnutím riaditeľa daňového úradu č. 41483/2020 zo dňa 20.01.2020 bol v nadväznosti
na „Oznámenie o oprave chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia námestníka riaditeľa
daňového úradu, úsek daňovej exekúcie, Daňový úrad Bratislava č. 341279/2019 zo dňa 01.07.2019“
priznaný prídavok za výsluhu rokov vo výške 271, 50 EUR. Jej služobný plat tým bol určený vo výške
1.496,-EUR. Písomným oznámením o zmene služobného platu z dôvodu valorizácie zo dňa 27.01.2020

bol jej služobný plat v súlade s ustanovením § 161 ods. 4 Zákona o finančnej správe upravený s
účinnosťou od dňa 01.01.2020 na sumu 1.600,50 EUR pozostávajúci z:
- funkčného platu vo výške 852,-EUR
- prídavku za výsluhu rokov 298,50 EUR
- osobného príplatku 400,-EUR

- osobitného príplatku 50,-EUR

Jej základnou náplňou práce vo funkcie exekútora je samostatná odborná príprava rozhodnutí v prvom
stupni daňového, colného alebo správneho konania na úseku daňovej exekúcie na úrovni daňového
úradu. Rozhodnutím jej bola pre účely výpočtu prídavku za výsluhu rokov započítaná odborná prax v

dĺžke 17 rokov a 276 dní, oproti pôvodne započítanej odbornej praxe podľa rozhodnutia v dĺžke 15 rokov
a 303 dní. Do tejto praxe jej bol započítaná celá doba (t.j. v rozsahu 3/3):
- výkonu stálej štátnej služby v služobnom úrade Finančné riaditeľstvo SR, v orgáne finančnej správy
– Daňový úrad Bratislava od vzniku jej terajšieho pracovného pomeru až do 30.06.2019, t.j. 2 roky a
122 dní odbornej praxe

- praxe vykonávanej v štátnozamestnaneckom pomere na Daňovom úrade Bratislava II od 01.04.2003
do 31.08.2003, t.j. 152 dní
- materskej dovolenky, ktorú čerpala od dňa 03.08.1996 do 31.12.1996, t.j. 150 dní.

Ostatnú odbornú prax, ktorú vykonávala pred prijatím do služobného pomeru, t.j. od dňa 01.09.1987

až do 31.08.2015 u rôznych zamestnávateľov jej žalovaný uznal v rozsahu 1/3 alebo 2/3. Dĺžka trvania
odbornej praxe u predchádzajúcich zamestnávateľov, ktoré predchádzali jej prijatiu do služobného
pomeru, ako aj rozsah jej uznania žalovaným vyplýva z tabuľky zaslanej emailom A. E. F., vedúcej
oddelenia daňovej exekúcie 2, odbor daňovej exekúcie, Daňového úradu Bratislava, ktorá je jej
priamou nadriadenou. Nesúhlasí so započítaním odbornej praxe v rozsahu iba 2/3 u predchádzajúcich

zamestnávateľov, keď pri týchto pracovných pozíciách je zrejmé, že išlo o vrcholové manažérske
pozície významných finančných inštitúcií a týkali sa riadenia portfólia pohľadávok, vrátane ich správy
a vymáhania. Z charakteru všetkých uvedených pracovných pozícií vyplýva, že ich súčasťou sú aj
činnosti súvisiace s požadovanou odbornou praxou a služobnými činnosťami určenými pre funkciu
exekútora. Je nepochybné, že funkcie, ktoré vykonávala u predchádzajúcich zamestnávateľov sú v

hierarchii pracovných pozícií zaradené vyššie ako terajšia pozícia. S vyššou pracovnou pozíciou súvisí
aj vyššia miera zložitosti, zodpovednosti, samostatnosti, namáhavosti, objemu a kvality práce. Má
za to, že náplň a charakter práce u predchádzajúcich zamestnávateľov zahŕňala aj činnosti, ktoré
je povinná vykonávať v súčasnej pracovnej pozícii. Pre výkon uvedených pracovných pozícií boli
potrebné vedomosti širšieho zamerania, ktoré ale zahŕňali aj vedomosti rovnaké alebo obdobné, aké

sú požadované pre výkon aj terajšie funkcie. Vzhľadom na uvedené má za to, že jej predchádzajúcu
odbornúpraxuuvedenýchzamestnávateľovjemožnépovažovaťzaobdobnúpraxakojepraxexekútora
v zmysle zákona o finančnej správe a na výkon týchto pozícií sú potrebné vedomosti rovnakého alebo
obdobného zamerania ako pre výkon činnosti exekútora. Tvrdí, že jej mala byť uznaná uvedená prax v
celom rozsahu. Postup žalovaného považuje za diskriminačný. Ak by jej žalovaný uznal prax v celom

rozsahu (vo výške 3/3). započítal by jej u týchto zamestnávateľov prax v dĺžke 5907 dní, t.j. 16 rokov a 67
dní, avšak tento jej započítal iba prax v rozsahu 2/3, t.j. 10 rokov a 289 dní. Žalovaný jej neuznal 5 rokov
a 143 dní praxe, a teda nedosiahla jej prax celkové trvanie 21 rokov a 81 dní, teda ju to nezaradilo do
skupiny s percentuálnym podielom prídavku za výsluhu rokov vo výške 40 % namiesto terajších 30 %.Vzhľadom na uvedené by jej patril za mesiace júl 2019 až december 2019 prídavok za výsluhu rokov vo
výške 40% z jej funkčného platu 774,50 EUR, t.j. 309,80 EUR (namiesto 271,50 EUR). Od 01.01.2020 z
dôvodu valorizácie by jej patril prídavok za výsluhu rokov vo výške 40% z jej funkčného platu 852,-EUR,

t.j. 340,80 EUR (namiesto 298,50 EUR). Za mesiace júl 2019 až december 2019 jej žalovaný vyplatil
prídavok za výsluhu rokov v celkovej výške 1.629,-EUR (6 x 271,50 EUR). Tvrdila však, že má nárok na
prídavok za výsluhu rokov za toto obdobie v celkovej výške 1 858,80 EUR (6 x 309,80 EUR). Rozdiel
medzi prídavkom, na ktorý má nárok a prídavkom, ktorý jej bol vyplatený je 228,80 EUR. Od 01.01.2020
ku dňu podania tejto žaloby jej bol vyplatený prídavok za výsluhu rokov v celkovej výške 1.194,-EUR (4

x 298,50 EUR). Tvrdila však, že má nárok na prídavok za výsluhu rokov za toto obdobie v celkovej výške
1.363,20 EUR (4 x 340,80 EUR). Rozdiel medzi prídavkom, na ktorý má nárok za rok 2020 a prídavkom,
ktorý jej bol ku dňu podania tejto žaloby vyplatený je 169,20 EUR.

3. K žalobe sa dňa 13.10.2023 vyjadril žalovaný, ktorý vo veci namietol nedostatok právomoci súdu
na konanie vo veci, nakoľko v zmysle § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súdy

prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Vzhľadom na uvedené nie je v súlade so zákonom uplatnenie započítania odbornej praxe na
civilnom súde. V uvedenom prípade nejde o súkromnoprávny spor, keď v zmysle § 30 zákona č. 35/2019
Z.z. o finančnej správe príslušníkom finančnej správy sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom
pomere podľa tohto zákona. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť subjektov, ich

autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym jednaním.
Naopak, za znaky verejnoprávnej regulácie je potrebné považovať nadriadenosť a podriadenosť,
autoritatívnosť. Keďže vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené v služobnom pomere s
rozhodnutím orgánu verejnej správy, v uvedenej veci nie je medzi príslušníkom finančnej správy a
služobným úradom (nadriadeným) rovný vzťah a to platí aj v otázkach priznania platu. Vo veci priznania

platurozhodujeslužobnýúrad(nadriadený)autoritatívne.Služobnýpomerjeabolvždycharakterizovaný
ako inštitút verejného práva. K započítaniu odbornej praxe poukázal na ustanovenie § 162 ods. 4
zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a uviedol, že i určení započítateľnej odbornej praxe rozhoduje
nadriadený individuálne u každého príslušníka finančnej správy tak, že posúdi druh pracovných činností
vykonávaných príslušníkom finančnej správy u predchádzajúcich zamestnávateľov, v danom prípade

ide o tzv. voľnú úvahu nadriadeného. Túto predchádzajúcu prax nadriadený porovná s pracovnou
činnosťou, ktorú má príslušník finančnej správy vykonávať v rámci funkcie, do ktorej bude ustanovený,
a súčasne rozhodne o tom, ktorú predchádzajúcu prax je možné posúdiť ako prax v odbore a ktorá prax
je praxou v inej než požadovanej služobnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru. Prax
v odbore sa zo zákona započíta v plnom rozsahu, prax v inej než požadovanej služobnej činnosti sa

započíta v závislosti od miery jej využitia n úspešný výkon štátnej služby, najviac však v rozsahu 2/3.
Nadriadený môže v konkrétnom prípade rozhodnúť, že ak prax v inej než požadovanej služobnej činnosti
získanej pred prijatím do služobného pomeru nie je využiteľná pre pracovné činnosti, ktoré príslušník
finančnej správy bude vykonávať, nezapočíta ju vôbec, aj v tomto prípade rozhoduje nadriadený
podľa svojej voľnej úvahy. Listom zo dňa 02.12.2019 požiadala žalobkyňa riaditeľku daňového úradu,

Daňový úrad Bratislava, o prehodnotenie odbornej praxe. Túto žiadosť riaditeľka daňového úradu listom
zo dňa 05.12.2019 doručila osobnému úradu. Na jej žiadosť reagoval osobný úrad listom zo dňa
20.01.2020, ktorým sa stotožnil s posúdením praxe príslušným nadriadeným, keďže táto prax nespĺňa
zákonní podmienky, nejde o výkon rovnakej alebo obdobnej činnosti ako sú služobné činnosti na funkcii
exekútora v 3. platovej triede, a rovnako nejde o činnosti, na ktoré sú potrebné vedomosti rovnakého

alebo obdobného zamerania ako na výkon služobnej činnosti. Na základe uvedeného žiadal konanie
zastaviť, respektíve žalobu zamietnuť.

4. Súd uznesením č.k. B3-21Cpr/16/2020-39 zo dňa 15.04.2024 konanie pre nedostatok právomoci
zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa

včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7CoPr/8/2024-61 zo dňa
31.07.2024 tak, že rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Keďže odvolací súd vo svojom
rozhodnutí vyslovil právny názor, že vecne príslušným súdom na prejednanie uvedenej veci v rozsahu
1. a 2. žalobného petitu je v zmysle § 6 ods. 1 a § 10 SSP správny súd.

5. Na základe vyššie uvedeného súd dňa 14.11.2024 postúpil žalobu žalobkyne v časti 1. a 2. petitu
na prejednanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici – konanie bolo vedené pod sp. zn. 5S/51/2024 a
zároveň v zmysle § 162 ods. 2 CSP výzvou zo dňa 22.08.2024 vyzval strany na vyjadrenie k dôvodom
prerušenia konania. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 24.09.2024, vktorom vyjadril názor, že konanie nie je potrebné prerušiť z dôvodu, že žaloby nespĺňa formálne ani
vecné náležitosti na konanie pred súdom, je neurčitá a nezrozumiteľná, výsledok konania na správnom
súde nemá súvis s 3. petitom žaloby a ide o nárok, o ktorom je už príslušným nadriadeným právoplatne

rozhodnuté. Zároveň na uvedenú výzvu reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 15.10.2024
tak, že s prerušením konania nesúhlasila s odôvodnením, že žalobu v časti 1. a 2. petitu je v zmysle §
194 CSP oprávnený posúdiť súd sám.

6. Prípisom zo dňa 04.12.2024 Správny súd v Banskej Bystrici vec vrátil nakoľko podľa jeho názoru

je potrebné o postúpení rozhodnúť uznesením a vec postúpiť príslušnému správnemu súdu, ktorým je
Správny súd v Bratislave.

7. Uznesením č.k. B3-21Cpr/16/2020-82 zo dňa 12.12.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
B3-21Cpr/16/2020-85 zo dňa 16.01.2025 súd postúpil vec na rozhodnutie Správnemu súdu v Bratislave,
kde bolo toto konanie ďalej vedené pod sp. zn. 4S/23/2025. Uznesením č.k. 4S/23/2025-154 zo dňa

29.10.2025 Správny súd v Bratislave žalobu žalobkyne odmietol.

8. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2026 vzala žalobkyňa žalobu, vzhľadom na
rozhodnutie správneho súdu, v celom rozsahu späť.

9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Poľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10. V tomto prípade nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného, pretože k späťvzatiu žaloby

došlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Súd preto podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 CSP. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách
konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo
byť konanie zastavené, pretože žalobkyňa vzala žalobu späť. Z procesného hľadiska to bola žalobkyňa,

ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania,
avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).