Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 26Pc/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625201893
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625201893.1

Uznesenie

Okresný súd Senica vo veci navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, D., adresa na doručovanie: E. XX, XXXX F., A. G.,
zastúpeného:JUDr.JánomPekarom,advokátomsosídlomPotočná191/39,Skalicaaosobyoprávnenej
na výživné: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, D., adresa na doručovanie: E. XX, XXXX F., A.
G., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.02.2025 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
k H. B., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.01.2024. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Skalica

rozsudkom č. k. 6P/31/2024-74 zo dňa 05.06.2024 rozhodol o zvýšení výživného na mal. H. (v návrhu
je chybou v písaní uvedené meno Karin) na sumu 400,- eur mesačne. H. dovŕšila 18 rokov v septembri
2024, v mesiaci november 2024 odišla zo Strednej školy umeleckého priemyslu v Trenčíne, kde
navštevovala 3.ročník v odbore dizajn exteriéru. Odišla k navrhovateľovi do Dánska, kde sa prihlásila
aj na trvalý pobyt na adrese E. XX, XXXX F., A.. Od mesiaca január alebo február začne pracovať
v Dánsku v spoločnosti UPC Direct. Navrhovateľ má za to, že jeho dcéra má dostatočné predpoklady

na uplatnenie sa na trhu práce a je schopná sa samostatne živiť. Na strane oprávnenej nastala zmena
pomerov, nepochybne tak odpadajú zákonné podmienky pre ďalšie plnenie jeho vyživovacej povinnosti.
K návrhu pripojil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 6P/31/2024-74 zo dňa 05.06.2024.

2. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

3. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

5. Navrhovateľ označil v návrhu adresu na doručovanie H. B. ako E. XX, XXXX F., A. G., pričom v návrhu
uviedol, že sa H. B. na tejto adrese prihlásila aj na trvalý pobyt a od januára alebo februára 2025 začne
pracovať v Dánsku. Navrhovateľ označil v návrhu svoju adresu na doručovanie ako E. XX, XXXX F.,
A. G. a uviedol, že sa k nemu do Dánska v novembri 2024 prisťahovala jeho dcéra H. B.. Vzhľadom
na výskyt cudzieho prvku v konaní (tzv. konanie s cudzím prvkom) pre pobyt oprávnenej na výživné

a povinného z vyživovacej povinnosti v inom štáte, súd zisťoval, či má právomoc konať vo veci.6. Súd zistil, že o výživnom bolo (na vtedy maloletú H. B.) rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Senica č.k. 6P/31/2024-74 zo dňa 05.06.2024 (právoplatným dňa 05.06.2024), ktorým schválil dohodu
rodičov o zvýšení vyživovacej povinnosť otca na mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 210,- € mesačne

na sumu 400,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, čím sa zmenil rozsudok
Okresného súdu Skalica č.k. 8P/90/2019-95 zo dňa 08.07.2020.

7. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať
a rozhodnúť, pričom splnenie tejto podmienky skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu

konania. Súdy Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie sa pri výskyte cudzieho prvku
spravujú v prvom rade únijným právom. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti k plnoletej dcére H. B.. Ide teda o konanie o vyživovacej povinnosti, ktoré je v rámci únijného
práva upravené v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. I keď je Dánsko členským štátom Európskej
únie, z bodu 48 úvodných ustanovení tohto nariadenia vyplýva, že Dánsko sa nezúčastnilo na prijatí

tohto nariadenia, nie je ním viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu. Uvedené nariadenie teda nie je
možné v konaní aplikovať. Súd nezistil existenciu dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Dánskom, ktorá by upravovala konanie o vyživovacej povinnosti, Dánsko nepristúpilo ani
k žiadnej mnohostrannej medzinárodnej zmluve upravujúcej konanie o vyživovacej povinnosti. Pre
zistenie, či je daná právomoc slovenského súdu je preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.

97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“).

8. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„zákon č. 97/1963 Zb.“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú
občianskoprávne,obchodné,rodinné,pracovnéainépodobnévzťahysmedzinárodnýmprvkom,upraviť

právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto
vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

9. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb., ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo
iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

10. Podľa § 38a zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná,
ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

11. Z citovaného ustanovenia § 38a zákona č. 97/1963 Zb. vyplýva, že právomoc slovenských súdov
v konaní s cudzím prvkom je daná, ak osoba oprávnená alebo osoba povinná má bydlisko alebo
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Rozlišovanie medzi obvyklým pobytom a bydliskom je
podľa dôvodovej správy k zákonu č. 589/2003 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb.)
dané z dôvodu používania rôznych kritérií vo vzťahu k plnoletej osobe (bydlisko) a maloletému dieťaťu

(obvyklý pobyt). Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj
keď je prihlásená na trvalý pobyt inde. Obvyklým pobytom je miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne)
zdržiava. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, bude musieť
zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje či študuje.

12. So zreteľom na uvedené súd musí ustáliť, kde je bydlisko oprávnenej na výživné H. B., ktorá je
už plnoletou osobou, a kde je bydlisko povinného z vyživovacej povinnosti (navrhovateľa). Oprávnená
na výživné podľa návrhu zanechala štúdium na slovenskej strednej škole, v novembri 2024 odišla zo
Slovenska za navrhovateľom (povinným) do Dánska, prihlásila sa v Dánsku k trvalému pobytu a mieni tu
pracovať. H. B. sa teda nachádza v Dánsku od novembra 2024, jej konaním – odchodom zo Slovenska,

prihlásením sa k trvalému pobytu v Dánsku a úmyslom pracovať v Dánsku, má súd za preukázané, že
sa v Dánsku od novembra 2024 fakticky zdržiava a mieni sa tu aj naďalej zdržiavať. Navrhovateľ ako
povinný z vyživovacej povinnosti sa tiež zdržiava v Dánsku, vyplýva to zo skutočnosti, že za ním odišla
oprávnená na výživné bývať, prihlásila sa k trvalému pobytu v Dánsku na jeho adrese a navrhovateľ
uviedol ako adresu na doručovanie jeho adresu v Dánsku. Zo zistených skutočností súd vyvodil záver,

že v čase začatia konania mali povinný z vyživovacej povinnosti (navrhovateľ) ako aj oprávnená
z výživného (H. B.) bydlisko v Dánsku, teda mimo územia Slovenskej republiky, preto na ustanovení §
38a zákona č. 97/1963 Zb. nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto uznesenia a konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.

14. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. S poukazom na ustanovenie § 52 CMP súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.), nakoľko v tomto konaní zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.