Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625201893
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625201893.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. C. XXXX/X, D., v konaní zastúpeného: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Potočná
191/39,Skalica,protiosobeoprávnenejnavýživné:E.B.,narodenáXX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXXX/
XX, D., v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Senica

č. k. 26Pc/3/2025-12 zo dňa 31.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 31.03.2025 súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k osobe
oprávnenej na výživné s účinnosťou od 01.01.2024.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9, § 161 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovení § 1, § 2, § 38a zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákona č. 97/1963 Zb.“)

4. Konštatoval, že navrhovateľ označil v návrhu adresu na doručovanie E. B. ako G. XX, XXXX H.,
Dánske kráľovstvo, pričom v návrhu uviedol, že sa E. B. na tejto adrese prihlásila aj na trvalý pobyt a
od januára alebo februára 2025 začne pracovať v Dánsku. Navrhovateľ označil v návrhu svoju adresu
na doručovanie ako G. XX, XXXX H., Dánske kráľovstvo a uviedol, že sa k nemu do Dánska v novembri
2024 prisťahovala jeho dcéra E. B.. Vzhľadom na výskyt cudzieho prvku v konaní (tzv. konanie s cudzím

prvkom) pre pobyt osoby oprávnenej na výživné a povinného z vyživovacej povinnosti v inom štáte, súd
zisťoval, či má právomoc konať vo veci.
Súd zistil, že o výživnom bolo (na vtedy maloletú E. B.) rozhodované rozsudkom Okresného súdu Senica
č. k. 6P/31/2024-74 zo dňa 05.06.2024, právoplatným dňa 05.06.2024, ktorým bola schválená dohoda
rodičov o zvýšení vyživovacej povinnosť otca na maloletú zo sumy 210,- Eur mesačne na sumu 400,-
Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu

Skalica č. k. 8P/90/2019-95 zo dňa 08.07.2020.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov
Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť, pričom splnenie tejto podmienky súd skúma z úradnej
povinnosti v každom štádiu konania. Súdy Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie sa
pri výskyte cudzieho prvku spravujú v prvom rade únijným právom. V predmetnej veci sa navrhovateľ

domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére. Ide teda o konanie o vyživovacej povinnosti,
ktoré je v rámci únijného práva upravené v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnompráve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len
„NariadenieRady(ES)č.4/2009“).IkeďjeDánskočlenskýmštátomEurópskejúnie,zbodu48úvodných
ustanovení tohto nariadenia vyplýva, že Dánsko sa nezúčastnilo na prijatí tohto nariadenia, nie je ním

viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu. Uvedené nariadenie teda nie je možné v konaní aplikovať.
Súd nezistil existenciu dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Dánskom,
ktorá by upravovala konanie o vyživovacej povinnosti, Dánsko nepristúpilo ani k žiadnej mnohostrannej
medzinárodnej zmluve upravujúcej konanie o vyživovacej povinnosti. Pre zistenie, či je daná právomoc
slovenského súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb..

6. S poukazom na ust. § 38a zákona č. 97/1963 Zb. súd uviedol, že právomoc slovenských súdov v
konaní s cudzím prvkom je daná, ak osoba oprávnená alebo osoba povinná má bydlisko alebo obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky. Rozlišovanie medzi obvyklým pobytom a bydliskom je podľa
dôvodovej správy k zákonu č. 589/2003 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb.) dané z
dôvodu používania rôznych kritérií vo vzťahu k plnoletej osobe (bydlisko) a maloletému dieťaťu (obvyklý

pobyt). Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď
je prihlásená na trvalý pobyt inde. Obvyklým pobytom je miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne)
zdržiava. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musel zobrať do
úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje či študuje.

7. Vecne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že osoba oprávnená na výživné podľa návrhu zanechala
štúdium na slovenskej strednej škole, v novembri 2024 odišla zo Slovenska za navrhovateľom do
Dánska, prihlásila sa v Dánsku k trvalému pobytu a mieni tam pracovať. Osoba oprávnená na výživné
sa teda nachádza v Dánsku od novembra 2024, jej konaním - odchodom zo Slovenska, prihlásením
sa k trvalému pobytu v Dánsku a úmyslom pracovať v Dánsku, mal súd za preukázané, že sa od

novembra2024vDánskufaktickyzdržiava amienisatamajnaďalejzdržiavať.Navrhovateľakopovinný
z vyživovacej povinnosti sa tiež zdržiava v Dánsku, čo vyplýva zo skutočnosti, že za ním odišla osoba
oprávnená na výživné bývať, prihlásila sa k trvalému pobytu v Dánsku na jeho adrese a navrhovateľ
uviedol ako adresu na doručovanie jeho adresu v Dánsku. Zo zistených skutočností súd vyvodil záver,
že v čase začatia konania mali navrhovateľ ako aj osoba oprávnená na výživné bydlisko v Dánsku,

teda mimo územia Slovenskej republiky, preto na ustanovení § 38a zákona č. 97/1963 Zb. nemožno
založiť právomoc slovenského súdu na konanie. Pre nedostatok právomoci slovenského súdu, súd prvej
inštancie konanie zastavil.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
zákon neustanovuje inak.

9. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd v odôvodnení uznesenia ustálil, že

bydlisko osoby oprávnenej na výživné je v Dánsku. Poukázal na podaný návrh, z ktorého je zrejmé, že
osoba oprávnená na výživné odišla do Dánska v mesiaci november 2024 a v čase podania návrhu, t. j.
06.02.2025, nebola v Dánsku zamestnaná, mala len úmysel začať pracovať. Mal za to, že z uvedených
skutočnostívžiadnomprípadenemožnovyvodiťzáujemosobyoprávnenejnavýživnétrvalosazdržiavať
v Dánsku. V čase podania návrhu nemala osoba oprávnená na výživné v Dánsku vytvorené také väzby,

aby súd mohol dospieť k záveru, že sa jej bydlisko zmenilo. Ťažisko jej záujmov bolo nepochybne na
Slovensku, kde má evidovaný trvalý pobyt, rodinu, lekárov, trávi tu sviatky a má tu viaceré sociálne
väzby. Poukázal na ust. § 154 CMP. Ďalej uviedol, že za bydlisko je potrebné považovať spravidla
miesto trvalého pobytu občana za predpokladu, že sa tu naozaj zdržiava, inak miesto prechodného
pobytu občana žijúceho v zahraničí alebo miesto, kde sa skutočne trvalo zdržiava v čase rozhodnom

pre určenie právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Týmto rozhodným časom bude moment začatia
súdneho konania, t. j. doručenia návrhu na začatie konania súdu. Všeobecná právomoc slovenských
súdov je daná vtedy, ak oprávnený na výživné, má na území Slovenskej republiky bydlisko. Nad
rámec uvedeného k pojmu bydlisko uviedol, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 (obdobne aj zákon o MPS) síce v slovenskom preklade používa pojem „bydlisko“, avšak

tento termín nemožno považovať za totožný s bydliskom v zmysle vnútroštátnych predpisov, teda ako
adresu evidovaného trvalého pobytu fyzickej osoby. Pojem „bydlisko“ v zmysle unijného práva tak, ako
ho používajú nariadenia, nie je v nariadeniach definované, bližšie upresňované je len v zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, prípadne ustálenou vnútroštátnom judikatúrou. Vo všeobecnosti všakmožno zhrnúť, že pri určení bydliska v zmysle medzinárodného práva nie je vnútroštátna evidencia
trvalého pobytu osoby rozhodujúca, prihliada sa na zámer fyzickej osoby zotrvať na určitom mieste z
hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila

ako miesto kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom
časovom horizonte. Mal za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci, keď dospel k záveru, že bydlisko osoby oprávnenej na výživné sa
zmenilo len na základe skutočnosti, že sa odsťahovala. Je zrejmé, že k zmene bydliska nepostačuje len
samotné presťahovanie sa, ale je potrebné aj vytvorenie si určitých väzieb, na základe ktorých možno

posúdiť, že táto zmena má trvalý charakter. Dodal, že osoba oprávnená na výživné síce do Dánska
odišla, avšak v čase podania návrhu nemal jej pobyt dlhodobú perspektívu a nebolo zrejmé, či v Dánsku
trvale zotrvá a v tejto krajine nemala vytvorené žiadne väzby. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
má nepochybne právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a dokazovanie.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm.
a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods.

1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči

osobe oprávnenej na výživné.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zastavil konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti pre nedostatok právomoci súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci s poukazom na § 38a zákona č. 97/1963 Zb., keďže bydlisko

navrhovateľa i osoby oprávnenej na výživné je v Dánsku.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy

preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.20. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda

dôvodiť,žeprocesnýmipodmienkamimusiabyťtakévlastnostisúduaúčastníkov,ktoréjedineumožňujú
dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto
konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré
sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho
výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak

odstrániteľný.Neodstrániteľnýjenedostatokprocesnejpodmienky,odstráneniektoréhozadanejprávnej
úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého
môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné
podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 CSP).

21. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovené v § 161 CSP. So súdom prvej inštancie
sa zhoduje v tom, že v prejednávanej veci bolo potrebné skúmať, či je daná právomoc slovenského súdu
na konanie v danej veci, keďže navrhovateľ v návrhu uviedol, že osoba oprávnená na výživné odišla
k nemu do Dánska, kde sa zároveň prihlásila na trvalý pobyt a začne v Dánsku pracovať.

22. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nedostatku právomoci v danej veci konať a rozhodnúť
založil na tom, že aplikácia Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 (podľa bodu 48) je vylúčená a neexistuje
ani dvojstranná medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Dánskom, ktorá by upravovala
konanie o vyživovacej povinnosti, preto postupoval podľa zákona č. 97/1963 Zb. (§ 1, § 2, § 38a) a zo
skutočností uvedených v návrhu (avšak bez ich riadneho skúmania) vyvodil záver, že v čase začatia

konania mali účastníci konania bydlisko v Dánsku.

23. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený

skutkový stav neprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny predpis, avšak tento
nesprávne interpretuje. V preskúmanej veci odvolací súd po oboznámení sa s vecou bol toho názoru,
že súd prvej inštancie aplikoval v danej veci nesprávny právny predpis (zákon č. 97/1963 Zb.).

24. Podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorá je zverejnená v Úradnom vestníku
Európskej únie, v súlade s článkom 3 ods. 2 dohody Dánsko oznámilo Komisii listom zo 14. januára 2009
svoje rozhodnutie implementovať obsah nariadenia (ES) č. 4/2009 v rozsahu, v ktorom toto nariadenie
mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 44/2001. To znamená, že ustanovenia nariadenia (ES) č. 4/2009 o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej

povinnosti sa budú uplatňovať na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom s výnimkou ustanovení v
kapitolách III a VII.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie, ktorý vylúčil
aplikáciu Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v predmetnej veci bol nesprávny, čím zároveň otázku svojej

právomoci neskúmal cez príslušné ustanovenia tohto nariadenia a tým, že zastavil konanie z dôvodu
nedostatku svojej právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady (nesprávne
posudzujúc svoju právomoc podľa zákona č. 97/1963 Zb.), odňal účastníkovi konania možnosť pred
súdom konať (R 82/2002). Žiada sa dodať, že v zmysle čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej
republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky.

26. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil
a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu, vyjadreným v bode 25 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorým je podľa ust. § 391 ods. 2 CSP
viazaný a opätovne posúdiť otázku právomoci slovenských súdov vo veci konať podľa Nariadenia Rady
(ES)č.4/2009.Odvolacísúddodáva,žeSúdnydvorEurópskejúniezdôraznil,žeobvyklýpobyt(dospelejosoby) sa v zásade vyznačuje dvoma prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné
centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný
stupeň stability na území dotknutého členského štátu. Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje

k záveru o nedostatku právomoci súdu a konanie zastaví, bude povinný svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodniť a doručiť ho všetkým účastníkom konania uvedeným v § 156 CMP. V prípade,
ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že má právomoc vo veci konať, bude pokračovať v konaní
o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči osobe oprávnenej na výživné.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v
súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).