Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-12C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523202165
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7523202165.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.DanicouHovančákovouvsporežalobkyne:Rímskokatolíckacirkev,

biskupstvo A., IČO: 00 179 108, so sídlom Námestie Baníkov 20, Rožňava, zast.: JUDr. Katarína Andráš
Lešková, advokátka, so sídlom Plzenská 2, Prešov, proti žalovanej: AGRO - MOLD akciová spoločnosť,
IČO: 31 712 738, Hatiny 177, Debraď, zast.: GOREJ Legal, s.r.o., IČO: 47 231 939, so sídlom Krmanova
14, Košice, o vypratanie nehnuteľností

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania v žalobe špecifikovaných nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. území B. na tom skutkovom základe, že medzi ňou ako prenajímateľom a žalovanou ako
nájomcom bola dňa 9.11.2017 uzavretá Zmluva o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne (ďalej len
„Zmluva o nájme“), od ktorej dňa 8.3.2022 postupujúc v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 679 ods. 3
Občianskeho zákonníka žalobkyňa odstúpila. V dôvodoch odstúpenia poukázala na to, že na rokovaní
dňa 3.9.2020 bola žalovaná upozornená o.i. na skutočnosť, že budovy v areáli bývalého PD, vrátane
sietí v jej vlastníctve neexistujú, neexistuje žiadna infraštruktúra a oplotenie bývalého PD, bola zistená

skládka odpadu a to aj zvlášť nebezpečného, že vinice o výmere 11,7 ha, ovocné sady o výmere 23,6 ha,
záhrada o výmere 0,5 ha a orná pôda o výmere 0,6 ha sú zlikvidované. Žalovanú písomne upozornila, že
jej týmto konaním vzniká škoda a zároveň ju vyzvala, aby na vytknuté vady ohľadom porušení povinností
a vzniku škody reagovala v termíne do 14.9.2020. Dňa 19.11.2020 sa konalo rokovanie, na ktorom
sa žalovaná zaviazala, že predloží návrh na vysporiadanie škôd, ktoré jej boli vytknuté na rokovaní
konanomdňa3.9.2020aodstrániskládkuodpadu.Následnevnovembri2021vykonalakontrolu,čidošlo
kodstráneniuvytknutýchnedostatkov,azistila,ženapriekvýstraheaupozorneniužalovanáneodstránila

odpad, ktorý sa nachádza na prenajatých pozemkoch, a nijakým spôsobom nezabezpečila ani stavby,
ktoré mala v nájme tak, aby tieto nechátrali a nevznikala jej škoda. Uviedla, že z vykonaných kontrol mala
jednoznačne preukázané, že žalovaná sa ako nájomca nestará o poľnohospodársku pôdu a stavby,
ktoré sa nachádzajú na prenajatých pozemkoch so starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade so
zákonom č. 220/2004 Z.z.. Dôvodila, že doručením odstúpenia od Zmluvy o nájme, ktoré žalovaná
prevzala dňa 14.3.2022, došlo ku skončeniu nájomného vzťahu medzi stranami sporu a žalovaná bola
povinná vypratať predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná vykonávala na prenajatých pozemkoch

poľnohospodársku výrobu a chov dobytka, poskytla jej lehotu jedného roka na vypratanie, ktorá uplynula
dňa 14.3.2023. Žalovaná však aj po tomto dátume prenajaté nehnuteľnosti naďalej užíva a to bez
existencie akejkoľvek zmluvy, ktorá by ju oprávňovala na ich užívanie a tieto jej odmieta vydať. Dodala,
že v prílohách odstúpenia sa nachádzajú dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a to fotodokumentácia zpredmetu nájmu z obdobia roku 2020 a z novembra 2021, ktoré zachytávajú odpad nachádzajúci sa na
prenajatých pozemkoch v celkovom objeme 20 356 ton, a keďže tento odpad bude potrebné previesť
na skládku odpadu, predstavuje škoda, ktorá jej tým v budúcnosti vznikne, sumu vo výške 300.000

Eur. Keďže žalovaná ani nijakým spôsobom nezabezpečila stavby nachádzajúce sa na prenajatých
pozemkoch tak, aby tieto nechátrali, v dôsledku ich znehodnotenia jej vznikla škoda vo výške cca
7.500.000 Eur. Na podporu svojich tvrdení poukázala na výzvy obce Drienovec, ktorými ju opakovane
vyzvala na odstránenie odpadu nachádzajúceho sa na pozemkoch prenajatých žalovanej.

2. Žalovaná žalobu označila za nedôvodnú a odstúpenie od zmluvy žalobkyňou za neplatné. K dôvodom
odstúpenia uviedla, že popiera, aby svojim konaním alebo opomenutím porušila akékoľvek povinnosti
v súvislosti s výkonom práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme. Zdôraznila, že všetky
pozemky určené na poľnohospodárske využitie riadne obhospodaruje a to v zmysle zásad správnej
poľnohospodárskej praxe a príslušných zákonov a nariadení. O hospodárení na prenajatých pozemkoch
vedie riadnu evidenciu podľa ust. § 10 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 338/2005

Z.z.. Riadne uskutočňovanie poľnohospodárskej praxe je predmetom pravidelných kontrol zo strany
orgánov na to príslušných (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Pôdohospodárska
platobná agentúra) a žiadna takáto kontrola doteraz nepreukázala akékoľvek porušenie jej povinností
v súvislosti s užívaním pozemkov žalobkyne na poľnohospodárske účely. Vo vzťahu k nej nebolo
vedené ani žiadne konanie takýmto orgánom a neexistuje ani žiadne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo

porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 220/2004 Z.z.. Vo vzťahu k stavbám a pozemkom v
areáli hospodárskeho dvora bývalého JRD Drienovec, a tvrdeniu žalobkyne o neodstránení odpadu a
škodám na stavbách zdôraznila, že viac ako tretinu tohto dvora žalobkyňa zverila do užívania rehoľnej
kongregácii spoločenstva Mariánskych sestier. Už v tom čase upozorňovala žalobkyňu, že v súvislosti
s touto úpravou predmetu nájmu a praktickému otvoreniu areálu, sa nebude dať zabrániť tomu, aby

sa do areálu nedostali neprispôsobivé osoby, ktoré budú mať snahu rozkrádať majetok žalobkyne, na
čo žalobkyňu upozornila. Upozornila ju aj na istého neprispôsobivého nájomníka, ktorý dlhé roky býva
na hospodárskom dvore Drienovec, a ktorý tvorí ňou identifikovaný odpad. Žalobkyňou vytýkané škody
majúpriamysúvisstým,žezjejstranydochádzakrôznymúpravámužívaciehostavuknehnuteľnostiam
v areáli hospodárskeho dvora bývalého JRD Drienovec. Príkladom toho je aj ťažba dreva, s ktorou

súviselo umiestňovanie strojov a mechanizmov Biskupstva Rožňava v jeho areáli, skladovanie dreva na
pozemkoch v nájme, a prejazd týchto strojov po lúkach a cestách, bez následného uvedenia pozemkov
do pôvodného stavu. Poukázala aj na fakt, že mnohé zo stavieb, ktorých stav žalobkyňa namieta,
sú v rovnakom stave od uzavretia Zmluvy o nájme v roku 2017. K dôvodu odstúpenia od zmluvy,
ktorým má byť skutočnosť, že napriek výzve neodstránila odpad, ktorý sa nachádza na prenajatých

pozemkoch, uviedla, že tento dôvod je založený na mylnej premise žalobkyne o tom, že pôvodcom
takéhoto odpadu je ona. Žalobkyni síce ponúkla, že jej pomôže bezodplatne odpad odstrániť, nejde
však o odpad, ktorý by tam sama umiestnila, a zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by
sa malo jednať o odpad, ktorého by bola pôvodcom. Pôvodcom odpadu je neznáma tretia osoba,
pričom ani zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o nájme nemožno vyvodzovať jej povinnosť odstraňovať

z prenajatých nehnuteľností odpad uložený treťou osobou. Aj tvrdenie o takto vzniknutej škode na úrovni
7,5 mil. Eur označila za mylné. Z dôvodu právnej istoty zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu
k včasnosti uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy, poukazujúc pritom na skutočnosť, že snaha
žalobkyne o predčasné ukončenie nájmu trvá už od roku 2018, kedy si žalobkyňa nárok na vypratanie
ňou prenajatých nehnuteľností uplatnila v konaní vedenom Okresným súdom Košice – okolie pod sp.zn.

14C/202/2018. Sumarizujúc uvedené bola toho názoru, že odstúpenie od Zmluvy o nájme je neplatné.
Podľa čl. III bod 3.1 Zmluvy o nájme je zmluva uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2031, a nie je daný
žiaden relevantný dôvod na jej predčasné ukončenie. Navrhla preto, aby súd žalobu zamietol a zaviazal
žalobkyňu na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v žalobnej replike k tvrdeniam žalovanej, že žiadna kontrola zo strany príslušných orgánov
nepreukázala porušenie jej povinností namietla, že toto svoje tvrdenie žalovaná nepodložila žiadnym
dôkazom. Uvedené tvrdenie je pritom v príkrom rozpore s jej zisteniami a závermi opakovaných kontrol.
Akcentovala, že neeviduje ani žiadnu písomnú výzvu či upozornenie zo strany žalovanej, ktorým by ju v
minulosti upozorňovala alebo žiadala o súčinnosť pri riešení nejakých škodových udalostí/havarijného

stavunaprenajatýchnehnuteľnostiach. Aneevidujeanižiadnepísomnéupozornenienaneprispôsobivú
osobu žijúcu dlhé roky na hospodárskom dvore JRD Drienovec. V tej súvislosti zdôraznila, že žalovaná
užíva predmetné nehnuteľnosti súvisle dlhé desaťročia, k čomu poukázala na Dohodu podpísanú dňa
30.10.1996aakodlhodobýužívateľtýchtonehnuteľnostímalavosvojejplnejdispozíciiužívanieasprávudotknutých nehnuteľností. Žalovaná preto musela mať prehľad a vedomosť v akom stave sú. Ohľadne jej
námietky,žemnohézostaviebsúvrovnakomstaveoduzavretiaZmluvyonájmevroku2017,daladôraz
na to, že žalovaná vedela, čo tvorí predmet nájmu, a pokiaľ mala za to, že predmet nájmu nie je spôsobilý

na dohodnutý účel nájmu, nemala za takýchto podmienok zmluvu uzatvoriť. V tej súvislosti poukázala na
ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dodala, že ak mala žalovaná za to, že nie jej pričinením, resp.
vplyvom okolností, ktorým ona nevedela zabrániť, sa predmet nájmu stal nespôsobilým na dohodnutý
alebo obvyklý účel užívania, resp. je pre havarijný a zanedbaný stav pre ňu ďalej neúnosným v tomto
nájme pokračovať, nič jej nebránilo od zmluvy odstúpiť. K obrane žalovanej poukázala na bod 5.12

predmetnej Zmluvy o nájme, v zmysle ktorého „nájomca sa zaväzuje zabrániť vzniku skládky odpadu na
predmete nájmu. Ak napriek tomu nelegálna skládka vznikne, bezodkladne to oznámi prenajímateľovi
a odstráni ju na vlastné náklady“. Žalovaná ako nájomca v tomto prípade vzniku skládok odpadu na
predmete nájmu nielenže nezabránila, ale ich vznik prenajímateľovi ani neoznámila, nehovoriac už
o ich odstránení na vlastné náklady. Napokon k uplatnenej námietke premlčania uviedla, že táto je
nedôvodná, pretože žaloba o vypratanie nehnuteľností a odstúpenie od nájomnej zmluvy vychádzajú zo

skutkového stavu, dôkazov a zistení porušenia nájomnej zmluvy nájomcom až z obdobia rokov 2020 –
2022. Nepoprela pritom, že v súdnom konaní pod sp. zn. 14C/202/2018 si voči žalovanej uplatňovala
nárok na vypratanie, uplatňovala si ho však na základe iných právnych aj skutkových dôvodov, keď
v ňom išlo nie o skončenie nájmu odstúpením od zmluvy, ale o výpoveď z nájmu.
4. Žalovaná v duplike zotrvala na tvrdení, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. K námietke žalobkyne,

že nepodložila svoje tvrdenia o tom, že žiadna kontrola zo strany orgánov na to príslušných doteraz
nepreukázala akékoľvek porušenie jej povinností, akcentovala na pravidlo negatívnej dôkaznej teórie,
podľa ktorej nemožno od sporovej strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. K fotodokumentácii zachytávajúcej odpad v areáli hospodárskeho dvora bývalého
JRDDrienovec,ktorúžalobkyňapredložilakodstúpeniuodzmluvy,zdôraznila,žesanejednáopozemky

na poľnohospodárske využitie, ale ide o zastavané plochy a nádvoria. Nemôžu byť preto dôkazom o
porušení jej povinností vyplývajúcich zo zákona č. 220/2004 Z.z.. Na ďalších fotografiách, označených
ako „zvernica“ sa nedá ustáliť, na akých pozemkoch sú tieto fotografie vyhotovené. To isté platí o 4
fotografiách na liste označenom „vinice“. Fotografie označené ako „lúky“, nedokáže stotožniť so žiadnou
položkou predmetu nájmu. Mala za to, že tieto dôkazy nepreukazujú žiadne konkrétne porušenie jej

povinností, ktoré by zakladalo dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Na margo úvah žalobkyne o tom, že
vedela o stave predmetu nájmu, či tvrdeniu, že ju nikto nenútil do takého nájmu vstúpiť, poznamenala,
že predmet nájmu tvorí viac 300 ha zväčša ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, pričom žalobkyňa
zúžila otázku na nepatrnú časť predmetu nájmu a zovšeobecnila si otázku na odstránenie stavebného
odpadu, ktorého emitentom sú neznáme osoby. Zotrvala aj na vznesenej námietke premlčania, keď

v tomto smere rozporuje, aby dôkazy a zistenia, ktoré prezentovala žalobkyňa v súvislosti s úkonom
odstúpenia od zmluvy, mala zistiť až v priebehu rokov 2020 – 2022.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom
navrhnutých svedkov.

6. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca
uzavreli dňa 9.11.2017 Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku.PodľapredmetnejzmluvypredmetnájmutvorianehnuteľnostizapísanévKNnalistevlastníctva
č. XXX, XXX, XXX, XXX XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX C. XXXX vedených Okresným úradom Košice – okolie,
katastrálnym odborom pre okres Košice – okolie, obec B. a kat. úz. B. s celkovou prenajatou plochou
300,9119ha,sdohodnutýmúčelomnájmunapoľnohospodárskeúčelyvsúlades§3zákonač.220/2004
Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2018
do 31.12.2031. Zmluvné strany sa dohodli na výške nájomného 13.541,04 € za rok. V článku V. si

zmluvné strany dohodli vzájomné práva a povinnosti, kde medziiným v bode 5.12 zmluvy nájomca
sa zaviazal zabrániť vzniku skládky odpadu na predmete nájmu. Ak napriek tomu nelegálna skládka
vznikne, bezodkladne to oznámi prenajímateľovi a odstráni ju na vlastné náklady. Skončenie nájmu si
zmluvné strany dohodli v článku VII. tak, že nájom možno skončiť : a) písomnou dohodou zmluvných
strán, b) výpoveďou prenajímateľa podľa bodu 7.2 a bodu 7.5 zmluvy, c) výpoveďou nájomcu podľa

bodu 7.3 a bodu 7.5 zmluvy, d) odstúpením od zmluvy podľa bodu 7.6 zmluvy. Bod 7.6. v článku VII.
sa v zmluve nenachádza.7. Žalobkyňa písomnou výzvou zo dňa 7.9.2020 žalovanú informovala, že v mesiacoch júl až august
2020 vykonala fyzickú inventúru prenajatého majetku, a v rozpore so vzájomnými písomnými dohovormi
bolo zistené, že stojace budovy, ktoré sa nachádzali v areáli bývalého PD, vrátane sietí vo vlastníctve

žalobkyne dnes už neexistujú, neexistuje už žiadna infraštruktúra a oplotenie bývalého PD, bola zistená
skládka odpadu /aj zakopaného/, aj zvlášť nebezpečný odpad. Vinice o výmere 11,7 ha sú zlikvidované
a je tam skládka odpadu. Ovocné sady o výmere 23,6 ha sú zlikvidované. Záhrada o výmere 0,5 ha
je zlikvidovaná. Orná pôda o výmere 0,6 ha je zlikvidovaná. Nájomca umožnil prenájom zastavaných
plôch bez súhlasu vlastníka. Nájomca bez súhlasu vlastníka umožnil výstavbu rôznych stavieb na

jemu zverených pozemkoch. Užívanie poľnohospodárskej pôdy treťou stranou bez vedomia a súhlasu
vlastníka pôdy. Poberanie dotácií z poľnohospodárskej platobnej agentúry Slovenskej republiky treťou
stranou bez vedomia a súhlasu vlastníka pôdy. Žalovanú preto vyzvala, aby do 14.9.2020 zaslala
písomné stanovisko ako a v akom termíne zabezpečí odstránenie uvedených nedostatkov, resp. aký je
jej návrh na odstránenie vzniknutých škôd.

8. Žalovaná na písomnú výzvu žalobkyne reagovala v odpovedi zo dňa 23.9.2020 doručenej žalobkyni
dňa 24.9.2020, akcentujúc potrebu zohľadniť životnosť daných stavieb a infraštruktúry, stav v akom boli
dané do užívania a stav, na ktorý malo vplyv ich užívanie tretími osobami. K zistenej skládke odpadu
uviedla, že je pripravená na vlastné náklady túto odstrániť. V záujme splnenia tejto povinnosti požiadala
žalobkyňu o upresnenie umiestnenia danej skládky. K viniciam a ovocným sadom namietla, že vinič

a stromy nie sú predmetom nájmu, keď tieto s prihliadnutím na dobu výsadby sú dávno po životnosti a
v takom stave boli už v 90tych rokoch, pričom zo strany žalobkyne nikdy nebola vznesená požiadavka
na výsadbu nového vinohradu alebo ovocného sadu. Uviedla tiež, že bez bližšej špecifikácie sa nevie
vyjadriť ani k námietkam týkajúcim sa záhrady a ornej pôdy, ako ani k otázke umožnenia prenájmu
zastavanýchplôchavýstavberôznychstaviebnazverenýchpozemkoch,čiužívaniupôdytreťoustranou

a k poberaniu dotácií jej dcérskou spoločnosťou namietla, že jej k tomu bol žalobkyňou daný písomný
súhlas. Navrhla v tej súvislosti osobné stretnutie zástupcov zmluvných strán.

9. Zo zápisnice z pracovného stretnutia konaného dňa 19.11.2020 v priestoroch Biskupského úradu
v Rožňave za prítomnosti konateľa žalovanej D. E. F. a zástupcov žalobkyne D. G. H., D. G. I. a D.

E. J., vyplýva, že zástupca žalovanej na ňom informoval o dohľadaní Dodatku č. 5 zo dňa 11.1.2011
týkajúceho sa poľovného revíru, a o dohľadaní Prehlásenia o udelení súhlasu zo dňa 20.8.2013, kde
zároveň prezentoval, že ich hlavný záujem je prenájom poľnohospodárskej pôdy a trvalého trávneho
porastu. Zo strany zástupcov žalobkyne bola prezentovaná vôľa k ďalšej spolupráci, požiadavka na
zvýšenie ceny nájmu pre poľnohospodársku pôdu a trvalé trávne porasty vo výške 250 €/ha/rok a

požiadavka vysporiadania škôd na prenajatom majetku od roku 1996, kde návrh pripraví žalovaná.
Zástupca žalovanej prisľúbil zabezpečenie odstránenia skládky odpadu vrátane azbestu z bývalého
hospodárskeho dvora Drienovec. Zástupcovia žalobkyne požiadali, aby žalovaná zmulčovala záhradu
a zároveň prezentovali potrebu komplexného riešenia podmienok prenájmu všetkých nehnuteľností,
ktoré má žalovaná v prenájme, k čomu sa má žalovaná vyjadriť do 26.11.2020.

10. Žalovaná vo vyjadrení z 24.11.2020 k zápisnici z pracovného stretnutia zo dňa 19.11.2020 potvrdila
záujem na ďalšej spolupráci a záujem užívať poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobkyne s tým, že
návrh na riešenie situácie na hospodárskom dvore Drienovec predloží dodatočne po dôkladnej analýze.
Oznámila, že odstránenie odpadu bude zabezpečovať jej zamestnanec D. K. I., pričom požiadala

o upresnenie lokality, kde sa predmetný odpad nachádza.

11. Dňa 18.11.2021 bola vykonaná kontrola v obore Drienovec, ktorej sa za žalobkyňu zúčastnili D. L.
M., D. E. J. a G. G. N. a za žalovanú jej zamestnanec p. F.. Z kontroly bol vyhotovený písomný záznam.
Zistené bolo, že v obore sa nachádza betón a azbest, ktorý sa tam podľa tvrdenia p. F. nachádza

minimálne od roku 2013. Vo viniciach bol zaznamenaný komunálny odpad a stavebný odpad (betón,
azbest, škridle) a umiestnené pneumatiky v počte 30 ks. Na parcele č. 442/1 zistená bola zrúcanina
domu a navozený komunálny odpad. Na parcelách č. 445/6, 475/4 boli zistené skládky odpadu, na
budovách rozbitý azbest. Zistené bolo, že poľnohospodársky dvor je zarastený náletovými drevinami.

12. Žalobkyňa dňa 8.3.2022 realizovala Odstúpenie od Zmluvy o nájme v súlade s ust. § 48 v spojení
s ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom poukazujúc na kontrolu vykonanú v mesiaci
november 2021 za účelom zistenia, či zo strany žalovanej došlo k odstráneniu vytknutých nedostatkov,
uviedla,ženapriekvýstraheaupozorneniužalovanáneodstránilaodpadnachádzajúcisanaprenajatýchpozemkoch a nijakým spôsobom nezabezpečila stavby, ktoré má v prenájme tak, aby tieto nechátrali
a nevznikla tým žalobkyni škoda. V odstúpení o zmluvy súčasne dôvodila, že žalovaná sa nestará
o poľnohospodársku pôdu a stavby so starostlivosťou riadneho hospodára v súlade so zákonom č.

220/2004 Z.z. a preto žalovanú vyzvala, aby najneskôr do 10 pracovných dní žalobkyni odovzdala
predmet nájmu a súčasne z predmetu nájmu vypratala všetky technologické a mechanizačné zariadenia
na svoje náklady. Z doručenky vyplýva, že odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 14.3.2022.
Prílohu odstúpenia tvorí fotodokumentácia zachytávajúca odpad na prenajatých pozemkoch a to
komunálny odpad v areáli poľnohospodárskeho družstva a stavebný odpad, eternit a iné vo zvernici, tiež

zachytávajúca zarastené lúky a vinicu (príloha č. 1 a 2). V prílohe č. 3 je uvedená identifikácia celkového
objemu odpadu v rozsahu 20 356 ton v areáli PD a na pozemkoch žalobkyne a v prílohe č. 4 je uvedený
súpis zničených a odstránených budov vo vlastníctve žalobkyne.

13. Z výzvy obce Drienovec zo dňa 27.5.2022 vyplýva, že obec ňou vyzýva žalobkyňu na bezodkladné
zabezpečenie vypratania odpadu z nehnuteľností v jej vlastníctve, o odstránenie súvisiacich imisií

plynúcich zo zisteného skutkového stavu ako aj zabezpečenie týchto nehnuteľností potrebnými
opravami, úpravami, údržbou a rovnako na bezodkladné odstránenie/ sanáciu zdravie a život
ohrozujúcich stavieb vo vlastníctve žalobkyne v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Opakovanú výzvu adresovala obec Drienovec žalobkyni dňa 22.09.2022.

14. Dňa 11.10.2022 sa uskutočnilo stretnutie žalobkyne so starostom obce Drienovec D. L. O. spojené
s miestnou obhliadkou a miestnym zisťovaním na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne realizovanú na
podnet obyvateľov, keďže na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú nelegálne stavby,
smetisko a oplotenie je v havarijnom stave.

15. Podľa Záznamu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Košice, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva č. 74/2015 z operatívnej kontroly zameranej na
nakladanie s odpadmi, v spojitosti s prešetrením podnetu týkajúceho sa výskytu nelegálnych skládok
odpadov v kat. území obec Drienovec zo dňa 17.8.2015, bola dňa 21.5.2015 za účasti starostu obce
Drienovec vykonaná obhliadka lokalít výskytu nelegálnych skládok o.i. i v lokalite bývalého areálu

družstva AGRO-MOLD akciová spoločnosť, kde bolo zistené uloženie odpadov v rozpore s ust. §
18 ods. 4 písm. a) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, pričom kontrolou nebolo preukázané, že
nelegálne uloženie odpadov vykonal kontrolovaný subjekt (žalovaná). Z výsledku kontroly vyplýva,
že nebol zistený pôvodca nelegálne uložených odpadov a kontrolovaný subjekt z vlastného podnetu
zabezpečil odstránenie tejto nelegálnej skládky.

16. Konateľ žalovanej D. E. F. vo svojej výpovedi zdôraznil, že už v roku 2017, keď sa podpisovala
Zmluva o nájme, hospodársky dvor Drienovec nikto nechcel. Do zmluvy ako predmet nájmu bol zahrnutý
úhrnom ako jeden celok. Žalovaná oň nemala záujem a v tom čase v ňom už nevykonávala žiadnu
hospodársku činnosť, pričom časť dvora (asi 25%) mali so súhlasom žalobkyne v dispozícii Mariánske

sestry a túto časť dvora aj zamykali. Do zmluvy bol zahrnutý s tým, že ak by žalobkyni vznikol
v budúcnosti nejaký podnikateľský zámer, žalovaná ho žalobkyni bez všetkého vydá. Uviedol, že už
v čase podpisu zmluvy nebol jeho areál súvisle a najmä bezpečne oplotený a už v tom čase sa tam
nachádzal odpad, pokiaľ zaň možno považovať stavebný odpad pochádzajúci z rozpadávajúcich sa
stavieb. Nepoprel, že žalovaná bola žalobkyňou vyzvaná na odstránenie odpadu, dodal však, že v tej

veci bola žalovaná súčinná a odstránením odpadu bol poverený jej zamestnanec p. D. I.. Ohradil
sa k námietke porušovania povinností žalovanou pri poľnohospodárskej výrobe, dodajúc, že žiadnou
kontrolou nebolo zistené porušenie zákona alebo uloženie sankcií v tej súvislosti. K viniciam uviedol, že
tieto zakladal ešte jej právny predchodca, a preto žalobkyni v súvislosti s jej aktuálnym stavom nemohla
vzniknúť žiadna škoda.

17. Starosta obce Drienovec D. L. O. vo svojej výpovedi uviedol, že problém s odpadmi v areáli bývalého
družstva je dlhodobý a nastal po tom, ako sa dvor prestal hospodársky využívať, prestal byť strážený
a udržiavaný. Uviedol, že o skládke odpadov sa obec dozvedela z podnetov občanov, preto to začali
riešiť najskôr výzvou adresovanou žalobkyni. Uviedol, že mali vedomosť aj o tom, že sa tam nelegálne

nachádzajú nejaké neprispôsobivé osoby a bezdomovci a evidujú, že v objekte bývalého družstva
v oddelenej časti pôsobí kongregácia mariánskych sestier, a že areál je uzamknutý iba spredu. Zo strany
žalovanej boli po výzve na zjednanie nápravy v zadnej časti uložené panely, ktoré však zabraňujú iba
prechodu autom, vstup osôb cez poškodené pletivo je naďalej možný. K charakteru odpadu uviedol, žesa jedná o rôzny komunálny a zmesový odpad, ide o výsypy z auta či fúrika. Nevedel sa vyjadriť k tomu,
či, kto a kedy realizoval odstránenie odpadu.

18. Svedok D. K. I. uviedol, že s otázkou odpadu na prenajatých pozemkoch sa ako zamestnanec
žalovanej stretával na dennom poriadku. Už od roku 2013 na podnet poľovníkov, ale aj poslancov obce,
dochádzalo ku kontrolovaniu areálu bývalého družstva, kde rôzni neprispôsobiví občania generovali
pravidelne odpad v polorozpadnutých budovách a tento už v tom čase podľa možností odstraňovali.
V roku 2013 však došlo k uzavretiu areálu mariánskymi sestrami, od kedy do areálu nemajú priamy

prístup. Ide predovšetkým o komunálny odpad z domácností, a západnej časti aj rôzny stavebný
odpad. Uviedol, že v súvislosti s kontrolou vykonanou na podnet starostu obce v roku 2022 bol odpad
odstránený, kedy odtiaľ bolo odvezených 8 ton odpadu, okrem komunálneho odpadu nachádzajúceho
sa v polorozpadnutých budovách, a to pre hrozbu ohrozenia života a zdravia. Vtedy za použitia
mechanizmov zabezpečoval, aby sa prekopala aj zadná časť areálu, kde boli uložené panely na
zamedzenie prístupu autom. Dodal, že neskôr v roku 2023 boli však z pozemkov žalobkyne pri

tejto aktivite odstraňovania odpadu vyhostení a to lesníkmi Biskupstva. Uviedol, že skládky rôzneho
charakteru sa tam vytvárali a vytvárajú naďalej, pričom na ich zamedzenie budujú rôzne závory
a osadzujú zámky, ktoré sú však poškodzované.

19.ZvýsluchuMons.ICLIc.A.P.vyplynulo,ževofunkciigenerálnehovikárapôsobilvrokoch2009-2015,

a preto k stavu prenajímaných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne ku dňu uzavretia Zmluvy o nájme
sa nevie vyjadriť. Uviedol však, že o žiadnych skládkach odpadu z obdobia svojho pôsobenia nemal
žiadnu vedomosť, ale tiež dodal, že tieto miesta nenavštevoval. Mal však poznatok, že hospodársky dvor
sa však už v tom čase hospodársky nevyužíval, a nevykonávala sa tam žiadna činnosť. K pôsobeniu
kongregácie mariánskych sestier potvrdil, že im bol poskytnutý kaštieľ v Drienovci, ktorý je súčasťou

areálu bývalého družstva, v akom rozsahu resp. k akej časti mali prístup však uviesť nevedel.

20. Svedok D. G. I. vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2018 pôsobí vo funkcii konzultanta žalobkyne.
O problémoch s odpadom v areáli bývalého družstva sa dozvedel z podnetu obce, kde za tým účelom
sa v roku 2020 uskutočnilo stretnutie, ktorého sa okrem neho zúčastnil konateľ žalovanej p. F., riaditeľ

biskupského úradu p. O., pani H., a z ktorého vyplynulo, že žalovaná areál družstva nevyužíva. Na
stretnutí sa prioritne riešil vzniknutý odpad a spadnuté oplotenie, ako aj vnikanie rôznych osôb, ktoré
tam nemajú čo robiť, riešili sa tiež možnosti využitia obory a otázky starostlivosti o sad a vinice.
K otázke vzniknutého odpadu konateľ žalovanej p. F. na stretnutí tlmočil, že odpad odstránia. Jednalo
sa odpad rôzneho charakteru, bol to aj nebezpečný odpad, pozostávajúci zo starých budov, ktoré boli

kryté azbestovou krytinou a tiež stavebný odpad, či už vzniknutý rozpadom starých budov alebo odpad
navezený a tiež rôzny komunálny navezený odpad. Na tomto stretnutí bolo tlmočené aj to, že v jednej
z bývalých administratívnych budov v časti areálu pri hlavnom vstupe sú usadení rómski spoluobčania,
s ktorými je problém, pokiaľ ide o ich deložovanie a že uvedené sa bude riešiť v súčinnosti s obcou.
Uviedol tiež, že bolo zistené, že vinice a sady boli založené predchodcom žalovanej a žalovaná ich

prebrala do svojej správy, nie sú teda majetkom žalobkyne. Potvrdil, že v roku 2021 sa uskutočnila
obhliadka za účelom zmonitorovania rozsahu odpadu a zistenia, či žalovaná splnila to, k čomu sa
zaviazala. Samotnej obhliadky sa však svedok nezúčastnil a k jej záverom sa vyjadriť nevedel. Doplnil,
že následne v roku 2022 na urgenciu obce sa opätovne zvolalo stretnutie v areáli družstva, ktorého sa
zo strany žalovanej nikto nezúčastnil. Obhliadkou vtedy bolo zistené narušenie oplotenia a existencia

nelegálnej skládky komunálneho odpadu. Riešila sa vtedy aj otázka čiernych stavieb.

21. Zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou TaK spol. s r.o. a žalovanou dňa
8.2.2016 vyplýva, že jej predmetom bol záväzok zmluvných strán spolupracovať pri zbere a likvidácii
odpadu z pozemkov, na ktorých žalovaná hospodári.

22. Z čestného vyhlásenia I. K., konateľa obchodnej spoločnosti TaK spol. s r.o. zo dňa 20.5.2024
vyplýva, že menovaná obchodná spoločnosť vykonáva stavebnú činnosť, pri ktorej vzniká odpad
a v prípade, že má nenaplnený kontajner, voľné kapacity uvoľňuje v prospech žalovanej, ktorá jej na
oplátku zapožičiava čelný nakladač a niekedy aj zamestnancov pre potreby výpomoci pri zhromaždení

anakladaníodpadu.Vpriebehurokov2016ažpodnesspoločnosťzabezpečilaodvozodpaduajzareálu
bývalého JRD Drienovec, kde sa zhromažďuje odpad najmä zo susedných osád, okrem toho tiež odvoz
odpadu, ktorý sa nachádzal na medziach, priekopách a iných pozemkoch, kde hospodári žalovaná.23. Z faktúr vystavených spoločnosťou KOSIT a.s dňa 31.7.2020, 8.9.2020, 28.10.2020, 10.8.2021,
28.7.2022, 10.10.2022 a 24.2.2023 spoločnosti TaK spol. s r.o. vyplýva, že bol touto spoločnosťou
realizovaný odvoz odpadu.

24. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo aj „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

26. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

27. Podľa § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o nájme zo dňa 9.11.2017 (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“) nájomná zmluva o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom. (2) Pozemok na účely tohto

zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

29. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.

30. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

31. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

32. Podľa § 679 ods. 3 veta prvá OZ prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca
napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že
prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda.

33. V posudzovanom prípade ide o spor vyvolaný žalobou o vypratanie nehnuteľností, t.j. žalobou
o vydanie veci, ktorý žalobný návrh je priamym vecno-právnym prostriedkom ochrany vlastníckeho
práva. Hmotnoprávnou podmienkou tejto tzv. reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že určitá vec sa
nachádzavofaktickejmociinejosoby,nežjevlastníkveci,pričomtátoosobazadržiavavecbezprávneho
dôvodu.

34. V konaní medzi stranami nebolo sporné, a v konaní bolo aj preukázané (listami vlastníctva), že
žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností, ktoré špecifikovala v žalobnom návrhu a ktorých vypratania sa
domáha. Nebolo sporné ani to, že predmetné nehnuteľnosti sú vo faktickej moci žalovanej na základe
Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 9.11.2017

(ďalej len „Zmluva o nájme“).

35. Žalobkyňa svoju žalobu založila na tvrdení, že od tejto Zmluvy o nájme (však) odstúpila a to
jednostranným právnym úkonom zo dňa 8.3.2022, tvrdiac, že tým došlo k ukončeniu nájomného vzťahu,v dôsledku čoho prenajaté nehnuteľnosti užíva žalovaná toho času (už) bez právneho dôvodu, t.j. bez
existencie akejkoľvek zmluvy, ktorá by ju oprávňovala na ich užívanie a tieto jej odmieta vydať.

36. Keďže procesná obrana žalovanej spočívala v namietanej (ne)platnosti predmetného odstúpenia od
Zmluvy o nájme zo strany žalobkyne, záver súdu, či podaná žaloba o vydanie veci je dôvodná v prvom
rade závisel od vyriešenia otázky, či odstúpenie od Zmluvy o nájme zo dňa 8.3.2022 vyvolalo žalobkyňou
tvrdené účinky.

37. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou (ne)platnosti predmetnej Zmluvy o nájme, keďže účinne odstúpiť
možno len od platnej zmluvy.

38. Súd pri tomto skúmaní vychádzal zo zistenia, že predmetný právny úkon bol urobený v požadovanej
písomnej forme (§ 40 OZ) a v predmetnom spore nebolo ničím spochybnené, že tento právny úkon
urobili jeho účastníci slobodne a vážne. Z hľadiska jeho obsahu súd vyhodnotil aj, že ide o úkon určitý

a zrozumiteľný (§ 37 OZ), nikto, týmto úkonom dotknutý, sa jej neplatnosti nedovolal (§ 40a OZ) a neboli
zistené ani žiadne skutočnosti spôsobujúce jeho absolútnu neplatnosť.

39. Súd mal tiež preukázané, že posudzovanou zmluvou žalobkyňa (vlastník) ako prenajímateľ
prenechala žalovanej ako nájomcovi individuálne určené pozemky na poľnohospodárske účely podľa

osobitného zákona č. 504/2003 Z.z., aby ich dočasne užívala a to za dohodnuté nájomné, na dobu určitú
od 1.1.2018 do 31.12.2031.

40. Pri týchto zisteniach dospel súd k záveru, že posudzovaná zmluva vznikla v súlade so
zákonom. A keďže obsahuje aj všetky (z legálnej definície nájomnej zmluvy o nájme pozemku na

poľnohospodárske účely vyplývajúce) obligatórne náležitosti, ktorými sú predmet nájmu, účel nájmu,
výška odplaty a neprekročená zákonom určená doba nájmu, ide o platnú nájomnú zmluvu.

41. Následne súd pristúpil k posudzovaniu samotného odstúpenia od predmetnej Zmluvy o nájme.
Na predmetný nájomný vzťah sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ktorý má prednosť a

ktorým je zákon č. 504/2003 Z.z.. Tento osobitný predpis však odstúpenie od nájomnej zmluvy výslovne
neupravuje. Na riešenie tejto otázky preto dopadajú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. Právo na odstúpenie od zmluvy v jeho základnej podstate upravujú ustanovenia § 48 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. Vyplýva z nich predovšetkým to, že odstúpiť od zmluvy možno ak je to

ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone, alebo ak je to účastníkmi dohodnuté, pričom
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

43. Odstúpením od zmluvy možno teda nájomný pomer predčasne ukončiť predovšetkým z dôvodov,

ktorésistrana/yzmluvnevyhradila/i.Odstúpenieodzmluvyjeďalejmožnéajzozákonnýchdôvodov,kde
vprípadeodstúpeniaodnájomnejzmluvy,ideodôvodyvymedzenévustanovení§679OZvychádzajúce
zo skutočnosti, ktoré možno pripočítať na ťarchu prenajímateľa (§ 679 ods. 1 a 2 OZ) alebo ťarchu
nájomcu (§ 679 ods. 3 OZ).

44. V tu posudzovanom prípade odstúpenie od nájomnej zmluvy ako možnosť skončenia nájmu (síce)
pripúšťa aj samotná Zmluva o nájme zo dňa 9.11.2017 a to v článku VII. označenom ako „Skončenie
nájmu“ pod bodom 7.1 písm. d/ tak, že nájom možno skončiť odstúpením od Zmluvy podľa bodu 7.6
Zmluvy. Citovaný bod 7.6 však v zmluve absentuje. Okrem citovaného ust. predmetná Zmluva o nájme
počíta s možnosťou odstúpenia od zmluvy zo strany prenajímateľa iba v prípade porušenia povinností

zakotvených v bode 5.11 Zmluvy (t.j. ak konanie nájomcu, členov štatutárnych orgánov, spoločníkov
alebo členov jeho kontrolného resp. dozorného orgánu je v rozpore s katolíckou morálkou, najmä ak
poškodzuje oprávnené záujmy Rímskokatolíckej cirkvi a jej predstaviteľov a to napriek písomnému
upozorneniu). Pri žiadnom inom porušení povinností vymedzených v článku V. zmluvy si zmluvné strany
právo na odstúpenie od zmluvy nedojednali.

45. Medzi stranami sporu (však) nebolo sporné, že žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o nájme využijúc
zákonné dôvody uvedené v ust. § 679 ods. 3 OZ, ktoré oprávňujú prenajímateľa kedykoľvek odstúpiť
od nájomnej zmluvy, a kde jedným z týchto dôvodov je aj skutková podstata tzv. zneužitia veci, t.j. aknájomca vyvolá protiprávny stav a tento napriek písomnej výstrahe udržuje, teda napriek písomnej
výstrahe užíva prenajatú vec takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo mu aspoň hrozí
značná škoda.

46. Z citovaného ustanovenia § 679 ods. 3 OZ tiež vyplýva, že výstraha, na ktorú je oprávnenie
prenajímateľa viazané má predpísanú písomnú formu a z jej obsahu musí vyplývať čo prenajímateľ
nájomcovi pri užívaní prenajatej veci vytýka a zároveň upozornenie na hrozbu možného následku
v podobe odstúpenia od zmluvy pre prípad, že nájomca neupustí od vytknutého spôsobu užívania.

Písomná výstraha musí dôjsť do dispozície nájomcu a pre možnosť uplatnenia odstúpenia od zmluvy
nájomca musí vo vytýkanom porušovaní aj naďalej pokračovať.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobkyňu teda pre úspech v spore zaťažovalo preukázať:
- že zo strany žalovanej ide/išlo o užívanie prenajatej veci závadným spôsobom;
- že pred odstúpením od nájomnej zmluvy žalovanej doručila písomnú výstrahu, v ktorej jej vytkla

závadný spôsob užívania predmetu nájmu a zároveň žalovanú upozornila na následky neodstránenia
protiprávneho stavu vrátane možnosti odstúpenia od predmetnej Zmluvy o nájme;
- že zo strany žalovanej ide/išlo o udržiavanie vytýkaného stavu, t.j. že aj napriek písomnej výstrahe
žalovaná v závadnom užívaní naďalej pokračuje/pokračovala, resp. že napriek písomnej výstrahe
k náprave nedošlo;

- ak škodlivý následok už nastal, preukázať, že za vzniknutú škodu zodpovedá práve žalovaná a že
škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti so závadným užívaním predmetu nájmu žalovanou;
- ak škoda ešte len hrozí, preukázať, že ide o takú intenzitu závadného užívania, že hrozí značná škoda
na majetku žalobkyne.

48. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalobkyňa za písomnú výstrahu pred využitím
oprávnenia odstúpiť od nájomnej zmluvy (vyžadovanú ustanovením § 679 ods. 3 OZ) považovala jej list
zo dňa 7.9.2020 adresovaný žalovanej, keď nebolo sporné, že tento sa dostal do dispozície žalovanej
a to najneskôr dňa 23.9.2020 (doručenka potvrdzujúca jeho doručenie predložená síce nebola, žalovaná
však v liste zo dňa 23.9.2020 potvrdzuje, že jej list žalobkyne zo dňa 7.9.2020 bol doručený).

49. Aj písomná výstraha je v zmysle ust. § 679 ods. 3 OZ právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje, aby
bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ v ňom žalobkyňa žalovanej vytýka/la
neexistenciu budov, sietí, infraštruktúry a oplotenia v areáli bývalého PD, zistenie skládky odpadu, aj
zvlášťnebezpečného,ževinice,ovocnésady,záhradaaornápôdasúzlikvidované,súddospelkzáveru,

ževýstrahajevtejtočasti,čosavytýkanéhozávadnéhospôsobuužívaniapredmetunájmutýka,neurčitá
a v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ (preto) neplatná. Potom tieto dôvody nezakladajú ani relevantný dôvod
pre odstúpenie od zmluvy podľa § 679 ods. 3 OZ, lebo takéto oprávnenie prenajímateľa je tu viazané na
výstrahu, ktorá má predpísanú písomnú formu; v časti, v ktorej je neplatná, nemôže vyvolať zákonom
predpokladané účinky. Navyše v tejto písomnej výstrahe absentuje upozornenie žalobkyne na hrozbu

možného následku (odstúpenia od zmluvy) pre prípad, že žalovaná neupustí od vytknutého spôsobu
užívania.

50. Čo sa samotného odstúpenia od Zmluvy o nájme týka, nebolo sporné, že žalobkyňa toto realizovala
právnym úkonom označeným ako „Odstúpenie od zmluvy v spojení s výzvou“ zo dňa 8.3.2022, ktorý bol

žalovanej doručený dňa 14.3.2022 (tiež nesporná skutočnosť).

51. Keďže vo vzťahu k tomuto úkonu zo strany žalovanej bola uplatnená námietka premlčania, súd
sa z dôvodu procesnej ekonómie ako prvou zaoberal otázkou, či žalobkyňa realizovala svoje právo na
odstúpenie od Zmluvy o nájme včas.

52. Judikatúra aj súdna prax je v tejto problematike dlhodobo konzistentná a jednoznačne považuje
právo na odstúpenie od zmluvy za majetkové právo. Odstúpením od zmluvy sa totiž zasahuje do
majetkových práv zmluvných strán, a to v tom ohľade, že minimálne jedna zo strán musí po odstúpení
od zmluvy niečo vrátiť späť alebo už nezíska niečo, čo pôvodne získať mala.

53. Ako právo majetkové, podlieha premlčaniu a pretože zákon výslovne neustanovuje dobu, v ktorej
možno uplatniť právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy, oprávnený účastník môže toto právo uplatniťvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz
(§ 101 OZ).

54. Možnosť vykonať právo po prvý raz, ako začiatok plynutia premlčacej doby, treba v danom prípade
chápať širšie než ako vznik možnosti podať žalobu (actio nata). Možnosť uplatnenia práva vyplývajúceho
z odstúpenia od zmluvy zahŕňa v sebe nielen možnosť domôcť sa svojich subjektívnych práv na súde
(napr. určenia, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, resp. k jej zrušeniu alebo vrátenia toho, čo
každý účastník podľa zrušenej zmluvy dostal), ale predovšetkým možnosť uplatniť svoje subjektívne

právo jednostranným právnym úkonom - odstúpením od zmluvy, adresovaným druhej zmluvnej strane.

55. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bol prvýkrát vytknutý
závadný spôsob užívania predmetu nájmu dňa 3.9.2020. Samotný úkon odstúpenie od nájomnej
zmluvy je zo dňa 8.3.2022. Pokiaľ žalovaná v tej súvislosti namietala, že žalobkyňa podnikala úkony
smerujúce k odstúpeniu od nájomnej zmluvy už pred týmto dátumom (3.9.2020), uvedené z vykonaného

dokazovania nevyplynulo a teda žalovaná o tomto svojom tvrdení neuniesla dôkazné bremeno.

56. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa realizovala právo na odstúpenie od Zmluvy
o nájme v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, preto námietku premlčania vznesenú žalovanou
vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

57. Samotný právny úkon odstúpenia od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na
odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ sa však prenajímateľ dovoláva odstúpenia z dôvodov, ktoré ho na to
oprávňujú v zmysle ust. § 679 ods. 3 OZ, potom tieto dôvody stanovené zákonom musí ako strana, ktorá
od zmluvy odstúpila, v prípade súdneho sporu preukázať.

58. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala, že odstúpenie od zmluvy realizovala v súlade so zákonom (§ 679 ods. 3 OZ).
59. Zneužitie veci, o ktorom pojednáva cit. ust. § 679 ods. 3 OZ, nastáva v dôsledku užívania veci
závadným spôsobom. Ide o prípady porušenia povinností nájomcu, najmä povinnosti užívať vec riadnym
spôsobom, ale aj o prípady porušení iných povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Zároveň toto

zneužitie veci musí byť určitej intenzity. Stupeň intenzity je odstupňovaný v závislosti od toho, či škodlivý
následok už nastal (vzniká škoda) alebo ešte nie (hrozí vznik značnej škody), pričom nájomca sa
závadného užívania môže dopustiť jednak vlastným konaním, ale aj opomenutím konania, na ktoré bol
povinný. Vždy však musí ísť o porušenie povinností nájomcu. V prípade konania tretích osôb, musí ísť
oosoby,ktorémajúodvodenéprávoodprávanájomcu,kedyjetentopredpokladvylúčený,aksinájomca

splní tzv. zakročovaciu povinnosť.
60. Vo vzťahu k samotným dôvodom, ktoré žalobkyňa identifikovala ako dôvody odstúpenia od Zmluvy
o nájme tak, že žalovaná neodstránila odpad, ktorý sa nachádza na prenajatých pozemkoch a
nezabezpečila stavby, ktoré má v prenájme tak, aby tieto nechátrali a nevznikala tým žalobkyni škoda,
súdvprvomradeuvádza,žežalobkyňanepreukázala,žetátoškodažalobkynivzniklavpriamejpríčinnej

súvislosti s vytýkaným závadným užívaním predmetu nájmu žalovanou a/alebo že za takto jej vzniknutú
škodu zodpovedá žalovaná.
61. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že žalobkyni pre platné odstúpenie od Zmluvy o nájme nestačilo
preukázať (len), že žalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. bodu 5.12 Zmluvy (v ktorom sa
zaviazala zabrániť vzniku skládky odpadu na predmete nájmu a ak napriek tomu nelegálna skládka

vznikne,bezodkladnetooznámiťžalobkyniaodstrániťjunavlastnénáklady),pretoževovzťahuktomuto
porušeniu povinností si zmluvné strany právo na odstúpenie od Zmluvy o nájme nedojednali.
62. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k škodám, na ktoré žalobkyňa poukazovala, malo
dochádzať v areáli bývalého družstva, kde síce bol identifikovaný a aj preukázaný odpad rôzneho
charakteru, nebolo však preukázané, že ide o odpad vyprodukovaný žalovanou alebo že za jeho vznik

zodpovedá žalovaná. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplynulo, že žalovaná areál
bývalého družstva už v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o nájme nevyužívala a z prednej časti k nemu
nemala dokonca ani prístup (z vykonaného dokazovania vyplynulo, že časť areálu žalobkyňa poskytla
Q. G. sestier). Napriek tomu sa na odstránenie vytýkaného odpadu z areálu bývalého družstva žalovaná
sama podujala, a tento podľa svojich možností odtiaľ aj odstraňovala, resp. vykonávala opatrenia na

zabránenie jeho vzniku zamedzením prístupu tretím osobám (výpoveď zamestnanca žalovanej D. K. I.,
výpoveď starostu obce Drienovec).
63. Zároveň v tej súvislosti žalobkyni nemožno dať za pravdu pokiaľ ide jej tvrdenia, že neeviduje žiadnu
výzvučiupozorneniezostranyžalovanej,ktorýmbyjuupozorňovalaalebožiadalaosúčinnosťpririešeníškodových udalostí či havarijného stavu na prenajatých nehnuteľnostiach (aj v súvislosti s odpadom).
Žalovaná totiž po doručení výstrahy listom zo dňa 7.9.2020 so žalobkyňou komunikovala, a na vytýkané
nedostatky reagovala poukazom na skutočnosť, že vzniknutý komunálny odpad bol do areálu bývalého

družstva navezený tretími osobami, kde v tej súvislosti poukázala na vnikanie rôznych osôb do areálu,
ako aj na to, že v jednej z bývalých administratívnych budov v časti areálu pri hlavnom vstupe sú usadení
rómskispoluobčania.Uvedenévyplynulozpísomnéhozáznamuzostretnutiakonanéhodňa19.11.2020,
ako i výpovede svedka Ing. Mareka Gmitru.
64. Žalobkyňa však ani vo vzťahu k vytýkanému nezabezpečeniu stavieb v jej vlastníctve nepreukázala,

žebyuvedenébolodôsledkomzávadnéhoužívaniapredmetunájmužalovanou,najmäzasituácie,akuž
včasepodpisuZmluvyonájmezodňa9.11.2017žalobkyňavedela,žeareálbývaléhodružstvažalovaná
niekoľko rokov nevyužíva, nevykonáva sa v ňom žiadna hospodárska činnosť (uvedené jednoznačne
vyplynulo z výsluchu Mons. ICLIc. A. P.), a so žalovanou si v tej súvislosti ani zmluvne nedojednala,
aby žalovaná akýmkoľvek spôsobom tieto stavby v jej vlastníctve (nachádzajúce sa v areáli bývalého
družstva) zabezpečila. Žalobkyňa vo výstrahe zo dňa 7.9.2020 žalovanej síce vytkla, že po vykonaní

fyzickej inventúry prenajatého majetku zistila, že stojace budovy v areáli bývalého PD, vrátane sietí
neexistujú,aneexistujeanižiadnainfraštruktúraaoploteniebývaléhoPD,noneuviedla,akýmspôsobom
sa o taký stav pričinila žalovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené je viac než pravdepodobné, že mnohé zo
stavieb, ktorých stav žalobkyňa v písomnej výstrahe adresovanej žalovanej namietla, boli v rovnakom
chátrajúcom stave už v čase uzavretia Zmluvy o nájme v roku 2017.

65. Nepreukázané napokon ostalo aj samotné tvrdenie žalobkyne, že žalovaná sa ako nájomca nestará
o poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa na prenajatých pozemkoch so starostlivosťou riadneho
hospodára v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, keď
v tomto smere žalobkyňa na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložila ani nenavrhla vykonať
žiadnedôkazy,tedaotomtosvojomtvrdeníneuniesladôkaznébremeno.Tunepochybnemožnosúhlasiť

s názorom žalovanej, že nebolo jej povinnosťou tvrdiť, resp. vyvracať skutočnosti, ktoré žalobkyňa
dostatočne nepreukázala.
66. V posudzovanej veci súd dodáva, že predmetom žaloby bol nárok na vypratanie nehnuteľnosti.
Ide nepochybne o žalobu, v ktorej na jednej strane (u žalobkyne) ide o ochranu práv vlastníka
nehnuteľností, na strane druhej vyhovenie žalobe sa dotýka záujmu žalovanej ako nájomcu užívať

predmetné nehnuteľnosti z titulu zmluvy o nájme na jej podnikateľské účely. Vec však je potrebné
posúdiť komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, t.j. aj z hľadiska, či výkon práva
žalobkyne formou vypratania nehnuteľností vo vzťahu k zistenému správaniu sa žalovanej tak pred ako
aj po doručení výstrahy (ne)možno odoprieť aj s odkazom na § 3 ods. 1 OZ, v ktorom je upravená
zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, možno podľa
tohto zákonného ustanovenia odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatnenému právu.
67. Súd nespochybňuje oprávnené požiadavky žalobkyne/prenajímateľa na žalovanú ako nájomcu na
zabezpečenie, aby nedochádzalo k vzniku nelegálnych skládok. Na druhej strane však bolo dôvodné
vyhodnotiť správanie sa žalovanej, či sa správa napriek písomnej výstrahe tak, že užíva prenajatú vec

alebo trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná
škoda. Pre aplikáciu ust. § 679 ods. 3 OZ na odstúpenie od zmluvy žalobkyňou bolo potrebné opísané
užívanie prenajatej veci žalovanou preukázať; uvedené však súd v konaní preukázané nemal.
68. Podľa názoru súdu, žalobkyňa pri výstrahe a následnom odstúpení od zmluvy konala v rozpore so
zásadou dobrých mravov, lebo vyžadovala správanie sa žalovanej neúmerne okolnostiam konkrétneho

prípadu; predovšetkým preukázateľne od vzniku zmluvy sama žalobkyňa neplnila povinnosti vlastníka/
prenajímateľa, keď predmet nájmu riadne nezabezpečila a ako navyše vyplynulo z vykonaného
dokazovania počas trvania nájomného vzťahu so žalovanou sama umožnila užívanie predmetných
nehnuteľností v areáli hospodárskeho dvora bývalého družstva Drienovec iným osobám.
69. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanej považoval za nedôvodnú,

keďže dospel k záveru, že žalobkyňa ako prenajímateľ od nájomnej zmluvy odstúpila neplatne, účinky
odstúpenia od zmluvy teda nenastali (t. j. nájomná zmluva sa nezrušila v zmysle § 48 ods. 2 OZ)
a žalovanej ako nájomcovi ostáva zachované právo prenajatú vec užívať, a preto súd žalobu zamietol.
70. Na tomto mieste súd už len dodáva, že s ohľadom na prijaté právne závery návrh žalovanej na
doplnenie dokazovania výsluchom svedka I. K. zamietol, keďže dospel k záveru, že vykonanie tohto

dôkazu by bolo pre rozhodnutie, ku ktorému súd dospel, nadbytočné.
71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1
CSP a v spore plne úspešnej žalovanej, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Zároveň súd konštatuje, že v konaní neboli tvrdené a súd ani sám nezistil žiadne skutočnostiopodstatňujúce pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP, v zmysle
ktorého súd výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania neprizná.
72. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané odvolanie a to
15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice (§ 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.