Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345932
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6123345932.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 1 029,21 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29Csp/128/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutévlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Csp/128/2023

1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou v upomínacom konaní dňa 21.06.2023 pod sp. zn.
7Up/1116/2023 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia nesplatenej časti spotrebiteľského úveru vo
výške 3 008,46 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19.05.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.03.2018 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8 000 EUR. Poskytnutý úver a úroky
sa žalovaný zaviazal splácať anuitnými splátkami splatnými vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca
s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.02.2026. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou
preveril žalovaného pred poskytnutím úveru s ohľadom jeho schopností splácania úveru, pričom pri
posudzovaní bonity zobral do úvahy údaje zo spoločného registra bankových informácií a to preverením

záväzkov žiadateľa a ich splácania.

3. Žalobca si nárok zo zmluvy uplatnil pôvodne v upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný
rozkaz pod sp. zn. 31Up/457/2019. Po postúpení veci na prejednanie Okresnému súdu Prešov pod sp.
zn. 20Csp/222/2019, Okresný súd Prešov v rozsudku zo dňa 08.06.2020 určil, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmluve a že nedošlo k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Okresný súd Prešov v rozsudku priznal žalobcovi len nárok

na nezaplatené splatné splátky istiny ku dňu rozhodnutia súdu v počte 27 splátok po zohľadnení úhrad
v celkovej výške 1 321,70 EUR. Určil výšku celkovej splátky na sumu 81,74 EUR, ktorá zahŕňala
splátku istiny vo výške 79,17 EUR a mesačné poistenie 2,57 EUR. Konanie bolo právoplatne skončené
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2021 pod sp. zn. 7CoCsp/43/2020.4. Žalobca si splátky istiny za obdobie 8/2020 až 12/2022 uplatnil samostatnou žalobou na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/182/2023, ktoré k dnešnému dňu právoplatne skončené nie je.

Keďže žalovaný neuhrádzal ani ďalšie splátky úveru splatné od 01.01.2023, pristúpil žalobca opätovne
k zosplatneniu úveru tak, ako je uvedené a preukázané vyššie. V predmetnom konaní si uplatňuje nárok
na nezaplatené splátky istiny úveru splatné 1/2023-2/2026 v celkovom počte 38 splátok v sume 79,17
EUR, teda v celkovej výške 3 008,46 EUR.

5. Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 28.09.2023 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor s odôvodnením,
že vznáša voči uplatnenému nároku námietku res iudicata, nakoľko o danom žalobnom návrhu už
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2020 pod sp. zn. 20Csp/222/2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 29.04.2021 pod sp. zn. 7CoCsp/43/2020.
V danom prípade podľa názoru žalovaného treba splátky zročné po vyhlásení rozsudku posudzovať

v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zároveň podľa názoru žalovaného žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom predložil dôkazy v súdnom konaní, vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/222/2019, pričom toto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vyhlásil za
neplatný právny úkon, preto žalobca nebol oprávnený opätovne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

6. Žalobca k podaniu žalovaného uviedol, že námietka res iudicata je nedôvodná, nakoľko predmetom
súdneho konania je iný nárok ako ten, ktorý bol uplatnený v predchádzajúcom súdnom konaní a na
podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenia a rozsudky Krajského súdu v Prešove pod sp.
zn. 21Co/68/2019, 22Co/135/2018 a 17CoCsp/15/2021. Zároveň nesúhlasí s tvrdením, že uplatnený
nárok treba posudzovať v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, ktorej nárok má byť podľa

žalovaného premlčaný.

7. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru,
všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úvery a vklady, výpisom z

úverového registra, výpismi z účtu žalovaného, upozornením, ako aj oznámením o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zistil tento skutkový stav :

8. Strany sporu na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru zo dňa 07.03.2018 uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX v predmete poskytnutia bezúčelového úveru vo

výške 8 000 EUR s uvedením úrokovej sadzby 5,9 %, poplatku za poskytnutie úveru 400 EUR, poplatku
za poistenie schopnosti splácať úver 2,57 EUR, počtu splátok 96, termínov splatnosti splátok vždy
k 20. dňu kalendárneho mesiaca, výšky anuitnej splátky 104,81 EUR, termínu splatnosti 1. anuitnej
splátky 20.03.2018, termínu konečnej splatnosti úveru 20.02.2026, RPMN 7,66 %, priemernej hodnoty
RPMN 8,58 %, celkovej čiastky 10 461,76 EUR, výšky odplaty 11,29 %. Žalobca pôvodne listom zo dňa

27.05.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7 409,28 EUR,
pričom z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný uhradil celkovú sumu 1 206,66 EUR.

9. Žalobca si nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru pôvodne uplatnil v konaní 20Csp/229/2019,
v ktorom súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 08.06.2020 uzavrel, že predmetný spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. c), g) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto aj vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 27.05.2019 je neplatným právnym úkonom. Ku dňu 27.05.2019 bolo splatných 15 splátok
spolu vo výške 1 226,10 EUR (pri výške splátky súd vychádzal zo sumy 7 600 EUR, ktorú vydelil počtom
splátok + poistenie vo výške 2,57 EUR - 81,74 EUR), pričom žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1 206,66

EUR, a teda nebol v omeškaní so splácaním splátky viac ako 3 mesiace a tým nemohlo dôjsť k účinnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle uvedeného, potom vyhovel žalobe o zaplatenie
splatnýchsplátokúverukudňuvyhláseniarozsudkuvcelkovompočte27vovýške2206,98EUR.Keďže
žalovaný poukázal úhrady v celkovej výške 1 321,70 EUR, uložil tomuto povinnosť zaplatiť nesplatenú
časť istiny úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 885,28 EUR. Uvedený rozsudok súdu I. inštancie

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 7CoCsp/43/2020 dňa 29.04.2021 s
dátumom právoplatnosti 17.05.2021.10. Žalobca v žalobe uviedol, že nezaplatené splátky istiny úveru splatné 8/2020 - 12/2020 si uplatnil v
upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/182/2023.

11. Keďže žalovaný naďalej nesplácal riadne splátky istiny úveru, pristúpil opätovne k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 18.05.2023, v ktorom si uplatnil zaplatenie nesplatenej časti istiny
úveru splátkami istiny vo výške 79,17 EUR splatnými 1/2023 - 2/2026 v celkovom počte 38 splátok vo
výške 3 008,46 EUR.
12. Žalobca podaním zo dňa 09.03.2023 (č.l. 100) vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok

úveru za mesiace január a február roku 2023 vo výške 158,34 EUR s odôvodnením, že ak nedôjde k ich
úhrade, žalobca pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný výzvu prevzal 21.03.2023.

13. Podaním zo dňa 21.04.2023 opätovne upozornil žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok
úveru za mesiace január až apríl roku 2023 vo výške 316,68 EUR s upozornením, že ak nedôjde k

úhrade uvedeného nedoplatku do 11.05.2023, využije svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný výzvu prevzal 09.05.2023.

14. Podaním zo dňa 18.05.2023 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru s výzvou
na úhradu dlžnej istiny úveru vo výške 3 008,46 EUR s dátumom splatnosti 09.06.2023. Žalovaný

oznámenie prevzal 07.06.2023.

15. Žalobca uviedol, že jeho právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vyplýva z obchodných
podmienok pre úvery občanom v zmysle bodu 2.10 v spojení s bodom 2.9 podmienok.

16. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 29.01.2024 vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie 1 029,21 EUR
s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.

17. V rozsudku konštatoval, že žalobca pred poskytnutím úveru si nesplnil povinnosti odbornej

starostlivosti predpokladané ust. § 7 ods. 19 - 21 zákona č. 129/2010 Z.z., pre porušenie ktorých je nutné
predmetný úver posúdiť za bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca nemohol úver predčasne
zosplatniť.

18. Na základe uvedeného tak žalobca mal nárok iba na zaplatenie nezaplatených splátok istiny úveru

splatných od 01.01.2023 ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda do 20.01.2024 v celkovom počte 13 vo výške
79,17 EUR, zodpovedajúcej sume 1 029,21 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej z uvedených splátok (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok II.). Rozsudok vo výroku II. nadobudol právoplatnosť 06.03.2024.

19. Krajský súd v Prešove na základe odvolania podaného žalovaným uznesením zo dňa 27.11.2025
pod sp. zn. 10CoCsp/12/2024 zrušil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I., ktorým žalobe čiastočne
vyhovel a vo výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie
konanie.

20. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania spochybňoval
nárok a v podanom odpore proti platobnému rozkazu svoju procesnú obranu zakladal na tvrdení, že
žalobca nie je oprávnený opätovne vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru, keďže toto vyhlásenie
splatnosti bolo vyhlásené za neplatné. Žalobca svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
predčasne zosplatneného úveru, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak

žalovaným je spotrebiteľ. Súd I. inštancie sa nezaoberal, či v prípade, ak si žalobca uplatnil nárok
predčasne zosplatneného úveru, môže mu tento priznať aj z iného skutkového základu a čiastočne mu
nárok aj priznal ako plnenie nezosplatnených splatných splátok. Úvaha súdu I. inštancie úplne absentuje
v tom smere, či nedošlo k prekročeniu žalobcom vymedzeného petitu, pretože mu priznal plnenie z iného
skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu, a teda či tým neporušil zásadu ne

ultra petitum. Odvolací súd v tomto smere poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. 4Cdo/85/2021.21. Žalobca podaním zo dňa 05.01.2026 uviedol, že jeho žaloba v uvedenej časti je dôvodná a to
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2024 pod sp. zn.
4Obdo/36/2023 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2025 pod sp.

zn. III. ÚS 160/2025, zo záverov ktorých vyplýva, že žalovaní ani do dňa rozhodnutia prvoinštančného
súdu svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere ani čiastočne nesplatili, preto súd žalobu obsahovo, či už
kvantitatívne alebo kvalitatívne nerozšíril, nepriznal viac než bolo žalobou uplatnené a pokiaľ aj áno,
v danej časti súd žalobu zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky doplnil, že povinnosťou žalobcu je
v žalobe opísať rozhodujúce skutkové okolnosti. Nie je jeho povinnosťou vec aj správne právne posúdiť.

Rozhodujúcimi skutkovými skutočnosťami žalobcom opísanými v žalobe bolo to, že sťažovateľke 1
poskytol úver, sťažovateľka 2 zabezpečila splácanie úveru, ktorý splácať prestali. Právne posúdenie
toho, či žalobca úver zosplatnil v súlade so zmluvným dojednaním bol už úlohou súdu, nie žalobcu.
Po právnom závere súdu o neúčinnom zosplatnení úveru bolo jeho úlohou právne posúdiť či a aká
časť žalobou uplatneného nároku je podľa zákona a zmluvných dojednaní dôvodná. Treba súhlasiť
s Najvyšším súdom, že okresný súd nepriznal žalobcovi viac ako si uplatnil, ani niečo, čo by vyplývalo

z iných ako v žalobe opísaných skutkových okolností.

22. Podľa § 216 CSP,
(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

24. Viazanosť súdu žalobným návrhom, teda nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac než čoho
sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada ne ultra petitum sa vzťahuje
k žalobnému návrhu a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke aké dôkazy je súd
v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku kedy súd
môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak

z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkovéhozákladu,nežakýbolpredmetkonaniavymedzenývžalobnomnávrhu.Niejevšakporušením
zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.
Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia

nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.2.2024 pod
sp. zn. 4Cdo/85/2021 uviedol, že odvolací súd svojim postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného
nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala
priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po

skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom
smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd I. inštancie žalobe vyhovel majúc za to, že
k zosplatneniu došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné.
Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené
odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (splatné splátky úveru),

v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP) naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol
žalovaný, porušil tým zásadu ne ultra petitum, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

25. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 528/2024, ktorým
preskúmaval správnosť rozhodnutia Najvyššieho súd SR pod sp. zn. 4Cdo/85/2021 ako aj Najvyšší súd

SR v rozhodnutí 4Cdo/101/2024.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom poslednom rozhodnutí zo dňa 03.12.2025 pod sp. zn.
8Cdo/49/2025 v bode 28.8 odôvodnenia uviedol, že ak si veriteľ žalobou uplatnil nárok na celý zostatok
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného zosplatnenia (skutkový základ)

a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, nemôže v spore,
v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, takémuto
veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa – žalobcu) priznať nárok na jednotlivé neuhradené
splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal plnenie z iného skutkovéhozákladu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu, a teda by rozhodol v rozpore so zásadou ,, ne
ultra petitum“.

27. Nejde tu teda iba o číselné porovnanie nároku, ale o to, že by išlo o plnenie z iného skutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.07.2011 pod
sp. zn. 4MCdo/15/2010).

28. Pokiaľ sa žalobca predmetnou žalobou domáhal zaplatenia nesplatenej časti spotrebiteľského úveru

titulom právneho úkonu zosplatnenia, ktorý súd I. inštancie posúdil ako neplatný právny úkon, potom
s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít bez toho, aby porušil
zásadu ne ultra petitum, nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie tých splátok istiny úveru, ktorých
splatnosťnastalapredvyhlásenímrozhodnutiasúduI.inštanciezodňa29.01.2024,pretožalobuvplnom
rozsahu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

29Csp/128/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.