Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206863
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1320206863.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: NAPS logistic s.r.o.,
so sídlom Biringerova 894/7, 949 01 Nitra, IČO: 46 446 109, právne zast.: Mgr. Romana Mravíková,
advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Scania Finance Slovak Republic
s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874 746, právne zast.: soukeník -

štrpka s.r.o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862
711, o zaplatenie 113.202,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie
Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1144 zo dňa 11.11.2024 v znení opravného uznesenia
MestskéhosúduBratislavaIIIč.k.23Cb/143/2020-1228zodňa14.04.2025auzneseniuMestskéhosúdu
BratislavaIIIč.k.23Cb/143/2020-1168zodňa20.12.2024vzneníopravnéhouzneseniaMestskéhosúdu
Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1228 zo dňa 14.04.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1144 zo dňa
11.11.2024 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1228 zo
dňa 14.04.2025 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1168 zo dňa

20.12.2024 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1228 zo
dňa 14.04.2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom pre zmeškanie č.k. 23Cb/143/2020-1144 zo dňa 11.11.2024
ako súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške (ďalej aj „rozsudok“). Rozsudok právne odôvodnil najmä s
poukazom na ust. § 183 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 278, § 279 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. Odvolaním napadnutý rozsudok pre zmeškanie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 01.07.2020
žiadal žalobca splnenie plnenia od žalovaného. Súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na
deň 11.11.2024, na ktorý riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu (predvolanie na pojednávanie
doručené do elektronickej schránky dňa 25.09.2024). Právny zástupca žalovaného na pojednávaní

navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, vzhľadom na čo súd prvej inštancie s
poukazom na § 278 CSP rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie.

3. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 356
b) CSP, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalobca
uviedol, že v danej veci prebieha konanie, v ktorom žalobca doteraz vždy aktívne pristupoval ku konaniu

a robil úkony smerujúce k úspešnému ukončeniu veci. Poukázal na to, že súd na návrh žalobcu oslobodil
žalobcu od platenia súdnych poplatkov, a teda je zrejmé, že bolo v záujme žalobcu pokračovať vkonaní. Preto administratívna chyba, ktorá vznikla u žalobcu resp. jeho právneho zástupcu (nesprávne
poznačenie si termínu pojednávania namiesto 11.11.2024 na 11.12.2024) nemôže spôsobiť tak závažný
zásah do práv žalobcu, ako zamietnutie žaloby. Uviedol ďalej, že dňa 09.11.2024 bolo vo veci samej

doručené do elektronickej schránky vyjadrenie žalovaného, teda neboli splnené podmienky na prípravu
pojednávania, kedy by žalobca práve z dôvodu rozsahu doručovaných listín zo strany žalovaného žiadal
o odročenie pojednávania. Prílohou podania žalovaného boli znalecké posudky a iné listinné dôkazy,
ktoré musel právny zástupca konzultovať so žalobcom, pričom vzhľadom na nedostatok času neboli
splnené podmienky na prejednanie veci samej na pojednávaní konanom dňa 11.11.2024. Žalobca má za

to, že neboli splnené podmienky pre riadne prejednanie veci, nakoľko dôkazy a vyjadrenia žalovaného
boli žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené do elektronickej schránky dňa 09.11.2024, t.j. 2
dni pred samotným pojednávaním. Žalobca navrhol rozsudok pre zmeškanie zrušiť a nariadiť vo veci
pojednávanie.

4. Žalobca podal dňa10.12.2024 zároveň návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Uznesením

Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1168 zo dňa 20.12.2024 (ďalej aj „uznesenie“)
súd prvej inštancie nerušil rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1144 zo dňa
11.11.2024 (pozn. odvolacieho súdu: správne má výrok znieť „Súd zamieta návrh žalobcu na zrušenie
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/143/2020-1144 zo dňa 11.11.2024“). V odôvodnení
uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že ako dôvod vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa

§ 278 CSP uviedol, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie konané dňa 11.11.2024 nedostavil
bez ospravedlnenia, i keď mu bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené do elektronickej schránky
v zmysle ust. § 105, § 106 a § 111 CSP dňa 25.09.2024 spolu s poučením o možnosti rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie v prípade jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie
za to, že právny zástupca žalobcu bol informovaný o konaní tohto pojednávania riadne a včas, pričom

svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 11.11.2024 navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie právneho zástupcu
žalobcu. Súd preto na pojednávaní dňa 11.11.2024 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu vyhlásením uznesenia o konaní v jeho neprítomnosti podľa ust. § 180 CSP.

5. Súd prvej inštancie konštatoval splnenie všetkých podmienok v zmysle § 278 CSP, nakoľko právny
zástupca žalobca bol riadne na toto pojednávanie predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Právny
zástupca žalobcu sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia na toto pojednávanie a právny
zástupca žalovaného na tomto pojednávaní navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie

žalobcu.

6. Súd prvej inštancie posudzoval v zmysle § 281 ods. 1 CSP, či právny zástupca žalobcu z
ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie (právneho zástupcu) žalobcu (dňa 11.11.2024). Právny zástupca žalobcu návrh na zrušenie

predmetného rozsudku pre zmeškanie odôvodňoval dvomi dôvodmi, a to nesprávne poznačenie si
termínu pojednávania, kedy namiesto dátumu 11.11.2024 mal poznačený termín pojednávania na dátum
11.12.2024. Zároveň argumentoval, že dňa 09.11.2024 bolo vo veci samej doručené do elektronickej
schránky vyjadrenie žalovaného, teda neboli splnené podmienky na prípravu pojednávania, kedy by
žalobca z dôvodu rozsahu doručených listín zo strany žalovaného žiadal o odročenie pojednávania.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nesprávne poznačenie si termínu pojedna´vania právnym
zástupcom žalobcu ako dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemôže obstáť, nakoľko právny
zástupca žalobcu je advokát, ktorý v zmysle príslušných ustanovení zákona o advokácii podniká
okrem iného v poskytovaní právnych služieb spočívajúcich v zastupovaní svojho klienta v konaní pred

súdmi. Nakoľko je právny zástupca žalobcu profesionálom, nemôže odôvodnene tvrdiť, že si nesprávne
poznačil termín pojednávania, nakoľko tento mu bol vopred súdom písomne oznámený s predstihom cca
6 týždňov (dňa 25.09.2024 bol termín pojednávania právnemu zástupcovi doručený a dňa 11.11.2024
sa pojednávanie uskutočnilo). Súd navyše konštatoval, že právny zástupca žalobcu neospravedlnil
svoju neúčasť vopred pred konaním predmetného pojednávania, ako to vyžaduje § 183 ods. 1 CSP,

nakoľko toto pojednávanie sa konalo dňa 11.11.2024 o 09.15 hod., pričom právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil až dňa 12.11.2024 o 17:07 hod., ako to vyplýva z pečiatky z podateľne
súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na predmetnom
pojednávaníneospravedlnilvopredzospravedlniteľnéhodôvodu,pričomsúdzaospravedlniteľnýdôvod,dodatočne právnym zástupcom žalobcu uvádzaný (zlé poznačenie si termínu pojednávania) za takýto
neuznal, pričom na uvedenom nemohlo nič zmeniť ani dovtedajšie procesné správanie sa právneho
zástupcu žalobcu. Druhý dôvod (doručenie písomného podania žalovaného do elektronickej schránky

žalobcu 2 dni pred pojednávaním a nesplnenie podmienok na prípravu pojednávania) podľa názoru
súdu prvej inštancie nemal vplyv na procesné rozhodnutie súdu o vydaní rozsudku pre zmeškanie,
ak boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vyhlásenie v zmysle § 278 CSP, pretože ak by
na danom pojednávaní bol právny zástupca žalobcu prítomný, vo veci by bolo možné pojednávať bez
ohľadu na prípadnú žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie tohto pojednávania a následnom

rozhodnutí súdu o takejto procesnej žiadosti, teda právny zástupca žalobcu procesne znemožnil svojou
neospravedlnenou neprítomnosťou súdu pokračovať v konaní.

8. Podaním zo dňa 16.01.2025 podal žalobca odvolanie proti uzneseniu zo dňa 20.12.2024 o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutím súdu bolo porušené
právo žalobcu na spravodlivý proces a súd prvej inštancie na základe zistených skutočností dospel

k nesprávnemu právnemu záveru. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nemal záujem o odročenie
pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 11.11.2024 o 09,15 hod., ale dôvodom jeho neúčasti bolo
nesprávne poznačenie si termínu pojednávania. Stanovisko súdu prvej inštancie, že zo strany právneho
zástupcu nedošlo k včasnému ospravedlneniu sa z neúčasti na pojednávaní, je interpretované
nesprávne, nakoľko právny zástupca žalobcu sa nemal z objektívnych dôvodov možnosť sa vopred

ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní, nakoľko subjektívne o tomto pojednávaní nevedel, nakoľko mal
nesprávne poznačený termín pojednávania. Nie je preto možné pre daný prípad aplikovať ustanovenie
o odročení pojednávaní, kedy je potrebné sa vopred ospravedlniť z dôvodov, pre ktoré sa účastník
konania nemôže dostaviť na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu zároveň nesúhlasí so stanoviskom
súdu prvej inštancie, že konanie právneho zástupcu žalobcu je možné považovať za zneužívanie práva.

Právny zástupca žalobcu nemal záujem zmariť predmetné pojednávanie, v doterajšom procesnom
postupesúdschválilžalobcovizmenupetitu,schválioslobodenieodsúdnychpoplatkovvcelomrozsahu,
žalobca si dal vo veci vypracovať znalecké posudky na stanovenie hodnoty odobratých motorových
vozidiel, kde musel investovať nemalé finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu preto právny zástupca
žalobcu predložil platnú judikatúru, podľa ktorej je aj takéto ojedinelé pochybenie vzhľadom k stavu

konania ospravedlniteľné. Súd prvej inštancie sa touto námietkou právneho zástupcu nezaoberal a
striktne odmietol možnosť, že okrem toho, že právny zástupca žalobcu je advokátom podnikajúcim,
ktorý háji záujmy svojho klienta, je tiež človekom, kedy vzhľadom k rozsahu činnosti ale aj vzhľadom
k celkovému zhonu a stresu, ktoré je spojené s výkonom činnosti advokáta, je subjektom omylným
a preto nie je vylúčené, že aj u advokáta ako človeka môže dôjsť k situácii, kedy omylom dôjde k

pochybeniu, ktoré ale podľa názoru právneho zástupcu žalobcu je ospravedlniteľné. Sankcionovanie
procesné aktívneho účastníka konania spôsobom, kedy došlo k ospravedlniteľnému pochybeniu, a to
vydaním rozsudku pre zmeškanie, by malo za následok, že žiadne pochybenie by nemalo zostať bez
sankcie. Sám súd prvej inštancie v rozsudku pre zmeškania nesprávne poučil účastníkov konania o
opravnom prostriedku, pričom takéto pochybenie zo strany súdu zostalo bez odozvy. V ďalšom právny

zástupca poukazoval na porušenie procesných podmienok potrebných pre riadne prejednanie veci a to
tým, že nebola splnená lehota na prípravu pojednávania, kedy právnemu zástupcovi žalobcu boli do
elektronickej schránky doručené listinné dôkazy žalovaného, a to dva dni pred samotným pojednávaním.
Právny zástupca žalobcu tak nemal možnosť sa riadne pripraviť na pojednávanie a oboznámiť sa s
dôkazmi, ktoré boli zo strany žalovaného predložené. Z uvedeného dôvodu by právny zástupca žalobcu

musel žiadať o odročenie pojednávania stanoveného na dátum 11.11.2024, nakoľko by sa nevedel
riadne vyjadriť k predloženým dôkazom. S touto námietkou uvedenou v žiadosti o zrušenie rozsudku
pre zmeškanie sa súd prvého stupňa nezaoberal a teda v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom k
vyššie uvedeným skutočnostiam preto žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že zruší napadnutý rozsudok pre zmeškanie a vec vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci samej.

9. K odvolaniu žalobcu voči rozsudku pre zmeškanie a odvolaniu voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na
zrušenierozsudkuprezmeškaniesavyjadrilžalovanýpodanímzodňa27.01.2025,vktorompodotkol,že

žalobca nerozlišuje vo svojom podaní medzi dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolacím
dôvodom na zrušenie rozsudku, pričom v tomto podaní uvádza jeden a ten istý dôvod. Návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže podať strana, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný, ak je
presvedčená, že pojednávanie zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu. Na druhej strane odvolanie vočirozsudku je možné podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je teda možný vtedy, keď v čase vydania boli splnené
podmienky, ale dodatočne vyjdú najavo ospravedlniteľné dôvody, ktoré spôsobili, že žalobca sa nemohol

zúčastniť na pojednávaní. Žalovaný má za to, že žalobca dodatočne nepreukázal nim uvedené tvrdenie,
a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania ospravedlniteľných dôvodov zmeškania pojednávania.
„Nepoznačenie si termínu pojednávania“ zo strany právneho zástupcu žalobcu nepovažuje žalovaný
za ospravedlniteľný dôvod neúčasti, pričom v takomto prípade možno hovoriť o hrubej nedbanlivosti
zo strany právneho zástupcu žalobcu. Ospravedlnenie neúčasti má strana vykonať pred dňom

pojednávania, tak by zbytočne nevznikali trovy konania, nakoľko na pojednávanie prišiel právny
zástupca žalovaného a sudca. Aktivita zo strany právneho zástupcu žalobcu v konaní nemá vplyv na
posúdenie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania účasti na pojednávaní. Žalovaný má za to, že žalobca
sa pred pojednávaním neospravedlnil a rovnako dodatočne nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
ospravedlniteľnýdôvodzmeškaniapojednávania.Žalobcavosvojomodvolanívočiuzneseniuneuviedol,
žiadne dôvody prečo by rozhodnutie malo byť zrušené. Nepreukázal ospravedlniteľný dôvod a rovnako

bolo v konaní preukázané, že žalobca o pojednávaní vedel s dostatočným časovým predstihom. Pokiaľ
ide o odvolanie zo dňa 10.12.2024 voči rozsudku pre zmeškanie, žalovaný uvádza, že odvolanie proti
rozsudku pre zmeškanie je možné podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.
V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV 504/2021 z 05.10.2021.
Žalovaný má za to, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a súčasne žalobca

nepreukázal ospravedlniteľný dôvod zmeškania.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolania žalobcu podľa §
380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k
záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné a odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

11. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 281 CSP: (1) Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie. (2) Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o

rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Podľa § 387 CSP: (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolaniami žalobcu a vyjadreniami
strán sporu dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je nedôvodné, odvolacie dôvody uvádzané
odvolateľom neboli naplnené. Žalobca zmeškal pojednávanie dňa 11.11.2024 z dôvodu nesprávne

poznačeného termínu pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu je logickým dôsledkom, že právny
zástupca žalobcu svoju neúčasť pred termínom pojednávania neospravedlnil, nakoľko si nesprávne
poznačil termín pojednávania. Tento dôvod zmeškania pojednávania sám o sebe podľa § 281 ods. 1
CSP však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za ospravedlniteľný, nakoľko zmeškanie
bolo zapríčinené zlyhaním ľudského faktora bez náhlej prekážky alebo nepredvídateľnej udalosti, bez

ospravedlnenia pred pojednávaním a subjektívnym zavinením zmeškania pojednávania. Odvolací súd
totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
bolopotrebnézamietnuť,nakoľkožalobcomuvedenýdôvodzmeškaniasámosebenemožnopovažovať
za ospravedlniteľný podľa § 281 ods. 1 CSP. To však nebráni posúdeniu odvolania proti rozsudku
ako dôvodného, nakoľko dôvody odvolania sa posudzujú v širšom kontexte (materiálna stránka),

ak odvolanie smeruje proti rozsudku. Žalobca nepreukázal ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie
pojednávania a toto zlyhanie ľudského faktora nie je možné vyhodnotiť ako dôvod spôsobilý založiť
ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania pojednávania podľa § 281 ods. 1 CSP, odvolaním napadnutéuznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je vo výroku správne, odvolací súd
uznesenie preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné podľa § 356 písm. b) CSP, ak neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolací súd v rámci tohto prieskumu skúma nielen formálne
predpoklady zakotvené v § 278 CSP, ale aj materiálnu stránku tohto inštitútu, ktorou je skutočná
procesná pasivita žalobcu.

16. Dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, viedli odvolací súd k
skúmaniu materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pričom tieto splnené
neboli, nakoľko rozsudok pre zmeškanie vôbec nereflektoval dovtedajšiu procesnú aktivitu žalobcu.
Nesmerovali však k argumentácii, že je potrebné neúčasť žalobcu ospravedlniť pre ospravedlniteľný
dôvod „zmeškania“ pojednávania na jeho strane podľa § 281 ods. 1 CSP.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na
striktne gramatickom výklade ustanovenia § 278 CSP, keď konštatoval, že žalobca bol riadne predvolaný
na pojednávanie, bol poučený o následkoch neúčasti na pojednávaní a svoju neprítomnosť vopred
neospravedlnil. Takýto postup sa však v kontexte okolností predmetného sporu javí ako prejav prílišného
formalizmu.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je procesnou sankciou za nečinnosť strany a
jeho cieľom je zamedziť obštrukciám a bezdôvodným prieťahom v konaní.

19. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal splnenie predpokladov pre vydanie

rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP a dospel k záveru, že zákonné podmienky
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní neboli splnené. V prípade rozhodovania o
odvolaní súd skúma, či súd rozhodol o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudok pre
zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň
riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia

sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami.

20.VtejtosúvislostizároveňodvolacísúdpoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd v bode 43. konštatoval: „Nad rámec

uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti
v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP a to, že súd vždy za kumulatívneho
splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe
vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch

strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP, by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo

odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

21. Aplikujúc uvedené závery na prejednávanú vec na § 278 CSP, odvolací súd konštatuje, že
žalobca bol v konaní trvajúcom približne 4,5 roka aktívny. Podával vyjadrenia, v doterajšom procesnom
postupe súd prvej inštancie schválil žalobcovi zmenu petitu, schváli oslobodenie od súdnych poplatkov

v celom rozsahu, žalobca si dal vo veci vypracovať znalecké posudky. Skutočnosť, že zmeškal
pojednávanie v dôsledku administratívnej chyby, kedy si právny zástupca žalobcu nesprávne poznačil
termín pojednávania namiesto 11.11.2024 na 11.12.2024, nemožno stotožňovať s procesnou pasivitou,
či nezáujmom o výsledok konania. Sankčný charakter rozsudku pre zmeškanie by bol teda pre žalobcu
nedôvodnou a neprimeranou sankciou, ktorá by vylúčila meritórne rozhodnutie sporu. Odvolací súd

má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a teda procesnú aktivitu a dobu trvania sporu bolo
dôvodné,abysúdsporprejednalarozhodolvneprítomnostiodvolateľa,bezrozhodovaniakontumačným
rozsudkom. Neúmyselné zmeškanie pojednávania žalobcom v dôsledku ojedinelého subjektívneho
zlyhania ľudského faktora nebolo marením súdneho konania, predlžovaním ani pasivitou žalobcu.V kontexte uvedeného by sankcia v podobe kontumačného rozsudku žalobcu bola neadekvátna,
nakoľko by na strane žalobcu v rozpore s účelom kontumačných rozsudkov došlo k zmareniu možnosti
uplatňovania procesných práv a k vylúčeniu dosiahnutia meritórneho prejednania a rozhodnutia o

uplatnenom nároku proti žalovanému. Navyše odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že
v spise sa nachádza rozsiahle podanie žalovaného zo dňa 23.10.2024, ktoré bolo doručené fikciou
(uplynutím úložnej lehoty) právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.11.2024. Podanie obsahuje znalecký
posudok, ide o rozsiahle podanie podstatného významu, vo vzťahu ku ktorému právny zástupca žalobcu
nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, a to aj v prípade, ak by sa dostavil riadne na

nariadené pojednávanie 11.11.2024.

22. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd rozhodujúci rozsudkom pre
zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity
jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je
neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide o zmeškanie

pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany
v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie
procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo
predlžuje (III. ÚS 373/2020, II. ÚS 106/2024, III. ÚS 354/2021).

23. Odvolací súd (pri aplikácii na § 278 CSP) poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/6/2023zodňa31.10.2023,ktorébolopublikovanévZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSR
podč.49/2024avzmyslektorého„Splneniepodmienoknavydanierozsudkuprezmeškaniežalovaného
v zmysle § 274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej
veci, zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), aj

nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného by mal byť
vydaný ako rozhodnutia „ultima ratio“ len v prípade, kedy možno jeho vydanie považovať za dôsledok
procesnej pasivity žalovanej strany zavinenej natoľko, že nereagovaním na aktívne podielanie, prípadne
konanie len účelovo predlžuje. V opačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti
žalovaného.“

24. Podľa § 389 ods. 1 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

25. Podľa § 380 CSP: (1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (2) Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

27. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

28. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku je dôvodné. Vzhľadom na

uvedené, súd odvolaniu proti rozsudku vyhovel, pripustil odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie a
rozsudok napadnutý odvolaním zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP, nakoľko zákonné podmienky
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie neboli splnené a súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok zrušil aj závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP s

tým, že súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní a vo veci rozhodne.

30. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).