Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10P/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201599
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725201599.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňa JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, dieťa bytom ako matka, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
pre toto konanie, dieťa rodičov: matka: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., a otec:
C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., o zvýšenie výživného k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 16P/83/2023-68, zo dňa 23.4.2024, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na mal. A. A. tak, že toto výživné sa zvyšuje zo strany otca C. E. na mal. A. zo
sumy 200,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2025, ktoré výživné je splatné
vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky.

II. Zaostalé výživné od 1.9.2025 do 28.2.2026 vo výške 780,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 100-
eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu z dôvodu zvýšených

výdavkov od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností z roku 2023. Svoj návrh ďalej odôvodnila
tým, že pri minulej úprave rodičovských práv a výživného sa otec zaviazal, že sa bude podieľať na
úhrade tanečného, čo neplní a mimo výživného sa na ničom nepodieľa. Uviedla, že spolu s mal. A.
a plnoletou G. býva v podnájme v štvorizbovom byte a staršie deti študujú na vysokých školách alebo
pracujú mimo domova. K mesačným nákladom uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami,
internet vo výške 32,- eur, mesačné náklady na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok
za tanečný krúžok vo výške 350,- eur na 10 mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške

200,- eur na sezónu, štartovné na jednu súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné
náklady na stravu na mal. dieťa vo výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,-
eur, telefón vo výške 20,- eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej príjem zo živnosti predstavuje sumu
vo výške 1.260,- eur mesačne v hrubom – pracuje ako H. I. C. a poberá prídavky na mal. A. a G. z C. vo
výške 480,- eur mesačne. Jej mesačné odvody predstavujú sumu vo výške 260,- eur mesačne. Pracuje
v dvojtýždňových intervaloch a z dôvodu jej diagnózy sklerózy multiplex má zvýšené výdavky na terapie
a bylinnú liečbu, za ktorú uhrádza od 150,- do 200,- eur mesačne. Na základe uvedených skutočností

navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 350,-
eur mesačne od 01.01.2025.2. Na pojednávaní matka poukázala na predmetný návrh. Žiadala zvýšiť výživné na mal. dieťa, nakoľko
na strane otca došlo taktiež k určitej zmene pomerov - k staršej dcére G. mu zanikla vyživovacia
povinnosť od septembra 2025, nakoľko dcéra G. je riadne zamestnaná po ukončení strednej školy.

Napriek tomu, že otcovi oznámila, aby už výživné neposielal, otec naďalej zasiela výživné na G. vo
výške 230,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že mal. A. navštevuje X. ročník ZŠ a pripravuje sa na
strednú školu, pričom by chcela pokračovať buď v štúdiu na F. B., kde sa hradí ročné školné vo výške do
800,- eur, no zvažuje aj iné školy. Čo sa týka výživného, matka uviedla, že otec hradí výživné vo výške
200,- eur mesačne, ale okrem výživného ničím neprispieva. Až po Vianociach dostali obe deti po 100,-

eur, pravdepodobne z účtu otcovej manželky. Čo sa týka výdavkov na dieťa, rozpis zahrnula v návrhu.
Matka ďalej uviedla, že od septembra 2025 je práceneschopná a tým došlo aj k poklesu jej príjmu. Jej
zdravotný stav jej stále nedovoľuje nástup do zamestnania.

3. Otec na pojednávaní uviedol, že rozpis výdavkov videl, oboznámil sa s písomným vyjadrením matky.
Uviedol, že je zamestnaný vo firme J. D. F. J., s príjmom 280,- eur mesačne, nakoľko je tam na dve

hodiny denne, ide o čiastočný pracovný úväzok, vykonáva administratívnu prácu. Vie si privyrobiť ako
J. G., približne so zárobkom vo výške 200,- až 250,- eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že na G. stále
zasiela 230,- eur mesačne, nakoľko chcela ísť študovať a dohodli sa, že jej bude prispievať. Doposiaľ
návrh na zrušenie výživného nepodal.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Dieťa sa pripravuje
na štúdium na strednej škole, kde sa aj zmenia pomery na strane dieťaťa. Kolízny opatrovník ďalej
poukázal na to, že otec ničím nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu bránili vo výkone práce na viac ako
2 hodiny denne. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že zvýšenie

výživného je v záujme mal. dieťaťa, pričom výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 16P/83/2023-68 zo dňa 23.04.2024, bol otec zaviazaný
prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2023. V čase
predchádzajúceho rozhodnutia otec uvádzal taktiež len príjem z výkonu práce v J. D., vo výške 250-300,-
eur mesačne a k tomu 200-250,- eur mesačne z výkonu práce ako J. G.. Matka v uvedenom čase
pracovala ako H. I. C., taktiež bola PN a jej príjem predstavoval 656,- eur.

7. V súčasnosti je matka kvôli svojmu zdravotnému stavu práceneschopná. Jej príjem predstavuje
1.260,- eur v hrubom, odvody predstavujú 514,- eur mesačne. K svojim mesačným výdavkom matka
uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami, internet vo výške 32,- eur, mesačné náklady
na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok za tanečný krúžok vo výške 350,- eur na 10

mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške 200,- eur na sezónu, štartovné na jednu
súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné náklady na stravu na mal. dieťa vo
výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,- eur, telefón vo výške 20,- eur.
Mal. dieťa sa pripravuje na štúdium na strednej škole, s čím budú opäť spojené výdavky. Mal. dieťa
navštevuje tanečnú, s čím má matka zvýšené výdavky. Z dôvodu práceneschopnosti matky došlo

k poklesu jej príjmu, ktorý by mohla dostávať pri výkone riadnej práce H. I. C.. Otec dieťaťa už nemá
vyživovaciu povinnosť voči dcére G., nakoľko tá od septembra 2025 riadne pracuje, o tomto bol otec
riadne informovaný aj zo strany dcéry G., pričom otec na ňu naďalej hradí výživné vo výške 230,- eur
mesačne. Nad rámec výživného otec ničím neprispieva. Pokiaľ ide o pomery otca, je zamestnaný vo
firme J. D. F. J., na čiastočný úväzok s príjmom 280,- eur mesačne. Privyrába si ako J. G., kde si vie

privyrobiť sumou približne vo výške 200,- až 250,- eur mesačne. Otec svoje príjmy ani výdavky nijako
nepreukázal.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.10. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

12. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo na
strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa,

podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

17. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný
vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich
rodičov. Výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

18. V každom rozhodnutí o zmene pomerov je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov.

Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov, ktorá zasahuje ako oprávneného tak
aj povinného a ktorá je prirodzeným nárastom cien, životných nákladov od subjektívneho zvýšenia
životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môžu byť relevantnou zmenou pomerov.

19. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného

skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom
na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na
trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané

majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až
k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených)

vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné kde dosahuje nižší príjem. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného.20. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov.
Predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia je
platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti

a možnosti povinného rodiča, schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

21. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného
skúmaajjehomajetkovépomery.Priuplatneníprincípupotencialitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživné

súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj
vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na trhu práce.
Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové
riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho

príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len
v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým
sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho
výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné kde

dosahuje nižší príjem.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane mal. dieťaťa došlo k výraznej zmene
pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci. Mal. dieťa sa pripravuje na štúdium na strednej

škole, pričom zvažuje štúdium na F. B., ktorá je súkromnou školou a kde sa hradí školné. Navštevuje
tanečný krúžok, s čím má matka zvýšené výdavky – ročný poplatok predstavuje sumu vo výške 350,- eur
na dobu 10 mesiacov, okrem toho sú to výdavky na kostýmy približne 200,- eur za sezónu a štartovné
na jednu súťaž predstavuje sumu 25,- eur a vreckové vo výške 20,- eur. Ďalej sú to bežné výdavky na
dieťa na stravu, bývanie, ošatenie, obuv, hygienické potreby a mobilný telefón.

23. Matka v priebehu roku 2025 sa to od januára do augusta pracovala ako H. s príjmom v hrubom
1.260,- eur a po odpočítaní odvodov priemerný mesačný zárobok predstavoval cca 800,- eur. V priebehu
augusta 2025 matka je práceneschopná a jej príjem z nemocenského predstavuje priemerne 761,- eur
mesačne. Je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 182,70,- eur na mal. A. a zo strany otca poberá

na ňu výživné vo výške 200,- eur mesačne. Okrem mal. A. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K. A.,
ktorý študuje na vysokej škole. Dcéra G. ukončila strednú školu a od septembra 2025 je zamestnaná.
K svojim mesačným výdavkom matka uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami, internet
vo výške 32,- eur, mesačné náklady na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok za tanečný
krúžok vo výške 350,- eur na 10 mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške 200,- eur na

sezónu, štartovné na jednu súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné náklady na
stravu na mal. dieťa vo výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,- eur, telefón
vo výške 20,- eur.

24. Čo sa týka pomerov na strane otca, je zamestnaný na čiastočný úväzok na dve hodiny denne a jeho

príjem je vo výške 280,- eur mesačne. Privyrába si ako J. G., kde vie dosiahnuť príjem vo výške 200,-
až 250,- eur mesačne. Otec nijakým spôsobom nepreukázal svoje príjmy či výdavky, neuviedol, z akého
dôvodu sa nemôže zamestnať na plný úväzok. Vychádzajúc z potenciality príjmu, ktorý by mohol otec
dosahovať riadne ako J. G. mal súd preukázané, že podľa portálov na stránkach profesia, kariéra sú
v ponuke práce aj výkony práce J. G., kde je ponúkaný plat v hrubom 1.800 - 2.000,- eur mesačne

v tunajšej oblasti, pričom na západnom Slovensku a v Bratislave sú tieto ponuky práce ohodnotené
ešte vyšším príjmom cez 2.000,- eur mesačne pričom závisí aj od počtu odpracovaných rokov v danom
odbore. Súd má za to, že otec sa tejto práci venuje dlhodobo, nie je začiatočník a teda je jednoznačne
v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem minimálne vo výške 1.800,- eur v hrubom, čo poodpočítaní odvodov predstavuje okolo 1.500,- eur v čistom. Súd preto pri určení výživného vychádzal
z tohto potencionálneho príjmu. Navyše u otca došlo k zmene pomerov vo vzťahu k dcére G., ku
ktorej mu odpadla vyživovacia povinnosť nakoľko táto po ukončení strednej školy sa od septembra 2025

riadne zamestnala a otcovi toto riadne oznámila, teda otec bol informovaný o ukončení vyživovacej
povinnosti k dcére G.. Zmena pomerov teda nastala k 1.9.2025, kedy otcovi odpadla vyživovacia
povinnosť k staršej dcére. Použijúc metodiku výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky pri jedine vyživovacej povinnosti a pri príjme 1.500,- eur mesačne predstavuje vyživovacia
povinnosť 22% z čistého príjmu t. j. 330,- eur mesačne. Súd preto zaviazal otca touto sumou výživným

na mal. dieťa a to od 1.9.2025, s poukazom na zmenu pomerov, ktorú už súd uviedol vyššie. Na
margo veci je potrebné ešte uviesť, že pri určení výživného súd bral do úvahy aj ďalšie skutočnosti na
strane matky dieťaťa, ktorá je práceneschopná a vzhľadom k diagnóze matky je potrebné zohľadniť
na jej strane aj výdavky na liečbu, lieky. Nie je v možnostiach matky momentálne dosahovať iný vyšší
príjem a takto zabezpečiť vyšší príjem do rodiny. Je však potrebné zobrať do úvahy poberanie rodinných
prídavkov zo zahraničia pričom súd v zmysle aktuálnej judikatúry k tomuto musí prihliadnuť. Náklady na

tanečnúsúužzahrnutédobežnéhovýživnéhopričomprimimoriadnychnákladochstýmtosúvisiacich je
potrebnéotomtoinformovaťotcaažiadať,abysapodieľalpolovičnýminákladminatýchtomimoriadnych
výdavkoch. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za to, že je v najlepšom záujme mal. dieťaťa
zvýšiť výživné pričom súd uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach otca takúto výšku výživného
hradiť.

25. Zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2025 do 28.02.2026 v sume 780,- eur súd otca zaviazal
uhradiť v 100- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
k rukám matky.

26. Matka žiadala zvýšiť výživné u mal. A. na sumu 350,- eur mesačne od 1.1.2025. Návrh matky
bol podaný dňa 30.4.2025. Súd však mal preukázanú zmenu pomerov od 1.9.2025, t. j. po ukončení
vyživovacej povinnosti zo strany otca k staršej dcére, navyše v uvedenom čase matka začala byť
práceneschopná, čo doposiaľ trvá, a dieťa začalo navštevovať X. ročník základnej školy, preto súd zvýšil
výživné od uvedeného času a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

27. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiadnemu
z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.