Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: TOPTRANS SLOVAKIA s. r.
o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík,
advokát so sídlom A. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100178264/2019 zo dňa 11.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania a kasačného konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z
daňovej kontroly zo dňa 27.04.2017 (ďalej len „protokol“).

2. Správca dane rozhodnutím č. 101460984/2018 zo dňa 30.07.2018 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 vo
výške XX.XXX,XX eura.

3. Správca dane na základe zistených skutočností nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH od
dodávateľov:
a) C. D. E., E., F. B. XXX, XXX XX E., G.: XX XXX XXX (ďalej len „C. D. TOPTRANS“),
- z faktúry č. 1300005, dátum dodania tovaru 01.02.2013, základ dane v sume XX XXX,XX eura, 20 %
DPH v sume X XXX,XX eura. Prílohou faktúry bola subdodávateľská faktúra č. 2013019 od spoločnosti
AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s. r. o., H. XX, XXX XX, IČO: 46 204 318 (ďalej len „AUTODOPRAVA
MIRA TRADE, s.r.o.“), dátum dodania 01.02.2013, základ dane v sume XX XXX,XX eura, 20 % DPH

v sume X XXX,XX eura,
- z faktúry č. 1300008, dátum dodania tovaru 28.02.2013, základ dane v sume XX XXX,XX eura, 20 %
DPH v sume X XXX,XX eura. Prílohu faktúry tvorí subdodávateľská faktúra č. 2013029 od spoločnostiAUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o., dátum dodania 01.02.2013, základ dane XX XXX,XX eura, 20
% DPH X XXX,XX eura.

b) AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o.
- z faktúry č. 2013032, dátum dodania tovaru 28.02.2013, základ dane v sume XX XXX,XX eura, 20 %
DPH v sume X XXX,XX eura.

4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že:

a. spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. bola od 07.03.2013 bez konateľa, preto k uvedeným
dodaniam vypočul dňa 02.07.2015 bývalého konateľa (v čase deklarovaných dodaní spoločnosti) F. I..
Z ústneho pojednávania vyplynulo, že spoločnosť vykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť,
ale väčšina zamýšľaných obchodov neprebehla a konateľ osobne v mene tejto spoločnosti neuskutočnil
žiadne obchody, účtovné doklady odovzdal splnomocnenému zástupcovi J. A., ktorý ich pravdepodobne
odovzdal novému spoločníkovi, občanovi Thajského kráľovstva. F. I. predpokladal, že v obchodnom

vzťahu so žalobcom za spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. jednal J. A., kto konal za
žalobcu ako odberateľa, nevedel povedať. F. I. sa s novým spoločníkom spoločnosti AUTODOPRAVA
MIRA TRADE, s.r.o. nestretol. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto v roku 2013 viedol účtovníctvo, nevedel,
či spoločnosť AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s. r. o. vystavila predmetné faktúry a tiež, či sa zdaniteľné
obchody deklarované na predmetných faktúrach uskutočnili, či spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA

TRADE, s. r. o. vznikla daňová povinnosť a či daň bola priznaná. Svedok nevedel kto vystavil a podpísal
faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, k preprave tovaru a pôvodu tovaru, ktorý bol predmetom
faktúr. Svedok F. I. nepredložil splnomocnenie udelené p. J. A..
b. konateľ žalobcu p. C. D. na ústnom pojednávaní dňa 10.03.2016 uviedol, že so spoločnosťou
AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s. r. o. nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt,

nepamätal si kto koho kontaktoval. Pamätal si p. B., ktorý vystupoval za spoločnosť AUTODOPRAVA
MIRA TRADE, s.r.o. a od ktorého p. D. dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorého meno si
nepamätal, ale neskôr si spomenul na meno „K.“, ktorému telefonicky nahlasoval požadované množstvo
nafty. Tovar - pohonné hmoty - bol dovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu. V
cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty. Žalobca neviedol skladovú evidenciu

pohonných hmôt, pretože tieto sa do týždňa spotrebovali.
c. k dodávke tovaru a miestu uskladnenia tovaru od dodávateľa C. D. E., s poukazom na to, že na
subdodávateľskej faktúre od spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. pre odberateľa C. D.
TOPTRANS bol uvedený dátum dodania tovaru 15.02.2013 a na dodávateľskej faktúre od dodávateľa
C. D. TOPTRANS pre žalobcu bol uvedený dátum 28.02.2013, p. D. uviedol, že faktúra bola vystavená

neskôr, lebo v ten deň, keď bola prijatá dodávka pohonných hmôt sa odberateľská faktúra zabudla
vystaviť.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
100178264/2019 zo dňa 11.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového

poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 13.03.2019, domáhal preskúmania
napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Správca dane mal
podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a mal aj

povinnosť zistený stav veci správne pomenovať. V napadnutom rozhodnutí absentuje skutočný opis
skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, čo viedlo k tomu, že daňové orgány nesprávne posúdili
rozloženie dôkazného bremena. Ak zo stany AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. nedošlo k vecnému
plneniu, potom tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom neexistoval a skutok, ktorým
sa žalobca dopustil porušenia povinnosti spočíval v tom, že si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie

neexistovalo.

8. Žalobca ďalej uviedol, že ak správca dane nespochybnil existenciu tovaru a zistil, že tovar nedodal
deklarovaný dodávateľ AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o., potom ten istý tovar v rovnakýchobjemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani
platbu. Jednoznačnosť preukázania vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode vylučuje akékoľvek
logické pochybenia. Správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku a za

daného stavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane bol v extrémnom rozpore s preukázanými
kontrolnými zisteniami a popierali pravidlá formálnej a právnej logiky.

9. Žalobca taktiež namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Bolo úlohou žalovaného a
správcu dane, aby objasnili, či deklarovaní dodávatelia boli skutočnými dodávateľmi tovaru. Nebol

dôvod, aby správca dane v predmetnej veci neakceptoval ako dôkaz predloženú e-mailovú komunikáciu
s dodávateľom, keďže je zrejmé, z akej e-mailovej adresy bola táto komunikácia odoslaná. Platby
boli tiež uskutočnené na účet spoločnosti AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o., preto bolo potrebné
vykonať dokazovanie k osobe, ktorá bola oprávnená disponovať účtami predmetnej spoločnosti a zistiť,
prečo z nich vyberala finančné prostriedky, ak k dodaniu tovaru od tejto spoločnosti podľa názoru
správcu dane a žalovaného nedošlo. Žalovaný ani riadne neodôvodnil, prečo nepreveril spoločnosť

HH Springs, s.r.o. Správcovi dane bolo známe, že spoločnosť VERAMI International Company, s.r.o.
zabezpečovala prepravu od spoločnosti PETROL do skladu spoločnosti HH Springs, s.r.o. Išlo o
trojstranný obchod, ktorý smeroval k druhému odberateľovi – spoločnosti DAKA TRADE, s.r.o., ktorý
je uvedený na prepravných dokladoch. Preverením skladu tak mohlo byť zistené, kto pohonné látky v
sklade skladoval a cez Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. mohol správca dane zistiť aj pohyb vozidiel.

III.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2019 navrhol žalobu zamietnuť

a uviedol, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie
nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov
deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia. K námietkam žalobcu spočívajúcich vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia
súdov s citáciami fragmentov ich textov uviedol, že sú všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými

žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi
žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo
inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné
námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

11. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.04.2023 poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-610/19 Vikingo, ktorý spolu s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sfk/52/2021 vytvárajú dostatočné právne východiská a dôvody aj vo vzťahu k posudzovaniu
okolností nepreukázania dodania tovaru dodávateľmi C. D. TOPTRANS a AUTODOPRAVA MIRA
TRADE, s.r.o.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 15S/38/2019 zo dňa 25.04.2023 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na
základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na

rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sfk/4/2024 zo dňa 21.05.2025
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vráteníveci kasačným súdom na ďalšie konanie bola vec vedená pod sp. zn. 4Sf/45/2025. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku predovšetkým uviedol, že napadnutý rozsudok bol
nedostatočne odôvodnený v miere zasahujúcej do práva žalobcu na spravodlivý proces. Krajský súd

v Nitre v napadnutom rozsudku aplikoval postup podľa § 140 SSP, avšak žiadny z odkazovaných
rozsudkov neodpovedal na žalobné námietky žalobcu týkajúce sa zistení ohľadom dodávateľa
AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. a C. D. E.. Krajský súd v Nitre tak v napadnutom rozsudku
neposkytol žiadne odpovede ani na iné relevantné žalobné námietky súvisiace so spochybnenými
obchodmi. V ďalšom konaní bolo úlohou správneho súdu sa opätovne predmetnou vecou zaoberať,

rozhodnúť a zodpovedať všetky relevantné a procesne prípustné žalobné námietky žalobcu vo vzťahu
k neuznanému právu na odpočítanie dane zo spochybnených obchodov (dodávok pohonných hmôt) s
dodávateľmi AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. a C. D. E.. Kasačný súd pritom dal do pozornosti
správneho súdu, že obchodmi žalobcu so spoločnosťou AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. sa
za obdobného skutkového stavu (zdaňovacie obdobie marec 2013) zaoberal v rozsudku sp. zn.
5Sfk/18/2022 zo dňa 30.01.2024.

15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10 a § 13 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

16. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 11.03.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP.

17. Žalobca na pojednávaní dňa 11.03.2026 poukázal na sťažnosti, ktoré podal na Ústavný súd
Slovenskej republiky proti rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sfk/8/2024, 3Sfk/75/2023 a 1Sfk/37/2023, týkajúce sa totožnej daňovej kontroly, ale iných zdaňovacích
období, a navrhol konanie z tohto dôvodu prerušiť. Podľa § 55 a nasl. SSP podanie je úkon určený
správnemu súdu. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Žalobca návrh na prerušenie konania nepredložil súdu v požadovanej forme, preto správny súd takýto
návrh bližšie neposudzoval a nerozhodol o ňom ani samostatným výrokom. Správny súd zároveň mal
za to, že podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky smerujúce voči iným rozhodnutiam
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorými nie je správny súd viazaný, nie je dôvodom
pre obligatórne prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 SSP a ani námietky vznesené v ústavnej

sťažnosti nepredstavujú prekážku, ktorá by bránila správnemu súdu vec riadne preskúmať a rozhodnúť.

18. Správny súd v súvislosti s obsahom podanej všeobecnej správnej žaloby, viazaný rozsahom
a dôvodmi v nej uvedenými (§ 134 ods. 1 SSP) uvádza, že značná časť žalobcom podanej žaloby
je tvorená opisom skutkového stavu, citáciami jednotlivých bodov odvolania voči napadnutému

rozhodnutiu a všeobecnými tvrdeniami týkajúcimi sa preukázania nároku na odpočet DPH. Správny súd
na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny
súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu a konfrontovať závery správneho orgánu s príslušnou
právnou úpravou, resp. judikatúrou príslušných súdov. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné
body dostatočne konkretizoval a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v

kontexte uplatnených žalobných bodov. Uvedené sa týka predovšetkým dodávateľa žalobcu C. D. –
TOPTRANS, pri ktorom žalobca žiadnu konkrétnu žalobnú námietku neformuloval, iba stručne poukázal
na skutočnosť, že C. D. ukončil podnikanie ako fyzická osoba a z tohto dôvodu prefakturoval zásoby
nafty spoločnosti žalobcu (v ktorej bol p. C. D. jediný spoločník a konateľ). K dodaniu zdaniteľného
plnenia zo strany dodávateľa C. D. TOPTRANS sa žalobca nijako nevyjadril ani v rámci svojho prednesu

na pojednávaní konanom dňa 11.03.2026. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol takto neurčite
formulovanú žalobnú námietku konfrontovať so žiadnym konkrétnym zákonným ustanovením, resp. so
záverom obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí.

19.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania

začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.20. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

24. Správny súd ďalej dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva. Pri preukazovaní
splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte
a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného
reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

25. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov
a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté

(rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022).

26. V prejednávanej veci správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie DPH
z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľmi deklarovanými na sporných faktúrach,
z čoho vyplýva, že správcom dane boli na základe vykonaného dokazovania zistené dôvodné

pochybnosti týkajúce sa splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky, ktoré žalobca nevyvrátil.

27. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie. Uvedené

vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu, ktoré sa vzťahuje k preukázaniu tak formálnych ako
aj materiálnych hmotnoprávnych podmienok. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti,
ktoré daňový subjekt deklaruje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane.

28. Výsledkom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správcom dane bolo zistenie, že
reálne dodanie fakturovaného tovaru od deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach nebolo
vierohodne preukázané. Tvrdenie žalobcu, že zo záverov správcu dane bolo možné vyvodiť jediný
logicky záver, že tovar v obchodných vzťahoch neexistoval, išlo o fiktívne obchody a žalobca sa mal
potom s vedomým úmyslom podieľať na daňovom podvode za účelom vylákania odpočtu DPH od

správcu dane, vyhodnotil správny súd ako nesprávne. Žalobcom uvedená argumentácia týkajúca sa
dôkazného bremena správcu dane pri preukazovaní jeho účasti na daňovom podvode je z uvedeného
dôvodu taktiež neopodstatnená. V prejednávanej veci správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo
na odpočítanie DPH z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na
sporných faktúrach (spoločnosť L. C. E., M. a C. D. – TOPTRANS), z čoho vyplýva, že daňové orgány

spochybnili hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre uplatnenie nároku na
odpočet DPH, a ktorých preukázanie bolo výhradne na strane žalobcu, a nie z dôvodu jeho účasti na
daňovom podvode, keď dôkazné bremeno preukazujúce toto tvrdenie prináleží správcovi dane.29. Správcom dane boli na základe vykonaného dokazovania zistené dôvodné pochybnosti (bod 4
tohto rozsudku) týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré žalobca nevyvrátil. Žalobcom
predložený dôkaz – emailová komunikácia zasielaná žalobcovi z adresy E. nijako neodstránila

pochybnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa, pretože samotná emailová adresa nepreukazuje,
že ju používa konkrétna právnická osoba, o to viacej, že v predloženej komunikácii úplne absentuje
označenie a meno osoby, ktorá tieto správy od dodávateľa AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o.
žalobcovizasielala.Zuvedenéhodôvoduemailovákomunikáciapôsobínedôveryhodneanepredstavuje
relevantný dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom AUTODOPRAVA

MIRA TRADE, s.r.o.

30. Správny súd považuje za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva ,,...dôkazné
bremenojenadaňovomsubjekte-žalobcovi,primárnejenevyhnutnéuniesťdôkaznébremenonastrane

dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z uvedeného vyplýva, že to mal byť
predovšetkým žalobca, ktorý mal sám a iniciatívne predkladať správcovi dani relevantné dôkazy
a navrhovať ich vykonanie, čo dostatočne neurobil.

31. Správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú aj námietku žalobcu, že správca dane nepreveril sklad
spoločnosti HH Springs s.r.o. v Ilave, keďže mu bolo známe, že spoločnosť VERAMI International
Company s. r. o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti PETROL so sídlom v Slovinsku do skladu HH
Springs s.r.o. Správny súd, zhodne s odôvodnením žalovaného v napadnutom rozhodnutí na str. 10

konštatuje, že tieto navrhované dôkazy sa netýkali dodávateľov AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o.
ani C. D. E., preto boli pre posúdenie týchto zdaniteľných plnení za zdaniteľné obdobie február 2013
irelevantné.

32. Správny súd k námietke týkajúcej sa aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci

C-610/19 Vikingo poukazuje na už vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom kasačný súd k uvedenej námietke uviedol:

„58. S poukazom na vyššie uvedené sa kasačný súd preto stotožnil s názorom sťažovateľa (pozn. súdu
žalovaného), že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na

odpočetDPH,konkrétnevovzťahukpostaveniudodávateľaakozdaniteľnejosobe.Rovnakosakasačný
súd stotožnil s názorom sťažovateľa (pozn. súdu žalovaného), že na daný prípad je rozhodnutie SD EÚ
C-610/19 (Vikingo) nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Konkrétne v práve posudzovanom
prípade nebol odmietnutý nárok na DPH z dôvodu, že (i) dodávateľ nemal potrebné materiálne ani
ľudské zdroje na dodanie tovaru; (ii) nebol zistený subdodávateľ žalobcu, resp. nebolo preukázané,

že by spoločnosť AMT mala tovar dodávať prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá taktiež nemala
materiálne ani ľudské zdroje; (iii) by išlo o podvodné konanie v rámci obchodného reťazca vedúceho
k žalobcovi. Odlišnosť od rozhodnutia SD EÚ C-610/19 je založená aj na ďalších skutočnostiach ako
napríklad, že spoločnosť Vikingo pred uzatvorením zmlúv so spoločnosťou Freest nahliadla do výpisu
z Obchodného registra týkajúceho sa jej zmluvného partnera a tiež požiadala o podpisový vzor. V

tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že aj SD EÚ konštantne poukazuje vo svojich rozhodnutiach na
zásadnú skutočnosť a to, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade
s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a
skutkových okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Bonik,
C-285/11,EU:C:2012:774,body31a32,akoajz31.januára2013,Stroytrans,C-642/11,EU:C:2013:54,

bod 45) [C-610/19 bod 46]. V práve posudzovanej veci, a to na rozdiel od veci Vikingo, bol teda
dodávateľ spochybnený nie na základe vyššie uvedených skutkových okolností rozhodných pre závery
vo veci Vikingo, ale na základe skutkových okolností, ako boli opísané vyššie v tomto rozsudku, a ktoré
spočívali na tom, že tento dodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru a žalobca nepredložil také dôkazy, ktoréby preukazovali, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ resp. vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba.“

33. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj tvrdenie žalobcu, prednesené na pojednávaní dňa
11.03.2026, týkajúce sa aplikácie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C- 154/2020 Kemwater
Prochemie zo dňa 09.12.2021 v súvislosti s preukazovaním dodania tovaru iným dodávateľom so
statusomzdaniteľnejosoby,akododávateľomuvedenýmnafaktúre.Podľavyjadreniažalobcu,rozsudok
C- 154/2020 Kemwater Prochemie bol vydaný až dňa 09.12.2021, to znamená, že v čase vykonávania

daňovej kontroly v roku 2017 žalobca nemohol vedieť, že v prípade spochybnenia deklarovaného
dodávateľa uvedeného na faktúre, mal žalobca možnosť preukázať, že tovar bol dodaný inou osobu
so statusom zdaniteľnej osoby. Výsledkom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správcom
dane v tu prejednávanej veci bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaného tovaru od deklarovaných
dodávateľov nebolo vierohodne preukázané. Žalobca počas daňového konania neprodukoval dôkazy
v tom zmysle, že mu tovar mal byť dodaný inými dodávateľmi, ako boli deklarovaní na sporných

faktúrach, ale zotrval na tvrdení, že mu tovar bol dodaný výhradne dodávateľmi AUTODOPRAVA MIRA
TRADE, s.r.o., resp. C. D. – TOPTRANS. Z dokazovania správcu dane existencia iných deklarovaných
dodávateľov ani nevyplynula.

34. Správny súd sa stotožňuje s názorom správcu dane a žalovaného v tom, že vyššie uvedené

skutočnosti a zistenia predstavovali dôvodnú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane, ktoré žalobca nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Správne orgány v predmetnej veci vykonali riadne dokazovanie, popísali jednotlivé dôkazy, tieto
vyhodnotili, uviedli, aké skutočnosti z nich zistili a aké skutkové závery z nich vyvodili. Správny súd sa
tak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane nesplnil povinnosť, čo najúplnejšie zistiť skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní. Žalobca bol sám zodpovedný za dokumentovanie svojej obchodnej
činnosti z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere
nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.
Správny súd opätovne poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30.01.2024

35. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol v
administratívnom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska
aplikácie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vychádzajúc z
vyššie uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov

na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Vo vzťahu k náhrade trov kasačného konania
správny súd žalobcovi trovy kasačného konania nepriznal, keďže žalobe nebolo vyhovené, pričom
poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa
14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym
súdom,oktorýchmásprávnysúdrozhodnúťrovnako,akoovšetkýchostatnýchtrovách-tedavzávislosti

na tom, ako rozhodne o správnej žalobe.

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).