Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-12P/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200465
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200465.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/XX, B. C., zastúpenej JUDr. Vierou Gibľákovou, advokátkou
so sídlom Baštová 1467/18, Kežmarok, IČO: 52 701 328 a manžela D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. B. XXX/XX, B. C., zastúpeného advokátom JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátska kancelária so
sídlom ul. Hlavné námestie 80, Kežmarok, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom E. C., nar. XX.X.XXXX, F. C., nar. XX.X.XXXX a F. C., nar. X.XX.XXXX,
všetky bytom ako matka, všetky zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Kežmarok, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželky A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela D. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 11.06.2011 v Kežmarku, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok, vo zväzku 22,
ročník 2011, strana 132, poradové číslo 51, r o z v á d z a .

II. Maloleté deti E. C., nar. XX.XX.XXXX, F. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas
po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletých zastupovať v bežných veciach
a spravovať ich majetok.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. sumou 170 eur mesačne, na výživu
maloletého F. sumou 140 eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

VI. U k l a d á rodičom maloletých detí A. B. C. a D. C. a maloletým deťom E. C., F. C. a F. C. výchovné
opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pre deti
a rodiny Spišská Belá, so sídlom Továrenská 19/5, Spišská Belá, v trvaní 9 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 13.03.2023 sa navrhovateľka - manželka (ďalej len „manželka“, „matka“) domáha rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva.2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila s manželom v roku 2011 po niekoľkoročnej známosti
vo vzájomnej citovej náklonnosti, z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti. Manželstvo spočiatku bolo

harmonické, manžel dlhodobo pracoval ako SZČO v rámci územia Slovenska v týždňových intervaloch.
Zmena v správaní manžela nastala v roku 2015, kedy bola manželka tehotná so synom F. a kedy
manžel prestal mať riadny záujem o rodinu a začal častejšie požívať alkohol, od roku 2016 popíjal
pravidelne, pravidelne prichádzal domov opitý, rodine venoval málo času. Problém s alkoholom sa
stupňoval, manželovi bol dvakrát zadržaný vodičský preukaz v priestupkovom konaní, svoj problém

si nechcel priznať, situáciu zľahčoval aj napriek apelovaniu manželky. Problémy prerástli v psychické,
kedy sa manžel začal vyhrážať samovraždou, manželke zasielal sms, telefonoval jej, vyhrážal sa, že si
vezme život. Postupom času o samovražde hovoril aj v prítomnosti maloletých. Tie boli svedkami jeho
opitých príchodov domov, ako aj vyhrážok samovraždou, kedy si pred deťmi robil slučku okolo krku
a vyhrážal sa, že sa obesí, alebo sa chcel pred nimi v kuchyni podrezať. Následne bol hospitalizovaný
v nemocnici na psychiatrickom oddelení, nastúpil na protialkoholické liečenie, kde po 4 týždňoch

odišiel. V čase podania návrhu bol na liečení, ktoré malo trvať 3 mesiace. Nielen manželka, ale aj
deti sú konfrontované manželovými vyhrážkami a situáciám, kedy sa vyhrážal samovraždou, čo ich
vystavuje psychickému napätiu, deti majú strach. Synovi sa snívajú zlé sny, deti sú vo veku, kedy sa
pýtajú na otcovu opitosť. Manželka bola nútená niekoľkokrát odísť zo spoločnej domácnosti. Z dôvodu
pretrvávajúcich problémov a neochote manžela pracovať na závislosti došlo k odcudzeniu manželov

a manželka nedokáže manželské spolužitie obnoviť, nevládze znášať jeho správanie a vyhrážky, ktorým
čelia i maloleté deti. Nechce, aby boli i naďalej svedkami jeho správania. Po rozvode navrhla zveriť
maloletých do svojej osobnej starostlivosti, neupravovať styk otca s deťmi, pričom kontaktu nebude
brániť. Manžel pracuje ako SZČO s priemerným príjmom 1800 eur mesačne. Manželka špecifikovala
výdavky maloletých detí: strava pre rodinu 350 € mesačne, ošatenie 150 € mesačne, hypotekárny úver

789,12 € mesačne, drogéria a hygiena 70 € mesačne, mobilný telefón 35 € mesačne, škola Dominika
– strava 38 € mesačne, školský klub 18 € mesačne, škola Jakub – strava 38 € mesačne, školský klub
18 € mesačne, krúžky Jakub – 150 € polročne, krúžky Dominika – 250 € polročne, školské potreby 20
€ mesačne, pohonné hmoty 80 € mesačne, voda cca 160 eur ročne, elektrina 160 € mesačne, internet
17 € mesačne, poistky a sporenia 230 € mesačne. Navrhla určiť výživné na maloleté deti vo výške po

200 eur na každé dieťa.

3. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy maloletých detí a výpisy z účtu manželky.

4. Uznesením č. k. KK-12P/76/2023-31 z 25.4.2023 súd ustanovil maloletým na zastupovanie

v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný
opatrovník“).

5. Súd sa počas konania manželov pokúsil viesť k zmierlivému usporiadaniu ich vzťahov, na
informatívnom stretnutí 19.5.2023 manželka zotrvala na podanom návrhu. Dôvodom návrhu na rozvod

jealkoholnastranemanžela.Detisahoboja,aleajsnímchcúbyť.Sdeťmisastretával,ajzaprítomnosti
jeho rodičov. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil, nevie zmeniť, čo sa udialo a snaží sa zmeniť.

6. Zo správy procesného opatrovníka z 21.7.2023 vyplynulo, že deti žili spolu s matkou v rodinnom
dome na adrese trvalého pobytu, ktorý je vo vlastníctve oboch rodičov. Ide o jednopodlažný rodinný dom

pozostávajúci z troch izieb (dvoch detských izieb a spalne) kúpeľne a veľkej spoločenskej miestnosti,
ktorej súčasťou je kuchyňa. Z nej je východ na terasu a dvor rodinného domu, ktoré deti využívajú na
trávenievoľnéhočasuazábavu.Celádomácnosťjezariadenáúčelne,modernýmnábytkom,udržiavaná
v čistote a poriadku. Matka je na rodičovskej dovolenke s príjmom 560 € a rodinnými prídavkami
180,00 €. Od 1.8.2023 nastupuje do zamestnania ako učiteľka materskej škôlky na Základnú školu s

materskou školou sv. Kríža v Kežmarku. Jej prijem by mal byť cca 1000,00 €. Otec odišiel bývať ku
svojim rodičom do C. H.. Svojim rodičom na domácnosť neprispieval. Otec sa vrátil v apríli 2023 z
protialkoholického liečenia, bol nezamestnaný, ale podľa jeho vyjadrenia si brigádnicky privyrobí. Pred
tým pracoval ako živnostník s príjmom okolo 1 200,00 € a neskôr počas liečenia mu bola vyplácaná
nemocenská dávka vo výške 300,00 €. Na výživu detí prispieva podľa svojich možností – po 300,-

eur mesačne na všetky deti. Otec sa nechce rozviesť, má veľký záujem manželstvo zachrániť. Rodičia
odmietli ponúknuté poradenstvo. E. od septembra 2023 bude navštevovať 5. ročník ZŠ, F. 3. ročník ZŠ.
V škole dosahujú veľmi dobré výsledky, obaja sú vedení v alergiologickej ambulancii, sú zdraví. F. je v
celodennej starostlivosti matky, neskôr po nástupe matky do práce bude navštevovať materskú škôlku.Pri pohovore deti vyjadrili obavu zo správania otca, uviedli, že odkedy otec nepije a nebýva s nimi, cítia
sa pokojnejšie.

7. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávania v dňoch 25.1.2024, 7.3.2024 a 22.8.2024.

8. Manželka na pojednávaniach zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemá záujem na
záchrane manželstva. V spoločnej domácnosti nežijú od októbra 2022, nehospodária spolu, intímne sa
nestýkajú, o 3 maloleté deti sa stará výlučne manželka, preto žiadala o ich zverenie do svojej osobnej

starostlivosti a styk žiadala neupraviť preto, že styku brániť nemieni a otec právo styku nevyužíval.
Poukázala na nezáujem manžela o rodinu, o snahy zabiť sa aj pred deťmi, kedy si dával na krk
nôž. Problémy v manželstve začali počas tehotenstva so synom (narodený v roku 2015, pozn. súdu).
Pravidelne sa vracal z práce, alebo z fušky opitý, nevenoval sa rodine, netrávil s nimi voľný čas.
Najmladšiu dcéru videl dokopy cca 2 mesiace. Manžel tvrdil, že pije kvôli manželke, preto manželka
nerozumie, prečo s ňou chce aj naďalej žiť. Opitý si sadal aj do auta, poškodil dreger, následne odmietal

sedeniaabstinujúcichalkoholikov,lebojemutonetreba.Stavsanezlepšil,anikeďbolamanželkatehotná
s 3. dieťaťom, počas tehotenstva dvakrát prišiel o vodičský preukaz. Dva týždne pred pôrodom večer
o 11-stej s veľkým bruchom a deťmi v pyžame utekala manželka z domu, pretože sa išiel podrezať. O deti
sa otec nevie postarať, málokedy s nimi ostával sám, v noci s nimi nebol sám nikdy, väčšinou s deťmi
odišiel k starým rodičom. Matka popísala výdavky spojené s domácnosťou, ako aj výdavky spojené

so starostlivosťou o maloletých, detailne sú rozobraté v ďalšej časti rozsudku. Otec počas odlúčenia
prispieval na výživu detí sumou 300 eur mesačne a sporadicky im kúpil darčeky k sviatkom a Vianociam.
Príjem manžela bol v minulosti minimálne vo výške 2000 eur mesačne, žil aj z fušiek, behom 2 dní vedel
zarobiť400-500eur,niekedyajviac.Detisasotcomnestretávali,spočiatkusnímnechcelibyťvkontakte,
resp.lenzaprítomnostimatky,E.predstretnutímsotcommalabolestibruška. Matkavpriebehukonania

namietala, že otec sa síce s deťmi stretáva, ale vyberá aktivity, kde sa im nevenuje (napr. kino), aktivity,
ktoré sú finančne náročné, a tým mimoriadne zaťažujúce pre rozpočet (návštevy zábavných parkov, či
výlety lanovkou na Lomnický štít (celodenný výlet pre rodinu stál 450,- eur, pozn. súdu).

9. Manžel s rozvodom manželstva spočiatku nesúhlasil, avšak neskôr svoj názor zmenil a obdobne ako

manželka tvrdil, že manželstvo je neobnoviteľné. Príčiny problémov a rozvrat manželstva videl v tom,
že nebol dokonalý, mal sexuálny nedostatok, problém bol aj alkohol, priznal, že pil denno-denne. Vo
vzťahu k úprave práv a povinností k deťom na čas po rozvode spočiatku navrhoval striedavú osobnú
starostlivosť v záujme zachovania rovnoprávneho stretávania sa medzi obomi rodičmi bez určovania
vyživovacej povinnosti. Absolvoval 3-mesačné protialkoholické liečenie, po ktorom už neabsolvoval

žiadne terapie ani sedenia, už nepije a nemá ani nutkanie. Pre záchranu manželstva šla rodina na výlet
v Energylandii. Ublížiť si nechcel, chcel len vystrašiť manželku. Pracuje ako SZČO s príjmom 1800 eur
mesačne. Ak by deti boli zverené do starostlivosti matky, trval na špecifickej úprave styku s maloletými
počas víkendov vrátane prespávania a vrátane úpravy viacerých sviatkov a prázdnin. V neskoršom
priebehu konania otec súhlasil so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky s poukazom na

ich záujem a navrhol platiť výživné pre E. vo výške 120 eur mesačne, na F. vo výške 100 eur mesačne
a na F. vo výške 80 eur mesačne, a to s poukazom na príjem otca a tiež na výdavky, ktoré musí
momentálne uhrádzať.

10. Právna zástupkyňa manželky navrhla vyžiadanie správy zo zariadenia, kde otec absolvoval

protialkoholické liečenie o tom, ako liečenie prebiehalo, aké režimové opatrenia mu boli odporúčané
alebo nariadené. Zároveň vyžiadať správu ošetrujúceho lekára alebo psychológa v akom v psychickom
stave je aktuálne, a či je spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloletých v prípade autoritatívne
upraveného styku. Poukázala na to, že otec v rámci svojej abstinencie nedodržiava odporúčané
opatrenia,nezúčastňujesapodpornejliečby,čojevotázkachbojaprotizávislostikľúčovéačovzbudzuje

obavy ohľadne jeho kompetencie postarať sa o maloletých. Deti odmietajú byť s otcom samé, vyžadujú
si prítomnosť matky a nie je vhodné deti nútiť k styku bez jej prítomnosti a to s ohľadom na detskú
krehkú psychiku. Matka v styku avšak nijako nebránila a v konaní to ani nebolo preukázané, naopak,
v počiatočnom období otec vyvíjal mimoriadne nízku snahu o stretávanie sa s deťmi.

11. Právny zástupca otca naopak tvrdil, že deti majú s otcom vybudovaný vzťah, otec deťom nijakým
spôsobom neublížil, nikdy ich nevystavoval tomu, že by mali mať z neho reálny strach. Otec sa zmenil.12. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že deti majú u matky vytvorené vhodné podmienky
pre ich zdravý vývin. Počas pohovoru s maloletými E. uviedla, že s otcom nie je v kontakte, F. má obavy
ostať s otcom sám, kvôli jeho správaniu, ale neodmieta ho. Pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletých

do starostlivosti matky, bez úpravy styku v tomto období, nakoľko deti sú z predchádzajúcich zážitkov
s otcom traumatizované, otázku výšky výživného ponecháva na rozhodnutie súdu. Zároveň navrhol, aby
rodičom bola súdom nariadená povinnosť pokračovať v psychologickom poradenstve.

13. Manželia v priebehu konania (03/2024) začali na základe odporúčania orgánu SPODaSK

navštevovať odborné poradenstvo v Centre pre deti a rodiny (ďalej len „CDR“) Spišská Belá. Na základe
dohody o vykonávaní opatrení ambulantnou formou psychologička CDR s rodinou pracovala v záujme
poskytnutia poradensko-psychologickej pomoci s hlavným cieľom - sanácie dlhodobo narušených
vzťahov v rodine a úpravy problematickej komunikácie medzi rodičmi v matrimoniálne a rozvodovej
kríze, s nepriaznivým dopadom na prežívanie a psychosociálny vývin maloletých detí. Psychologička
vo svojej správe zdôraznila, že v úvodnej etape deti kontakt s otcom odmietli, v neskorších etapách

je v pláne realizovať aj spoločné sedenia detí s otcom. Priebežná správa vo svojom závere hodnotí
spoluprácusrodinoukladne,rodinasasnažídodržiavaťstanovenéintervencie,prístuprodičovjeaktívny
a zodpovedný.

14. Otec v závere pojednávania namietal, že rozhodnutie vo veci je predčasné, nakoľko ešte nedošlo

k ukončeniu psychologického poradenstva. Navrhol, aby pred rozhodnutím došlo k zabezpečeniu
záverečnej správy o ukončení psychologického poradenstva a zároveň navrhol dokladovanie výdavkov
na strane matky.

15. Pokiaľ ide o zabezpečenie správy o ukončení psychologického poradenstva, súd tomuto návrhu

nevyhovel preto, lebo psychologické poradenstvo bude trvať ešte po dobu niekoľkých mesiacov, čo by
spôsobovalo neprimerané predlžovanie konania, čo nie je v záujme žiadneho z účastníkov konania,
nakoľko prebiehajúce konanie o rozvod spojené s úpravou rodičovských práv a povinností, kde je
evidentný konflikt rodičov je mimoriadne stresujúcou skutočnosťou a nepomáha upokojeniu vzťahov.
Súd má za to, že pre rozhodnutie vo veci má dostatok podkladov, na základe ktorých je možné prijať

konečné rozhodnutie. Samotný rozvod je navyše spojený s množstvom ďalších otázok, ktoré manželia
budú riešiť (napr. vyporiadanie BMS), a po úspešnom vyriešení ktorých sa očakáva i ďalšie upokojenie
situácie v rodine.

16. Pokiaľ ide o dokladovanie výdavkov na strane matky, súd nepovažoval za potrebné dodatočné

dokladovanie, nakoľko matka v priebehu konania dostatočne preukazovala výdavky spojené s vedením
domácnosti ako aj výdavky maloletých detí a otec ich nenamietal.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, správami procesného

opatrovníka, správami z psychologického poradenstva, výpismi u účtov a predloženými daňovými
priznaniami otca za rok 2022 a 2023. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový
stav veci.

18. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 11.6.2011 v

Kežmarku, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Kežmarok, vo zväzku 22, ročník 2011, na
strane 132, pod poradovým číslom 51.

19. Z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti – E. nar. XX.X.XXXX, F. nar. XX.X.XXXX a F. nar.
X.XX.XXXX.

20. Manželstvo manželov bolo uzavreté vo vzájomnej citovej náklonnosti. Postupom času došlo medzi
manželmi k odcudzeniu, a to z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov manželom, ktorý
aj napriek naliehaniu manželky odmietal podniknúť kroky smerujúce k zbaveniu sa svojej závislosti.
Druhým mimoriadne intenzívnym dôvodom bolo správanie sa manžela, ktorý sa opakovane, a to aj

za prítomnosti maloletých detí vyhrážal spáchaním samovraždy, kde si dokonca v ich prítomnosti
robil slučku okolo krku a vyhrážal sa, že sa obesí, alebo sa chcel pred nimi v kuchyni podrezať.
V dôsledku neznesiteľného ďalšieho spoločného spolužitia a v záujme ochrániť maloleté deti pred
vnímaním škodlivého správania sa otca manželka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť. T. č. anijeden z manželov nemá záujem na záchrane manželstva, rozvod považujú za jediné možné východisko.
V čase rozhodovania súdu manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária.

21. Po vykonanom dokazovaní možno vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný
rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad
obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Manželia už viac ako rok spolu
nežijú. Ani jeden z manželov nemá záujem o záchranu manželstva. Starostlivosť o maloleté deti je t.
č. len na manželke.

22. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

23. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej
úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

24. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

26. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

27. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

28. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine.
Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k
nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich
manželstvonemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia

v zmysle vyššie uvedených zásad. Manželia spolu nežijú, pričom dôvodom ich rozchodu bolo citové
odcudzenie spôsobené dlhoročným požívaním alkoholických nápojov manželom ako aj jeho škodlivé
správanie sa i v prítomnosti maloletých detí.

29. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločenský účel manželstva spočíva

vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere,
rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku
manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva.
V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný
rozvrat manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť

zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne
kvalifikovane rozvrátené.

30. Keďže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
súd návrhu vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol (výrok I.).

31. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.32. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

33. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

34. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

35. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

36. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

37. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

38. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

39. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

40. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodičaalebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

42. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

43. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

44. Z manželstva účastníkov konania sa narodili 3 deti, všetky sú v čase rozhodovania súdu maloleté.

45. Súd sa na pojednávaní opakovane pokúsil rodičov viesť k rodičovskej dohode, avšak bezúspešne.

46. Od doby, kedy matka opustila spoločnú domácnosť so všetkými maloletými deťmi, tieto žijú výlučne
s matkou. Maloletá E. a maloletý F. navštevujú základnú školu, maloletá F. navštevuje materskú školu.
Deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia.

47. V priebehu konania obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky. Súd sa s návrhom oboch rodičov stotožnil, nakoľko u matky majú maloletí vytvorené vhodné
výchovné prostredie, deti sú na život s matkou zvyknuté, majú tam vytvorený domov, v ktorom sa cítia
v bezpečí.

48. V otázke zastupovania maloletých detí v bežných veciach a v otázkach spravovania ich majetku súd
toto právo priznal obom rodičom, nakoľko v priebehu konania nevyvstala žiadna okolnosť, pre ktorú by
mal byť jeden z rodičov na týchto čiastkových rodičovských právach obmedzený.

49. V otázke výživného súd preskúmal odôvodnené potreby maloletých detí ako aj majetkové pomery,
možnosti a schopnosti otca, ktoré súd rozhodujúce pre zabezpečovanie vyživovacej povinnosti. Maloletá
E. a F. sú žiakmi základnej školy, maloletá F. navštevuje materskú školu. Deti navštevujú rôzne
mimoškolské aktivity a ich výdavky (niektoré neoddelené od celkových rodinných výdavkov) možno
zhrnúť nasledovne: strava pre rodinu 500 eur mesačne, ošatenie 200 eur mesačne, drogéria – hygiena

70 eur mesačne, mobilný telefón 25 eur mesačne, F. školský klub 18 eur mesačne, strava E. a F. v škole
režijný poplatok 36 eur (podľa predchádzajúceho roku), F. strava v škôlke 46 eur a školné za MŠ 30 eur,
krúžky F. cca 150 eur polročne a E. 250 eur polročne, školské potreby 25 eur mesačne, PHM 80 eur
mesačne, internet 18 eur mesačne, káblovka 9 eur mesačne, poistky a sporenia 50 eur mesačne, lieky
25 eur mesačne, splátka pôžičky 200 eur mesačne, voľnočasové aktivity 100 eur mesačne a rôzne iné

neočakávané výdavky. E. aktuálne nosí zubný strojček (celková cena 1200 eur) – otec doposiaľ prispel
sumou 300 eur. Otec mimoriadne prispel aj na nákup okuliarov pre F..

50. Výdavky maloletých deklarované matkou súd považuje za primerané.

51. Otec je SZČO s deklarovaným príjmom 1800 eur mesačne. Svoje výdavky vyčíslil na sumu 1500
eur mesačne, pracuje ako pomocný vodár, kúrenár. Požičiavajú mu rodičia, začali, keď bol na liečení
na Prednej hore, mesačne sumou 300-400 eur, aktuálne im dlhuje približne 6500 eur, avšak nespláca
im to, nevedel uviesť, ani kedy to bude splácať. Súd má z uvedeného dôvodu pochybnosti o tom, či
rodičia skutočne synovi peniaze dávajú a pokiaľ áno, či sa jedná o pôžičku, alebo dar. Otec uviedol,

že všetok svoj čas venuje práci, robí pomaly, aby nebol sám doma. Neskôr uviedol, že by si vedel
privyrobiť brigádne, keby mal viac času. Súd v tomto ohľade považuje za nezodpovedné a nerozumné
využívanie času otcom najmä preto, že otec si je vedomý svojich záväzkov a povinnosti zabezpečovať
výživu svojim 3 maloletým deťom. Ak vie, že jeho príjem nie je dostatočný, mal by sa snažiť znížiť svoje
výdavky, alebo zvýšiť svoj príjem a nespoliehať sa na pomoc svojich rodičov. Zároveň súd poukazuje

i na otcom deklarovené výhody, ktoré otec požíva, a to auto od „zamestnávateľa“ aj napriek tomu, že je
SZČO, či mobil, ktorý dostal od „zamestnávateľa“ u ktorého vykonáva svoju činnosť. Je otázne, či otec
požíva i iné výhody, ktoré nedeklaroval. V neposlednom rade súd poukazuje i na životnú úroveň otca
určovanú spôsobom trávenia času s maloletými deťmi (za prítomnosti matky), kedy otec zjavne nemáproblémvovyberaníaktivít,ktorésúspojenésozvýšenýmifinančnýminákladmi(návštevyEnergylandie,
Huricanfactory, 1-dňový výlet lanovkou na Lomnický štít za 450 eur pre celú rodinu, návštevy kina a pod.)
pred aktivitami, ktoré ho nestoja nič, resp. oveľa menej – návšteva verejného ihriska, trávenie času hrami

na dvore rodinného domu, výlety bez lanovky a pod.). Pokiaľ je v možnostiach otca dopriať svojim deťom
takéto zážitky, čo súd neznevažuje, predpokladá sa, že je v jeho schopnostiach prispievať i na ich výživu
sumou, ktorá im zabezpečí všetky ich potreby počas celého mesiaca a nie len počas niekoľkých hodín,
resp. dní.

52. Zároveň súd poukazuje na výpisy z účtov, ktoré otec predložil na poslednom pojednávaní za obdobie
od 01/2024 až do 08/2024, v zmysle ktorých je zrejmé, že otec vždy vkladá na svoj účet hotovosť 1800
eur, avšak z účtu nikdy neodchádzajú platby na stravu, drogériu, pohonné hmoty, či iné nevyhnutné
výdavky. Uvedené nasvedčuje tomu, že otec si za tieto potreby platí v hotovosti, a teda otcov príjem je
ďaleko vyšší, než v konaní preukazoval a proklamoval. Priznanie výživného vo výške, ako to požadoval
otec by súd považoval za rozporné so zákonom o rodine a najmä za rozporné s dobrými mravmi.

53. Vychádzajúc z minimálnej výške príjmu otca 1800 eur mesačne, zohľadňujúc pravidelné mesačné
výdavky detí, ktoré súd nepovažuje za neprimerané, aplikujúc i tabuľku Ministerstva spravodlivosti
o určovaní výšky výživného by výživné na mal. E. malo tvoriť približne 13 % z príjmu otca (234 eur),
výživné na mal. F. by malo tvoriť približne 11 % z príjmu otca (198 eur) a výživné na mal. F. by malo tvoriť

približne 9 % z príjmu otca (162 eur). Uvedené sumy sú následne u každého dieťaťa znížené o sumu
prídavkov na deti, ktorých poberateľom je matka maloletých.

54. Vzhľadom na uvedené súd považoval za primerané výživné pre maloletú E. vo výške 170 eur
mesačne, pre maloletého F. vo výške 140 eur mesačne a pre maloletú F. vo výške 100 eur mesačne,

ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

55. Pre rozhodovanie o styku maloletých súd považuje za mimoriadne dôležité zhrnúť, že otec má
nepochybne právo na styk s deťmi, avšak nie je možné opomenúť i tú skutočnosť, že otcovi bola
diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená nadužívaním alkoholu, syndróm závislosti

F.10,2, pričom sa jedná o dlhoročný problém. Aj napriek absolvovaniu protialkoholickej liečby, otec
následne nedodržiaval odporúčania lekárov, psychologičku začal navštevovať v júni 2024. Otec počas
konania sám priznal, že došlo k rôznym incidentom, ktorých svedkom boli maloleté deti.

56. Najlepší záujem maloletých detí v otázke úpravy styku považoval súd za dosiahnutý práve tým,

že styk nebude upravený klasickým výpočtom časových intervalov, kedy sa otec s maloletými môže
stretávať, a to aj napriek zákonnej dikcii obsiahnutej v § 25 ods. 2 zákona o rodine, ktorá predpokladá
v prípadoch, kedy sa rodičia nedohodnú na styku, potrebu jeho úpravy. Súd má v tomto rozsahu za to,
že aj neupravený styk (v zmysle, kedy chýba výpočet termínov) je istou formou úpravy, a to najmä vtedy,
ak si to vyžaduje najlepší záujem maloletých detí tak, ako je definovaný v článku 5 základných zásad

zákona o rodine. V prejednávanom prípade súd považoval za potrebné zabezpečiť ochranu bezpečia
detí, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa deti zdržiavajú, nevynímajúc ochranu dôstojnosti,
duševného, telesného a citového vývinu maloletých. Deti boli v dôsledku správania sa otca, keď sa
pokúšal v ich prítomnosti spáchať samovraždu, traumatizované, v dôsledku čoho sa otca spočiatku báli,
dlhšiu dobu sa s ním nestretávali a dokonca s ním nechceli udržiavať žiaden – ani len telefonický kontakt.

Aj napriek tomu, že sa jedná o maloleté deti, ktoré je potrebné viesť (aj v otázkach styku), súd považuje
za potrebné primerane prihliadnuť na ich názor a pocity.

57. V priebehu konania otec maloletých opakovane namietal, že matka bude styku otca s deťmi brániť.
Je avšak nutné konštatovať, že tieto vyjadrenia otca nie sú ničím podložené, ba naopak, v priebehu

konania matka svojím správaním jednoznačne nie len tvrdila, ale i dokazovala, že vyvíja dostatočnú
snahu pre umožňovanie styku otca a maloletých detí. Aj v dôsledku pôsobenia matky došlo k zmene
ochoty detí sa s otcom stretávať a udržiavať kontakt. Otcovo predchádzajúce nebezpečné a rušivé
správanie zanechalo na deťoch dôsledky, ale už za niekoľko mesiacov spolupráce boli schopné sa
s otcom stretávať a kontaktovať sa s ním, čo súd považuje za mimoriadny úspech.

58. Otec by nemal zabudnúť, že znovuvytvorenie si dobrého a dôverného vzťahu s maloletými deťmi
potrváistúdobu,pričomjut.č.niejemožnépresneohraničiť.Vyžadujesitosystematickúprácuvšetkých
zúčastnených. Matka ochotu spolupracovať tvrdila a aj preukázala už počas tohto konania bez toho,aby jej to bolo autoritatívne nariadené súdom, preto súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že bude
v stretávaní sa otca a maloletých nápomocná aj do budúcna.

59. Pokiaľ maloleté deti ešte pred pár mesiacmi neboli pripravené a odmietali styk s otcom ako taký
a len nedávno (v priebehu posledného polroka) si začali vzťah obnovovať, autoritatívne nariadenie
styku otca s deťmi, ktoré by zahŕňalo i úpravu prespávania, či trávenia sviatkov a pod., by nebolo
v záujme maloletých detí. Deti sa t. č. ešte stále pri styku s otcom domáhajú prítomnosti matky. Súd
je presvedčený, že dobrovoľným umožnením stretávania sa nedôjde k zanevretiu detí na otca, ale

naopak, k vybudovaniu si vzťahu, kedy deti dobrovoľne budú chcieť s otcom tráviť čas a otec bude
mať zabezpečený rovnocenný styk s maloletými deťmi. Rany na ich psychike môžu byť veľmi hlboké
a vynucovanie si styku, ak na to deti nie sú pripravené, by mohlo mať opačný účinok.

60. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo

inému odbornému poradenstvu.

61. Už v priebehu konania rodina absolvovala na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok odborné poradenstvo, a to aj napriek prvotnému odmietaniu v počiatkoch konania
na súde. Pôsobenie psychologičky je detailnejšie popísané vyššie a súd ho hodnotí ako mimoriadne

prospešné v otázkach zvládania konfliktu rodičov, ako aj vyrovnávania sa s náročnou životnou situáciou,
až po otázky obnovy vzťahu otca a maloletých detí. Rodičia sa aktívne zúčastňovali poradenstva
približne3mesiace,ktorébolinásledneprerušenédovolenkovýmobdobím.Ajnapriektomu,žerodinasa
poradenského procesu zúčastňovala dobrovoľne, súd považuje za prínosné, aby účastníci pokračovali
v poradenskom procese formou nariadeného výchovného opatrenia po dobu 9 mesiacov.

62. Cieľom uloženého výchovného opatrenia by vo vzťahu k maloletým malo byť spracovanie
traumatizujúcich a stresových udalostí v súvislosti s rozpadom rodiny v dôsledku nadmerného
užívania alkoholu zo strany otca, sprevádzaného rodičovskými konfliktami, hádkami v prítomnosti detí
a škodlivého správania sa otca. Postupné obnovenie kontaktu a vzťahovej väzby voči otcovi, sa ideálne

prejaví (a už teraz prejavuje) zvyšovaním kontaktu detí s otcom, a ideálne v budúcnosti rozširovaním
styku s otcom na maximálnu možnú mieru, aj bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Psychológ CDR
Spišská Belá už rodinu pozná, spolupracuje s ňou, má vybudovaný určitý stupeň dôvery. Zároveň ako to
vyplynulo v konaní pred súdom, psychologička vhodne pôsobí na otca a motivuje ho, poskytuje edukáciu
v oblasti adiktológie, podporuje ho v abstinencii, čo sa o. i. odrazí v obnovení vzťahu otca a detí, a aj

vo vzťahu k rozvedeným manželom, ktorí aj naďalej ostávajú rodičmi maloletých detí. Zároveň súd má
za to, že nariadením výchovného opatrenia po dobu 9 mesiacov dôjde k zlepšeniu vzťahov v rodine
do budúcna.

63. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

64. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

66. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov

konania účastníci ani neuplatnili (výrok VII.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP)V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.