Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200465
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200465.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci manželky G.. P. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. P. XXX/XX, P. X., právne zastúpenej JUDr. Vierou Gibľákovou, advokátkou
so sídlom Baštová 1467/18, Kežmarok, proti manželovi F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. P. XXX/XX,
P. X., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie

5, Spišská Nová Ves, pracovisko Zimná 60, Spišská Nová Ves v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom T. X., nar. XX.X.XXXX,
U. X., nar. XX.X.XXXX a U. X., nar. X.XX.XXXX, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. KK-12P/76/2023-326 zo dňa 22.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch V. a VII. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Manželstvo manželky G.. P. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a manžela F. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX,

strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. Maloleté deti T. X., nar. XX.XX.XXXX, U. X., nar. XX.XX.XXXX a U. X., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas
po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať

ich majetok.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. sumou 170 eur mesačne, na výživu maloletého
U. sumou 140 eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .VI. U k l a d á rodičom maloletých detí G.. P. X. a F. X. a maloletým deťom T. X., U. X. a U. X. výchovné
opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pre
deti a rodiny X. W., so sídlom S. XX/X, X. W., v trvaní 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov

konania považoval za trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy manželského spolužitia, preto manželstvo
rozviedol.

3. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s návrhom oboch rodičov na zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, nakoľko u matky majú maloleté deti vytvorené vhodné výchovné prostredie.

4. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z majetkových a príjmových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých a to, ktorý z rodičov v akom rozsahu vykonáva osobnú
starostlivosť o maloleté deti.

5. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi, súd uviedol, že zohľadnil, že otcovi bola diagnostikovaná
porucha psychiky a správania zapríčinená nadužívaním alkoholu. Zároveň prihliadol k tomu, že deti boli
v dôsledku správania sa otca traumatizované, nechceli s as ním stretávať, ani telefonovať. Za najlepší
záujem maloletých detí považoval neupravený styk s otcom, z dôvodu potreby ochrany detí a stability
ich výchovného prostredia. Skonštatoval, že v konaní nemal preukázané, aby matka otcovi v styku s

deťmi bránila.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), čl. 4 základných zásad zákona
o rodine, § 18 zákona o rodine, § 22 zákona o rodine, § 23 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 100 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 5 zákona o rodine, § 24 ods. 1,
ods. 3, ods. 5 zákona o rodine, § 25 ods. 2 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona
o rodine, § 62 ods. 6 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodoval na podľa § 52 CMP a žiadnu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal.

II. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výroku V. z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Otec uviedol, že má za to za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

uviedol, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby styk s otcom nebol upravený, pretože deti majú
z otca strach, majú z neho traumy a pod., neuviedol však na základe akých dôkazov tieto skutočnosti
zistil, keďže neboli vykonané dôkazy znaleckým dokazovaním ani výsluchom detí. V rozhodnutí nie je
uvedené z akého dôvodu boli takto obmedzené jeho rodičovské práva, keď absolvoval protialkoholické
liečenie, abstinuje a deťom nijako neubližoval, nikdy deti neudrel. Neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo

nevyhnutné tvrdiť, že pre deti je lepšie nemať s ním upravený styk. Takto odôvodnený rozsudok je
nepreskúmateľný, narúša právnu istotu účastníkov, lebo nie je možné zistiť na základe akých dôkazov a
logických a právnych úvah dospel súd k predmetnému záveru, že styk nie je potrebné upraviť. Súd prvej
inštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkunevysvetlilprečonezobraldoúvahylistinnédôkazy,ktoré
predložilvkonaní,správuodpsychiatričkyP..C.,žejehotoxikologickévýsledkypreukázali,ženepije,nie

jenaalkoholezávislýaliečenie,ktorépodstúpilboloúspešné.Zodôvodneniapredmetnéhorozsudkunie
je možné zistiť, v čom je pre deti najlepšie, aby nemohli byť s otcom pravidelne, a aby on ako otec mohol
deti vychovávať, starať sa o nich a to aspoň počas víkendov, prázdnin a sviatkov. Súd prvej inštancie
ani len neskúmal, že je samostatný, sebestačný, nepije, pracuje, vie sa o deti postarať, vie variť, prať,vykonávať domáce práce, pripraviť deti do škôlky a do školy. Nikde v rozhodnutí nie je uvedené, že netrpí
žiadnoupsychickouchorobou,aleboporuchou,prektorúbynemoholbyťsdeťmipravidelneasám.Ďalej
namietal, že v konaní boli predložené správy, že jeho syn navštevuje psychológa, pričom nemal možnosť

sa s týmito správami oboznámiť, nemohol sa k ním vyjadriť, bolo mu teda odňaté právo na obhajobu v
konaní. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam.Zaúčelomobjektívnehozisteniaskutkovéhostavubolopotrebnévkonanívykonať
aj znalecké dokazovanie z odboru psychológia za účelom zistenia, či deti nie sú ovplyvňované matkou a
nepreberajú jej názory a postoje voči nemu. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že matka mu v styku s deťmi

nebráni, čoho dôkazom je aj to, že počas letných prázdnin sa s deťmi stretol len na niekoľko hodín. Ak
deťom telefonuje, matka mu tvrdí, že deti s ním nechcú telefonovať, nechcú s ním ísť, pričom on nevie, či
je to naozaj vôľa detí, alebo matky. Matka od rozvodu ich manželstva, deti ani raz nemotivovala k tomu,
aby s ním strávili víkend. Matka bez akéhokoľvek dôvodu odmieta to, aby s ním deti boli osamote. V
závere odvolania otec uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie
potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci a ani náležite neodôvodnil, prečo nemôže mať

upravený styk s deťmi, aby s nimi mohol plnohodnotne tráviť čas. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku V. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav,
správny vyhodnotil vykonané dôkazy, vec správne právna posúdil, odôvodnenie napadnutého rozsudku

je dostatočné a presvedčivé a jeho závermi sa v plnej miere stotožňuje. Namietala, že otec v podanom
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé
preukázať ním uvádzané odvolacie dôvody, a ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo výroku
V. Podľa jej názoru súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam,
že maloleté deti v dôsledku správania sa otca, keď sa pokúšal za ich prítomnosti spáchať samovraždu,

sú traumatizované, v dôsledku čoho sa spočiatku otca báli , dlhšiu dobu sa s ním nestretávali a nechceli s
ním udržiavať ani telefonický kontakt. Matka ďalej poukázala na to, že z ustálenej judikatúry Európskeho
súdupreľudsképrávavyplýva,žeajkeďzáujemdetíarodičovmajúbyťvrovnováhe,zvrchovanýzáujem
dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie
proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch. Z uvedeného vyplýva, že súd má pomerne široké

možnosti rozhodnúť o úprave styku rodiča s deťmi, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa s ohľadom
na konkrétnu situáciu. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho
fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Prihliada sa tiež na
hľadisko možnej nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa, a to so zreteľom na spôsob
života, ktorý rodič vedie. Ústredným záujmom je záujem maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že súhlasí s

odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuvtomsmere,žeprerozhodovanieostykuotcasdeťmipovažujeza
mimoriadne dôležité zhrnúť, že nie je možné opomenúť i tú skutočnosť, že otcovi bola diagnostikovaná
porucha psychiky a správania nadužívaním alkoholu, syndróm zvislosti, pričom sa jedná o dlhoročný
problém. Otec sám počas konania priznal, že došlo k rôznym incidentom, ktorých svedkami boli maloleté
deti. Uviedla, že bolo preukázané, že ona v styku otca s deťmi nebráni, a vyvíja dostatočnú snahu

pre umožňovanie styku otca s maloletými deťmi. Súhlasí taktiež s konštatovaním súdu, že otec by
nemal zabudnúť, že vytvorenie si dôverného a dobrého vzťahu s deťmi potrvá istú dobu, ktorú nie je
možné presne ohraničiť. Deti sa stále pri styku s otcom dožadujú prítomnosti matky a presná úprava
styku zahŕňajúca aj prespávanie a úpravu prázdnin a sviatkov by nebolo v záujme detí. Rovnako aj
kolízny opatrovník na základe opakovaných šetrení uvádzal, že je vhodné styk otca s maloletými deťmi

neupravovať. Matka ďalej uviedla, že je v záujme otca mať neupravený styk s deťmi, keďže tak bude
mať omnoho viac možností stretnúť sa s deťmi po vzájomnej dohode s matkou. Matka ďalej vo svojom
vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že nie je dostatočne odôvodnené na základe akých
dôkazov dospel súd k záveru, že je v najlepšom záujme detí styk s otcom neupravovať. V konaní bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie a názor a vôľa detí boli náležite zisťované výsluchom pred kolíznym

opatrovníkom, ako aj pri opakovaných stretnutiach pred psychologičkou. Znalecké dokazovanie otec v
konaní nenavrhoval. Nie je pravdou tvrdenie otca, že by mu boli upierané ústavné práva na výchovu detí.
Otec má možnosť podieľať sa na výchove detí, avšak sám svoje právo dostatočne nerealizuje, nakoľko
si nenájde dostatok času, aby venoval deťom náležitú pozornosť, tak, aby si s ním deti vybudovali pevný
vzťah. Rovnako nie je pravdou tvrdenie otca, že stretávanie s deťmi sa realizuje podľa ľubovôle matky,

vždy, keď sa otec chce s deťmi stretnúť, tak je tomu matka nápomocná. Pravdou je, že otec s deťmi
nikdy nebol sám, nikdy s nimi nikam sám nešiel, nestrávil s nimi ani jedinú noc sám a to ani počas
obdobia, keď žili ako rodina v spoločnej domácnosti. Aj keď matka potrebovala niekam ísť, tak s deťmi
išiel k rodičom matky, nenavaril im, nepísal s nimi úlohy, ani sa o deti inak nestaral. Podľa názoru matky,je však hlavným problémom to, že otec je silne zameraný na seba a namiesto toho, aby vyvíjal úprimnú
iniciatívu a snahu sa k deťom priblížiť v rámci vzájomnej komunikácie a tak si ich získať, sa stále sťažuje.
Nie je pravdou, aby súd nebral do úvahy listinné dôkazy predkladané otcom. Matka žiadala, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok vo výroku V. potvrdil ako vecne správny.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok vo výroku V., ktorým súd styk

otca s maloletými deťmi neupravil a súvisiaci výrok VI. o trovách konania.

16. Odvolací súd vychádzajúc zo zistení súdu prvej inštancie dospel k názoru, že rozsudok bol vydaný
predčasne bez zistenia skutočného stavu veci. V konaní bolo zistené, že rodičia maloletých detí nažujú
v spoločnej domácnosti od októbra 2022. Dôvodom rozpadu ich manželstva bol alkoholizmus zo strany

manžela. Obaja manželia sa počas konania zhodli na tom, aby boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o nich od narodenia osobne stará (manžel bol často mimo domu z dôvodu
výkonu práce v zahraničí a od októbra 2022 žije matka v domácnosti s deťmi sama, otec sa s deťmi
stretáva). Maloleté deti boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku 11, 9 a 3 roky.

17. Súd prvej inštancie výrokom V. napadnutého rozsudku styk otca s maloletými deťmi neupravil z
dôvodu ochrany detí a stability výchovného prostredia, pričom skonštatoval, že matka nikdy otcovi v
styku s deťmi nebránila. Otec už v priebehu konania na súde prvej inštancie žiadal o úpravu širokého
styku s deťmi vrátane prázdnin a sviatkov.18. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho

stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom,
odvolací súd konštatuje nedostatočné zhodnotenie zákonných kritérií pre úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, čo v konečnom dôsledku vedie k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu maloletých
detí, ktoré je prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

19. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletých detí. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

20. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené len
z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za súčasného stavu, kedy súd neupravil
styk otca s maloletými deťmi, to možno považovať za nedostatočný na budovanie vzájomného citového
vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi.. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo

neupravil styk otca s deťmi, ak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že komunikácia
medzi rodičmi je nedostatočná. Otec poukazoval na to, že matka mu neumožňuje sa s deťmi stretávať,
ani s nimi telefonovať. Matka naopak uvádza, že otec sa o deti nedostatočne zaujíma, ona mu vždy
styk s deťmi umožní. Naviac z vykonaného dokazovania, z pohovoru s deťmi kolíznym opatrovníkom,
vyplynulo, že maloletá U. sa javila, že chce ostať pri mamke, s otcom nie je v kontakte, maloletý U. sa

vyjadril, že chce ostať pri mamke, má obavy ostať s otcom sám kvôli jeho správaniu, ale neodmieta ho.
Z výpovede matky na pojednávaní vyplynulo, že keď otec deťom dlhšie neozval, sám U. bol iniciátorom
toho, že sa chcel s otcom stretnúť.

21.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žetaktovykonanédokazovaniejenedostatočnéprerozhodnutiesúduo

úpravestykuotcasdeťmi,pričomjenevyhnutné,abystretávanieotcasdeťmiboloupravenérešpektujúc
najlepší záujem detí, ich vek, teda stretávanie je potrebné upraviť v postupných krokoch, postupne od
kratších časových intervaloch v prítomnosti matky, až po štandardnú úpravu styku bez prítomnosti
matky.

22. Súd prvej inštancie musí v prvom rade doplniť dokazovanie zistením názoru maloletých detí priamo
konajúcou sudkyňou. Zo zisťovania názoru maloletých detí kolíznym opatrovníkom nie je možné zistiť,
či bol rozhovor s deťmi vedený bez prítomnosti matky, alebo v jej prítomnosti, ani ich samotný názor.

23. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

24. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého dieťaťa zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

25. Súčasná právna úprava preferuje priame zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, aby bol naplnený
účel zachovania a ochrany a presadzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Ak je zisťovanie
názoru maloletého dieťaťa realizované priamo zákonným sudcom dôjde tak k zníženiu miery rizika
rôznych dezinformácii a sám sudca má možnosť vnímať nielen to, čo dieťa rozpráva, ale aj sprievodné
prejavy jeho rozprávania, či už strachu, úzkosti alebo nadšenia. Samozrejme, že názor maloletého

dieťaťa a jeho vôľa nemusí byť totožná s jeho najlepším záujmom, je však odrazom jeho aktuálneho
prežívania a veľmi často aj odrazom toho, čo v rodine zažíva. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov je
povinný rozhodnúť tak, aby bolo zachované právo dieťaťa na styk a rozvíjanie vzťahu s oboma rodičmi
spôsobom, ktorý najlepšie zaručí toto právo dieťaťa, ako aj jeho bezpečnosť a stabilitu výchovného
prostredia.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere
dovolacím súdom a to predovšetkým zistením názoru maloletých detí. V prípade zistenia inýchzávažných skutočností resp. potreby doplnenia dokazovania na zistenie skutočného stavu veci aj
nariadením znaleckého dokazovania.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje sa tu
tzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné
pre rozhodnutie vo veci.

28. Odvolací súd vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania a zistení súdom prvej inštancie,
ako aj novými dôkazmi v rámci odvolacieho konania, je toho názoru, že v danej veci bolo súdom prvej
inštancie rozhodnuté predčasne bez zistenia skutočného stavu veci. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude opätovne podrobne vypočuť účastníkov konania k tomu, ako prebieha starostlivosť o maloleté deti,
akočastosastretávajúsotcom,pričomjepotrebnéajzistiťziniciatívykohodochádzakustretnutiamotca
s deťmi. Po zistení názoru maloletých detí, súd prvej inštancie rozhodne, či potrebuje vo veci vykonať

aj ďalšie dokazovanie a následne po ukončení dokazovania, upraví styk otca s maloletými deťmi.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch V. a VII. zrušil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).