Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124445910
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124445910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokpredsudkyňouMgr.ZuzanouMatúšovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom
Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. C. G. XXX, XXX XX F. C. G., právne zastúpenému Momentum legal s.r.o., so sídlom Bazová 6A,
821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, o zaplatenie 11.297,81 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.000,00 €, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 297,81 € z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboupodanounaOkresnomsúdeBanskáBystricavupomínacomkonanídomáhal,aby
súd žalovaného zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 10.000,00 €, úrok z omeškania vo výške 1.297,81
€ a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 16.01.2023
zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 45.000,00 € so splatnosťou dňa
12.07.2023 (ďalej aj ako „Zmluva o pôžičke“). Pôžička bola žalovanému poskytnutá dňa 16.01.2023 na
bankový účet vedený v H., A.. IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zmluva o pôžičke bola poňatá
do notárskej zápisnice J. XX/XXXX, J. XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovenej notárom JUDr.
Ľubomírom Vlhom so sídlom notárskeho úradu Galvaniho 7 v Bratislave. Odplatu za pôžičku vo výške
2.700,00 € splatnú v šiestich mesačných splátkach po 450,00 € do 20. dňa príslušného kalendárneho

mesiaca, počnúc mesiacom január 2023 uhradil žalovaný nasledovne: dňa 23.01.2023 sumu vo výške
450,00 €, dňa 21.02.2023 sumu vo výške 450,00 €, dňa 22.03.2023 sumu vo výške 450,00 €, dňa
25.04.2023sumuvovýške450,00€,dňa23.05.2023sumuvovýške450,00€adňa28.06.2023sumuvo
výške 450,00 €. Istina pôžičky vo výške 45.000,00 € splatná dňa 12.07.2023 bola žalovaným uhradená
žalobcovi nasledovne: dňa 13.07.2023 suma vo výške 10.000,00 €, dňa 17.07.2023 suma vo výške
10.000,00 €, dňa 18.07.2023 suma vo výške 5.000,00 €, dňa 27.07.2023 suma vo výške 5.000,00 €, dňa
25.08.2023 suma vo výške 5.000,00 € a dňa 08.10.2024 suma vo výške 10.000,00 €. Žalobca uviedol,

že vzhľadom na uvedené je evidentné, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou časti pôžičky
o viacej ako 30 dní a žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 € a nárok na úrok
z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 1.297,81 €, nakoľko žalovaný uhradil dňa 02.08.2023
sumu vo výške 150,00 € a dňa 05.09.2023 sumu vo výške 150,00 €.3.OkresnýsúdBanskáBystricažalobevcelomrozsahuvyhoveladňa19.12.2024vydalvoveciplatobný
rozkaz sp. zn. 1Up/2175/2024.

4. Proti dotknutému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím
sa platobný rozkaz zo zákona zrušil. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že návrh na vydanie
platobného rozkazu je nedôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.01.2023 uzavretá zmluva
o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 45.000,00 € so splatnosťou

dňa 12.07.2023 za odplatu 2.700,00 € splatnú v pravidelných mesačných splátkach vo výške 450,00
€ počnúc januárom 2023. Na zabezpečenie pôžičky si žalobca a žalovaný dohodli zmluvnú pokutu vo
výške 10.000,00 €. Žalovaný si splnil svoj záväzok, a to uhradením pôžičky v celom rozsahu, čo potvrdil
aj žalobca v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 11.11.2024. Žalovaný namietol zaplatenie zmluvnej pokuty
pre jej rozpor s právnymi predpismi, nakoľko uviedol, že ju považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný
súčasne namietol aj výšku vyčíslených úrokov z omeškania, nakoľko tieto boli v celom rozsahu uhradené

ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný navrhol, aby súd modifikoval zmluvnú
pokutu a uviedol, že podľa neho je primeraná suma vo výške 2.000,00 €. Zmluvná pokuta podľa neho
predstavuje 22 % z čiastky istiny, t. j. tvorí takmer štvrtinu istiny, čo je neprimerane vysoké aj z pohľadu
rozhodovacej praxe, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalovaný mal
zato,žesprihliadnutímnavšetkyskutkovéokolnosti,nazásaduzmluvnejvoľnosti,napotenciálnuškodu

a predovšetkým účel, ktorý mala zmluvná pokuta zabezpečovať, je nepochybné, že ide o neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu. Žalovaný uviedol, že istinu pôžičky splatil, rovnako aj jej odplatu, vo veci vždy
komunikoval a nevyhýbal sa svojim záväzkom. Žalovaný súčasne poukazoval na to, že žalobca má
nárok aj na zákonný úrok z omeškania, čo je taktiež považované za jeden zo sankčných mechanizmov,
pričom úroky z omeškania boli zo strany žalovaného riadne uhradené. Žalovaný zotrval na tom, že

z pohľadu zabezpečovanej povinnosti, ktorým je omeškanie s úhradou istiny a vzhľadom na vznik
potenciálnej škody, ktorú žalobca nijako nešpecifikoval je zrejmé, že zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká. Žalovaný uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti dohodnutú zmluvnú pokutu uhradiť, avšak
mal za to, že primeranou zmluvnou pokutou aj z pohľadu ďalšieho sankčného mechanizmu v podobe
úrokov z omeškania vo výške 1.297,81 €, je zmluvná pokuta vo výške 2.000,00 €.

5. Žalobca sa k odporu podanému žalovaným vyjadril v tom zmysle, že považuje výšku dohodnutej
zmluvnej pokuty za primeranú zabezpečenému zmluvnému záväzku – pôžičke vo výške 45.000,00
€. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou istiny dlhú dobu
od 12.07.2023 do 07.10.2024, čo predstavuje takmer 15 mesiacov. Vzhľadom na uvedené žalobca

uviedol, že je evidentné, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou časti pôžičky o viac ako 30 dní
a žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 € podľa čl. V ods. 2 písm. c) Zmluvy
o pôžičke.

6. Vzhľadom na to, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zároveň navrhol pokračovanie v konaní

na súde príslušnom na prejednanie veci, spor bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 11.02.2025.

7. Dňa 30.04.2025 doručil žalovaný súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca
v rámci elektronickej komunikácie so žalovaným prejavil vôľu odpustiť žalovanému úhradu sumy
predstavujúcej úrok z omeškania vo výške 100,00 € mesačne za 6 mesiacov počnúc mesiacom január

2024, t. j. spolu sumu vo výške 600,00 €. V dôsledku tejto dohody strán sporu uhradil žalovaný žalobcovi
zvyšok úroku z omeškania spolu v sume 697,81 €, a to platbu vo výške 400,00 € a 297,81 €. Z priloženej
komunikáciepodľažalovanéhojasnevyplýva,žežalobcasavčasti600,00€vzdalsvojhonárokunaúrok
z omeškania a žalovaný mu následne uhradil zvyšnú časť. Žalovaný uviedol, že žalobcovi uhradil celú
čiastku pripadajúcu na úrok z omeškania vyčíslený v platobnom rozkaze. Žalovaný opätovne poukázal

na neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty, a to s ohľadom na výšku istiny ako aj okolnosti konkrétneho
prípadu.Žalovanýpoukázalnato,žestranysporumedzisebouvdobeuzatvoreniazmluvyopôžičkedňa
16.01.2023pravidelnekomunikovali,pričomžalobcapristúpilajnadohoduosplátkachistinypohľadávky
či odplaty za pôžičku, ktoré žalovaný uhradil aj napriek jeho nepriaznivej finančnej situácii, o ktorej
mal žalobca vedomosť. Žalobca z vlastnej vôle navrhol odpustenie sumy 600,00 € v rámci úroku

z omeškania. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca jeho omeškaním ako dlžníka neutrpel
žiadnu škodu, resp. škodu v takej výške, ktorá by odôvodňovala zmluvnú pokutu v sume až 10.000,00
€, ktorá predstavuje 22 % istiny pohľadávky. Sám žalobca v ním podanom návrhu ani vo vyjadrení
nepoukázal na škodu, ktorá mu omeškaním vznikla. Nad rámec istiny uhradil žalovaný žalobcovi ajzákonný úrok z omeškania vo výške 1.297,81 € a odplatu za poskytnutie pôžičky vo výške 2.700,00
€, ktoré platby považoval žalovaný za významné plnenia, ktoré už samy o sebe poskytli žalobcovi
dostatočnú kompenzáciu za oneskorené plnenie. Za daného stavu je podľa žalovaného zmluvná pokuta

vo výške 10.000,00 € zjavne neprimeraná.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.10.2025, na ktorom sa neúspešne snažil o zmierne
vyriešenie sporu. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že
žalobcaposkytolžalovanémupôžičkuvovýške45.000,00€aniejespornéanito,akobolahradenáistina

a že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou istiny až po dobu 15 mesiacov. Rovnako nie je sporná
ani odplata za pôžičku, ktorá mala byť uhrádzaná v 6 mesačných splátkach vo výške 450,00 €, ktorá
nebola uhrádzaná včas. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že uplatnená zmluvná pokuta vo
výške 10.000,00 € je plne odôvodnená, a to aj s ohľadom na okolnosti poskytnutia pôžičky, kedy táto bola
poskytnutá na vyslovenú prosbu žalovaného a mala byť použitá za účelom majetkového vyporiadania
medzi žalovaným a jeho družkou. Žalobca so žalovaným boli kolegami, priateľmi a mali medzi sebou

rozbehnuté viaceré obchody. Žalobca nepožičiaval peniaze s úmyslom zarobiť, ale pomôcť kamarátovi
s tým, že predmetné finančné prostriedky potreboval neskôr na financovanie vlastného bývania. Peniaze
boli požičané a keďže žalovaný včas túto pôžičku nevrátil, žalobca bol nútený si požičiavať peniaze
od jeho družky, kamaráta a zobrať si spotrebný úver. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 297,81
€ táto suma bola uhradená dňa 17.01.2025. Na úhrade 1.000,00 € žalobca naďalej trval a namietal,

žeby žalovanému odpustil sumu vo výške 600,00 €. Žalobca nepoprel, že prijal od žalovaného aj zvyšnú
čiastku vo výške 400,00 €, avšak uviedol, že dôvod zaplatenia bol iný, a to dohoda o kompenzácii
nákladov spojených s exekúciou na istinu vo výške 10.000,00 €. Táto exekúcia sa skončila poslednou
splátkou 10.000,00 €.
Žalovaný v priebehu konania uviedol, že za spornú medzi stranami považujú výšku zmluvnej pokuty,

ktorú navrhuje znížiť, ako aj úrok z omeškania a skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k jeho
úhrade. Pokiaľ ide o moderačné právo súdu poukázal na okolnosti daného prípadu, keď medzi žalobcom
a žalovaným bol kamarátsky vzťah, kde sám žalobca uviedol, že nemal záujem na pôžičke zarobiť
a napriek tomu určil zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 €. V zmluve o pôžičke bola dojednaná aj
odplata vo výške 2.700,00 €, ktorú žalovaný uhradil v celej výške. Žalobca podľa žalovaného z vlastnej

iniciatívy navrhol zníženie alebo odpustenie splátok, čo podľa žalovaného vyplynulo z ním predloženej
komunikácie. Žalobca podľa žalovaného nebol v zlej finančnej situácii, keď navrhol odpustenie splátok.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 1.297,81 € žalovaný uviedol, že tento bol z jeho strany uhradený
v dvoch platbách. Sumu vo výške 600,00 € žalobca žalovanému odpustil. Pokiaľ ide o sumu 400,00 €
žalovanýrozporovaltvrdeniažalobcu,žetátosumapredstavujeúhradunákladovzapodanúexekúciuna

základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nesúhlasil, aby platil žalobcovi náhradu
nákladov za jeho právnika. Napokon žalovaný uviedol k tvrdeniam žalobcu, že peniaze z pôžičky neboli
použité na dohodnutý účel, že v zmluve o pôžičke nebol dohodnutý jej účel.
Súd na pojednávaní vykonal výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že so žalovaným boli v pracovnom
a kamarátskom vzťahu. Žalovaný vedel, že žalobca načerpal hypotéku, na základe ktorej dal založiť

rodičovský byt a že tieto peniaze z hypotéky mali slúžiť na kúpu nehnuteľnosti žalobcu, keďže býval
v podnájme. Žalovaný mal okolo konca roku 2022 problémy so svojou družkou a poprosil žalobcu, či by
mu požičal 45.000,00 € z jeho sumy hypotéky, keďže chcel vyplatiť svoju družku s tým, že mu peniaze
do 6 mesiacov vráti. Žalovaný vedel, že peniaze sú z hypotéky. Časom žalobca peniaze potreboval
na doplatenie nehnuteľnosti a vtedy nastal problém, pretože žalovaný nevyplatil družku, ale peniaze

použil na dostavbu svojej nehnuteľnosti. Keď bolo treba vrátiť peniaze, žalovaný si začal zháňať peniaze
a postupne začal peniaze vracať v omeškaní. Čo sa týka spísania zmluvy o pôžičke vo forme notárskej
zápisnice, bolo to na základe ich dohody, pretože človek, ktorý robí s financiami ako žalovaný a robí aj
s úvermi, tak vie, že každá pôžička má svoje parametre jasne dané na zmluve, ktoré treba dodržiavať,
či je to medzi dvoma fyzickými osobami alebo inštitúciou. Žalovaný bol od prvého dňa, keď mal splácať

pôžičku v omeškaní. Žalovaný bol konateľom firmy, v ktorej bol žalobca externý spolupracovník a pre
túto firmu robil obchod od roku 2018. Žalovaný nemal zlú finančnú situáciu, bol konateľom spoločnosti
Allrisk Slovakia, s. r. o., kde mal provízie aj z činnosti žalobcu. V období, kedy mu žalovaný dlžil sumu
vo výške 10.000,00 € si žalobca potreboval riešiť svoju finančnú situáciu pôžičkami. Jednu pôžičku si
zobral od svojej priateľky vo výške 5.000,00 € a druhú od kamaráta vo výške 10.000,00 €. Okrem toho

si ešte zobral spotrebný úver v mBank S.A., pobočka zahraničnej banky.

9. Dňa 15.10.2025 doručil žalovaný súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
že na poskytnutej pôžičke nechcel zarobiť. Ak by mal totiž žalobca len záujem pomôcť žalovanémunestanovil by si zmluvnú pokutu v tak vysokej sume, najmä s ohľadom na to, že boli blízki priatelia
a obchodní partneri. V období uzavretia zmluvy o pôžičke sa úrokové sadzby bánk pohybovali v priemere
4% ročne, v zmysle čoho, by žalovaný banke uhradil na úrok len cca. 1.000,00 €, čo je suma

neporovnateľne nižšia ako suma zmluvnej pokuty súčasne aj s poplatkom za poskytnutie pôžičky v sume
2.700,00 €. Žalovaný uviedol, že nie je jedinou osobou, ktorej žalobca požičal peniaze za rovnakých
podmienok, nakoľko dňa 25.01.2025 žalobca poskytol p. K. F. pôžičku v sume 40.000,00 €, pričom
pôvodne bola zmluvná pokuta stanovená vo výške 10.000,00 € a následne prišlo k jej čiastočnému
urovnaniu a zníženiu na sumu 4.000,00 € a následne na sumu 3.200,00 €. Uvedené podľa žalovaného

preukazuje, že žalobca požičiaval peniaze aj iným osobám, pričom následne na týchto pôžičkách
profitoval, čo neodôvodňuje čistý úmysel finančne pomôcť žalovanému poskytnutou pôžičkou, ale práve
úmysel získať finančný prospech z takéhoto plnenia, a to v značne vysokej sume vo výške 10.000,00 €.
Uvedenépodľažalovanéhopreukazuje,žežalobcabežneuzatvárapodobnézmluvyopôžičke,zktorých
následne profituje. Žalovaný uviedol, že žalobca financie potreboval vrátiť len na ďalšiu obchodnú
investíciu a nebol v situácii, kedy by trpel nedostatkom financií na bežný život v dôsledku omeškania

žalovaného. Žalobca naopak viedol v tomto období celkom finančne uspokojivý život, kedy si doprial
luxusné dovolenky v Turecku alebo Dubaji, zakúpil si luxusné hodinky. Tvrdenú nepriaznivú situáciu
žalobcu nepodporuje podľa žalovaného ani finančný stav obchodnej spoločnosti žalobcu, v ktorej je
jediným spoločníkom a konateľom, a to spoločnosti Andfin s.r.o., so sídlom Bernolákova 42, 902 01
Pezinok, IČO: 52 485 676. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný tvrdenia žalobcu ohľadom

jeho vtedajšej finančnej situácie za nepravdivé a zavádzajúce, majúce za cieľ navodiť dojem, že pri
poskytovaní pôžičky žalovanému mal výlučne dobré úmysly, v dôsledku ktorých upadol do zlej finančnej
situácie, až bol nútený zabezpečiť si peniaze od iných osôb pôžičkou. Prípadne, ak aj žalobca v tom
čase finančné prostriedky potreboval, išlo o peniaze na ďalšie investovanie. K tvrdeniam žalobcu
o tom, že žalovaný použil požičané peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti, žalovaný

uviedol, že rekonštrukcia jeho nehnuteľnosti prebehla ešte skôr pred uzavretím zmluvy o pôžičke
a bola financovaná výlučne z finančných prostriedkov žalovaného a jeho snúbenice. Žalovaný zároveň
poukázal na ustanovenie čl. III bod. 5 Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého bol oprávnený použiť pôžičku
podľa vlastného uváženia. Žalovaný uviedol, že do konania predložil komunikáciu medzi stranami
sporu, z ktorej vyplýva, že žalobca odpustil žalovanému úhradu sumy vo výške 600,00 € označenej

v komunikácii ako „fee“ (poplatok). Keďže išlo o súkromnú komunikáciu, strany sporu v nej používali
slangové výrazy, pričom jednotlivé slová obsahovali diakritiku, a tak boli určité písmená nahradené
rôznymi znakmi. Avšak možno z nich vyčítať slová: „Za 6 mesiacov odpustím 100€ fee.“ Podľa
žalovaného však išlo o úrok z omeškania, ktorý žalobca žalovanému odpustil z dôvodu, že žalovaný
pre žalobcu sprostredkoval obchod práve s p. F.. Nakoľko strany sporu spolu v tom čase pracovne

komunikovali, išlo o bežnú situáciu. Po správach ohľadom odpustenia sumy 600,00 € je možné vidieť
správy od žalobcu, kde si pýta kontakt na p. F., s ktorým následne uzatvoril aj dohody, na ktoré žalovaný
v rámci svojho vyjadrenia poukazoval. Žalovaný tak mal za to, že žalobca sa vzdal sumy vo výške 600,00
€ z dôvodu sprostredkovania obchodu pre neho zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej zotrval na tom,
že suma 400,00 € bola žalobcovi riadne uhradená a zároveň ňou uhradil zvyšok úroku z omeškania

po odpočítaní sumy 600,00 €, ktorá mu bola zo strany žalobcu odpustená. Žalobca podľa žalovaného
ničím nepreukázal, žeby suma vo výške 400,00 € predstavovala jeho náklady vynaložené na advokáta
v spojení s podaním návrhu na exekúciu, ktoré mal žalovaný uhradiť. Žalobca podľa žalovaného
nepreukázal, žeby exekúcia na istinu pôžičky začala, resp. žeby sa v dôsledku späťvzatia zastavila.
Rovnako nijakým spôsobom nepreukázal, žeby vynaložil na právne zastupovanie v exekučnom konaní

sumu vo výške 400,00 €. Žalovaný uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o začatí exekučného konania
ani o nákladoch, ktoré by vynaložil žalobca na jeho právne zastúpenie.

10. Dňa 25.11.2025 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom zhrnul skutkový stav predmetnej veci.
Doplnil, že dňa 01.10.2024 písal žalovanému správu cez aplikáciu whatsapp ohľadom posunutia

dlžnej sumy na exekúciu. Dňa 02.10.2024 vyhotovil návrh na exekúciu, ktorý elektronicky odoslal dňa
04.10.2024 na Okresný súd Banská Bystrica, pričom premetom tohto návrhu bolo vymoženie sumy
10.000,00 €. Žalovaný následne dňa 08.10.2024 uhradil žalobcovi sumu 10.000,00 €, z ktorého dôvodu
žalobca neuhradil súdny poplatok za exekúciu, a preto konajúci súd na podaný návrh neprihliadal.
Na zastupovanie žalobcu v predmetnej exekúcii bol splnomocnený právny zástupca žalobcu, ktorý na

podanie samotného návrhu na vykonanie exekúcie splnomocnil súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka,
ktorý za tento úkon vystavil faktúru, ktorú žalobca uhradil. Po vyhotovení návrhu na vykonanie exekúcie,
ale pred samotným uhradením exekvovanej sumy vo výške 10.000,00 € zo strany žalovaného, t. j.
v období od 02.10.2024 do 08.10.2024 sa žalobca so žalovaným dohodol, že žalovaný urýchlene uhradísumu 10.000,00 € ešte pred uhradením súdneho poplatku za exekúciu. Uvedenú skutočnosť preukazuje
komunikácia žalovaného smerom k žalobcovi cez aplikáciu whatsapp: „400,00 € riešim intenzívne“
zo dňa 08.10.2024, t. j. v deň, kedy žalovaný uhradil zostávajúcu časť istiny vo výške 10.000,00 €,

keďže žalovaný už mal o exekúcii vedomosť a naliehal na žalobcu, aby sa exekúcia zastavila čo
najskôr a aby poplatok za exekúciu nebol hradený. Komunikácia strán sporu cez aplikáciu whatsapp
zo dňa 03.01.2024 v znení: „Za 6 mesiacov odpustím 100€ fee“ sa podľa žalobcu netýka predmetného
záväzkového vzťahu a nie je z nej možné vyvodiť právny záver o odpustení sumy 600,00 €, ktorú mal
žalobca žalovanému podľa jeho tvrdenia odpustiť. K tvrdeniu žalovaného o tom, že chcel na uzavretej

zmluve o pôžičke zarobiť, žalobca uviedol, že ak by bol jeho úmysel zarobiť na pôžičke, určite by dlho
nečakal a nárok by si uplatnil bez zbytočného odkladu, nakoľko mu nárok na zmluvnú pokutu vznikol
už dňa 12.08.2023, pričom žalovaný uhradil poslednú časť istiny dňa 08.10.2024. Žalobca poukázal na
mieru inflácie podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR a uviedol, že zmluvný úrok medzi
zmluvnými stranami nevykryl ani infláciu za rok 2023 navýšenú o úrok, za ktorý si žalobca predmetné
peňažné prostriedky požičal od banky a ktorý bol 4,69 %. K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že táto

je inštitútom zabezpečujúcim splnenie záväzku, a preto je úvaha žalovaného o výške zmluvnej pokuty
bezpredmetná. Pokiaľ by si žalovaný riadne splnil záväzok, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu by nebol
vznikol. Žalobca mal za to, že predmetná zmluvná pokuta je primeraná aj podľa ustálenej judikatúry.
K argumentácii žalovaného, že žalobca požičal na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky aj
p. F., žalobca uviedol, že tieto sú pre právny vzťah sporových strán irelevantné, pričom poukázal na

to, že informácie poskytnuté žalovaným ohľadne tejto pôžičky nie sú správne. Rovnako za irelevantné
žalobca označil tvrdenia žalovaného o tom, že bol v čase, kedy mu žalovaný dlžil finančné prostriedky
na dovolenke. Podľa žalobcu nikdy netvrdil, že bol v nepriaznivej finančnej situácii. Žalobca v priebehu
pojednávania ozrejmil, že v dôsledku nesplnenia si záväzku žalovaným nebol schopný bez pôžičky od
tretích osôb (družky a kamaráta) uhradiť svoje záväzky vo výške 40.300,00 € smerom k developerovi,

v dôsledku čoho si dňa 20.07.2023 požičal sumu 4.170,00 € od svojej družky a dňa 13.03.2024
sumu 10.000,00 € od p. K., ktoré peniaze potreboval pre seba, nakoľko pôžička nebola žalovaným
riadne splatená. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je konateľom resp. spoločníkom v obchodných
spoločnostiach Allrisk, s. r. o., Allrisk Slovakia Reality & Financie, s.r.o. a Allrisk ASSISTANCE SK s. r.
o., z ktorých zisku za roky 2023 a 2024 mohol žalovaný uhradiť svoje záväzky voči žalobcovi resp. si

mohol od nich požičať. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu celého konania neuviedol, za
akým účelom poskytnutú pôžičku použil a ani neuviedol, či si záväzok nemohol riadne splniť v dôsledku
objektívnych príčin alebo záväzok riadne nesplnil iba z rozmaru, alebo z dôvodu, že uprednostnil
uspokojenie iných veriteľov. Žalobca napokon uviedol, že berie žalobu späť v rozsahu 297,81 € a žiadal,
aby súd žalovaného zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 11.000,00 € a nahradiť mu trovy konania

v rozsahu 100 %.

11. Dňa 28.11.2025 doručil žalovaný súdu vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k sume vo výške 400,00 €
v tom zmysle, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by jeho právnemu zástupcovi uhradil sumu
vo výške 400,00 € za zastupovanie v exekučnom konaní. Navyše ide podľa žalovaného o pomerne

vysokú sumu za právne služby spojené s bežným exekučným konaním. Žalovaný tak zotrval na tom,
že suma 400,00 € mala predstavovať úhradu časti úroku z omeškania. Žalovaný zotrval aj na tvrdení
o tom, že úrok z omeškania vo výške 600,00 € žalobca žalovanému odpustil a odkázal na všetky svoje
dovtedajšie vyjadrenia. Napokon žalobca uhradil aj sumu vo výške 297,81 €, v ktorej časti žalobca vzal
svoju žalobu späť. Žalovaný naďalej zotrvával na tom, že úmyslom žalobcu pri uzavretí Zmluvy o pôžičke

nebolo pomôcť kamarátovi. Žalovaný opätovne poukazoval na to, že súd pri moderácii zmluvnej pokuty
berie do úvahy najmä skutkové okolnosti konkrétneho prípadu a v danom prípade treba brať zreteľ na to,
že žalovaný uhradil celú istinu pohľadávky, odplatu za pôžičku, úrok z omeškania a v konaniach sa od
začiatku aktívne bráni. Žalovaný poukázal tiež na to, že napriek tvrdeniam žalobcu o nedostatku financií
na iné investície či záväzky v dôsledku omeškania žalovaného, žalobca požičiaval peniaze v pomerne

vysokej sume aj iným osobám napr. p. F., ktoré konanie spochybňuje dôveryhodnosť tvrdení žalobcu
vo vzťahu k okolnostiam tohto prípadu. Žalovaný sa následne obšírne vyjadril k okolnostiam, za ktorých
žalobca požičal finančné prostriedky p. F.. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, žeby dovolenky
uhrádzala družka žalobcu ani skutočnosť, že bol nútený si požičiavať peniaze od iných osôb. Napokon
žalovaný poukázal na to, že zisk jeho spoločností Allrisk ASSISTANCE SK, s.r.o. a Allrisk Slovakia

Reality & Financie, s.r.o. za rok 2023 bol veľmi nízky, nedosahoval ani sumu 100,00 € a spoločnosti
mali navyše vysoké záväzky, a preto žalovaný ako spoločník nemal žiadny podiel na zisku. Napokon
žalovaný opätovne zdôraznil, že za významné s ohľadom na moderáciu zmluvnej pokuty v tomto konaní
považuje skutočnosť, že v Zmluve o pôžičke bola dojednaná aj odplata za poskytnutie pôžičky, zákonnýúrok z omeškania a zmluvná pokuta za prípadné omeškanie s úhradou platby, a preto žiadal, aby súd
modifikoval žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu na sumu 3.000,00 €.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.12.2025, na pojednávaní žalovaný vyjadril súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu. Žalobca súdu ozrejmil, že od roku 2018
spolupracovali so žalovaným v spoločnosti Allrisk Slovakia, s.r.o. a v období januára 2024 mali spolu
rozbehnutých niekoľko obchodov mimo spoločnosti Allrisk Slovakia, s.r.o., na ktorých spolupracovali.
Ohľadom úverov žalobca uviedol, že spotrebný úver v mBank S.A., pobočka zahraničnej banky si

nebral bezprostredne pred vyplatením kúpnej ceny na nehnuteľnosť, ale následne v čase, keď mu
žalovaný dlžil na istine 10.000,00 €. K zmluve o úvere na bývanie od Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobca
uviedol, že čerpal ďalší úver na dofinancovanie svojho bývania a ide o iný úver, ako ten, z ktorého
požičiavalpeniazežalovanému.Kdohodeoúhradenákladovexekúciežalobcauviedol,žekjejuzavretiu
došlo osobne a nebola vykomunikovaná prostredníctvom elektronickej komunikácie. Whatsappová
komunikácia z 01.10.2024, v ktorej žalobca upozornil žalovaného, že pristúpi k vymoženiu dlžnej sumy

prostredníctvomexekúcie,vyvolalaosobnéstretnutievkanceláriiprávnehozástupcužalobcu,naktorom
prišlo k dohode o úhrade sumy vo výške 400,00 € ako nákladov spojených s exekúciou. Z toho dôvodu
žalovaný napísal cez whatsapp dňa 08.10.2024, že sumu 400,00 € intenzívne rieši. K odmene právneho
zástupcu žalobcu za zastupovanie v rámci exekúcie existovala medzi nimi dohoda, že právne služby
budú vyfakturované až po ukončení celého prípadu.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinami založenými v spise, a to najmä
zmluvou o pôžičke uzavretou medzi stranami sporu dňa 16.01.2023, notárskou zápisnicou J. XX/XXXX,
J. XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2023, platobným príkazom zo dňa 16.01.2023, predžalobnou výzvou zo
dňa 11.11.2024 spolu s doručenkou, potvrdením o zrealizovaní transakcie vo výške 400,00 € zo dňa

08.10.2024,printscreenmizmobilnejaplikáciebanky,detailompohybuzodňa08.10.2024,elektronickou
komunikáciou medzi stranami sporu z obdobia od 21.12.2023 do 18.01.2024, detailom platby zo dňa
17.01.2025, informáciami o spoločnosti Andfin s.r.o. zíkanými z FinStat, výpismi z OR SR na internete
spoločností Allrisk Slovakia Reality & Finance, s.r.o., Allrisk Slovakia, s. r. o. a spoločnosti Allrisk
ASSISTANCE SK, s. r. o., potvrdeniami o bankových transakciách zo dňa 20.07.2023, 26.07.2023 a

13.03.2024,zmluvouosplátkovomúvere(úverenabývanie)zodňa20.07.2023,mailovoukomunikáciou
od 03.10.2024 do 08.10.2024 medzi právnym zástupcom žalobcu JUDr. Jovankovičom a súdnym
exekútorom JUDr. Holíkom, komunikáciou strán sporu v období od 01.10.2024 do 09.10.2024 cez
aplikáciu whatsapp, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2024, platobným predpisom I. a ostatným na
vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. Súd nevykonal žalovaným navrhnutý výsluch svedka p. L. K.

F., nakoľko mal za to, že okolnosti za ktorých žalobca uzavrel s p. F. zmluvu o pôžičke a za ktorých teda
požičiaval finančné prostriedky p. F. nemajú súvis s prejednávanou vecou. Z toho dôvodu vykonanie
tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti predmetného konania.

14. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav vo veci. Žalobca je od roku 2019

spoločníkom a konateľom spoločnosti Andfin s.r.o., predmetom činnosti ktorej je okrem iného činnosť
podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a finančné sprostredkovanie. Žalovaný je
od roku 2014 jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti Allrisk Slovakia, s. r. o. a je aj jedným
z konateľov spoločností Allrisk Slovakia Reality & Finance, s.r.o., a spoločnosti Allrisk ASSISTANCE
SK, s. r. o. Predmetom podnikania uvedených spoločností je okrem iného sprostredkovanie poskytnutia

úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov výlučne bez verejnej výzvy a verejnej ponuky majetkových
hodnôt, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, poskytovanie služieb
finančného agenta v sektoroch poistenia a zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového
sporenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov, starobného dôchodkového
sporenia. Žalobca a žalovaný uzatvorili medzi sebou dňa 16.01.2023 Zmluvu o pôžičke, na základe

ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal za odplatu požičať žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky
vo výške 45.000,00 € do 5 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy poukázaním na účet uvedený v zmluve.
Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku do 12.07.2023 poukázaním na účet žalobcu. Žalovaný
ako dlžník bol oprávnený použiť pôžičku podľa vlastného uváženia. Strany sporu zároveň pri uzavretí
Zmluvy o pôžičke dojednali odplatu za pôžičku vo výške 2.700,00 €, ktorá bola splatná v 6 mesačných

splátkach po 450,00 € splatných do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
január 2023. Pre prípad, že sa dlžník (žalovaný) dostane do omeškania so splatením pôžičky resp.
jej časti o viacej ako 30 dní si strany sporu dohodli, že veriteľ má právo na zmluvnú pokutu vo
výške 10.000,00 €. Žalobca poukázal dňa 16.01.2023 finančné prostriedky vo výške 45.000,00 € zosvojho bankového účtu na účet žalovaného IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je účtom
žalovaného uvedeným v Zmluve o pôžičke. Finančné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému požičal
boli prostriedkami, ktoré žalobca načerpal z hypotekárneho úveru. Zmluva o pôžičke bola zároveň

spísaná aj vo forme notárskej zápisnice J. XX/XXXX J. XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2023 vyhotovenej
notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, so sídlom notárskeho úradu Galvaniho 7 v Bratislave. Splátky odplaty
za poskytnutú pôžičku vo výške 450,00 € uhradil žalovaný žalobcovi dňa 23.01.2023, 21.02.2023,
22.03.2023, 25.04.2023, 23.05.2023 a 28.06.2023. Istinu poskytnutej pôžičky uhradil žalovaný žalobcovi
viacerými platbami nasledovne: sumu vo výške 10.000,00 € dňa 13.07.2023, sumu vo výške 10.000,00 €

dňa 17.07.2023, sumu vo výške 5.000,00 € dňa 18.07.2023, sumu vo výške 5.000,00 € dňa 27.07.2023,
sumu vo výške 5.000,00 € dňa 25.08.2023 a sumu vo výške 10.000,00 € dňa 08.10.2024. Dňa
20.07.2023 prijal žalobca na svoj účet peňažné prostriedky od svojej partnerky vo výške 4.170,00 €.
Dňa 20.07.2023 žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o splátkovom úvere (úvere
na bývanie), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 100.600,00 € za účelom vyplatenia
existujúcich úverov a kúpy domu. Dňa 26.07.2023 uhradil žalobca zo svojho účtu doplatok kúpnej

ceny na dom H30 vo výške 40.300,00 €. Medzi stranami sporu prebiehala v období od 21.12.2023
do 18.01.2024 elektronická komunikácia prostredníctvom aplikácie whatsapp. Dňa 13.03.2024 prijal
žalobca na svoj účet sumu vo výške 10.000,00 €, ktorá bola podľa informácie pre príjemcu pôžičkou.
V období od 01.10.2024 do 08.10.2024 strany sporu elektronicky komunikovali cez aplikáciu whatsapp.
Faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 03.10.2024 súdny exekútor JUDr. Pavol Holík vyúčtoval

žalobcovi odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 36,00 €. Dňa
04.10.2024 bol žalobcovi platobným predpisom S61-041024-0994 vyrubený súdny poplatok z návrhu
na vykonanie exekúcie vo výške 25,00 €. Žalovaný dňa 08.10.2024 poukázal na bankový účet žalobcu
sumu vo výške 400,00 €, pričom ako doplňujúcu informáciu uviedol „Dohoda z 7.10. Hanzal Frantisek“.
Žalobca súdny poplatok z návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil a v exekúcii sa nepokračovalo.

Predžalobnou výzvou zo dňa 11.11.2024 žalobca žalovaného vyzval na úhradu zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania a na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaný dňa 17.01.2025 uhradil žalobcovi sumu
297,81 €. Zvyšok dlžnej sumy žalovaný žalobcovi neuhradil.

15. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

16. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

18. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

19. Podľa čl. V. bodu 1. Zmluvy o pôžičke zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane
do omeškania so splatením pôžičky resp. jej časti o viacej ako 30 dní, má veriteľ právo:
a) zosplatniť odplatu resp. jej nesplatený zostatok,
b) zosplatniť pôžičku resp. jej nesplatený zostatok,
c) na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- € slovom desaťtisíc eur.

20. Po preskúmaní okolností daného prípadu súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu zostalo
sporné jednak, či sú splnené podmienky na to, aby súd znížil stranami sporu dohodnutú zmluvnú pokutu,
nakoľko žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že dohodnutá zmluvná pokuta je vzhľadom
na okolnosti daného prípadu neprimerane vysoká. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením toho,

či zmluvná pokuta bola medzi stranami sporu dojednaná platne. Písomné dojednanie strán sporu
o zmluvnej pokute je obsiahnuté v čl. V. bode 1. Zmluvy o pôžičke, z ktorého jasne, určite a zrozumiteľne
vyplýva jej výška 10.000,00 € a rovnako z tohto ustanovenia možno bezpochyby vyvodiť, splnenie ktorej
povinnosti žalovaného ako dlžníka má zmluvná pokuta zabezpečovať. Zmluvná pokuta tak bola podľasúdu dojednaná platne a nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol, nakoľko žalovaný sa dostal do
omeškaniasosplatenímčastipôžičkyoviacako30dní,Skutočnosť,žežalobcovivznikolvzmyslevyššie
uvedeného článku Zmluvy o pôžičke nárok na zmluvnú pokutu, nebola medzi stranami sporná, keďže

jeho vznik uznal aj sám žalovaný. Sporná bola len výška uplatnenej zmluvnej pokuty. Na tomto mieste
súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že je vecou zmluvných strán, či považujú za nutné
zabezpečiť splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou a je predovšetkým vecou vzájomnej dohody,
o ktoré záväzky pôjde a aká vysoká bude zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta ako zmluvnými stranami
dopredu dohodnuté plnenie pre prípad nesplnenia povinnosti, je stabilnou súčasťou občianskoprávnych

i obchodnoprávnych vzťahov. V prvom rade plní funkciu prevenčnú, t. j. motivuje dlžníka k plneniu jeho
povinnosti, reparačnú, t. j. uhradzovaciu a napokon aj funkciu sankčnú, t. j. predstavuje najmä sankciu
pre toho, kto povinnosť porušil. V súlade s ust. § 545a OZ môže súd pri rozhodovaní o povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu pristúpiť k moderovaniu – zníženiu výšky dohodnutej zmluvnej pokuty. Podstata
moderačného práva súdu pritom spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu
neprizná v celej výške, čiže vo výške, v akej bola zmluvnými stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi

na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Zo strany súdu ide o zásah do zmluvných vzťahov
a o ich modifikáciu. Následné posudzovanie primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty súdom je vždy
individuálne, vzhľadom na všetky osobitosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty možno len veľmi ťažko zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu
byť len určitým vodidlom pri rozhodovaní súdu v inej, konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci

(porovnaj rozsudok NS SR 2Cdo 172/2007 z 30.09.2008). Na zníženie zmluvnej pokuty nie je nárok.

21. Pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty v danom prípade súd považoval za rozhodujúcu
najmä tú skutočnosť, že tak žalobca ako aj žalovaný sú subjektami, ktoré dlhodobo vykonávajú
podnikateľskú činnosť, resp. majú majetkovú účasť v spoločnostiach a konajú za spoločnosti, ktorých

predmetom podnikania je okrem iného ekonomické poradenstvo resp. sprostredkovanie úverov resp.
iných finančných poradcov. Sám žalobca v priebehu svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa
03.10.2025 uviedol, že žalovaný robí s financiami a robí aj s úvermi, ktorú skutočnosť žalovaný následne
v priebehu konania nijakým spôsobom nerozporoval. Zmluva o pôžičke tak síce bola uzavretá medzi
dvoma fyzickými osobami, avšak ani na žalobcu ani na žalovaného nie je možné nazerať ako na

laikov, ktorí by nemali predstavu o jednotlivých finančných inštitútoch, a teda ktorí by v čase uzavretia
Zmluvy o pôžičke nemali predstavu o tom, čo inštitút zmluvnej pokuty ako zabezpečovací inštitút
znamená. Žalovaný navyše v priebehu konania netvrdil a ani nijakým spôsobom nepreukázal, žeby pred
uzavretím Zmluvy o pôžičke so žalobcom nejakým spôsobom ohľadne dotknutého ustanovenia Zmluvy
o pôžičke komunikoval, resp. že by mal vo vzťahu k tejto časti Zmluvy o pôžičke akékoľvek výhrady. Za

daných okolností mal súd za to, že je potrebné prihliadať na jednu zo základných zásad súkromného
práva, ktorou je „pacta sunt servanda“, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zmluvné
strany uzavreli Zmluvu o pôžičke ako prejav ich autonómnej vôle, slobodne, disponovali dostatočnými
znalosťami ohľadne finančného trhu, a preto je potrebné uzavretú Zmluvu o pôžičke vo všetkých jej
častiach aj dodržiavať.

Okrem vyššie uvedeného súd pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty vzal do úvahy aj
funkcie, ktoré mala zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečovať. Žalobca v priebehu výsluchu na
pojednávaní dňa 03.10.2025 tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému na základe Zmluvy
o pôžičke požičané pochádzali z hypotéky, ktorú si zobral za účelom kúpy svojej nehnuteľnosti, pričom

zvyšok kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti bol povinný vyplatiť v júli 2023. Žalovaný mal podľa
žalobcu vedomosť o predmetných skutočnostiach, čo v priebehu konania nerozporoval, a tak ich súd
vyhodnotil ako nesporné. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že hlavnou funkciou, ktorú mala
dojednaná zmluvná pokuta v danom prípade plniť bola funkcia zabezpečovacia resp. preventívna,
nakoľko žalobca mal záujem na tom, aby mu bola pôžička vrátená včas, keďže bol povinný splniť si svoju

povinnosť vyplatiť zvyšok kúpnej ceny na nehnuteľnosť, ktorú chcel nadobudnúť do svojho vlastníctva
na základe iného právneho vzťahu. Dojednaná zmluvná pokuta tak mala hroziť žalovanému dostatočne
citeľnou majetkovou sankciou pre prípad, že si nesplní svoju povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu
včas. Žalobcovi tak po dobu takmer 15 mesiacov nebolo umožnené nakladať so svojimi finančnými
prostriedkami v dôsledku omeškania žalovaného a ako preukázal v priebehu konania bol nútený si

požičiavať si finančné prostriedky od iných subjektov (napr. finančné prostriedky zodpovedajúce presne
dlžnej sume vo výške 10.000,00 € od priateľa p. K. dňa 13.03.2024). Ako vyplynulo zo Zmluvy o pôžičke
splatnosť celej požičanej sumy vo výške 45.000,00 € bola dojednaná na 12.07.2023. Žalovaný však
uhradil žalobcovi pôžičku vo viacerých splátkach, kde ani jedna z nich nebola uhradená v pôvodnedojednanej lehote splatnosti. Takto v priebehu mesiaca júl 2023 uhradil žalobcovi spolu sumu vo výške
celkovo 30.000,00 €, následne dňa 25.08.2023 (44. deň po lehote splatnosti pôžičky) uhradil sumu vo
výške5.000,00€azvyšokposkytnutejpôžičkyvovýške10.000,00€uhradilžalobcoviaždňa08.10.2024

(t. j. takmer 15 mesiacov po pôvodne dojednanej lehote splatnosti) po tom, ako bol žalobca nútený podať
návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia poslednej časti nesplatenej pôžičky. Žalobca tak
bol po dlhý čas vystavený neistote, kedy a či vôbec žalovaný zvyšok svojho dlhu (ktorý predstavoval
takmer štvrtinu pôvodne dojednanej pôžičky) splní. Žalovaný navyše zvyšok svojho dlhu voči žalobcovi
neuhradil v októbri 2024 zo svojho vlastného podnetu, ale až po tom, ako ho žalobca upozornil, že hodlá

vo veci podať návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade súd považoval za irelevantné, v akej
finančnej situácii sa v danom období nachádzal žalobca, či bol na dovolenke, či požičiaval finančné
prostriedky ďalším subjektom resp. ako sa darilo v podnikaní spoločnosti, ktorej je spoločníkom, na ktoré
okolnosti v priebehu konania poukazoval žalovaný. Rozhodujúcou v danom prípade bola okolnosť, že
žalovaný bol takmer 15 mesiacov v omeškaní so splnením časti pôžičky vo výške 10.000,00 €, pre ktorý
prípad si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu podľa čl. V. bodu 2 písm. c) Zmluvy o pôžičke.

K argumentácii žalovaného, že žalobca chcel na uzavretej Zmluve o pôžičke profitovať súd uvádza,
že zmluva o pôžičke môže byť podľa ust. § 658 OZ dojednaná ako odplatný kontrakt, t. j. zmluvné
strany si pri jej uzavretí môžu dojednať odplatu za užívanie požičanej istiny. V danom prípade mal
súd preukázané, že strany sporu si v čl. IV. Zmluvy o pôžičke dohodli odplatu za požičanie finančných

prostriedkov vo výške 2.700,00 €, splatnú v 6 splátkach, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Pokiaľ ide o
tvrdenia o tom, že žalobca mal úmysel na základe uzavretej zmluvy o pôžičke získať finančný prospech v
značnevysokejsumevovýške10.000,00€,tusúduvádza,žesumavovýške10.000,00€predstavovala
dojednanúzmluvnúpokutu.Nazmluvnúpokutupritomnevznikáveriteľovinárokužsamotnýmuzavretím
zmluvy o pôžičke, ale zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý nastupuje vtedy, keď

zmluvná strana nesplní povinnosť, ktorej splnenie bolo zmluvnou pokutou zabezpečené. V danom
prípade, tak žalobca pri dojednávaní Zmluvy o pôžičke, v ktorej bola okrem iného pre nesplatenie dlhu
včas dojednaná zmluvná pokuta, nemohol vedieť, či mu nárok na zmluvnú pokutu vznikne alebo nie.
Vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu závisel v danom prípade od správania žalovaného a len
žalovaný mohol svojím riadnym a včasným splnením záväzku odvrátiť vznik jeho povinnosti zaplatiť

žalobcovi aj dojednanú zmluvnú pokutu. Súdu nebolo preukázané, žeby žalovaný so žalobcom ohľadne
úhrady dlžnej sumy komunikoval a snažil sa vzniknutú situáciu akokoľvek riešiť. Žalobca pred otvorením
pojednávania konaného na tunajšom súde dňa 03.10.2025 prejavil vôľu sa so žalovaným dohodnúť
na znížení zmluvnej pokuty, avšak žalovaný ponuku žalobcu neprijal a trval na úhrade zmluvnej
pokuty maximálne vo výške 3.000,00 €. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca predmetnú

zmluvu o pôžičke uzavrel zo ziskuchtivého zámeru súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil ako
účelovú. K tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobcovi okrem istiny a dojednaných úrokov, uhradil aj
úrok z omeškania a že žalobcovi omeškaním žalovaného nevznikla žiadna škoda, súd uvádza že úrok
z omeškania pri peňažnom záväzku je sankciou, ktorá vzniká veriteľovi priamo zo zákona, pričom pokiaľ
ide o úrok z omeškania, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento zo strany žalovaného

ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol uhradený v celom rozsahu (viď body 29. a 30. odôvodnenia tohto
rozsudku). Nárok na zmluvnú pokutu pritom vzniká nezávisle od toho, či veriteľovi vznikla porušením
povinnosti dlžníka škoda. Tak úrok z omeškania ako aj nárok na náhradu škody vzniknú a existujú
oprávnene, a preto s nimi treba tak nakladať. Aj v týchto prípadoch je prvoradé zabezpečiť uplatnenie
funkcií zmluvnej pokuty, a to v danom prípade najmä funkcie preventívnej.

Skutočnosť, na ktorú v priebehu konania poukazoval žalobca, že žalovaný nepoužil požičané finančné
prostriedky na účel vyplatenia svojej družky, súd uvádza, že z čl. III. bodu 5 Zmluvy o pôžičke vyplýva, že
žalovaný ako dlžník bol oprávnený použiť pôžičku podľa vlastného uváženia, a preto sa tvrdeniami strán
sporu ohľadom toho, na čo konkrétne boli použité finančné prostriedky predstavujúce pôžičku, bližšie

nezaoberal, keďže tieto okolnosti boli pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe irelevantné. Rovnako súd
pri rozhodovaní predmetného sporu nebral do úvahy tvrdenia strán ani dôkazy týkajúce sa okolností,
za ktorých žalobca požičal finančné prostriedky p. L. K. F., keďže tieto považoval za nesúvisiace
s predmetným sporom.

22. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, zohľadňujúc všetky skutkové okolnosti daného prípadu, majúc
na zreteli predovšetkým zásadu zmluvnej voľnosti strán a tiež účel, ktorý mala zmluvná pokuta v danom
prípade zabezpečovať, súd dospel k záveru, že zmluvnými stranami dojednaná a žalobcom uplatnená
zmluvná pokuta je primeraná, a preto žalovaného na jej úhradu zaviazal.23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. Okrem primeranosti zmluvnej pokuty bolo medzi stranami sporné, či žalobcom uplatnený nárok na

úrok z omeškania vo výške 1.297,81 € v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe trval, keď žalovaný
tvrdil, že časť úroku z omeškania vo výške 600,00 € mu žalobca v rámci elektronickej whatsappovej
komunikácie dňa 03.01.2024 odpustil, časť vo výške 400,00 € dňa 08.10.2024 uhradil a zvyšok vo výške
297,81 € uhradil žalovaný dňa 17.01.2025. V tejto časti žalobca potvrdil úhradu úroku z omeškania vo
výške 297,81 € dňa 17.01.2025 a v tejto časti zobral ním podanú žalobu späť a žiadal, aby súd konanie

v čiastočne zastavil. Vo zvyšku, t. j. pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 1.000,00 €, na podanej
žalobe trval.

29. Pokiaľ ide o časť úroku z omeškania vo výške 600,00 € žalovaný tvrdil, že žalobca nemá
nárok na jeho zaplatenie, nakoľko mu úrok z omeškania v tejto časti odpustil, čo preukazoval

komunikáciou sporových strán prostredníctvom aplikácie whatsapp zo dňa 03.01.2024. Žalovaný tvrdil,
že žalobca mu predmetnú sumu odpustil v dôsledku toho, že pre neho sprostredkoval uzavretie
zmluvy s p. L. K. F.. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného popieral a uviedol, že sa táto komunikácia
netýkala Zmluvy o pôžičke ale iného záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného a že v januári 2024
mali rozbehnutých niekoľko obchodov, na ktorých spolupracovali, ktorú skutočnosť žalovaný nijakým

spôsobom nerozporoval. Po oboznámení sa s predmetnou elektronickou komunikáciou strán sporu, súd
dospel k záveru, že z tejto nemožno jednoznačne vyvodiť, žeby žalobca žalovanému úrok z omeškania
odpustil. Strany sporu v rámci komunikácie používali termín „fee“, ktorý žalovaný vykladal ako poplatok,
avšak podľa názoru súdu sa mohlo jednať o akýkoľvek poplatok a tento termín nemusel nutne
znamenať úrok z omeškania. Navyše samotná komunikácia zmluvných strán dňa 03.01.2024 začína

zaslaním správy od žalobcu žalovanému, z ktorej možno po domyslení si znakov s interpunkčnými
znamienkami vyčítať: „Bojko NN žiadosť zrušenie.pdf“, z čoho sa súdu javilo, že následná komunikácia
strán sporu ohľadne odpustenia „fee“, v rámci ktorej žalobca uviedol: „Za 6 mesiacov odpustím 100
fee“ a bezprostredne na to nadväzujúca správa: „Od januára 2024“ sa netýkala úroku z omeškania,
ako sa to snaží navodiť žalovaný. Na dôvažok ku dňu, kedy prebehla dotknutá komunikácia medzi

stranami sporu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úrok z omeškania vo výške nižšej ako je
suma 600,00 €, ktorú mu mal údajne podľa žalovaného odpustiť. Z predmetnej komunikácie pritom
vyplýva, že žalobca mal niečo žalovanému odpúšťať od januára 2024, pričom žiadnej zo strán nemohlo
byť v tom čase zrejmé, kedy žalovaný pristúpi k úhrade zvyšku svojho dlhu žalobcovi, a teda či vôbec
a v akej výške žalobcovi úrok z omeškania vznikne. Pri dlžnej sume 10.000,00 €, so splatením ktorej bol

žalovaný v januári 2024 v omeškaní pritom zákonný úrok ani nepredstavoval sumu 100,00 € mesačne.
Žalovanému sa tak nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadne jeho skutkových tvrdení, že mu žalobca
úrok z omeškania vo výške 600,00 € odpustil.

30. K argumentácii žalovaného o úhrade úroku z omeškania vo výške 400,00 € žalobcovi dňa

08.10.2024, súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, žeby suma vo výške 400,00 €, ktorú poukázal na
účet žalobcu predstavovala úrok z omeškania. Zo samotného potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo
dňa 08.10.2024 predloženého v konaní žalovaným vyplynulo, že žalovaný sumu vo výške 400,00 €
žalobcovi uhrádzal na základe dohody zo 07.10., čo podporuje podľa názoru súdu skutkové tvrdeniažalobcu, že sa jednalo o dohodu ohľadom začatej exekúcie na vymoženie zvyšku poskytnutej pôžičky
vo výške 10.000,00 €. Žalobca predložením elektronickej komunikácie z októbra 2024 preukázal, že
dňa 01.10.2024 oznámil žalovanému, že posúva dlh vo výške 10.000,00 € na exekúciu a následne,

že čaká na konkrétne riešenie zo strany žalovaného už dlho, žalovaný nič neposlal a ignoroval to.
Podľa tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 05.12.2025, predmetná komunikácia strán sporu vyústila
do osobného stretnutia, na ktorom sa dohodli aj na úhrade sumy 400,00 € ako nákladov za exekúciu,
keďže návrh na vykonanie exekúcie už bol podaný. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel.
O hodnovernosti žalobcových tvrdení svedčí práve aj poznámka uvedená samotným žalovaným pri

realizovaní transakcie, ako aj správa od žalovaného zo dňa 07.10.2024 adresovaná žalobcovi: „400€
riešimintenzívne“anáslednýdopyt,čižalobcovi„prišloajtých400€“.Súdmalvkonanízostranyžalobcu
preukázané, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr.
Holíka, v súvislosti s čím mu vznikli náklady vo výške 36,00 €. Rovnako mal súd preukázané, že
žalobcu pri iniciovaní exekučného konania zastupoval advokát JUDr. Jovankovič, ktorý komunikoval za
žalobcu so súdnym exekútorom. V zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavovala odmena právneho zástupcu žalobcu za
zastupovanie v exekučnom konaní za jeden úkon právnej služby cca. 135,27 € + režijný paušál. Odmena
právneho zástupcu za zastupovanie v exekúcii ako aj hotové výdavky žalobcu spolu predstavujú
v súhrne žalovaným uhradenú sumu vo výške 400,00 €, čo svedčí o pravdivosti skutkových tvrdení
žalobcu. O nedôveryhodnosti tvrdení žalovaného navyše svedčí aj tá okolnosť, že v časti IV. vyjadrenia

zo dňa 14.10.2025 uviedol, že sumu 400,00 € uhradil žalobcovi ako zvyšok úroku z omeškania po
odpočítaní sumy 600,00 €, ktorá mu bola zo strany žalobcu odpustená. Suma 400,00 € však nemohla
predstavovať zvyšok úroku z omeškania, na ktorý žalobcovi vznikol nárok, ako tvrdí žalovaný, nakoľko
aj po uhradení tejto sumy zostala neuhradenou stále časť vo výške 297,81 €, ktorú žalovaný uhradil až
po začatí upomínacieho konania vo veci samej. V čase úhrady sumy 400,00 € však už bol zo strany

žalovaného uhradený celý dlh, ktorý mal titulom Zmluvy o pôžičke, a preto už mal vedomosť o tom, akú
sumu má žalobcovi uhradiť titulom zákonného úroku z omeškania, a teda, že dlžný úrok z omeškania
predstavuje vyššiu sumu ako uhradených 400,00 €. Žalovaný sa tiež v priebehu konania vo vyjadrení
zo dňa 14.10.2025 bránil tým, že o nemá vedomosť o začatí exekučného konania, ktorú skutočnosť
sa žalobcovi podarilo vyvrátiť predložením whatsappovej komunikácie strán sporu zo začiatku októbra

2024. Aj uvedená skutočnosť svedčí podľa názoru súdu o účelovosti tvrdení žalovaného o úhrade úroku
z omeškania a o tom, že suma 400,00 € poukázaná na účel žalobcu dňa 08.10.2024 mala iný účel, ako
sa snaží v konaní navodiť žalovaný.

31. Žalovaný v priebehu konania výšku žalobcom uplatneného úroku z omeškania v sume 1.297,31

€ nerozporoval a dokonca tvrdil, že žalobcovi na úrok z omeškania v celej tejto sume uhradil. Výšku
úroku z omeškania tak súd považoval za nespornú a zaviazal žalovaného v súlade s vyššie uvedeným
na úhradu zákonného úroku z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok vo výške 1.000,00 €, ktorý
predstavuje 9 % ročne zo sumy 45.000,00 za jeden deň omeškania dňa 13.07.2023, zo sumy 35.000,00
€ od 14.07.2023 do 17.07.2023, zo sumy 25.000,00 € za jeden deň omeškania dňa 18.07.2023, zo sumy

20.000,00 € od 19.07.2023 do 27.07.2023, zo sumy 15.000,00 € od 28.07.2023 do 25.08.2023 a 9,25
% ročne zo sumy 10.000,00 € od 26.08.2023 do 08.10.2024. Sadzba priznaného úroku z omeškania
pritom zodpovedá sadzbe určenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia.

32.Vozvyšnejčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniavovýške297,81€súdkonanievovýrokuII.zastavil,

nakoľko žalobca vzal v tejto časti žalobu späť, keďže zo strany žalovaného došlo v priebehu konania
k úhrade tejto časti úroku z omeškania, a keďže žalovaný na pojednávaní dňa 05.12.2025 so späťvzatím
žaloby v tejto časti súhlasil.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Súd priznal žalobcovi v súlade s ust. § 255 CSP nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
nakoľko mal za to, že žalobcovi je potrebné pričítať vo veci plný úspech. Žalobca vzal svoju žalobu v
priebehu konania čiastočne späť, nakoľko zo strany žalovaného prišlo v priebehu konania k úhrade časti
uplatneného úroku z omeškania. Zavinenie na zastavení konania je tak podľa názoru súdu potrebnépričítať žalovanému a je potrebné mu ho pričítať ako jeho neúspech v spore. Vo zvyšnej časti súd žalobe
žalobcu vyhovel, čím mal žalobca úspech v spore aj v tejto časti. O výške náhrady trov konania rozhodne
podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny

úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Pezinok.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.