Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Kotusová Hucová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 59Csp/286/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220041

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125220041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

59Csp/286/2025

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 97927795 proti žalovanému: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 710,79 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

59Csp/286/2025

Žalobu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

59Csp/286/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.11.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
710,79euraso7%ročnýmúrokomzomeškaniaod24.12.2022dozaplateniaananáhradutrovkonania.
Všeobecná úverová banka a.s. (ďalej ako „VÚB, a.s.“ alebo „právny predchodca žalobcu“) poskytla
žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 11.4.2022 č. XXXXXXXX úver
959 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 23 mesačných splátkach po 50 eur. Právny predchodca
žalobcu pred uzavretím zmluvy posúdil podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. schopnosť žalovaného

splácať úver. Žalovaný porušil povinnosť splácať jednotlivé povinné splátky v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžných
splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti z dôvodu neplatenia. Právny
predchodca žalobcu úver zosplatnil pre splátku splatnú 20.8.2022. Žalovaný v lehote do 23.12.2022
dlžnú sumu nezaplatil, a preto sa od 24.12.2022 dostal do omeškania. Na základe Rámcovej zmluvyo postúpení pohľadávok medzi VÚB, a. s. a žalobcom z 30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovej
zmluve o postúpení pohľadávok z 20.12.2023 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo 16.12.2024 bola
pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný vyrozumený podľa § 526

Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
2. Súdu sa po vykonanom šetrení v dostupných evidenciách (Register obyvateľov, Zbor väzenskej a
justičnej stráže, Sociálna poisťovňa) nepodarilo žalobu žalovanému doručiť prostredníctvom poštového
podniku ani príslušného útvaru policajného zboru na žiadnu známu adresu, preto bola doručená v súlade
s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k takto

doručenej žalobe nevyjadril.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli a webovej stránke súdu zverejnené 2.3.2026 rešpektujúc
lehotu podľa § 219 ods. 3 CSP pred jeho verejným vyhlásením 10.3.2026.
4. Oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd zistil nasledovný
skutkový stav:

5. VÚB, a.s. (ďalej aj ako „banka“) a žalovaný uzavreli 11.4.2022 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere E. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej banka poskytla žalovanému
spotrebiteľský úver 959 eur na kúpu tovaru uvedeného v zmluve. Poskytnutý úver mal uhradiť v 23
mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 50 eur so splatnosťou prvej splátky 20.5.2022
a výškou poslednej splátky 16,19 eura a dobou trvania zmluvy 23 mesiacov alebo do splatenia všetkých

záväzkov klienta podľa Zmluvy. Fixná ročná úroková sadzba bola 17,94 %, ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 16,86 %, celková čiastka 1.116,19 eura. V bode
9.2 si dohodli právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pri omeškaní s úhradou jednej splátky počas
obdobia troch mesiacov za podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka § 565 Občianskeho
zákonníka.

6. Žalobca preveroval pomery žalovaného v registri bankových informácií, na základe dopytu
žalovaného, jeho odpovedí na otázky a vyhodnotil pomery žalovaného v nadväznosti na požadovaný
úver a mesačnú splátku.
7. Z Predžalobnej upomienky z 25.10.2022 vyplynulo, že banka eviduje od 20.8.2022 voči žalovanému
nedoplatok na splátkach 150 eur a zároveň bol žalovaný vyzvaný na ich úhradu do 14.11.2022, inak

bude oprávnená úver zosplatniť. Uvedená výzva bola žalovanému doručená 4.11.2022.
8. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23.11.2022 vyplynulo, že banka oznámila
žalovanému zosplatnenie pohľadávky k 21.11.2022 a vyzvala žalovaného na úhradu 890,79 eura.
Uvedená listina bola žalovanému doručená 30.11.2022 (na potvrdení o doručení uvedené „mama“).
9. Listom z 20.12.2024 banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky zo Zmluvy, a to k

16.12.2024, na žalobcu. K postúpeniu došlo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej 30.11.2017 medzi VÚB, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v znení Dodatku
č. 7 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 20.12.2023 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo
16.12.2024.
10. Výzvou zo 4.11.2025, doručovanou žalovanému, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.036,63

eura, z ktorej postúpená istina – tovar dosahovala výšku 710,79 eura.
11. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný postupne uhradil celkovo 330 eur z celkovej sumy
úveru, pričom poslednú úhradu žalobca evidoval k 21.3.2024 vo výške 20 eur.
12. Zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
13. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) neplatný je

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.
14. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úverepodľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010
Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
20. Podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Z označenia žalovaného v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že žalovaný nekonal v rámci
obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti a bol v postavení spotrebiteľa. Pôvodný veriteľ (banka)
vystupoval v záväzkovom vzťahu ako dodávateľ. Tento zmluvný vzťah je tak vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex
offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ani pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznaťakýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn.
I. ÚS 246/2019).
24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009
z 29. júna 2010).

25.Všeobecnéhmotnoprávnepodmienkypostúpeniapohľadávkyvyplývajúz§524anasl.Občianskeho
zákonníka. Osobitné zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch
tiežvyplývajúz§17ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Nakoľkobolapostupcomvprejednávanej
veci banka, okrem ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, museli byť
splnené súčasne aj zákonné predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z., ktorý je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenie

pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
kumulatívne splnenie podmienky existencie splatnej pohľadávky, písomná výzva banky na splnenie dlhu
dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke. V prípade, že nie sú
splnené vyššie uvedené podmienky pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o

postúpenie v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka je zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. apríla 2018
sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. novembra 2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).

26. Banka ako účastník zmluvy o spotrebiteľskom úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej
pohľadávky voči svojmu klientovi v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku,
resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo
k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle
zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka.

27. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky
v dôsledku toho, že nebola splnená iba niektorá splátka môže veriteľ uplatniť iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté alebo to bolo určené v rozhodnutí a toto právo veriteľa je časovo ohraničené tak, že veriteľ
ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podmienkou účinného zosplatnenia
úveru (okrem iného) je i to, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto
práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je
zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. Okrem existencie výzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať aj to, či v tejto výzve na úhradu pred

zosplatnením musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. V danom prípade
táto náležitosť vo výzve absentuje.
28. Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.
júna 2024. Dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok uviedol, že zákonodarca
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ v postavení

dodávateľa môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka v
postavení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takého včasného

upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí 3 mesiacoch od omeškania
s zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už
v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebuvedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (m. m. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver

zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
29. V uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 dovolací súd v súvislosti s úpravou
režimu straty výhody splátok uviedol: „Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok

neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v
spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia
bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona
o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne v spore.“
30. V neposlednom rade súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023
z 25. januára 2024, v ktorom sa uvádza: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“
31. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je
uvedená konkrétna splátka, pre ktorú jednorazovo a predčasne došlo k zosplatneniu celého dlhu.
32. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatnosť zosplatnenia úveru. Zároveň

všakpodľazmluvydošlokukonečnejsplatnostiúveru20.4.2024,apretopokiaľkpostúpeniupohľadávky
z banky na žalobcu došlo až k 16.12.2024, šlo o postúpenie pohľadávky po konečnej splatnosti.
33. Ďalšou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z., ktorú je potrebné súčasne popri existencii splatnej pohľadávky splniť, je písomná výzva banky na
splneniedlhudlžníkovi,ktorýjevomeškanísplnenímajejpreukázateľnédoručeniedlžníkoviadlžníkovo

následné nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke.
34. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úver žalovaného nezosplatnilo a v ňom uvedená
výzva na plnenie tak bola realizovaná pred konečnou splatnosťou úveru. Nemožno preto oznámenie
považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., keďže bolo uskutočnené pred
splatnosťou celej žalovanej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu a ten žalovaného inou osobitnou

výzvou po 20.4.2024 do postúpenia pohľadávky 16.12.2024 nevyzval. Na tomto mieste súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý riešil otázku
posudzovania podmienky existencie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a s odkazom
na prevažujúcu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v tom smere, že „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky

klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný". Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný s princípom zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania

zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým
výkladom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.
Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom

a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,
hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým
ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať

kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým
platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu"spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu

troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku
požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších
podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce

sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak
by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne
uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.
35. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné podmienky podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a to existencia výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky

banky na nebankový subjekt. V dôsledku toho je postúpenie pohľadávky z VÚB a. s. na žalobcu
k 16.12.2024 neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože ním došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. Žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, preto nie je aktívne vecne
legitimovaný. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspechu
žalovaného zodpovedá zamietnutá žaloba, ale vzhľadom na okolnosť, že žalovanému žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

59Csp/286/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.