Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/3097/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125453305
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125453305.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám.
1/2, 911 64 Trenčín, IČO: 00312037, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX D. E., o vymoženie 78,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Krasňanová, so
sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31118577, pod sp.
zn. 91EX 539/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 07.12.2025, domáhal
od povinného vymoženia 78,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Mesta Trenčín o uložení
pokuty za správny delikt č. MSÚTN-MP/2025/41605/25076/CaB zo dňa 10.04.2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.05.2025, vykonateľnosť dňa 05.06.2025 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 10.12.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mária Krasňanová, so
sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31118577 (ďalej len
ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 91EX 539/25. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 10.12.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 09.03.2026 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie
zo dňa 20.12.2025 označený ako „Odvolanie“, spolu s poštovou podacou obálkou, upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, Postúpenie odvolania oprávnenému zo
dňa 08.01.2026, spolu s potvrdením o doručení oprávnenému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní
o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených
príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 91EX 539/25 zo dňa 11.12.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 15.12.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2025 bol podaný na
poštovú prepravu dňa 20.12.2025 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2025. Súd v tomto bode
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku
uloženého povinnému exekučným titulom, keďže povinný neukrátil nijakým spôsobom oprávneného
a ani inú osobu na majetku, zdraví, kráse, charaktere. Povinný považoval dané tvrdenie za okrádanie
dôchodcu s podlomeným zdravím, ktorého výkonom exekúcie má byť postihnutý aj jeho dôchodok.
A preto povinný sa odvolával na to, aby spravodlivý a riadiaci orgán zastavil exekučné konanieproti jeho osobe. Povinný dodal, že výkon exekúcie za účelom vymoženia vymáhaného nároku
priznaného exekučným titulom nie je dôvodný, aby od jeho osoby sa nežiadali žiadne finančné nároky, a
preto navrhol aby proti jeho osobe boli zastavené všetky konania, keďže výkon exekúciu mu zabraňuje
v úhradách iných pohľadávok evidovaných proti jeho osobe. Na základe uvedeného povinný navrhol
súdu, aby exekúciu zastavil.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.
11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov napreukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
13. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania
na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu
nie je dôvodné.
14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom, a to pre jeho neodôvodnenosť, a nedôvodnosť, a to všetko v znení námietok, ktoré
sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.
15. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť
len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.
16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
17. Predmetné námietky povinného o nedôvodnosti nároku priznaného exekučným titulom povinný
mohol uplatniť len v rámci základného konania pred oprávneným ako príslušným orgánom verejnej
moci. Súd však v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý
je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci
v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom
konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný
titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinným
namietnutú okolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu (posúdenie otázky akýchkoľvek
okolností odôvodňujúcich vydanie rozkazu o uložení pokuty za správny delikt spáchaného povinným).
Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní,
či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po
vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného
titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súddovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán verejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej
správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je
zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu.
V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie
nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným
titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal)
vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
18. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu, aby sa od jeho osoby sa nežiadali žiadne finančné
nároky, a z dôvodu, že výkon exekúciu mu zabraňuje v úhradách iných pohľadávok evidovaných
proti jeho osobe. Predmetné námietky povinného boli vyhodnotené ako právne nerelevantné. Je na
mieste zdôrazniť, že právnym dôvodom vedenia exekúcie je existencia právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, ktorým bol povinnému uložený nárok, ktorý z jeho strany nebol v čase do iniciovania
exekučného konania dobrovoľne splnený.
19. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45
ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla
viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný
v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného
titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná
legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah
vymáhaného nároku. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu
akékoľveklistinnédokumenty,ktorébyodôvodňovalizastavenieexekúciesúdom,napodkladeokolnosti,
ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal
nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného
titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie.
20. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. Zo strany oprávneného a ani zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho
zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie
(oprávnený sa preukázateľne nevyjadril) alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom
konaní nebol povinný rozhodovať o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.