Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/5/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125422725
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:6125422725.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouTomášovouvprávnejvecižalobcu:BENCONTFINANCE,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast. KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. F. XXX, o zaplatenie sumy 320,69 eur s
prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 110,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3,08 eur od 10.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 48,47 eur od 07.11.2023 do zaplatenia,
zo sumy 29,57 eur od 08.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 29,57 eur od 09.01.2024 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 28.10.2025 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 110,69 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3,08 eur od 10.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 48,47 eur od 07.11.2023
do zaplatenia, zo sumy 29,57 eur od 08.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 29,57 eur od 09.01.2024 do
zaplatenia, na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 310,- eur a na náhradu trov konania. Následne
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur zobral späť.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 03.06.2025 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B na
žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom
XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných
služieb v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak
Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb
podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval
nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 3,08
eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX
vo výške 48,47 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS
XXXXXXXXXX vo výške 29,57 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX
uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 29,57 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaná si
neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry, pričomSlovak Telekom ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ
nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek
upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradila. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si
preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
vystavených faktúr.
Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu uviedol, že je vypočítaná nasledovne:
Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní
viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s §
544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych
podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by
došlokporušeniuzmluvy.Zároveňjepotrebnéuviesť,žesanejednáozakázanézabezpečeniezáväzku.
Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa
používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je
neprimeranevysokávovzťahuknárokomzozáväzku,ktorésplnenienímbolozabezpečené.Maximálna
výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické
zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej
pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku,
riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 6Up/1473/2025 zo dňa
13.11.2025. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a preto vzhľadom na
žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie.
Konanie je vedené pod sp. zn. 7Csp/5/2026.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 420,69 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 11.03.2026 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27.02.2026.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný
skutkový stav:
7. Pôvodný veriteľ spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 19.07.2022 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb – balík služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi -
fyzickejosobe–programslužiebMagiotelevíziacezinternetvkombináciisoslužboutelevízia,viazanosť
24 mesiacov. Výška dojednanej zmluvnej pokuty – základ pre doúčtovanie ceny - bola 240,- eur a120,- eur (doúčtovanie ceny pre porušenie záväzku viazanosti). Predmetná zmluva bola uzavretá podľa
zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu
neurčitú.
8. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledovné faktúry na celkovú sumu 110,69
eur :
Faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 3,08 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX,
Faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 48,47 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX,
Faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 29,57 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX,
Faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 29,57 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX.
Faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXX vo výške 310,- eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX – zmluvné pokuty.
9. Pôvodný veriteľ písomne dňa XX.XX.XXXX odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Zároveň žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 110,69 eur.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ žalovanú informoval
o tom, že pohľadávku voči nej vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej výške 420,69 eur postúpil na žalobcu.
11. Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa 09.09.2025, žalobca žalovanú vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 430,540 eur a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.
12. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
13. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretiazmluvy(ďalejlen,,Zákon“),zmluvouoposkytovaníslužieb,vrátaneslužbyprístupukinternetu,
sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.
Podľa§84ods.2Zákona,podnikmôževydaťvšeobecnépodmienkyacenník,ktorésúsúčasťouzmluvy
o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej
organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom nosiči; to neplatí pre
predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva
o poskytovaní služieb písomná, je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné
strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať
len v písomnej forme.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu.
Podľa § 86 ods. 4 písm. b) Zákona, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu
podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatenímpeňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
bola dňa 19.07.2022 uzatvorená podľa Zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní
verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník
pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry. K zmluve
boli uzatvorené viaceré dodatky.
17. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej
strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila cenu
služieb, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 110,69 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telek. služby zodpovedala povinnosť žalovanej riadne a včas
zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX
pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu a tým je
daná jeho aktívna legitimácia.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 110,69 eur je dôvodný
a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3,08
eur od 10.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 48,47 eur od 07.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 29,57 eur
od 08.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 29,57 eur od 09.01.2024 do zaplatenia.
20. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 210,- eur.Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje
a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).
21. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
22. Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle dojednaní obsiahnutých v zmluve
o poskytovaní telekomunikačných služieb a jej dodatkoch. Podľa tejto časti zmluvy a dodatkov sa
žalovaná zaviazala že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy zotrvá v zmluvnom
vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy, k preneseniu čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.
23. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala
byť dohodnutá v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca
akododávateľ,zmluvnúpokutusožalovanouakospotrebiteľomosobitnenevyjednával,pretožezmluvná
pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra
naspoločnosťžalobcuavymedzenýpredmetčinnosti)ažalovaná akospotrebiteľ,pretožepriuzatváraní
zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4
Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah.
Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy
ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu ako podmienku osobitne nevyjednala vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou
od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
24. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
25. Súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty pre porušenie záväzku viazanosti spôsobuje
tiež značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovanej ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca
o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o
elektronických komunikáciách. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu,
že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty, vytvára značnú
nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení
prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy
účastníkov.
Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne
motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho
niejedanánaroveňsilnejšejstrany,dochádzakporušeniudobrýchmravov.PozrirozhodnutieKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017.
26. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,
cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“
27. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
210,- eur ako nedôvodný zamietol.28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 320,69 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 110,69 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 34,50 % a úspech žalovanej predstavuje 65,50 %.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovanej tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania
v rozsahu 31 %. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd jej
nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.