Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010085
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6425010085.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD.,
LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.,
o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 4T/15/2025 zo dňa
11. 03. 2026 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. 05. 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad

Hronom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 4T/15/2025 zo dňa 11. 03. 2026 bola podľa § 280
ods. 2 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 22.02.2024 v čase okolo 11:00 hod. pred predajňou Coop Jednota na ul. SNP č. 343 v Žiari nad
Hronom sa prihovoril E. F., ročník narodenia XXXX, ktorý vyšiel z predajne, opýtal sa ho kadiaľ sa
dostane na železničnú stanicu a vzápätí mu začal ponúkať rôzny tovar, ako holiaci strojček, ďalekohľad,
hodinky, ktorý mu hneď aj dával do nákupnej tašky, že to má zadarmo, pričom keď spozoroval, že
priestor, kde stoja je snímaný kamerou, tak E. F. slovne zavolal bokom, mimo záber kamier, následne
sa E. F. opýtal, že nakoľko nemá peniaze na vlak, či mu nedá nejaké peniaze, na čo E. F. vytiahol zo

svojho oblečenia peňaženku a začal z nej vyberať mince spolu v nominálnej hodnote asi 10,- €, ktoré
dal A. B., ktorý keď zbadal, že E. F. z otvorenej peňaženky, ktorú má v rukách trčí papierová bankovka
v nominálnej hodnote 50,- €, tak mu túto bez použitia násilia a bez toho, aby E. F., či on sám niečo
povedali vytiahol z peňaženky, zobral si ju a z miesta odišiel, pričom takýmto konaním spôsobil škodu
E. F. odcudzením finančnej hotovosti vo výške 50,- €,
postúpená Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko žalovaný

skutok by mal prejednať iný orgán ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor, v ktorej poukázal na
to, že podľa jeho názoru došlo zo strany okresného súdu k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných
dôkazov, najmä k chybnému a nepresnému interpretovaniu deja medzi obžalovaným a poškodeným,

ktorý je v podstatnej časti zachytený na kamerovom zázname, a tým celkovo k nesprávnemu posúdeniu
veci. V predmetnej veci nejde o dôkaznú núdzu, keďže je tvrdenie poškodeného priamo podporené
ďalšími dôkazmi, a to najmä kamerovým záznamom. Hoci odcudzenie bankovky poškodenému z
peňaženky bez jeho súhlasu nie je priamo zachytené na kamerovom zázname, táto podstatná
skutočnosť sa dá odvodiť logickým vyhodnotením ostatných súvislostí. Z výpovede obžalovaného
v prípravnom konaní (na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať) vyplýva, že jeho opis stretnutia

s poškodeným je v úplnom rozpore s tým čo je zachytené na kamerovom zázname. V ďalšej časti
v podrobnostiach popísal priebeh udalostí podľa kamerových záznamov a tieto čiastočne vyhodnocovalpodľa svojich predstáv. V ďalšej časti poukázal na odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že hodnota
predmetných vecí je spolu 14,70 eur, respektíve 17,64 eur s DPH. Mal za to, že posúdením kamerových
záznamov a s poukazom na výsledok odborného vyjadrenia možno obžalovaného bezpochyby

považovať prinajmenšom za tzv. „šmejda“. Poukázal na to, že „šmejdi“ sú všeobecne označovaní ako
bezcharakterní, manipulatívni predajcovia, ktorí využívajú podvodné, agresívne a neetické praktiky na
osobný zisk, neštítia sa klamstva a podvodu, aby predali predražený, nekvalitný alebo zbytočný tovar,
pričom sa zameriavajú na zraniteľné skupiny obyvateľstva, najmä seniorov. Že v tomto prípade ide o
takúto situáciu nemôže byť vôbec pochýb a v tomto kontexte je potrebné situáciu vyhodnocovať. V ďalšej

časti si prokurátor kladie otázku, prečo sa pýtal obžalovaný poškodeného hneď pri stretnutí na cestu
na železničnú stanicu, keď sám uviedol, že do Žiaru prišiel autom. Tiež je jasne zachytené, že žiadne
dojednávanie medzi nimi nebolo, ale obžalovaný poškodenému veci sám ihneď vkladal do tašky a sám
mu podával ruku a to viackrát, a vôbec nie aj pri „rozlúčke“ ako tvrdil obžalovaný, keď zreteľne vidno ako
v tom čase poškodený v oboch rukách drží veci, ktoré mu chcel aj očividne vrátiť. To, že sa obžalovaný
ihneď pýtal na smer a viackrát sám podával poškodenému ruku a zároveň mu nezištne „daroval“ veci

svedčí, že sa snažil navodiť priateľskú atmosféru, poškodeného tým zmiasť a situáciu následne využiť.
Skutočnosť, že 10,- eur ako výdavok uviedol poškodený až na hlavnom pojednávaní a je to nová
informácia, ktorú predtým neuviedol, nejde o skutočnosť, ktorá vyvracia tvrdenie o vzatí bankovky. Je
potrebné tiež vnímať postavenie poškodeného, ktorý je osobou relatívne značne vyššieho veku, ktorý
sa s podobnou situáciou nikdy nestretol a bol z nej celkom zjavne zmätený, či rozrušený, mimo bydliska,

medzi cudzími ľuďmi a nemožno v takom okamihu od neho očakávať racionálne uvažovanie. Preto
pôsobili nenáležite aj otázky, či výhrady voči poškodenému, prečo sa nebránil, prečo nekričal, prečo
niekoho neoslovil, či prečo sa nezachoval tak či onak. Ďalej si prokurátor kladie otázku prečo, ak by
skutočne došlo k predaju veci, by poškodený takto krivo niekoho obvinil, aký by mal motív. V prípade
obžalovaného možno bezpochyby uviesť, že ide o osobu bez rešpektu k dodržiavaniu pravidiel. Pritom

už bol odsúdený za krádež na veci, ktorú mal iný na sebe, či pri sebe, taktiež bol priestupkovo riešený za
nelegálny predaj, obťažovanie ľudí predajom. V prípade pochybností, za účelom náležitého posúdenia
veci a spravodlivého rozhodnutia podľa jeho názoru je možné tieto rozptýliť doplnením dokazovania,
napríklad pribratím znalca na posúdenie všeobecnej a špecifickej vierohodnosti svedka-poškodeného,
prípadne tiež znalca špecializujúceho sa na neverbálnu komunikáciu. Tiež by bolo vhodné oboznámiť

sa s rozhodnutím, ktorým obžalovaný už v minulosti bol odsúdený, ako aj s okolnosťami, za akých došlo
ku skutku. Mal za to, že vyvodenie len priestupkovej zodpovednosti nie je na mieste, na základe čoho
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané
okresným súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Odôvodnenie uznesenia
vyhotovil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, presne a dôsledne uviedol, prečo dospel k záveru
o tom, že konanie obžalovaného by mal prejednať iný orgán ako priestupok proti majetku a tak krajský
súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, že dňa 06. 03. 2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom na Okresný súd Žiar nad Hronom obžalobu pod číslom 2Pv/74/24/6613 na
obvineného A. B. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024 na skutkovom

základe tam uvedenom.

Okresný súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním
zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku,
výsluchom svedka-poškodeného E. F., oboznámením odborného vyjadrenia, prehratím videozáznamu

z bezpečnostných kamier, prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.
V dôvodoch napadnutého uznesenia okresný sú zdôraznil, že je nepochybné, že poškodený od
obžalovaného reálne prijal protihodnotu za peniaze vo forme špecifikovaného tovaru, pričom reálna
hodnota tovaru nezodpovedala sume 50,- eur ani 40,- eur, čo poukazuje na úmysel obžalovanéhoobohatiť sa predajom tovaru za vyššiu cenu. Ide o konanie, ktoré zjavne napĺňa nekalé podvodné
praktiky s použitím rôznych foriem psychickej manipulácie aj so zneužitím skutočnosti, že poškodený je
osobou vyššieho veku. Z kamerového záznamu nie je však možné jasne zistiť, či 50 eurovú bankovku

poškodenýodovzdalobžalovanémualebomujutentovytiaholzpeňaženkysám.Výpoveďpoškodeného
o tom, že mu obžalovaný vytiahol 50,- eur z peňaženky je spochybnená jeho výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, kedy uviedol, že mu obžalovaný dal naspäť 10,- eur, čo skôr nasvedčuje pravdivosti
tvrdenia obžalovaného, že sa s poškodeným dohodli na kúpe veci za 40,- eur.

Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že by konanie obžalovaného
mohlonapĺňaťznakypriestupku,keďžezkamerovýchzáznamovjeokreminéhozistiteľné,žepoškodený
v závere predtým, ako sa rozišli každý svojím smerom, mal snahu veci obžalovanému vrátiť a snažil
sa ich vybrať z tašky, avšak obžalovaný z miesta odišiel. Preukázateľné z kamerového záznamu je
už len to, že sa obžalovaný s poškodeným stretli a obžalovaný podal poškodenému viackrát ruku.
Nie je preukázané odcudzenie peňazí, ani to, o čom obžalovaný s poškodeným komunikovali. Možno

tak vychádzať len z gestikulácie, prípadne z iných prejavov v pohybe, či postoji poškodeného aj
obžalovaného, čo však nestačí pre jednoznačný záver o priebehu skutku tým skôr, keď výpovede
obžalovaného a poškodeného sú protichodné a skôr nasvedčujú verzii obžalovaného o dohode s
poškodeným o kúpe tovaru za 40,- eur.

V prejedávanej veci krajský súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil okresný súd. Prokurátor v podanej
sťažnosti primárne namietal hodnotenie dôkazov okresným súdom a predkladal krajskému súdu vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní.

Súdneporušížiadneprávastranyvkonaní,aksineosvojíňounavrhnutýspôsobhodnoteniavykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

K námietkam, prokurátora je potrebné uviesť, že tieto sú len v rovine úvah, špekulácií a neodstraňujú

existujúce pochybnosti. Skutočnosť uvedená poškodeným na hlavnom pojednávaní, že mu obžalovaný
dal ako výdavok 10 eur podľa prokurátora nevyvracia vzatie bankovky obžalovaným. Na druhej strane je
však nutné zdôrazniť, že táto skutočnosť vzatie bankovky ani nepotvrdzuje a zároveň svedčí v prospech
výpovede obžalovaného.

Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,
ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí

tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného). Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných
záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť

v prospech obžalovaného (in dubio pro reo).

Krajský súd napokon dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom (aj v sťažnostnom)
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne, ktoré zostali sporné, alebo

ktoré sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby
krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové závery okresného súdu. So skutkovými
námietkami prokurátora sa okresný súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú

žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.V súvislosti s úvahami prokurátora ohľadne doplnenia dokazovania dáva krajský súd do pozornosti
ustanovenie § 234 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť
policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom.

Za unesenie dôkazného bremena v konaní pred súdom je zodpovedný prokurátor, keďže súdne konanie
je konštruované ako kontradiktórny proces dvoch "súperiacich" strán s určitými modifikáciami. Na účel
naplnenia tejto úlohy je prokurátor aj po podaní obžaloby oprávnený uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz,
ktorý bude vykonaný v konaní pred súdom, pretože sa môže stať jednak to, že prokurátor zistí, že pre

súd by mohli byť dôkazy, ktoré on považoval za dostatočné, nedostačujúce, alebo inou stranou v konaní
je predložený dôkaz, ktorý by mal prokurátor overiť, verifikovať či vyvrátiť.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.