Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126010251
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7126010251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. mája 2026,
v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák.,
o odvolaní obžalovanej, prokurátora a poškodených proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
25.2.2026, sp. zn. 2Tk/1/2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. F., t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Košice ukladá podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods.1, ods.5 Tr. zák., § 38
ods. 2, Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a poškodených.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovanú A. B. za vinnú z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v čase okolo polnoci dňa 29.7.2025 v byte č. X na X. poschodí v bytovom dome na ulici E. G. X C. H.
v úmysle spôsobiť smrť poškodenému I. H. ho pod vplyvom alkoholu silou strednej až veľkej intenzity a
prudkosti bodla nožom s dĺžkou čepele minimálne 12 cm do oblasti brucha, čím mu spôsobila kanálovité

bodnorezné poranenie podkožného tukového tkaniva a svaloviny brucha v pravom stredobruší, ktoré
pokračovalo priebodom pravého úseku priečnej časti hrubého čreva a končilo sa v tukovom tkanive
okružia s prerezaním strednej hrubočrevnej tepny s celkovou dĺžkou kanála 14 cm, pre ktoré došlo v
dôsledku šoku z vykrvácania po krvácaní navonok, ako aj do brušnej dutiny dňa 30.7.2025 v čase medzi
04:30 hod. a 5:30 hod. k smrti poškodeného.

Za to jej prvostupňový súd podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods.1, § 36 písm. j), l), n), § 38

ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej J. K., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom L. X, XXX XX H. škodu vo výške 3004,40 eur (slovom tritisícštyri eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX H. so

zvyškom svojho nároku odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených I. H. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX,
XXX XX H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX H., M. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E. X, XXX XX H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaná, prokurátor
a poškodení M. H. a I. H..

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie odôvodnila tým, že s rozsudkom Mestského
súdu Košice vo výroku o treste, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov sa

nestotožňuje, a tento trest sa javí ako neprimerane prísny. Poukázala na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.
zák., § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák.

Je toho názoru, že v danom prípade bolo možné a spravodlivé použiť ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 5 Tr.
zák. a uložiť jej nižší trest odňatia slobody ako uložil prvostupňový súd vo svojom rozsudku, a to uložiť

jej trest na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby.

Poukázala na to, že súd v jej prípade zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to poľahčujúcu okolnosť
podľa ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák., teda, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život,
poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa priznala k spáchaniu trestného

činu a trestný čin úprimne oľutovala a poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák.,
teda, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pričom priťažujúcu okolnosť
podľa ustanovenia § 37 Tr. zák. súd nezistil.

Zároveň z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa priznala k spáchaniu predmetného skutku, úprimne

ho oľutovala, ospravedlnila sa poškodeným.

Má za to, že súd mohol pri určovaní výšky trestu odňatia slobody prihliadnuť aj na jej správanie po
spáchaní trestného činu, a to, že po bodnutí ošetrovala poškodeného, snažila sa mu poskytnúť prvú
pomoc, starala sa o neho a nakoniec išla k susedovi, aby zavolal sanitku, pretože nemali funkčné

telefóny.

Taktiež súd mohol prihliadať pri určovaní výšky trestu odňatia slobody aj na jej zlý zdravotný stav.
V konaní predložila lekárske správy a aj samotný súd si vyžiadal od Nemocnice pre obvinených a
odsúdených v Trenčíne správu o jej aktuálnom zdravotnom stave, z ktorej vyplýva, že trpí závažnou

chorobou.

Vzhľadom na vyššie uvedené a po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, po
zohľadnení jej priznania sa k skutku, oľutovania a ospravedlnenia sa poškodeným, po zohľadnení jej
správania sa bezprostredne po skutku a po zohľadnení jej zdravotného stavu je možné uložiť jej trest

odňatia slobody na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice vo výroku o treste podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol tak, že jej uloží trest odňatia slobody
na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby.

Prokurátor podal odvolanie proti výroku o náhrade škody, v ktorom poukázal na to, že prvostupňový súd
výrokonáhradeškodyodôvodnillentým,žebybolopotrebnénarozhodnutieopovinnostináhradyškodytýkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného
stíhania.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutej časti výroku o náhrade škody obmedzil len na všeobecné
konštatovanie vyplývajúce z dotknutého zákonného ustanovenia bez bližšej špecifikácie ďalšieho
dokazovania, ktoré bolo podľa jeho názoru potrebné. Z odôvodnenia nevyplýva ani to, či sa dokazovanie
má týkať preukázania existencie samotného nároku, dôvodov jeho priznania alebo výšky náhrady škody,
ak si ju súd neosvojil z uplatnených návrhov.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania pritom nevyplývajú žiadne pochybnosti o samotnom základe
uplatneného nároku, keďže vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku úmyselného násilného trestného činu
a vzťah poškodených k usmrtenému boli preukázané.

Súd pritom nebol viazaný uplatnenou výškou nároku a mohol priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj v

nižšej výške, ktorú by považoval za primeranú, pričom vo zvyšnej časti mohol poškodených odkázať
na civilný proces.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej časti a aby sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o náhrade škody poškodeným v

uplatnenej výške, resp. vo výške, ktorú bude považovať na základe vlastných preskúmateľných úvah
za adekvátnu.

Poškodení M. H. a I. H. prostredníctvom splnomocnenca podané odvolanie odôvodnili tak, že
v posudzovanom prípade boli naplnené všetky nevyhnutné formálne predpoklady na to, aby mestský

súd uložil obžalovanej povinnosť náhrady škody v ich prospech.

V intenciách ustanovenia § 46 ods.3 Tr. por. si poškodení riadne a včas uplatnili nárok na náhradu
škody. Z nimi uplatnených nárokov na náhradu škody je zrejmá výška uplatňovaného nároku a je v nich
obsiahnuté odôvodnenie uplatňovaného nároku.

Plne sa stotožňujú s názorom, že „z pohľadu poškodeného je procesne náročné a zdĺhavé domáhať sa
nároku na náhradu škody (majetkovej i morálnej) vo dvoch súdnych konaniach, ktoré majú dva základné
stupne, čo v praxi znamená vo väčšine prípadov, kde nedôjde k zmieru/ urovnaniu medzi poškodeným
a „škodcom“ viacročné súdne konania, v ktorých sa mnohé úkony vykonávajú v podstate opakovane.

Navyše pre poškodeného je spravidla frustrujúce opakovane byť konfrontovaný so „škodcom“ najprv
v rámci vyšetrovania, potom v rámci trestného súdneho konania a po skončení trestnej veci sa znovu
stretávať na pojednávaniach v civilnej veci.“

Opakované konania v rovnakej veci im spôsobujú traumu a bolesti, ktorým je možné sa vyhnúť a na

strane orgánov verejnej moci dochádza k neefektívnym postupom a vynakladaniu nadbytočných (nielen)
finančných prostriedkov.

Mestský súd tým, že ich odkázal na civilný proces, poprel význam adhézneho konania, ktorý spočíva v
tom, že umožňuje poškodenému, aby bol súčasne s trestným stíhaním obžalovaného objasnený jeho

nárok na náhradu škody a aby poškodený dosiahol, že mu bude zároveň s rozhodnutím o podanej
obžalobe prisúdená náhrada škody.

Nazákladeuvedenýchskutočnostížiadajú,abyodvolacísúdrozsudokmestskéhosúdupodľa§321ods.
1 písm. f) Tr. por. zrušil vo výroku, ktorým ich súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces

a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby odvolací súd zaviazal obžalovanú nahradiť poškodenej
M. H. škodu (nemajetkovú ujmu) v sume 20.400,- eur a poškodenému I. H. škodu (nemajetkovú ujmu)
vo výške 40.800,- eur.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

K odvolaniu obžalovanej vo vzťahu ku výroku o treste :Vzhľadom k tomu, že obžalovaná vyhlásila, že je vinná, prvostupňový súd vykonal dokazovanie len vo
vzťahu ku výroku o treste a náhrade škody.

Dôsledneavsúladesustanovením§34ods.1anasl.Tr.zák.saprvostupňovýsúdvysporiadalsosobou
obžalovanej, jej predchádzajúcim životom a všetkými okolnosťami majúcimi význam pre určenie druhu
trestu a jeho výmery z hľadiska účelu trestu a to čiastočne vrátane vyhodnotenia poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností, čo zároveň prvostupňový súd viedlo k aplikácií ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.

zák., i keď to pri súčasnom platnom znení zákona nie je obligatórnou povinnosťou súdu.

Rovnako aj krajský súd je toho názoru, že pri zohľadnení vyhlásenia o vine obžalovanej, uložený trest
odňatia slobody, ktorý bol uložený v nepodmienečnej forme je zákonný, spravodlivý a spĺňajúci všetky
kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Oproti prvostupňovému súdu sa však
krajský súd nestotožnil so samotnou výmerou trestu, absenciou použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. a ani

s konštatáciou poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák.

V intenciách ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. krajský súd konštatuje u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť
vyjadrenú v § 36 písm. j) Tr. zák. – že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a poľahčujúcu
okolnosť v § 36 písm. l) Tr. zák. – že sa k spáchaniu trestného činu priznala a úprimne ho oľutovala.

Oproti prvostupňovému súdu však krajský súd nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
n) Tr. zák.

V slovenskom trestnom konaní je „napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“
poľahčujúcou okolnosťou, ktorá umožňuje súdu znížiť trest a spočíva v aktívnej a podrobnej pomoci

páchateľa orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní vlastného činu, napríklad
priznaním, udaním komplica alebo ukázaním miesta činu, avšak len podrobné objasnenie a nie len
nejaký drobný úkon.

To, že sa obžalovaná dobrovoľne priznala samo o sebe ešte neznamená aktívnu a podrobnú pomoc pri

objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaná si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a priznala
sa k spáchaniu trestného činu, čo jej „prihralo“ poľahčujúcu okolnosť v § 36 písm. l) Tr. zák. Podľa tejto
konštrukcie prvostupňového súdu, by potom každý páchateľ pri tomto druhu trestnej činnosti napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti už len tým, že sa prizná bez akejkoľvek inej aktivity. Navyše je v tomto
smere odôvodnenie prvostupňového súdu nepreskúmateľné, pretože nie je absolútne vysvetlené, v čom

spočívala existencia tejto poľahčujúcej okolnosti u obžalovanej. Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor
medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zis-
tenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr.por.
Preto samotné priznanie obžalovanej nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Krajský súd zohľadnil pri výmere trestu všetky skutočnosti komplexnejšie a vzal v úvahu to, že
obžalovaná sa priznala k spáchaniu skutku, úprimne ho oľutovala a ospravedlnila sa poškodeným.
Toto učinila aj na verejnom zasadnutí krajského súdu v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti.
Krajský súd nemal pochybnosti o úprimnosti jej vyjadrení. Oproti prvostupňovému súdu krajský súd pri
určovaní výšky trestu odňatia slobody prihliadol aj na správanie sa obžalovanej po spáchaní skutku,

a to, že po bodnutí ošetrovala poškodeného, snažila sa mu poskytnúť prvú pomoc, starala sa o neho a
nakoniec z dôvodu nefunkčnosti telefónu poprosila suseda o privolanie záchrannej služby.

Krajský súd pri určovaní výšky trestu odňatia slobody prihliadol detailnejšie aj na zlý zdravotný stav
obžalovanej. Zo správy z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne o aktuálnom zdravotnom

stave obžalovanej vyplýva, že trpí závažnou chorobou, konkrétne nádorovým ochorením.

Krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu použil vo výroku o treste ustanovenie § 39 ods. 5 Tr.
zák., podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch

uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Krajský súd po revízii výroku o treste konštatuje aj nadbytočnosť a neopodstatnenosť uvádzania
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňovým súdom po novele Trestného zákona, čo krajskýsúd napravil vlastným výrokom o treste. Po novele trestných kódexov prijatou zák. č. 40/2024 Z. z. v
spojení s Nálezom Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 3/2024 - 761 zo dňa 03. 07. 2024 je nutné prihliadať
na existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale tieto nemajú byť súčasťou výroku o treste

rozsudku.

Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd zrušil výrok o treste napadnutého
rozsudku a uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov nepodmienečne.

Krajský súd v súlade s § 48 ods. 4 Tr. zák. v rámci vonkajšej diferenciácie zaradil obžalovanú do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, t.j. do ústavu iného stupňa stráženia, než do ktorého má
byť podľa odseku 2 zaradená, pretože má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovanej za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jej náprava lepšie
zaručená.

K odvolaniu prokurátora a poškodených vo vzťahu ku výrokom o náhrade škody :

Krajský súd si vo vzťahu k ostatným úvahám a záverom prvostupňového súdu, ktoré sa týkali výrokov
onáhradeškodyvcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudku,nemal
žiadne pochybnosti o zisteniach prvostupňového súdu, a keďže sa so závermi prvostupňového súdu

inak stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v danej súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor

a právny záver prvostupňového súdu.

Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, keď tento podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil
povinnosť nahradiť poškodenej J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX H. škodu vo výške
3004,40 eur (slovom tritisícštyri eur a štyridsať centov), ktorá predstavovala náklady, ktoré vynaložila

na pohreb.

Nakoľko by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti na zvyšku náhradu škody, ktorá predstavovala
nemajetkovú ujmu potrebné ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania
prvostupňový súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom svojho nároku správne odkázal poškodenú

J. K. na civilný proces.

Vzhľadom k tomu, že vo veci by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody, ktorá
predstavovala nemajetkovú ujmu vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho, prvostupňový súd odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených I. H. ml.,

C. H. a M. H. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v intenciách ustanovenia § 329 Tr. por. nemôže zrušiť výrok o náhrade škody a vrátiť vec
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko ak zruší krajský súd napadnutý
rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného

na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vo vzťahu ku predmetným výrokom ohľadom náhrad nemajetkovej ujmy v podobe duševných útrap, či
smútku pozostalých, by skutočne musel krajský súd vykonať aktuálne dokazovanie, zisťovať vzťahové
nastavenie pozostalých a zomrelého, realizovať výsluchy a podobne. Toto nie je primárne úlohou

krajského súdu, realizovať takéto rozsiahle dokazovanie nad potreby trestného stíhania, navyše
v predmetnej veci ide o väzobnú vec, o ktorej sa rozhoduje primárne, prednostne a bezprieťahovo.
Osobitne nemožno vykonávať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania vo väzobných
veciach. (judikát R II/1962). O „predĺženie trestného stíhania“ v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por.
ide vtedy, ak vykonanie ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie o nároku poškodeného by bolo v rozpore s predmetom trestného stíhania (§ 1 Tr. por.) alebo
s ustanovením § 2 ods. 7 Tr. por., ktoré legalizuje právo každého, aby jeho trestná vec bola súdom
prejednaná spravodlivo a v primeranej lehote.Tieto otázky je potrebné osobitne starostlivo posudzovať najmä v prípade, keď sa trestné stíhanie vedie
proti obžalovanému, ktorý je vo väzbe. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že náhradu škody žiadajú
viacerí pozostalí (konkrétne štyria), z toho navyše poškodená M. H. medzičasom zomrela.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.