Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Bálintová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Sumár – Podľa § 23a ods. 2 Zákona č. 634/1992 Zbierky zákonov o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Zbierky zákonov na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 a § 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohoto predpisu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona 150/2004 Zbierky zákonov spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. - mej časti tohoto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Zbierky zákonov spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienka) . Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona 150/2004 Zbierky zákonov neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Zbierky zákonov v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zákonom č. 150/2004 Zbierky zákonov, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá smernica Rady č. 93/13 EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník európskych spoločenstiev L 095, 21/4/15993) . Túto smernicu je nevyhnutné podľa záveru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. 6. 2000. Podľa článku III. ods. 1 smernice Rady č. 93/13 EHS zo dňa 5. 4. 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa článku III. ods. 2 smernice Rady podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnote zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa článku VI. ods. 1 smernice Rady členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v pôvodnom znení na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov v pôvodnom znení účinnom do 31. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobode, vážne, a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2007) . Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.