Rozhodnutie – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Müllerová, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoZmluva o úvere

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/85/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213049
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5107213049.3

Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci
navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681
709, právne zastúpeného: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, IČO:
36 720 500, proti odporcom v rade 1/: T. X., N.. XX.X.XXXX, C. A. Ž. (S. W. A.), v rade 2/: V. X., N..
XX.X.XXXX, A. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 7.243,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úroky
z omeškania vo výške 1.620,27 eur a úroky z omeškania vo výške 14,75% ročne počítané zo sumy
5.125,82 eur od 23.3.2007 do zaplatenia istiny úveru v sume 5.125,82 eur, do troch dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd žalobný návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 19.4.2007 domáhal, aby súd uložil odporcom
v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 122.156,85 Sk s úrokom z omeškania 26,5%
ročne zo sumy 163.022,32 Sk od 22.3.2007 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného
nároku uviedol, že dňa 5.9.2002 uzavrel s odporcami v rade 1/ a 2/ Úverovú zmluvu o poskytnutí
úveru č. 260/02 PL (ďalej len Úverová zmluva) v sume 160.000,- Sk. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa
zaviazali splácať úver mesačnými splátkami zloženými z časti istiny a úrokov. Úroky z omeškania boli
dojednané vo výške určenej a zverejňovanej navrhovateľom. V čase podania návrhu boli 26,5% ročne.
Navrhovateľ má pohľadávku z Úverovej zmluvy zabezpečenú vlastnou zmenkou znejúcou na sumu
192.000,- Sk. Na základe Úverovej zmluvy odporcovia čerpali peňažné prostriedky. Počas splácania sa
dostali do omeškania so splácaním záväzku a do stanovenia splatnosti celej pohľadávky boli v omeškaní
takmer s každou splátkou. Navrhovateľ v súlade s článkom VII ods. 1 a ods. 2.1. Úverovej zmluvy
stanovil splatnosť celej pohľadávky s príslušenstvom dňom 14.5.2003. Dlh odporcov ku dňu 22.3.2007
predstavoval nesplatenú istinu úveru v sume 154.420,49 Sk, nesplatené úroky z úveru v sume 8.601,83
Sk, spolu 163.022,32 Sk, úroky z omeškania z istiny úveru 150.855,93 Sk, z nesplatených úrokov z
úveru 278,60 Sk, spolu úroky z omeškania 151.134,53 Sk. Dňa 24.12.2003 presiahol dlh odporcov sumu
192.000,- Sk, do ktorej je pohľadávka navrhovateľa krytá zmenkou, a ku dňu 22.3.2007 predstavoval
sumu 314.156,85 Sk (nesplatená istina + úroky + úroky z omeškania). Rozdiel medzi uvedenými sumami
je suma 122.156,85 Sk tvorená úrokmi z omeškania z nesplatenej istiny a úrokov. V zmysle článku II.
ods. 4. Úverovej zmluvy sa nesplatená istina úročí úrokmi z omeškania vo výške 26,5% ročne odo dňa
15.5.2003.

Súd vo veci vydal dňa 17.10.2007 platobný rozkaz sp. značka 10Rob/256/2007, ktorým vyhovel návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť odporcom v rade 1/ a 2/
do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 22.4.2008 č.k. 10Cb/85/2008-39 v súlade s ustanovením §
173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP) zrušil v celom rozsahu.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 15.1.2009 č.k. 10Cb/85/2008-69 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.12.2011 č.k. 10Cb/85/2008-76 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania
urobenú ústne do zápisnice dňa 14.10.2008 doplnenú písomným podaním zo dňa 28.10.2008,
doručeným súdu dňa 13.11.2008, tak, že: „Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 7.243,59 eur spolu s 30% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5.125,82 eur od 28.10.2008 do zaplatenia, pri počítaných 360-tich dňoch v roku, a nahradiť
trovy konania.“ Podkladom pre pripustenie zmeny návrhu bol dispozitívny úkon navrhovateľa zo dňa
28.10.2008, doručený súdu dňa 13.11.2008, označený ako zmena návrhu (č.l. 52). V predmetnom
podaní navrhovateľ uviedol, že došlo k zmene výšky úrokovej sadzby úrokov z omeškania z 26,5%
na 30% ročne, pričom za rok sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok považuje 360 dní.
Zo strany odporcov došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky vo forme dvoch splátok, a to dňa 762,-
Sk a dňa 29.5.2007 762,- Sk, ktoré sumy boli započítané na úverové úroky. Vzhľadom na uvedené
navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 1.524,- Sk a zároveň rozšíril návrh o zvýšené úroky z omeškania
uplatňované počnúc dňom 1.4.2007. Pohľadávku voči odporcom vyčíslil navrhovateľ ku dňu 27.10.2008
vo výške 154.420,49 Sk istina po lehote splatnosti, 7.239,98 Sk nesplatené úroky a 248.560,- Sk
nezaplatené úroky z omeškania, celkom 410.220,47 Sk. Po odpočítaní zmenkou krytej sumy 192.000,-
Sk bola pohľadávka navrhovateľa ku dňu 27.10.2008 vo výške 218.220,47 Sk (7.243,59 eur).

Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2013 (č.l. 104) navrhovateľ na doplnenie a spresnenie
návrhu na začatie konania uviedol, že úver v sume 160.000,- Sk znížený o poplatok za poskytnutie
úveru, t.j. v sume 157.600,- Sk bol odporcom v rade 1/ a 2/ poskytnutý dňa 13.9.2002 a v daný deň
bol v sume 150.000,- Sk čerpaný výberom z pokladne. Dňa 15.10.2002 nasledovala prvá splátka úveru
(3.028,13 Sk na istinu a 1.246,67 Sk na úrok), pričom pohľadávku na jej úhradu navrhovateľ v súlade so
zmluvou započítal na prostriedky na bežnom účte odporcov, obdobne bola započítaná aj druhá splátka
15.11.2002 (2.551,38 Sk na istinu a 1.732,42 Sk na úrok). Dňa 13.12.2012 bola riadne zúčtovaná už
len časť úroku v sume 278,87 eur, nakoľko na bežnom účte odporcov nebol dostatok prostriedkov na
zúčtovanie celej splátky vo výške 4.274,80 Sk. Týmto sa odporcovia dostali do omeškania a porušili
úverovú zmluvu, nakoľko neponechali na bežnom účte dostatok prostriedkov na zúčtovanie splátky.
Ku dňu 13.12.2002 sa zúčtovali splátky istiny a úroku na ťarchu bežného účtu odporcov, došlo k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu a uplatneniu debetnej úrokovej sadzby. Dvoma riadnymi
splátkami v októbri a novembri 2002 odporcovia splatili z istiny úveru sumu 5.579,51 Sk, nesplatená
istina úveru k momentu porušenia zmluvy bola 154.420,49 Sk. Celková suma úroku z omeškania od
29.9.2003 do 22.3.2007 je 150.855,93 Sk, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v návrhu. Ďalej si navrhovateľ
uplatňuje sumu 8.601,83 Sk ako súhrn nesplateného riadneho úverového úroku za obdobie od začiatku
omeškania odporcov so splácaní do stanovenia splatnosti celého úveru, pričom tento úrok sa v zmysle
Úverovej zmluvy zahŕňa do istiny; ďalej sumu 278,60 Sk, čo je úrok z omeškania z úverového úroku v
sume 8.601,83 Sk za 44 dní od 7.2.2007 do 22.3.2007 pri úrokovej miere 26,5% ročne, teda debetnej
úrokovej sadzbe stanovenej výveskou úrokových sadzieb.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k návrhu na začatie konania nevyjadrili.

V priebehu konania mal súd z oznámenia poštového doručovateľa na č.l. 79 spisu zistené, že odporca
v rade 1/ je na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania (A. XXXX/XX, XXX XX Ž.) neznámy.
Vykonaným šetrením ohľadne pobytu odporcu v rade 1/ súd zistil, že od 14.5.2007 má hlásený
trvalý pobyt v ohlasovni Žilina (hlásený pobyt bezdomovca). Na adrese zistenej v registri Sociálnej
poisťovne (A. XX, XXX XX Ž.) je odporca podľa oznámenia poštového doručovateľa taktiež neznámy.
Adresu jeho súčasného bydliska sa súdu nepodarilo zistiť ani prostredníctvom odporkyne v rade 2/
ani prostredníctvom rodičov odporcu v rade 1/, ktorí zároveň vyjadrili nesúhlas s ich ustanovením za
opatrovníka odporcovi v rade 1/ na zastupovanie v prejednávanej veci. Nakoľko teda nebolo možné, aby

odporcu v rade 1/ z dôvodu jeho neznámeho pobytu zastupoval súdom ustanovený opatrovník, rozhodol
súd uznesením zo dňa 3.10.2012 č.k. 10Cb/85/2008-97, že písomnosti určené odporcovi v rade 1/ sa
budú doručovať uložením v súdnom spise.

Na pojednávaní nariadenom na deň 1.3.2013 súd prejednal vec za konštatovania splnenia podmienok
v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníkov konania. Odporcovi v rade 1/ bolo
predvolanie na pojednávanie doručené uložením v súdnom spise. Odporkyňa v rade 2/ ospravedlnila
svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 28.2.2013 z vážnych rodinných dôvodov, o
odročenie pojednávania nepožiadala.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prečítaním listinných dôkazných
prostriedkov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 5.9.2002 právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ ako dlžník
v postavení manželov uzatvorili Úverovú zmluvu č. 260/02 PL, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi spotrebný úver vo výške 160.000,- Sk s tým, že dlžník bol oprávnený čerpať
úver do 23.9.2002. V Zmysle článku IV. ods. 1. a 2. Úverovej zmluvy dlžník sa zaviazal splácať
poskytnuté peňažné prostriedky vo forme 48 splátok zahrňujúcich v sebe istinu aj úroky vždy k
15. dňu kalendárneho mesiaca výnimkou prvej splátky úrokov, ktorá sa uskutoční dňa 23.9.2002 s
tým, že každá splátka okrem poslednej bude vo výške 4.274,80 Sk. Prvá splátka bola splatná dňa
15.10.2002, posledná predstavujúcu aktuálnu výšku zostatku úveru mala byť splatná dňa 15.9.2006.
Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady splátok ich zinkasovaním z bežného účtu dlžníka,
pričom dlžník sa zaviazal na bežnom účte ponechať také množstvo peňažných prostriedkov, ktoré
umožnia veriteľovi zinkasovať splatné časti úverovej pohľadávky v deň ich splatnosti. V zmysle článku
III. ods. 1. dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi za poskytnutie úveru úroky vo výške 12,75% ročne ako
debetné úroky; pričom výška úrokov sa vypočíta podľa skutočne uplynulých dní zo skutočne čerpaných
peňažných prostriedkov z úveru na základe 360-dňového roka (365/360). Dlžník sa zaviazal zaplatiť
úroky veriteľovi spolu s istinou v rámci anuitnej splátky vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. V zmysle
článku III. ods. 2. Úverovej zmluvy veriteľ je oprávnený uskutočniť zmeny úrokovej sadzby uvedenej
v ods. 1. jednostranným právnym úkonom, a to najmä v závislosti od zmien na tuzemskom alebo
na medzinárodných refinančných trhoch, od opatrení Národnej banky Slovenska a od zmien iných
všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike. V článku III. ods. 3 je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov 6,77% ročne. V zmysle článku III. ods. 4. Úverovej zmluvy
dlžník sa zaviazal pre prípad omeškania so splátkou akejkoľvek časti úverovej zmluvy podľa článku
IV. uhradiť veriteľovi úroky z dlžnej čiastky po dobu omeškania, t.j. odo dňa splatnosti dlžnej čiastky
do dňa jej úplného a reálneho zaplatenia, zúčtované vo výške aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre
bežné účty platnej u veriteľa, zverejňovanej výveskou v obchodných priestoroch veriteľa, resp. uvedenej
v sadzobníku poplatkov veriteľa. Veriteľ si vyhradil právo stanoviť dĺžku trvania úrokového obdobia v
prípade uvedeného omeškania, t.j. periodicitu zúčtovania úrokov z omeškania s tým, že oznámenie
o dĺžke trvania úrokového obdobia veriteľ zašle dlžníkovi do 14 kalendárnych dní odo dňa účtovania
úrokov z omeškania.

Listom zo dňa 13.5.2003 veriteľ oznámil odporcovi v rade 1/, že v zmysle bodu 2.1. čl. VII. Úverovej
zmluvy s účinnosťou ku dňu 14.5.2003 stanovuje splatnosť celej úverovej pohľadávky a žiada o splatenie
istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných nákladov vyplývajúcich z úverového vzťahu
vo výške 163.022,31 Sk v lehote 7 dní od doručenia predmetného listu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v písomných
podaniach navrhovateľa. Uviedol, že ako vyplýva z článku III Úverovej zmluvy, dlžník sa zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi so splátkou istiny úrok vo výške 12,75%, ročná percentuálna miera nákladov
bola dojednaná vo výške 6,77% ročne a výška úrokov z omeškania bola určovaná podľa aktuálnej výšky
úrokov z omeškania a úrokových sadzieb pre fyzické osoby zverejňovaných na výveskách navrhovateľa.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd na
daný skutkový stav aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 763a Obchodného zákonníka v znení
platnom k okamihu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba
určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ods. 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa na účely tohto
zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely
tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa
na účely tohto zákona rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť vyúčtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru a poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi účastníkmi
konania sporné, že dňa 5.9.2002 došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a
odporcami v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi k uzavretiu Úverovej zmluvy tak, ako bola navrhovateľom
predložená na č.l. 8 a nasled. súdneho spisu. Predmetnú zmluvu posúdil súd ako zmluvu o úvere
uzavretú podľa ustanovenia § 497 a nasled. Obchodného zákonníka, na ktorú sa zároveň vzhľadom
na charakter subjektov záväzkového vzťahu, obsah záväzkového vzťahu ako aj predmet poskytnutého
úveru vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
priebehu konania neboli sporné tvrdenia navrhovateľa, že na základe predmetnej úverovej zmluvy došlo
k poskytnutiu peňažných prostriedkov odporcom v rade 1/ a 2/ v sume 160.000,- Sk, že z dojednaných
splátok uhradili formou zápočtu zo strany navrhovateľa len prvé dve splátky dňa 15.10.2002, z ktorej
bola na istinu započítaná suma 3.028,13 Sk a dňa 15.11.2002, z ktorej bola na istinu započítaná suma
2.551,38 Sk. Nesporný tak bol aj navrhovateľom tvrdený zostatok istiny úveru, ktorý nebol odporcami v
rade 1/ a 2/ do dňa rozhodnutia súdu uhradený, v sume 154.420,49 Sk, t.j. 5.125,82 eur. Z nesporného
tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že časť úverovej pohľadávky navrhovateľa je zabezpečená zmenkou
na sumu 192.000,- Sk, z ktorej sumy navrhovateľ započítal na istinu a zmenkový úrok 163.022,32
Sk a na úroky z omeškania sumu 28.977,68 Sk. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo
strany odporcov v rade 1/ a 2/ nastala dňa 14.5.2003 mimoriadna splatnosť úveru, ktorú skutočnosť
odporcovia nerozporovali. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo podľa jeho vymedzenia zo
strany navrhovateľa zaplatenie dojednaných úrokov z omeškania počítaných z nezaplatenej istiny a
úverových úrokov.

Medzi účastníkmi bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 12,75% ročne a ročná percentuálna
miera nákladov bola v Úverovej zmluve uvedená 6,77% ročne (článok III. ods. 1. a 3. Úverovej
zmluvy). Pokiaľ ide o výšku určenej ročnej percentuálnej miery nákladov 6,77% ročne, táto je uvedená v
zjavnom rozpore s dojednanou úrokovou mierou vo výške 12,75% ročne, keď ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje minimálne výšku dojednaného úroku vrátane poplatkov spojených s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera nákladov je jedným z ukazovateľov výhodnosti úveru,
prostredníctvom ktorého môže dlžník zistiť cenu úveru, nakoľko úrok v sebe nezahŕňa ostatné náklady
ako administratívne poplatky, poplatky za vedenie účtu, poplatky za správu úveru, poplatky za prevody
finančných prostriedkov a podobne. Čím je ročná percentuálna miera nákladov vyššia, tým je úver
drahší. Pomocou ročnej percentuálnej miery nákladov je teda možné vyjadriť podiel z dlžnej sumy,
ktorý je dlžník povinný uhradiť v súvislosti s nákladmi spojenými s čerpaním úveru, teda úrokovej
sadzby, poplatkami a poistením. Ročná percentuálna miera nákladov, teda predstavuje zloženú úrokovú
mieru prepočítanú na 1 rok, ktorá zahŕňa nielen úroky, ale aj všetky náklady a poplatky, ktoré je dlžník
povinný veriteľovi zaplatiť. Vzhľadom na pomer uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške
6,77% ročne a dojednaného ročného úroku vo výške 12,75% súd posúdil ustanovenie zmluvy v časti
vymedzenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako neurčitú časť zmluvy a z tohto dôvodu neplatnú.
Pri aplikácii zák. ust. § 41 Občianskeho zákonníka vo väzbe na vyššie citované ust. § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zák. ustanovenia ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Súd vyvodil z čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy právne dôsledky
vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda navrhovateľ v návrhu na začatie konania
požadoval zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru, v tejto časti súd návrh
navrhovateľa posúdil ako nedôvodný.

Výšku úrokov z omeškania v prejednávanej veci navrhovateľ odvodzoval z ustanovenia článku III.
ods. 4. Úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov z omeškania obsiahnutá v predmetnom ustanovení
neobsahuje konkrétnu sadzbu úrokov z omeškania, ale odkazuje na debetnú úrokovú sadzbu pre
bežné účty platnú u veriteľa zverejňovanú výveskou v obchodných priestoroch veriteľa, resp. uvedenú
v sadzobníku poplatkov veriteľa. Na Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, vzhľadom na
charakter tejto zmluvy a postavenie odporcov v rade 1/ a 2/, kedy nebolo preukázané, že by používali
služby pre inú ako priamu osobnú spotrebu, je potrebné aplikovať ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa o typovej zmluve. Dojednanie úroku z omeškania spôsobom
jeho jednostranného určenia zo strany veriteľa bez potreby zmluvného konsenzu zo strany dlžníka je

neprimeranou podmienkou, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a preto je pre rozpor s ustanovením § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa neplatné. Z uvedeného dôvodu vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania
len v zákonnej sadzbe vyplývajúcej z ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase
vzniku záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil za dôvodne uplatnené zo strany navrhovateľa
úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 14,75% ročne počítané zo sumy dlžnej istiny 154.420,49 Sk
(za obdobie vymedzené v žalobe od 29.9.2003 do 22.3.2007), čo ku dňu 22.3.2007 predstavuje sumu
79.313,95 Sk, po odpočítaní časti zmenkovej pohľadávky zodpovedajúcej oprávnenej výške úrokov z
omeškania v sume 28.977,68 Sk ( rozdiel zmenkovej pohľadávky 192,000,- Sk a časti zodpovedajúcej
úrokom z omeškania vo výške 28.977,68 Sk) a zníženej o vykonanú úhradu v priebehu konania
2 x po 762,- Sk (11.5.2007 a 29.5.2007) v sume 1.524,- Sk , t.j. 48.812,27 Sk, (1.620,27 eur) a
úroky z omeškania zákonnej sadzbe 14,75% ročne počítané zo sumy dlžnej istiny 154.420,49 Sk, t.j.
5.125,82 eur od 23.3.2007 do zaplatenia istiny úveru. Vzhľadom na vzájomné postavenie odporcov ako
spoludlžníkov súd rozhodol o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi priznané úroky z omeškania
spoločne a nerozdielne tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. V ostatnej časti súd žalobný
návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom odvolateľ považuje rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.