Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/199/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224151
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212224151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci
navrhovateľky P. Q., Z.. XX.X.XXXX, bývajúcej na U. R. Č.. X V. A., proti odporcovi J. Š., Z.. XX.X.XXXX,
bývajúcemu Z. F. R. Č.. XX V. A., za účasti maloletého L. Q., Z.. X.X.XXXX, bývajúceho u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie
č. 9, Košice, pracovisko Košice II, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého L. Q., Z.. X.X.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a
spravovať jeho záležitosti a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého L. výživným za obdobie od
1.3.2013 do budúcna vo výške po 80 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

V prevyšujúcej časti konanie o určenie otcovstva a o určenie výživného zo strany otca voči maloletému
L. za obdobie od 23.8.2012 do 28.2.2013, zastavuje.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.8.2012 žiadala, aby súd určil, že odporca
J. Š., Z.. XX.X.XXXX, je otcom maloletého L. Q., Z.. X.X.XXXX z matky P. Q., Z.. XX.X.XXXX a
zároveň žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že zverí
maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určí výživné na maloletého vo výške 80 €
mesačne od podania návrhu do budúcna. K návrhu pripojila rodný list maloletého a lekársku správu
o novorodencovi. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom neuzavreli manželstvo ani nikdy nežili
v spoločnej domácnosti, z ich spoločného vzťahu sa narodil dňa X.X.XXXX maloletý L., ku ktorému
doposiaľ nie je určené otcovstvo, aj keď odporca si je vedomý, že maloletý L. je jeho syn, po narodení
syna sa pravidelne stretávali, o dieťa sa odporca riadne zaujímal a podieľal sa tiež na jeho výchove
tak, že navrhovateľke prispieval na výživu maloletého sumou 50 € mesačne, keďže odporcu viackrát
žiadala, aby určil otcovstvo k maloletému a dobrovoľne k tomu nedošlo, podala predmetný návrh na
určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému.

Odporca sa písomne k návrhu navrhovateľky nevyjadril, hoci tento mu bol riadne doručený dňa
24.9.2012.

Kolízny opatrovník odporučil, aby bolo návrhu vyhovené, keďže takýto návrh nie je v rozpore so
záujmami a potrebami maloletého a rodičia sa vedia na úprave rodičovských práv dohodnúť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav:

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.11.2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012
vyplýva, že maloletý L. sa narodil z pomeru matky P. Q., Z.. XX.X.XXXX T. J. Š., Z.. XX.X.XXXX, rodičia
nežili nikdy v spoločnej domácnosti, otec maloletého svoje otcovstvo k maloletému priznáva a spolu s
matkou boli podpísať otcovstvo k maloletému L. na príslušnom matričnom úrade súhlasným vyhlásením,
o čom svedčí aj rodný list maloletého, matka žije s maloletým a ďalšou jej dcérou v 3-izbovom byte
jej starej matky, kde má pre seba vyhradenú jednu izbu, matka je toho času bez pracovného pomeru,
jej príjem tvoria prídavky na maloleté deti a výživné uhrádzané zo strany otcov detí, dieťa je zdravé a
potreby má primerané veku, obaja rodičia zhodne uviedli, že sa na úprave rodičovských práv a povinností
vedia dohodnúť tak ako je uvedené v návrhu, otec sa s maloletým pravidelne stretáva vždy po dohode
s matkou, vzhľadom na uvedené, kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, nakoľko návrh nie je v
rozpore so záujmami maloletého.

Zo správy zamestnávateľa odporcu, spoločnosti E., Q..J..H.., Q. Q. Z. U. R. Č.. X V. A., zo dňa 18.12.2012
vyplýva, že odporca je v tejto spoločnosti zamestnaný na dohodu o vykonaní práce a jeho priemerný
čistý mesačný príjem je 140 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 18.12.2012 vyplýva, že
navrhovateľka nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky a taktiež nie je ani evidovaná na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Z rodného listu maloletého L. Q., Z.. X.X.XXXX vyplýva, že ako otec maloletého je zapísaný J. Š., Z..
XX.X.XXXX.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh v časti, v ktorej žiadala určiť otcovstvo k maloletému
synovi berie späť, keďže došlo k súhlasnému určeniu otcovstva s odporcom na matričnom úrade, v
zostávajúcej časti na podanom návrhu trvala, dieťa žiadala zveriť do svojej starostlivosti a zo strany
otca určiť výživné vo výške po 80 € mesačne, od narodenia sa o maloletého L. stará sama, s otcom
dieťaťa nikdy nežili a nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý L. je v jej celodennej starostlivosti,
kolektívne zariadenie nenavštevuje, má potreby primerané veku dieťaťa, okrem tohto dieťaťa ona má
maloletú dcéru F. K., Z.. XX.XX.XXXX, otcom ktorej je T. K., ktorý na výživu tejto dcéry prispieva 40 €
mesačne, otec maloletého L. si vyživovaciu povinnosť voči synovi v sume 80 € mesačne plní riadne a
platil ho počas celého sporného obdobia, t.j. od augusta 2012 doposiaľ, na tomto výživnom podĺžnosti
nemá, z uvedeného dôvodu navrhla výživné upraviť od 1.3.2013 do budúcna v sume 80 € mesačne, v
prevyšujúcej časti t.j. za obdobie od augusta 2012 do 28.2.2013 zobrala svoj návrh späť, okrem týchto
2 detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nemá žiaden majetok, jej príjmami je výživné platené
otcom na maloletú F., výživné platené J. Š. na maloletého L. v sume 80 € a taktiež sú jej vyplácané
rodinné prídavky na 2 deti cca 40 € mesačne.

Z výpovede odporcu vyplýva, že s návrhom matky súhlasí, okrem tohto dieťaťa on ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá, je spoluvlastníkom 3-izbového bytu a to v podiele ˝ spolu so svojou matkou, ktorý
nadobudli titulom dedenia po jeho nebohom otcovi, on prispieva na chod domácnosti sumou 50 -
60 € mesačne, naďalej pracuje V. G. E. na dohodu o vykonaní práce a jeho reálny príjem u tohto
zamestnávateľa je 320 € mesačne.

Obaja rodičia zhodne uviedli, že žiadajú súd o schválenie rodičovskej dohody v znení, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom písomnom vyjadrení vo veci, matka
zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletého, ktorý je v kontakte so svojim otcom, mala za to, že
rodičovská dohoda je v záujme maloletého a doporučila ju schváliť.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení
rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd schválil rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého od jeho
narodenia, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 80 € mesačne od
1.3.2013 do budúcna, pretože podľa názoru súdu rodičovská dohoda nie je v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa a neprieči sa zákonu.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu matky v prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia otcovstva a určenia
výživného zo strany otca od podania návrhu do 28.2.2013 súd konanie v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil.

Podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo
ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štát nemá právo na náhradu
trov konania, keďže navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh na určenie
otcovstva vzala navrhovateľka späť pred prvým pojednávaním, na základe späťvzatia návrhu súd
konanie v tejto časti zastavil a keďže zastavením konania by súdu vznikla povinnosť zaplatený súdny
poplatok v zmysle ust. § 11 ods. 3 Z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátiť, súd poplatok nevyrubuje.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, pretože sa účastníci konania práva podať ho účinne
vzdali.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.