Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Koščo

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoNáhrada škody

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Cb/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312217208.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanému Q. M., IČO: XXXXXXXX, S.
XXXX/X, XXX XX M. o zaplatenie 600,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 300,-eur od 09.7.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne
zo sumy 300,-eur od 17.8.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 130,94 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 36,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 94,94
eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 03.12.2012 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 600,-eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania a
nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.01.2007 so žalovaným uzavrel mandátnu zmluvu, na základe ktorej
bol žalovaný ako mandatár splnomocnený na uzatváranie zmlúv o úvere so žiadateľmi o úver v mene
žalobcu. Žalovaný bol splnomocnený na všetky úkony potrebné k uzatvoreniu zmlúv o úvere, vrátane
odovzdávania finančných prostriedkov žiadateľom o úver a preberania platieb a splátok od dlžníkov, s
ktorými bola uzatvorená zmluva o úvere. Žalovaný bol povinný pri zabezpečovaní záležitostí postupovať
s odbornou starostlivosťou a žalobcovi sa zaviazal bez zbytočného odkladu odovzdať veci (finančné
prostriedky, písomnosti, doklady), ktoré prevzal pri zariaďovaní záležitostí v prospech žalobcu. V zmluve
sa žalovaný výslovne zaviazal, že v prípade ak svojim konaním naplní skutkovú podstatu trestného
činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu a iných trestných činov v príčinnej súvislosti, s ktorými
bude žalobcovi spôsobená škoda zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,25% denne odo
dňa, kedy bola škoda spôsobená až do zaplatenia. Na základe reklamácie od klientov bolo zistené, že
žalovaný prevzal od klientov platby a nepoukázal ich na účet žalobcu. Na základe toho došlo ku dňu
09.11.2010 k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a žalobca podal na žalovaného
trestné oznámenie. Žalovaný prevzal od klienta, s ktorým uzatvoril zmluvu o úvere finančné prostriedky,
o čom svedčí doklad „Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov“ a tieto finančné prostriedky na účet
žalobcu nevložil. Porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi škody v celkovej výške 600,-eur a ďalšia
škody pozostávajúca zo zmluvného úroku z omeškania. Neoddeliteľnou súčasťou mandátnej zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 21Rob/227/2012 zo dňa 03.01.2013, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že
tvrdenie žalobcu o porušení jeho povinnosti spočívajúcej v nevložení prostriedkov v sume 600,-eur
na účet žalobcu sa nezakladá na pravde. On sumu 600,-eur, resp. dve platby po 300,-eur žalobcovi
odovzdal aj keď sa nepamätá, či vložením na účet alebo fyzickým odovzdaním finančných prostriedkov
svojej vtedajšej nadriadenej. Podľa jeho názoru žalobca podal návrh preto, lebo nemá prehľad vo svojom
vlastnom účtovníctve a o prijatých finančných prostriedkoch.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 29.4.2013 ospravedlnil a súhlasil s tým,
aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade so žalobou. Pokiaľ ide o žalovaným
podaný odpor, tvrdenia uvádzané žalovaným sa nezakladajú na pravde. Sám žalovaný uvádza rozporné
tvrdenia, keď na jednej strane uvádza, že platby odovzdal žalobcovi a na druhej strane, že si nepamätá
či tak urobil vkladom na účet žalobcu alebo k rukám nadriadenej. Podľa smernice č. III, ktorou sú
všetci pracovníci obchodnej služby viazaní, majú byť všetky finančné prostriedky od klientov uhrádzané
na účet žalobcu spolu s uvedením variabilného symbolu, ktorým je číslo zmluvy klienta. Ak by teda
žalobca zachoval tento postup, nemohlo sa stať, že by žalobca o vložení finančných prostriedkov
nevedel. S poukazom na uvedenú smernicu, ktorou bol žalovaný viazaný nemal žalovaný dôvod, aby
finančné prostriedky prevzaté od klienta odovzdával svojej nadriadenej a to aj s poukazom na to, že ako
pracovník obchodnej služby pôsobil v Humennom a jeho nadriadená pracovala v regionálnej agentúre
v Prešove. Okrem toho pred podaním návrhu žalobcom na súd bol žalovaný opakovane telefonicky
i písomne kontaktovaný a vyzývaný k dohode o spôsobe úhrady neodvedených prostriedkov, pričom
prisľúbil, že úhradu 600,-eur vykoná v splátkach podľa svojich možností. Žalobca považuje za nanajvýš
nepravdepodobné, že by žalovaný prisľúbil úhradu neodvedených finančných prostriedkov, ak by bol
sám presvedčený o tom, že všetky finančné prostriedky prevzaté od klientov riadne poukázal na účet
žalobcu. Do dnešného dňa však žalovaný žiadnu úhradu nezrealizoval.

Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na deň riadne predvolaný. Predvolanie na pojednávanie spolu
s poučením mu bolo doručené dňa 15.4.2013. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
o jeho odročenie nepožiadal, preto súd vo veci konal, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomností
účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods.2, O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s
mandátnou zmluvou zo dňa 01.01.2007 (čl.12), všeobecnými obchodnými podmienkami pracovníka
obchodnej služby platnými od 01.01.2007, smernicou č. III. 3.7, potvrdeniami o prevzatí finančných
prostriedkov zo dňa 09.7.2010 a zo dňa 17.8.2010 (čl.8,9), výstupným listom pracovníka obchodnej
služby zo dňa 09.11.2010 (čl.10), výpisom žalobcu z obchodného registra a žalovaného zo
živnostenského registra a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav.

Dňa 01.01.2007 uzavrel žalobca ako mandant so žalovaným ako mandatárom mandátnu zmluvu podľa
§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu a na jeho účet
uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru a vykonávať úkony súvisiace s poskytnutím úveru jeho správou
a uspokojením pohľadávok žalobcu, ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere, uskutočňovaním právnych
úkonov v mene žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť mu za to odmenu. Žalobca touto zmluvou udelil
žalovanému plnomocenstvo na uzatváranie úverových zmlúv, ako i na vykonávanie všetkých právnych
úkonov súvisiacich s plnením podľa tejto zmluvy a to výlučne za podmienok a spôsobom uvedeným
v zmluve. Mandatár sa zaviazal postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou a
podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že mandatár
zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitostí a na veciach
prevzatých pri ich zariaďovaní od tretích osôb a tejto zodpovednosti sa mandatár nemôže zbaviť.

Žalovaný na základe mandátnej zmluvy uzatvoril pre žalobcu a na jeho účet úverovú zmluvu č.8570015
s dlžníkom F. X..

Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov vyplýva, že žalovaný od dlžníka F. X. prevzal dňa
09.7.2010 sumu 300,-eur ako splátku úveru a ďalšiu splátku úveru v rovnakej výške dňa 17.8.2010.

Z výstupného listu pracovníka obchodnej služby zo dňa 09.11.2010 súd zistil, že k tomuto dňu došlo k
ukončeniu činnosti žalovaného pre žalobcu ako pracovníka obchodnej služby a to z dôvodu nevyplatenia
klientky v plnej výške, až po následnom vyzvaní.

Po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným došlo k zániku zmluvy a žalobcovi vznikol nárok
na náhradu škody na veciach prevzatých pri zariaďovaní záležitostí žalovaným v jeho mene od tretích
osôb.

Podľa § 420 ods.1, zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420a ods.1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ustanovenia zákona
sa vzťahujú na prípady všeobecnej (§ 420) ako aj osobitnej (§ 420a) zodpovednosti za škodu.
Základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti môže spočívať jednak v protiprávnom konaní alebo opomenutí toho, čo bol
zodpovedný subjekt povinný vykonať tzn. musí ísť o porušenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných právnych predpisov, zmlúv, či iných noriem, ktoré bol škodca povinný zachovávať (napr.
interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadky a pod.). Všeobecná zodpovednosť za škodu nemá
charakter objektívnej zodpovednosti, nakoľko škodcovi umožňuje zbaviť sa jej (exkulpácia), ak preukáže,
že škodu nezavinil (§ 420 ods.3).

Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť neodvedením finančných
prostriedkov na účet žalobcu ako veriteľa, ktorý poskytol klientovi úver a ktoré finančné prostriedky
žalovaný preukázateľne ako splátky úveru v sume 600,-eur od klienta zinkasoval.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že finančné prostriedky, ktoré od klienta prevzal ako splátky úveru vo
výške 600,-eur žalobcovi odovzdal, pričom si však nepamätal, či vložením na účet alebo ich fyzickým
odovzdaním svojej vtedajšej nadriadenej. O tomto svojom tvrdení, resp. o tom, že by finančné prostriedky
vložil na účet žalobcu prípade osobne odovzdal nadriadenej však nepredložil žiadny dôkaz a ani
nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Vzhľadom žalobcom uvádzané a preukázané
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel. Sporové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, účastník má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno je inštitútom
procesného práva, jeho podstata spočíva v tom, že umožňuje súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore rozhodná nebola preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti určitej skutočnosti, ale ani záver o
tom, že by bola nepravdivá. Súd aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v
záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V danom prípade žalovaný
nepreukázal, že by si svoju povinnosť odviesť zinkasované finančné prostriedky na účet žalobcu splnil,
neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a nezbavil sa tak zodpovednosti za škodu, ktorú žalobcovi

spôsobil porušením právnej povinnosti vyplývajúcej mu z mandátnej zmluvy, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie 600,-eur titulom náhrady škody.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania so splatením peňažného dlhu a to v deň, keď
zinkasoval od klienta finančné prostriedky a súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si ich
uplatnil, pretože úroky z omeškania boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v článku III. bod 12
všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy a sú v súlade s ust. § 369
ods.1 a 2, Obchodného zákonníka

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. priznal
právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume
36,-eur a z trov právneho zastúpenia v sume 94,94 eur a to za 2 úkony právnej služby á 39,84 eur
(1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd) a za 2 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony
v roku 2012 a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.